Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118200840
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118200840.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Máriou Žákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F.,

nar. X.X.XXXX bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné nám.č. 9, Košice, na návrh matky: H., nar. X.X.XXXX., bytom F., za účasti otca: E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., R. v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloletú F. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať
maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca do rúk matky vopred, počínajúc dňom 24.1.2018 do budúcna.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 24.1.2018 do 31.10.2018 v sume 299,98 eur je otec
povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk otca s maloletou F. n e u p r a v u j e.

Konanie o určenie výživné pre čas pred 24.1.2018 z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matka sanávrhom,ktorýpodalasúdudňa24.1.2018domáhalaúpravyrodičovskýchprávapovinnosti
voči mal. F. nar. X.X.XXXX tak, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a aby súd
určil výživné zo strany otca dieťaťa sumou 160 eur mesačne od 9.12.2017, styk otca s maloletou
nenavrhovalaupraviť.Svojnávrhodôvodnilatým,žemaloletásanarodilazpartnerskéhovzťahusotcom
dieťaťa, ktorý sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti dňa 9.12.2018 a na výživu maloletej neprispieva.

2. Otec v písomnom vyjadrení, ktoré podal dňa 28.3.2018 uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí,
pretože výživné v sume 160 eur nie je schopný platiť. Poukázal na to, že jeho príjem predstavuje 530
až 550 eur mesačne, z tohto príjmu má nevyhnutné výdavky potrebné na prežitie a preto je schopný
platiť výživné v sume 50 eur mesačne. V novembri 2017 ponechal matke 310 eur, ktoré dostal darom od
príbuzných k narodeninám, preto podľa neho nie je pravdivé, že od odchodu zo spoločnej domácnosti
na maloletú ničím neprispel. Žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou každú párnu sobotu od 14.00

hod do 17.00 hod. bez prítomnosti matky. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.5.2018 súd zistil, že maloletá býva so svojou matkou, ale
svojho otca má veľmi rada, stretávajú sa na základe dohody rodičov. Otec prispel na výživu maloletej ibav apríli 2018 sumou 100 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči U., nar. XX.X.XXXX. Býva s
deťmi v 3 izbovom družstevnom byte. Maloletá navštevuje materskú škôlku, je veselá, rada kreslí a chodí
doprírody.Užívaliekynaalergiuanosíortopedickúobuv,čozvyšujevýdavkymatkynamaloletú.Kolízny

opatrovník doporučil návrhu vyhovieť, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné zo
strany otca primerane veku dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery povinného rodiča,
styk upraviť po dohode rodičov.

4. Pred začatím pojednávania matka uviedla, že žiada určiť výživné od dátumu podania návrhu, t.j. od

24.1.2018 do budúcna, pozadu výživné nežiada, v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Z výpovede matky
súd zistil, že maloletá F. pochádza z ich družobného pomeru s otcom dieťaťa, rodičia od 9.12.2018
nežijú v spoločnej domácnosti. Matka zostala žiť spolu s maloletou a 17 ročnou U. pochádzajúcu z
manželstva s jej nebohým otcom v byte na L. ktorý patrí do jej vlastníctva. Je to trojizbový byt, za ktorý
platí mesačne 200 eur + 19 eur internet. Maloletá navštevuje škôlku na E. v F., kde matka doposiaľ
platila na stravu 45 eur mesačne a školné 15 eur mesačne. Tento školský rok bude chodiť maloletá už

do prípravky. Navštevovala tanečný krúžok, kde sa platilo 10 eur mesačne. Maloletá je často chorá,
je alergička. Nosí buď ortopedickú obuv, alebo ortopedické vložky, prezuvky stoja 26 eur a botasky
26 eur. Maloletá musí užívať lieky najmä v zimných mesiacoch, čo stojí mesačne 20 eur. Okrem toho
maloletej bolo zistené ADHD a lekárka, neurologička odporúčala užívanie vitamínov, ktoré stoja 15 eur
mesačne. Ďalšie výdavky sú na oblečenie 30 eur mesačne, drogéria pre maloletú 10 eur mesačne,

životná poistka 22 eur mesačne, mobil 6 eur. Maloletá mobil používa na to, aby sa rozprávala so svojím
otcom. Ostatné výdavky, výlety, návšteva mesta a pod. 20 eur mesačne. Matkin príjem predstavuje XXX
eur vrátane bonusov na dve deti, vdovský a sirotský dôchodok XXX eur mesačne a rodinné prídavky
47 eur mesačne. Matka spláca pôžičku, ktorú zobrala na plastové okná a to sumu 5000 eur, splátka
predstavuje 100 eur mesačne, má založený aj šetriaci účet po 25 eur mesačne. Stravovanie na deň v

domácnosti asi 12 eur a drogéria v domácnosti 50 eur mesačne. Matka platí svoje poistenie 31,97 eur
mesačne, mobil, ktorý má spolu s dcérou U. 30 eur mesačne. Otec dieťaťa, prvýkrát zaplatil výživné v
apríli 2018 sumou 100 eur, v máji 2018 zaplatil 50 eur a od 6/2018 platí po 70 eur mesačne. Okrem
toho jej nakupoval nejaké veci- overal, hračky, sladkosti, soľnú lampu. Matka predložila súdu doklady
preukazujúce zdravotné problémy dieťaťa. Na základe nich uviedla, že by bolo žiadúce, aby pri styku

otca s dieťaťom bola prítomná aj ona, lebo dieťa je veľmi živé, má obavy, či otec maloletú zvládne. Je
však nesporné, že otec a maloletá sa majú veľmi radi a doposiaľ sa stretávali na základe ich dohody,
za jej prítomnosti.

5. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou maloletej sa rozišli z dôvodu, že ho vyhodila z bytu, a

od toho času žije u svojej priateľky v H.. Je to trojizbový byt, ktorý patrí priateľke. Hospodária spoločne
a spoločne platia aj za bývanie tak, že on platí polovičku 150 eur a priateľka platí druhú polovičku 150
eur mesačne. Otcov príjem predstavoval v Z.. do 4/2018 asi 570 eur v čistom. Jeho pracovný pomer
bol ukončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa, z organizačných dôvodov, z dôvodu znižovania
stavu zamestnancov. Potom išiel pracovať do H. ako B. a zarábal asi XXX eur mesačne. Od 10.8.2018

je znova zamestnaný v F.. Otec potvrdil, že za obdobie od januára do marca 2018 finančne na výživu
dieťaťa neprispel, prvýkrát zaplatil v apríli 2018 100 eur, v máji 2018 50 eur a od júna 2018 platí po
70 eur mesačne. Pokiaľ dieťaťu niečo kúpil, nežiadal zarátať ich hodnotu oproti výživnému. Uviedol, že
platí poistku sumou 42 eur mesačne, svoj mobilný telefón 26 eur mesačne, šetriace poistenie v R. 10
eur mesačne. Nemá žiaden majetok, ani auto. Chodí do zamestnania na smeny, ktoré sa striedajú tak,

že dva dni má smenu 13 hodinovú od 7:00 hodiny rána do 21:00 hodiny večera a potom má dva dni
voľno. Stále sa to takto opakuje, pracuje aj cez víkendy, keď to tak vyjde. Preto navrhoval, aby súd jeho
styk s maloletou neupravil, lebo nevie dopredu, kedy mu smeny budú vychádzať.

6. Z opisu mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX,XX

eur, je jej vyplácaný vdovský dôchodok v sume XXX,XX eur a sirotský dôchodok v sume XXX,XX eur.
Z opisu mzdového listu otca od Z. vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol za obdobie
1,2/2018- XXX,XX eur, od U. za 5,6/2018- XXX eur, od Y.. za 6,7,8/2018- XXX,XX eur a od C., za
8/2018- XXX,XX eur.

7. Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa,b)zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

8. Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11 .Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

13. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

14. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovaloprávomal.dieťaťanazachovaniejehovzťahukobidvomrodičom.Súdprihliadolnadohodu
rodičov a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú aj doposiaľ riadne starala
a je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú aj do budúcna.

16. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je
potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom
zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s
rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.17. Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

18.Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostiprihliadolsúdnaschopnosti,možnostiamajetkovépomery
otca ako aj na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, prihliadol na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa
a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na
výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k
záveru, že výživné vo výške 80 eur mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení

rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam
otca a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. Karolíny, ktorá je v predškolskom veku, teda aj jej
potreby sú primerané tomuto veku. Práve táto skutočnosť je dôležitá pre rozhodnutie súdu, pretože do
budúcna, tak ako sa maloletá bude vyvíjať a navštevovať školu, resp. vyššie stupne škôl, bude treba
rátať so zvyšovaním jej potrieb a s tomu zodpovedajúcim zvyšovaním výživného zo strany povinného
rodiča. Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného,

pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu
odôvodnených potrieb dieťaťa. Zároveň súd poukazuje aj na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a ako aj
na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov. Preto pri rozhodovaní o výške výživného súd zohľadnil všetky tieto okolnosti
a rozhodol o výške výživného tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

19. Súd určil na strane otca dlžné výživné od dátumu podania návrhu- 24.1.2018, do konca mesiaca, v
ktorom súd vo veci rozhodol, t.j. do 31.10.2018. Výška dlžného výživného predstavuje v mesiaci január

2018 za 8 dní sumu 20,64 eur ( 80:31x8) a za 9 mesiacov po 80 eur sumu 720 eur, spolu 740,64 eur.
Súd zistil, že otec za toto obdobie zaplatil výživné v celkovej sume 500 eur a takto zaplatené výživné
odpočítal od dlžného výživného a zaviazal otca zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
sumu 240,64 eur.

20. Stretávanie sa otca s maloletou súd neupravil s prihliadnutím na to, že doposiaľ sa rodičia na styku
dohodnúť vedeli, ako aj z dôvodu, že otec chodí do práce na smeny a aj cez víkendy. Preto podľa
zváženia súdu zatiaľ v tejto otázke nie je potrebná ingerencia súdu, pre dieťa je dohoda rodičov
prijateľnejšia a v lepšom záujme ako striktne upravený styk súdom. Pokiaľ by nastali vážne problémy v
dohode o styku otca s maloletou, až v tom prípade by bol žiadúci zásah súdu.

21. Výrok o zastavení konania o určenie výživného pre čas pred 24.1.2018 na základe späťvzatia matky,
vyplýva z §29 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.).

22. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.