Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 7, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920010256
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5920010256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 7. októbra 2021 prejednal
odvolanie podané obžalovaným Z. W. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/53/2020
z 26.4.2021 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok,
sp. zn. 1T/53/2020 z 26.4.2021.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného Z. W., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom
F., S.. O. XXXX/X,

uznáva za vinného, že

1/ dňa 22.02.2019, v čase o približne 12,30 hod., na ul. S.. O. XXXX/X v F., začal búchať na dvere
bytu svojej matky O. W., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalé bytom S.. O. XXXX/X F., ktorá mu po niekoľkých

minútach búchania dvere otvorila, následne vstúpil do bytu, chytil ju pod krk, začal ju škrtiť, vyčítal jej,
že ho chce dostať do basy a zároveň sa jej pritom vyhrážal zabitím, vzápätí ju zasotil, následkom čoho
spadla na zem, kde zostala ležať, pretože mala obavu, že keď sa postaví, syn ju opätovne napadne,
po chvíli ležania využila moment, keď odišiel do kuchyne, vstala, vbehla do kúpeľne, kde sa uzamkla,
rúčkou metly začala búchať na stenu a kričať o pomoc, Z. W. sa v tom čase snažil prekonať uzamknuté
dvere kúpeľne, čo sa mu aj po chvíli podarilo, avšak v ďalšom konaní mu zamedzila hliadka polície,
ktorá v tom čase práve dorazila na miesto,

2/ dňa 20.06.2019 v čase o 14.03 hod. z bytového domu v F. na ul. M.R.S. XXXX/X do ktorého vošiel
tak, že zvonil rôznym ľuďom na zvončeky, zo šiesteho poschodia z priestorov chodby vedľa bytu č.XX
odcudzil neuzamknutý pánsky bicykel zn. Kellys, model Madman 50, čierno-zelenej farby, výrobné číslo
KL27803313, čím poškodenému F. O. spôsobil škodu vo výške 404,10 €,

3/ v presne nezistenom čase okolo 02.00 až 03.00 hod. dňa 30.06.2019, po tom ako bol obyvateľom
domu N. B. vpustený do spoločných pivničných priestorov, kde spoločne pili alkohol, z týchto priestorov

nachádzajúcich sa v obytnom dome na ulici S. XXXX/XX v F., odcudzil horský bicykel zn.Specialized,
Jynx Šport 650B, modelová rada 2016, bielej slonovinovej farby so zelenými a šedými znakmi,
v.č.WSBC606149383J, tak že pri odchode si bicykel vzal so sebou, vyniesol ho z vchodu bytového domu
a na bicykli odišiel, čím O.. W. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXXX/XX, spôsobil škodu vo výške
396,77€,

4/ v presne nezistenom čase si doposiaľ nezisteným spôsobom obstaral bankomatovú kartu č. XXXX

XXXX XXXX XXXX vydanú na meno poškodeného O. F., nar. XX.XX.XXXX, F., N. A., D. S. XXXX/
X k bankovému účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Z. Z., a.s. a túto dňa 19.08.2019 v časeokolo 02.08 hod. neoprávnene použil tak, že sa pokúsil vykonať bezhotovostnú bezkontaktnú platbu na
čerpacej stanici Lukoil v Ružomberku, Zarevúca 1 za tovar v hodnote do 20 eur,

t e d a

v bode 1/
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na
chránenej osobe - blízkej osobe,

v bodoch 2/, 3/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

v bode 4/
- neoprávnene si obstaral platobný prostriedok a použil ho,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Tr. zák. s použitím § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zák.,

v bodoch 2/, 3/
pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. a) Tr. zák.,

v bode 4/

prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.12.2020,

za to ho o d s u d z u j e

Podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. k), § 37
písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov
nepodmienečne.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného F. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S.. O. XXXX/X s
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného O. F., nar. X.X.XXXX, bytom F., N. A., D. S. XXXX/X s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. W. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné.

Za súdené trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., §
38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S. O. XXXX/X, škodu vo výške 404,10 EUR a poškodenému O. F., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom F., N. A., D. S. XXXX/X škodu vo výške 100,- EUR.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný Z. W.. Poukázal v ňom na to, že svoju

vinu popiera, ale pripúšťa možnosť, že konanie, za ktoré bol odsúdený, spáchal v stave zmenšenej
príčetnosti. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok predložený obhajobou O.. N. Z. č. 7/2018.
Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie, resp. aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. d) Tr. por. Navrhol tiež,
aby krajský súd v prípade uznania viny, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na jeho osobu
ako potencionálneho páchateľa z hľadiska jeho duševného zdravia, jeho osobné a rodinné pomery (má

priateľku, ide sa ženiť, má maloleté dieťa). Obžalovaný navrhol aj uloženie alternatívneho trestu. Súhlasí
s ústavnou formou liečenia jeho duševného stavu.

Prokurátor k odvolaniu obžalovaného uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu a navrhol
odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

Na podklade podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného

je dôvodné, avšak pre iné skutočnosti, než ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. S rovnakou starostlivosťou

objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v
oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa§2ods.12Tr.por.orgányčinnévtrestnomkonaníasúdhodnotiadôkazypodľasvojhovnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

K výroku o vine

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne

riadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Aj podľa názoru krajského súdu odsudzujúci výrok
prvostupňového súdu je správny, zákonný a má dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení
napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje
skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že súdené skutky
sastaliažeichspáchalpráveobžalovanýZ.W..Vtomtosmereokresnýsúdveľmivýstižneapresvedčivo
v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich vyplývajúcich
dospel k záveru o vine obžalovaného. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dostatočne
logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Odvolací súd

znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii
vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v
podrobnostiachpoukázaťnaveľmisprávneaerudovanédôvody,naktorýchsamosudcaokresnéhosúdu
založil svoje odsudzujúce rozhodnutie.Krajský súd ďalej poznamenáva, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na
vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery

boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto
záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech
obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby
sa bol spravoval inými úvahami.

Súd prvého stupňa sa zaoberal a vysporiadal s návrhmi na dokazovanie, skutkovou a právnou
argumentáciou strán v konaní pri dodržaní princípov kontradiktórnosti konania. Skutočnosť, že odvolateľ
sa nestotožnil so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže
sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov
vyslovených súdom prvého stupňa.

Krajský súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého
stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a vykonané
dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Ak súd prvého stupňa postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne,

a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci
odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy

prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zák. s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v bode 1/, prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode 2/ a 3/ a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., v znení účinnom
do 31.12.2020 v bode 4/ Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu
prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku
práve podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Ťažisko odvolacích námietok obžalovaného sa týka otázky zmenšenej príčetnosti a je toho názoru, že
konanie, z ktorého bol uznaný vinným a za ktoré bol odsúdený rozsudkom okresného súdu, spáchal v
stave zmenšenej príčetnosti. V uvedených súvislostiach poukázal aj na § 23 Tr. zák.
V okolnostiach danej veci krajský súd uvádza, že zmenšená príčetnosť je chorobný stav, v ktorom

bola v dôsledku duševnej poruchy výraznejšie znížená (oslabená) schopnosť páchateľa rozpoznať, že
spáchaný čin je nebezpečný pre spoločnosť, alebo schopnosť páchateľa ovládať svoje konanie alebo
boli znížené zároveň obe uvedené schopnosti; nemusí sa jednať o duševnú chorobu. Okolnosť, že
trestný čin bol spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti, nevylučuje trestnú zodpovednosť, len modifikuje
a odôvodňuje osobitný postup voči páchateľovi. Zmenšenú príčetnosť je potrebné vziať do úvahy tiež

pri hodnotení stupňa závažnosti (spoločenskej nebezpečnosti) trestného činu. Duševný stav páchateľa
totiž charakterizuje osobu páchateľa, ovplyvňuje mieru jeho zavinenia. Stav zmenšenej príčetnosti má
nepochybne dvojitý význam. Na jednej strane znižuje mieru zavinenia páchateľa, na druhej strane však
spravidla zvyšuje nebezpečnosť osoby páchateľa.

Skutočnosť, že trestný čin bol spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti, sa uplatňuje predovšetkým pri
rozhodovaní o treste. Stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť nutne dôvodom na uloženie miernejšieho
trestu. Trestný čin spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti sa tým nestáva vždy menej nebezpečným.K tomu prihliada Trestný zákon tým, že pripúšťa uložiť vedľa trestu (alebo upustenia od potrestania v
zmysle § 40 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.) ochranné liečenie, ak pobyt páchateľa na slobode je nebezpečný
alebo podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

Treba zdôrazniť, že otázka zmenšenej príčetnosti, je otázka právna, ktorej posudzovanie patrí orgánom
činným v trestnom konaní a súdu a je nutné ju skúmať vždy konkrétne len vo vzťahu k určitému
trestnému činu páchateľa. Súd sa pri riešení tejto otázky však nezaobíde bez znaleckého posudku
znalca-psychiatra, v ktorom by malo byť čo najpresnejšie stanovené, do akej miery z kvalitatívneho
aj z kvantitatívneho hľadiska sa duševná porucha páchateľa priblížila k vymiznutiu jeho schopnosti
rozpoznávacej a ovládacej, resp. v akom smere a rozsahu zostali tieto schopnosti páchateľa zachované.

Stupeň zmenšenia páchateľovej príčetnosti a vplyv, aký toto zníženie malo na spáchanie trestného činu,
budú následne určujúce pre odpoveď na otázku, aký trest postačí na dosiahnutie jeho účelu.

V uvedených súvislostiach krajský súd zdôrazňuje, že súd je povinný hodnotiť aj znalecký posudok na
základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne s ostatnými dôkazmi

(R 40/1969). Súd hodnotí znalecký posudok voľne ako každý iný dôkaz a nie je ním bezpodmienečne
viazaný.Nemôžesíceľubovoľnenahradiťodbornýnázorznalcavlastným,vdanejvecilaickýmnázorom,
ale môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska, či znalec prihliadol na všetky
skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové východiská znaleckého posudku
opierajú o skutočnosti náležite zistené v trestnom konaní, či naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné

alebo dokonca také, ktoré logicky odporujú iným výsledkom dokazovania a či riešenie znalca logicky
vyplývaztýchtopodkladov(R40/1972).Pochybnostiozáverochznaleckéhoposudkusamusiazakladať
na konkrétnych okolnostiach, ktoré tieto pochybnosti vyvolávajú. Len vtedy je namieste postup podľa §
146 Tr. por. (Rt 56/94 II).

V trestnom konaní bola do konania pribratá MUDr. Jana Bullová - súdna znalkyňa z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu, toxikománie, gerontopsychiatrie),
ktorá konštatovala, že v prípade súdených skutkov teraz označených ako body 1/ bola u obžalovaného
prítomná akútna intoxikácia pervitínom, ktorú si obžalovaný navodil vlastným pričinením. V čase
skutku 3/ bola prítomná kombinovaná ľahká intoxikácia pervitínom a alkoholom, ktorú si navodil

vlastným pričinením. Významným faktom je aj skutočnosť, že sa jedná o niekoľkoročného abúzera
narkotík, ktorý pozná účinky drog na svoje konanie. Podľa forenznej psychiatrie sa daný stav hodnotí
analogicky ako alkoholová opitosť. S ohľadom na verifikované ľahké organické zmeny CNS, preukázané
psychologickým vyšetrením, ako aj rozvinutú závislosť s nezvratnými zmenami osobnosti (tzv. burning
out syndróm) znalkyňa zhodnotila rozpoznávacie schopnosti obžalovaného ako ľahko znížené a

ovládacie schopnosti ako podstatne znížené, nie však vymiznuté. V prípade súdených skutkov teraz
označených ako body 2/ a 4/ nebolo preukázané požitie psychoaktívnych látok a znalkyňa zhodnotila
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného ako plne zachované. Teda obžalovaný vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a rovnako jeho ovládacie schopnosti boli v plnej miere
zachované, teda mohol svoje konanie ovládať.

Skutočnosť, že obžalovaný má počuť hlasy a pod. znalkyňa vyhodnotila ako čisto účelové tvrdenie,
obžalovaný si veľmi dobre uvedomuje, čo mu hrozí a jednoducho povedané symptomatologické zistenia
a prejavy nezodpovedajú duševnému ochoreniu. U obžalovaného neboli zistené znaky organického
poškodenia, nejakého syndrómu. Tak ako obžalovaný viedol rozhovor, ako ho konštruoval, ako

odpovedal na otázky, nezapadá to do klinického obrazu schyzofrenika.

V okolnostiach danej veci niet nijakej pochybnosti o trestnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovaný
netrpí duševnou poruchou, ktorá v čase činu mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť. Naopak,
do stavu zmenšenej príčetnosti sa obžalovaný zavinene priviedol sám požitím alkoholického nápoja,

resp. omamného prostriedku. S poukazom na uvedené skutočnosti neboli splnené zákonné podmienky
na postup podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., resp. § 40 ods. 1 písm. c) Tr. zák.Aj napriek tomu, že okresný súd v merite veci rozhodol správne, po preskúmaní veci odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. pre chyby rozsudku, najmä pre
nejasnosť skutkových zistení a z dôvodu, že súd sa nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými

pre rozhodnutie. V okolnostiach danej veci treba pripomenúť, že okresný súd uznesením č.k.
1T/53/2020-675 z 26.4.2021, právoplatným 22.5.2021 podľa § 281 ods. 1 Tr. por., § 215 ods. 1 písm.
d) Tr. por., § 9 ods. 1 písm. f) Tr. por. zastavil trestné stíhanie obžalovaného pre skutky pod bodmi
1/ a 5/ obžaloby právne kvalifikované ako prečiny neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., ktorými mal

spôsobiť škodu vo výške 347,99 EUR. Uvedenú skutočnosť okresný súd nezohľadnil v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho sa výrok rozsudku stal nejasný, nezrozumiteľný, sám so sebou
v rozpore. Uvedené pochybenie okresného súdu napravil krajský súd sám vlastným rozhodnutím.

K výroku o treste

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a stotožnil sa so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh aj
výmerutrestu,ktorýzasúdenútrestnúčinnosťuložilobžalovanému.Odvolacísúdsineosvojilargumenty
obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Podľa§38ods.4Tr.zák.,akprevažujepomerpriťažujúcichokolností,zvyšujesadolnáhranicazákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Súd prvého stupňa u obžalovaného správne zistil dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák.,
t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j. že obžalovaný už
bol za trestný čin odsúdený a na túto skutočnosť možno prihliadať. U obžalovaného nebola v konaní pred
súdom prvého stupňa zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. Naopak, v odvolacom konaní obžalovaný

predložil fotokópie poštových poukazov, z ktorých je zistiteľné, že dňa 19.8.2021 uhradil poškodenému
F. O.kodu vo výške 404,10 EUR a dňa 17.9.2021 uhradil poškodenému O. F. škodu vo výške 100,-
EUR, preto krajský súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák. (t.j.
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu).

Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.
Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Tr. zák. (tzv.
prevahu priťažujúcich okolností), pri zrušení celého výroku o vine uložil obžalovanému trest odňatia

slobody v rovnakej výmere 28 mesiacov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa §
38 ods. 4 Tr. zák. Uvedený trest považuje aj krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz, najmä
potrieb individuálnej a generálnej prevencie, pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje
možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Iný, miernejší druh trestu, napr. alternatívny trest, ktorého
sa domáhal v písomných dôvodoch odvolania, v prípade obžalovaného neprichádzal ani do úvahy,

pretože bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť, že u obžalovaného ide o osobu s bohatou
kriminálnou minulosťou. Z odpisu z registra trestov je zistiteľné, že doposiaľ bol trikrát súdne potrestaný
za úmyselnú trestnú činnosť. Trestných činov v prejednávanej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia vo veci Okresného súdu Košice II sp. zn. 3PP/19/2018, pričom skúšobnádoba plynula od 20.4.2018 do 20.10.2022. Je tak nesporným faktom, že predchádzajúce tresty nesplnili
u obžalovaného svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

K výroku o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou

Po preskúmaní veci odvolací súd uložil obžalovanému, rovnako ako okresný súd, podľa § 73 ods. 2
písm. d) Tr. zák. ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Súdna znalkyňa MUDr. Jana
Bullová s prihliadnutím na zdravotný stav obžalovaného, uvedený druh liečby odporučila aj z dôvodu,

že prognóza ďalšieho vývinu u obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je nepriaznivá,
a to najmä s ohľadom na jeho uvádzaný postoj k zneužívaniu psychoaktívnych látok do budúcna, s
čím on prestať nechce, ako aj s ohľadom na jeho abnormne štrukturovanú osobnosť. Je prítomné
vysoké riziko opätovného porušovania právnych noriem, či už v rámci grogocentrického správania, teda
hľadania možností, akosi zabezpečiť prístup k narkotikám, na ktorých je závislý alebo s ohľadom na jeho

problémové správanie v zmysle agresivity, ktorého sa môže dopúšťať v stavoch intoxikácie narkotikami.
Treba tiež pripomenúť, že samotný obžalovaný súhlasí s uložením tohto druhu ochranného opatrenia.

K výroku o náhrade škody

Okresný súd v súlade so stavom veci a zákonom v intenciách § 287 ods. 1 Tr. por. správne rozhodol
o nároku poškodeného F. O. na náhradu škody zaviazaním obžalovaného, aby mu zaplatil peňažnú
čiastku vo sume 404,10 EUR. V priebehu odvolacieho konania obžalovaný predložil fotokópie poštových
poukazov, z ktorých je zistiteľné, že dňa 19.8.2021 uhradil poškodenému F. O. škodu vo výške 404,10
EUR. Keďže krajský súd túto skutočnosť nemal verifikovanú a potvrdenú napr. výpoveďou poškodeného

a poškodený trvá na uplatnenom nároku na náhradu škody, odvolací súd v tomto smere zistil dôvod na
zmenu napadnutého rozsudku a postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Pokiaľ ide o poškodeného O. F. krajský súd zistil, že okresný nerozhodol v súlade so stavom veci a

zákonom, keď podľa § 287 ods. 1 Tr. por. poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške 100,-
EUR. Poškodený O. F. v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že mu bola odcudzená peňaženka
aj s hotovosťou, čo sa týka samotnej krádeže, tam páchateľ nie je známy, zrejme to mohol byť ten
istý muž, ale to nie je preukázané. Uviedol výšku škody, ktorá bola spôsobená krádežou. Čo týka
karty, peniaze z účtu neboli použité, napriek tomu si uplatnil voči páchateľovi nárok na náhradu škody

vo výške najmenej 100,- EUR. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku nevyplýva nič také, že by
obžalovaný poškodenému O. F. trestným činom spôsobil škodu vo výške 100,- EUR, preto odvolací súd
poškodeného postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.