Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319207063
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8319207063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Gabriely Világiovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: P. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária
VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti
žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235,
zastúpená KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.432,48 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 5C/33/2019-187 zo dňa 14.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1432,48 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy1432,48eurod16.11.2018dozaplatenia,tovšetkovlehote3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.
II. Súd priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,

že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.“

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňasažalobousúdudoručenou22.08.2019domáhala
toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 1.432,48 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne od 16.11.2018 do zaplatenia. V dôvodoch žaloby uviedla, že dňa 30.06.2018 jej vznikla škoda na
oplotení jej rodinného domu, a to v dôsledku spáchaného trestného činu, konkrétne prečinu ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky podľa ustanovení § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil
páchateľ Q. W. tým, že dňa 30.06.2018 v čase okolo 02:55 hod. viedol osobné motorové vozidlo
zn. V. XXX EČV Z.-XXXCC po ceste II. triedy č. XXX v kilometri 30,80 po ulici P. v Medzilaborciach,
smerom na obec Palota. V trestnom konaní bolo preukázané, že sa počas jazdy plne nevenoval vedeniu
motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho motorovým vozidlom
prešiel do protismeru, následne zišiel z cesty a narazil do oplotenia rodinného domu so súpisným č.
XXX a orientačným č. XXX. Na mieste sa vodič podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu opakovane

bola nameraná hodnota 1,06 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, za čo bol Okresným súdom
Humenné trestným rozkazom zo dňa 27.09.2018 odsúdený na trest odňatia slobody na štyri mesiace, s
podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v trvaní skúšobnej doby na jeden rok. Páchateľ
trestného činu, ktorý v dôsledku svojho konania takto spôsobil škodu na majetku žalobkyne, nemal včase spáchania trestného činu uzavreté povinné zmluvné poistenie v zmysle ustanovenia § 3 zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla.
V dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa ako poškodená uplatňovala svoj nárok v zmysle ustanovenia §

24, ods. 2 písm. b) zákona na náhradu takto spôsobenej škody z garančného fondu, prostriedky ktorého
podľa § 20, ods. 1 písm. a) zákona, spravuje Slovenská kancelária poskytovateľov, so sídlom Bajkalská
19B, 826 58 Bratislava. V dôsledku tejto udalosti jej vznikla škoda na majetku vo výške 2.499,02 eura.
Tieto finančné prostriedky predstavujú náklady vynaložené žalobkyňou ako poškodenou na výmenu
poškodenej kovovej časti oplotenia, a to vo výške 2.200,- eur, náklady na materiál na opravu betónovej

časti plota - t.j. múrik tvoriaci základ pre kovovú časť plota vo výške 137,88 eura, náklady na prácu na
betónovej časti plota - svojpomoc vo výške l00,- eur, výmena poškodenej satelitnej paraboly vo výške
27,90 eura, výmena zničenej KUKA nádoby na odpadky o objeme 110 l vo výške 33,24 eura. Táto
čiastka predstavuje skutočné finančné prostriedky, ktoré musela žalobkyňa ako poškodená vynaložiť k
tomu, aby mohla svoj majetok vrátiť do pôvodného stavu, keďže v dôsledku celkového devastačného
rozsahu spôsobenej škody na týchto veciach do úvahy prichádzala ako jediná možnosť ich kompletnej

výmeny. Žalovaný jej však na úhradu škody zaplatil len čiastku 1.066,54 eura, predmetom konania je
tak len rozdiel medzi skutočnou škodou a sumou, ktorú jej žalovaný zaplatil.
Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance
Group, vypočítala náklady na opravu poškodených vecí, pričom náklady na opravu plota (práca +
materiál) poisťovňa vypočítala na sumu 1.196,38 eura. Z kalkulácie predloženej žalovaným je zrejmé, že

celková cena bola vypočítaná na sumu 1.024,42 eura, od ktorej poisťovňa odpočítala cenu popolnice vo
výške 27,43 eura (ktorá bola hodnotená v likvidačnej správe samostatne), teda celková cena práce bola
vypočítaná na sumu 996,99 eura + 20 % DPH = 1.196,38 eura. Od vypočítanej ceny za prácu a materiál
bola odpočítaná amortizácia za materiál vzhľadom na vek oplotenia 10 rokov, preto bola odpočítaná
suma vo výške 153,18 eura (2,25 % za rok). Výpočet časovej ceny oplotenia, paraboly a popolnice je

uvedený v prílohe výpočet výšky škody aj s použitým vzorcom výpočtu. Od celkovej ceny boli odpočítané
použiteľné zvyšky oplotenia (šrot) vo výške 20,- eur.
Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok bol
uplatnený dôvodne. Žalobkyni bola spôsobená škoda na jej majetku v dôsledku dopravnej nehody
z 30.06.2018. Súd mal za to, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má sa žalobkyni

nahradiť skutočná škoda. Vzal do úvahy to, čo žalobkyňa ako poškodená účelne vynaložila k obnoveniu
funkčných vlastností zničených vecí. V konaní bolo preukázané, že poškodené veci pred poškodením
plnili svoju funkciu riadne. Žalobkyňa nemohla uviesť oplotenie do pôvodného stavu v dôsledku toho,
že podobné plotové dielce sa v súčasnej dobe nevyrábajú. Žalobkyňa preto musela dať vyhotoviť nové
oplotenie z dôvodu ochrany svojho majetku, ako aj z hľadiska estetického. Preukázala vynaloženie

finančných prostriedkov na zabezpečenie nového oplotenia, ktoré by inak, nebyť dopravnej nehody,
vynaložiť nemusela. Taktiež musela zabezpečiť novú satelitnú anténu aj nádobu na odpad. Podľa súdu
prvej inštancie požadovaná suma predstavuje skutočnú škodu, ktorú žalobkyňa vyplatila v dôsledku
škodovej udalosti, pretože by bolo nespravodlivé, aby túto škodu musela znášať sama. Celková výška
spôsobenej škody bola 2.499,02 eura, z tejto musela zaplatiť za oplotenie 2.200,- eur, náklady na

opravu betónovej časti múrika 137,88 eura, náklady na prácu betónovej časti plota vo výške 100,- eur,
výmenu poškodenej satelitnej paraboly vo výške 27,90 eura a taktiež zakúpila novú nádobu na odpad.
Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel s poukazom na ustanovenie Občianskeho zákonníka - § 420 ods.
1, § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443, § 139 ods. 1, § 517 ods. 2, § 797 ods. 3, na ustanovenia § 24 ods.
2 písm. b) a § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj na § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. 87/1995 Z.z.
Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 písm. h) Civilného sporového

poriadku. Podľa žalovaného pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase poškodenia,
čo upravuje § 443 Občianskeho zákonníka a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má sa
uhrádzať skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa žalovaného Občiansky zákonník
nestanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody, ale pravidlá pre výpočet škody sú uvedené vo vyhláške
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorá v rámci výpočtov skutočnej

škody na jednotlivých zložkách majetku s uplatnením amortizácie počíta. Z uvedeného dôvodu má
žalovaný za to, že postupoval správne, keď pri výpočte výšky plnenia zohľadnil cenu poškodených
vecí v čase ich poškodenia. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009, ktorý konštatoval, že skutočnou škodou sa rozumie ujmaspočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Prípadnej ujme na strane škodcu
má zamedziť pravidlo, podľa ktorého výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcej náklady na uvedenie do

pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich
so škodovou udalosťou. V prejednávanom prípade možno za takúto náhodnú okolnosť nesúvisiacu
so škodovou udalosťou považovať to, že vzhľadom na vek oplotenia nebolo údajne možné vykonať
jeho opravu len v jeho poškodenej časti, ale bola údajne potrebná výmena celého oplotenia za nové z
estetického hľadiska. Uvedenú skutočnosť však nemožno pripísať na ťarchu škodcu, resp. žalovaného.

Výmenou celého oplotenia, vrátane jeho nepoškodených častí, ktoré aj po škodovej udalosti plnili svoju
funkciu, došlo k zhodnoteniu majetku žalobkyne v dôsledku škodovej udalosti. Za účelom objektivizácie
skutočnej škody žalovaný vypracoval kalkuláciu v rozpočtovom programe ODIS, ktorý stanovuje tzv.
smerné orientačné jednotkové ceny stavebných prác. Tieto sú spracovávané na základe objektívnych
kritérií a priebežne aktualizované o tzv. indexáciu rastu cien stavebných prác. Ceny materiálov, ktoré
sú obsiahnuté v cenách stavebných prác sa zisťujú priamo u dodávateľov stavebných prác a do

jednotkových cien sa premietajú v závislosti od noriem spotreby toho-ktorého materiálu na mernú
jednotku danej stavebnej práce. Správne preto bola vypočítaná škoda, ktorú bolo potrebné žalobkyni
v dôsledku škodovej udalosti zaplatiť. Žalovaný preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a sám rozhodol tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a
žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že dokazovaním bolo preukázané, že
vzhľadom na rozdielne konštrukčné vyhodnotenie plota (v súčasnosti sa robia ploty z menej kvalitných,
zato drahších materiálov) bolo problém nájsť osobu, ktorá by plot uviedla do pôvodného stavu. Opravu

nakoniec vykonal X. O., avšak len prostredníctvom kompletnej výmeny dielcov. X. O. sa vyjadril tak, že
uvedenie do pôvodného stavu už v súčasnej dobe nie je možné, pretože nie je možné zabezpečiť také
isté dielce, ako boli v tom plote pôvodné, ani liatiny, a pokiaľ by dal iné, tak by to malo dopad na estetickú
stránku oplotenia. Čo sa týka jednotlivých súm, ktoré bolo potrebné vynaložiť, tieto odzrkadľujú aktuálne
trhové ceny. Vzhľadom na devastačný rozsah škody na majetku žalobkyne, potrebe nevyhnutných

odborných prác, vrátane celkového nezáujmu páchateľa trestného činu na vyriešenie celej záležitosti,
bolo jedinou možnosťou k vráteniu veci do pôvodného stavu vykonanie všetkých nevyhnutných prác a
rekonštrukcie vo vlastnej réžii žalobkyne ako poškodenej. Pokiaľ by žalobkyňa bezodkladne nevykonala
všetky takto realizované nevyhnutné opravy a rekonštrukciu, existovalo pomerne dôvodné riziko vzniku
ďalších dodatočných škôd. Podľa žalobkyne žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne relevantné právne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok žalobkyne. Navrhla preto, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne
zotrval na argumentáciu uvedenej v odvolaní. Rovnako na vlastnej argumentácii zotrvala aj žalobkyňa.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.02.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že
odvolanie žalovaného dôvodným nebolo.

5.Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorých
saodvolateľdomáhaprieskumu;určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancieodvolateľ
nielen vymedzuje to ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd oprávnenie a povinnosť

rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacieho dôvodu uplatneného žalovaným,
vychádzajúc z toho, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Odvolacia argumentácia žalovaného bola založená na tvrdení existencie odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. na tvrdení o nesprávnosti právneho posúdenia prejednanej veci súdom
prvej inštancie, spočívajúcom v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 442 ods. 1, § 443 Občianskehozákonníka, majúcej základ v tom, že súd pri stanovení výšky škody, ktorá žalobkyni vznikla, nebral zreteľ
na to, že od ceny za materiál použitý pri odstraňovaní následkov škodovej udalosti výmenou celého
oplotenia, paraboly a popolnice, má byť odpočítaná amortizácia vzhľadom na vek oplotenia 10 rokov,

čo nemožno pripísať na ťarchu škodcu.

7. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že právnemu záveru, ku ktorému dospel
súd prvej inštancie na základe zistených skutočností, nie je možné nič vytknúť; v rozhodnutí právne
závery dostatočne v logickej postupnosti sformuloval, tieto závery, ktorých odrazom je výroková časť
rozhodnutia, sú dostatočne konkrétne, odvolací súd sa s nimi stotožňuje a preto k odvolacím dôvodom
len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

9. Z ustanovení § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka upravujúcich spôsob a rozsah náhrady škody, z
ktorej vychádzal súd prvej inštancie vyplýva nielen to, že v dôsledku škodovej udalosti sa má nahradiť
skutočná škoda, ale aj to, že škoda sa nahrádza, ak uvedenie do stavu, ktorý bol pred vznikom
škody nie je možné, v peniazoch. Zákon nedefinuje čo je to skutočná škoda, vychádzajúc z povinnosti
súdu realizovať ústavne konformný výklad garancie vlastníckeho práva (článok 19 Ústavy Slovenskej

republiky) je potrebné mať za to, že tento pojem je potrebné vykladať tak, aby bola plne zabezpečená
ochrana ústavne zaručených práv.
Ústavný súd Českej republiky v náleze II. ÚS 795/16 z 27.04.2017, zaoberajúc sa článkom 11 Listiny
základných ľudských práv a slobôd, ktorá naďalej tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky aj
keď je problematika základných práv a slobôd upravená takmer totožne v Ústave Slovenskej republiky,

uviedol, že osobitná pozornosť sa má venovať zásade odškodnenia utrpeného porušením ústavne
zaručených práv, ktoré má byť úplné, čo znamená, že ustanovenia o rozsahu náhrady škody majú
byť vykladané extenzívnym spôsobom. Rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných
prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ
sa poškodený chová ekonomicky racionálne, nie excesívne, nie je možné vnímať ako nespravodlivé ak

sa domáha plnej náhrady škody.

10. Zo spisu nevyplýva, že by žalovaný spochybňoval racionálnosť konania žalobkyne. Nevyplýva z
neho tiež to, že by rozporoval jej tvrdenia a dôkazy k tvrdeniam o tom, že aktuálne nie je možné technicky
realizovať opravu spôsobom akým bol stavebne a technicky vyhotovený poškodený plot pôvodne. Za

tejtosituácieniejemožnéspochybniťsprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancieakvychádzalztoho,že
žalobkyni vznikla skutočná škoda v rozsahu nákladov, ktoré za oplotenie, opravu betónovej časti múrika,
betónovej časti plota, satelitnú parabolu a nádobu na odpad zaplatila. Ide o skutočnú škodu, ktorá je
vznikla, na čom nič nemení ani to, že plot bol vymenený celý. Oplotenie tvorí totiž nielen funkčný, ale aj
estetický celok a uvedenie plota do pôvodného funkčného a estetického stavu ako celku nepredstavuje

exces z hľadiska nákladov k neprospechu toho, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, v danom prípade
osoba, ktorá pod vplyvom alkoholu škodu žalobkyni spôsobila.

11. Odvolací súd, majúc za to, že nebol naplnený odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe § 396 ods. 1 CSP, podľa § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná a preto je voči
neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100
%. Výšku trov kvantifikuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.