Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 5, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Tdo/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913010048
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Serbová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7913010048.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Serbovej a sudcov
JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obvineného C. J., pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Cibere, advokátom so sídlom: M. R. Štefánika 1161/184,
Trebišov, na neverejnom zasadnutí konanom 5. októbra 2016 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. J.,

podaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, z 21. novembra 2013, sp. zn. 1T 7/2013, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 05. februára 2014, sp. zn. 4To 132/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného C. J. s a o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 1T 7/2013, z 21. novembra 2013 bol obvinený uznaný
vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 13. augusta 2012, v čase okolo 6.30 hod v P., na ul. W., na chodníku pred obytným blokom č. XXXX/
XX, spoločne s už odsúdenými I. T. a E. J., napadli poškodeného T. J., nar. XX. C. XXXX tak, že ho
všetci traja kopali do hrudníka, brucha a nôh, pričom už odsúdení E. J. a I. T. sa mu vyhrážali zabitím,

čím tak spôsobili zranenie T. J. a to otras mozgu a otvorenú ranu vo vlasatej časti hlavy s dobou liečenia
do 7 dní a následne obžalovaný C. J. prehľadal poškodenému vrecká a z ľavého zazipsovaného vrecka
bundy mu odcudzil peňaženku s finančnou hotovosťou 20 eur, cestovné lístky v hodnote 67,99 eur a
osobné doklady, čím mu spôsobil škodu vo výške 91,99 eur.

Za to bol obvinený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 37

písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obvineného
pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1
Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému T. J., nar. XX. C. XXXX, škodu
vo výške 91,99 eura.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania obvineného podaného proti rozsudku súdu prvého stupňa,
uznesením, sp. zn. 4To 132/2013, z 05. februára 2014, odvolanie obvineného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie, a to proti
výroku o vine, výroku o treste a výroku o náhrade škody, pričom napadol aj konanie, ktoré rozhodnutiu

predchádzalo. Žiadal, aby dovolací súd po zistení dôvodov dovolania podľa § 371 Trestného poriadku
vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach. Súčasne navrhol, aby dovolací súd zrušilnapadnuté rozhodnutia vo výroku o vine v celom rozsahu ako nezákonné a celú vec vrátil na nové
konanie Okresnému súdu Trebišov.

Obvinený podané dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku, teda že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, podľa § 371 ods. 1 písm.
i/ Trestného poriadku teda, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku, podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku teda, že sa proti obvinenému viedlo trestné
konanie, hoci bolo neprípustné a napokon dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Trestného

poriadku,majúczato,žeodvolacísúdzamietolodvolanieobvineného,hocinatonebolisplnenézákonné
dôvody.

Obvinený v podanom dovolaní namietal porušenie ústavného práva na spravodlivé súdne konanie a
porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach podľa čl. 6 ods. 3 písm. d/. Namietal výpovede
poškodeného T. J., I. E. a svedkyne C. G., ktorých výpovede boli brané do úvahy napriek tomu, že títo

svedkovia mali konať z pomsty voči obvinenému. Ich výpovede považoval za rozporné, pričom poukázal
na to, že výpovede sa v niečom ani len čiastočne nezhodujú. Menovaní svedkovia podľa obvineného
neberú do úvahy, že krivá výpoveď je trestná. Poukázal na rozpory vo výpovedi poškodeného T. J.,
ktorý v prvotnej výpovedi, trestnom oznámení uviedol, že mu bola vrátená peňaženka ešte v ten istý
deň, chýbali mu len peniaze 20 eur. Následne pred vyšetrovateľom však začal tvrdiť, že mu chýba

peňaženka, 20 eur, občiansky preukaz, kartička poistenca, cestovné lístky, evidencia dochádzky do
zamestnania a na tom už zotrval. Uvedené je v inom kontexte, ako s jeho už zmenenou výpoveďou
na hlavnom pojednávaní 31. októbra 2013, ktorú odôvodnil tým, že vyšetrovateľ ho naviedol na
zmenu pôvodného trestného oznámenia. Zmenu vo výpovedi poškodeného podľa obvineného nemožno
ignorovať či vyhodnocovať na úkor obvineného.

Obvinený ďalej namietal, že podľa výpovede poškodeného T. J. na hlavnom pojednávaní si mal
poškodenýpribitíkľaknúťtvárounazem,rukamisichrániactvár,pričomvtedymumalobvinenýnatrhnúť
vrecko bundy a vybrať peňaženku. Uvedené považoval obvinený za nemožné, lebo útočníci by zasiahli
priamo aj obvineného a samotná obeť by nemohla ani vidieť, kto ju olupuje, keďže tvár mala obrátenú k

zemi. Obvinený sa dožadoval rekonštrukcie incidentu, aby sa preverilo či lúpežník môže v takej situácii
s obeťou manipulovať. Požiadavke obvineného však nebolo vyhovené.

Dovolateľ v dovolaní namietal aj zaujatosť svedkyne C. G., ktorá ho nenávidí, nakoľko ju ešte v roku
2009 intímne ponížil a tri dni pred skutkom jej vynadal, aby vrátila prsteň jeho družke. Poukázal na

rozpory vo výpovediach tejto svedkyne, ktorá v prvom výsluchu pred vyšetrovateľom 13. augusta 2012
uviedla, že zo svojho bytu videla ako vybral poškodenému peňaženku z vrecka. Po zistení, že odtiaľ
incident nemohla vidieť, výpoveď zmenila tak, že prešla do bytu poškodeného a odtiaľ incident videla.
Družka poškodeného, I. E. uviedla, že videla ako obvinený drží peňaženku a uteká, nevidela však, ako
ju mal vziať, aj keď to malo byť niekoľko sekúnd predtým. Svedkyňa uviedla, že obvinenému potrhala

tričko, keď bránila svojho druha T. J.; tričko je však nepoškodené. Za významné obvinený považoval
aj to, že druh svedkyne ako aj C. G. zhodne potvrdili, že prišla až po bitke. Nemohla teda vidieť nič,
čo sa stalo predtým. Obe svedkyne zhodne uvádzajú, že peňaženka bola hnedej, resp. kakaovej farby.
Poškodený však potvrdil, že peňaženka bola modrá. Obvinený mal za pozoruhodné, že sa líšia vo farbe,
keď svedkyňa G. mala peňaženku vidieť večer predtým, čo si bola požičať peniaze od poškodeného a

jeho družka E. ju videla denne.

Obvinený v podanom dovolaní ďalej namietal, že v konaní navrhol aj ďalších svedkov, ktorí krádež
peňaženky nepotvrdzujú, a to R. E., I. T. a I. J.. Konajúci súd však obvinenému neumožnil predvolať
svedkov svedčiacich v jeho prospech, a to I. T., C. T., P. T.. Tieto svedkyne neboli vypočuté, ani neboli

prečítané ich výpovede z prípravného konania. V prvostupňovom konaní okrem už vypočutých svedkov
žiadal predvolať ešte ďalších štyroch svedkov, výsluchy ktorých by v silnejšej miere pomohli objasniť
skutkový stav a s väčšou istotou preukázať, že sa lúpeže nedopustil. Namietal tak porušenie práva
na obhajobu a porušenie práva podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, podľa ktorého mal
odvolací súd rozsudok zrušiť aj v druhom konaní pre podstatné chyby konania, pretože boli porušené

ustanovenia, ktorými sa malo zabezpečiť objasnenie veci, čím bolo porušené právo obvineného na
spravodlivé súdne konanie.Ďalej obvinený namietal zaujatosť poškodeného a svedkov, družky poškodeného a ich rodiny, ktorí sa
majú hnevať na obvineného a chceli sa mu pomstiť, keďže 11. augusta 2012 vypovedal v neprospech ich
príbuzného, R. E. o bitke. R. matka, C. E. obvinenému povedala, že pôjde za to do basy a obvineného

lživo udala, že ju chcel znásilniť a na ďalší deň ho obvinila, že sa jej obnažoval. Obvinenia sa však
nepreukázali.Natretídeň,dňa13.augusta2012obvinenéhoudalaO.T.zaublíženienazdraví.Obvodný
úrad Trebišov uznal obvineného len z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z 11. augusta 2012,
že napadol C. E. (družku poškodeného), čo ona uviedla ako znásilnenie.

Namietal absenciu motívu lúpeže, nakoľko má značnú kriminálnu minulosť a odsedených 15 rokov.
Nemohol mať dôvod olúpiť Róma žijúceho v rovnakej chudobe, ktorý pri sebe nemôže mať väčšie
peniaze, navyše za prítomnosti mnohých svedkov, prizerajúcich sa incidentu. Podľa názoru obvineného
sú rozhodnutia súdov založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného stavu. Skutok výtržníctva,
pri ktorom nie je preukázané zmocnenie sa cudzej veci nie je kvalifikovateľný ako lúpež. Bitka s T. J.
bola z dôvodu konfliktu, nie v úmysle zmocniť sa jeho vecí.

Obvinený v podanom dovolaní ďalej namietal, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie a uložený trest
i napriek tomu, že už bol za ten istý skutok skôr potrestaný uložením pokuty v priestupkovom konaní, a to
za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, rozhodnutím Obvodného úradu Trebišov z 18. januára
2013.Týmbolaporušenázásada,nebyťtrestanýdvakrátzatúistúvec.Súdmaltrestnéstíhaniezastaviť,

leboužboloztohodôvoduneprípustné.Dovolávalsatakdovolaciehodôvodupodľa§371ods.1písm.k/
Trestného poriadku, ktorý dôvod namietal už v konaní pred súdom a preukázal rozhodnutím Obvodného
úradu Trebišov. Odvolací súd tak mal aj pri druhom odvolaní a konaní o ňom zrušiť napadnutý rozsudok,
resp. zastaviť trestné stíhanie, pokiaľ tak neurobil, bol naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. l/ Trestného poriadku.

Záverom dovolania podľa § 388 ods. 2 Trestného poriadku z dôležitého dôvodu navrhol, aby vec bola
prikázaná na prerokovanie inému súdu v inom kraji. Pôvodne ho prvostupňový súd neuznal za vinného
z lúpeže, ale Krajský súd v Košiciach nerešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ a neobjektívne hodnotiac
dôkaznú situáciu mu privodil odsúdenie aj za lúpež, ktorej sa nedopustil. Obvinený bol toho názoru,

že bolo porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie, z ktorého dôvodu uvedený odvolací súd
nemôže objektívne rozhodovať vo veci, ak by opätovne došlo k odvolaciemu konaniu.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov (ďalej len „prokurátor“).
V súvislosti so svedeckými výpoveďami poškodeného T. J. a svedkov I. E. a C. G., ktoré obvinený

spochybňovaluviedol,žetvrdeniaobvinenéhouvedenévdovolanípovažujezaúčelové,vúmyslevyhnúť
sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie. Vina odsúdeného bola podľa názoru prokurátora dostatočne
preukázaná vykonaným dokazovaním v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní,
a to najmä výpoveďou poškodeného T. J., svedkyne C. G., S. T. a I. E.. Doplneným dokazovaním na
hlavnom pojednávaní Okresného súdu Trebišov bolo zistené, že poškodený T. J. si v mesiaci august

2012 u zamestnávateľa, spoločnosti D., s. r. o. neuplatnil nárok na náhradu cestovného, pričom aj
súd mal za to, že tento dôkaz nepriamo svedčí v neprospech obvineného, nakoľko obvinenému mali
byť spoločne s peňaženkou odcudzené cestovné lístky, ktoré by si inak u zamestnávateľa uplatnil na
preplatenie. Na návrh obvineného boli na hlavnom pojednávaní vypočutí aj svedkovia, ktorých výpovede
mohol súd brať do úvahy len okrajovo, nakoľko svedkovia rôzne popisovali priebeh skutku, mnohí sa

nevedeli vyjadriť k podrobnostiam a jeho priebehu. Každý zo svedkov však ako prvé a jednoznačné
uvádzal, že peňaženku nevideli a nevideli, že ju obvinený odcudzil poškodenému. Súd tak správne
vyhodnotil tieto výsluchy ako účelové.

Vzhľadom na uvedené mal prokurátor za to, že rozhodnutie napádané dovolaním je založené na

správnom právnom posúdení zisteného skutku za použitia správneho hmotnoprávneho ustanovenia.
Navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie podľa § 382 písm.
c/ Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371
Trestného poriadku.

Poškodený sa k dovolaniu obvineného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§377 Tr. por.) pred rozhodnutím o dovolaní skúmal
procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu(§ 373 ods. 1 Tr. por.), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods.
1 Tr. por.), na súde ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne
obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a obvinený pred podaním dovolania využil

svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu,
ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je
toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na
nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak sa proti obvinenému viedlo
trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné.

Podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol
odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody alebo zobral na vedomie

späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal
výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.

Pokiaľ ide o obsah podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje jeho podstatnú
zhodnosť s tým, čo obvinený C. J. uvádzal v odvolaní, ktoré krajský súd podľa § 319 Trestného poriadku

zamietol.

Z obsahu písomného odôvodnenia dovolania i záverečného petitu je zrejmé, že obvinený chápe
dovolanie ako ďalší riadny opravný prostriedok, pretože dovolaním namieta predovšetkým zistený
skutkovýstavaspôsob,akýmsúdyprvéhoadruhéhostupňavnapadnutomkonanívyhodnotilivykonané

dôkazy v jeho neprospech. Je preto nevyhnutné v úvode uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a
hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až
písm. l/ Trestného poriadku. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových
zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať,
alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k
preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd
nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka
proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,
nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Nie je možné,
s poukazom na obvineným uplatnené dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/
Trestného poriadku, domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Dovolací súd môže posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní
daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.

Na dovolaciu námietku obvineného, podľa ktorého súd nevykonal výsluch svedkov R. E., I. T., I. T. či I.
J., E. G. či I. J., I. T., C. T., P. T., ktorí svedkovia by svedčili v prospech obvineného dovolací súd uvádza,

že rozsah dokazovania je vecou prvostupňového či odvolacieho konania. Nesúhlas obvineného s
rozsahom vykonaného dokazovania nie je úspešne spôsobilý naplniť ani jeden z obvineným uvádzaných
dovolacích dôvodov.Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku je naplnený v prípade, ak je dovolaním
napadnuté rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, teda
spôsobom upraveným Trestným poriadkom.

Dovolateľ v podanom dovolaní neuviedol žiadny konkrétny dokaz, ktorý by bol v konaní zadovážený,
alebo vykonaný v rozpore so zákonom a nekonkretizoval ustanovenia Trestného zákona, ktoré mali
byť podľa jeho názoru porušené. Aj uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodnil svojím
nesúhlasom s rozsahom a spôsobom hodnotenia vykonaného dokazovania.

Obvinený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku videl v tom, že sa voči nemu
viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. Oba konajúce súdy porušili zásadu trestného konania „ne
bis in idem“, pretože bol za totožný skutok potrestaný v priestupkovom konaní, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie Obvodného úradu Trebišov, č. ObÚ- TV-OVVS-2013/04143, z 18. januára 2013, ktorým bol
obvinený spolu s už odsúdeným I. T., nar. XX. L. XXXX, uznaný vinným zo spáchania priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. V predmetnej súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať
neprípustnosť trestného stíhania podľa § 9 Trestného poriadku a fakultatívnu možnosť zastavenia
trestného stíhania prokurátorom v prípravnom konaní podľa § 215 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku,
podľa ktorého prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté

disciplinárne iným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom
delikte. Pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku možno subsumovať len
dôvod neprípustnosti trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku, podľa ktorého
trestné stíhanie musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej skoršie stíhanie pre ten istý skutok
skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené

a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak
rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené. Predmetné ustanovenie však upravuje povinnosť
súduzastaviťtrestnéstíhaniezdôvodujehoneprípustnostivprípadedvochtrestnýchstíhaní,pretotožný
skutok, nie však neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu potrestania obvineného v administratívnom
konaní o priestupku či inom správnom delikte, ako je tomu v prípade fakultatívnej možnosti prokurátora

zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené dovolací
súd nemal daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. k/ Trestného poriadku.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Trestného poriadku, dovolací súd uvádza,
že predmetný dovolací dôvod predpokladá nesplnenie predpokladov na rozhodnutie odvolacieho súdu

podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, a teda predpokladov na zamietnutie odvolania, ktoré bolo
podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo
znovu podala odvolanie, ktoré v tej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné. Obvinený videl naplnenie tohto dovolacieho dôvodu tým, že odvolací
súd mal vzhľadom na rozhodnutie o uložení pokuty obvinenému v priestupkovom konaní napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a odvolacie konanie podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
zastaviť. Skutočnosti namietané obvineným v dovolaní však podľa názoru dovolacieho súdu nemožno
subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Trestného poriadku, nakoľko predmetný
dovolací dôvod predpokladá len nesprávny postup odvolacieho súdu z uvedených dôvodov podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku, ktoré skutočnosti však obvinený v podanom dovolaní nenamietal.

Predmetný dovolací dôvod však predpokladá len nesprávne zamietnutie odvolania odvolacím súdom
výlučne z dôvodov uvedených v § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré skutočnosti obvinený v dovolaní
nenamietal.

Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu dovolacích námietok obvineného C. J. nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm.
c/ Trestného poriadku jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol.

O návrhu obvineného na prikázanie veci inému súdu toho istého druhu a stupňa podľa § 388 ods. 2

Trestného poriadku dovolací súd nerozhodoval, nakoľko dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/
Trestného poriadku vzhľadom na nesplnenie dôvodov dovolania odmietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.