Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215223016
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215223016.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov
senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Tamary Sklenárovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50
361 368, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: Q. Č., nar. XX.XX.XXXX,

Č. XX, XXX XX W., o vymoženie 6.430,98 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp.zn. EX
8429/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 08.01.2016 č.k.
48Er/3669/2015-31, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.SúdprvejinštancienapadnutýmuznesenímžiadosťsúdnehoexekútoraMgr.JanyVirličovej,sosídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 8429/15
zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mu bola dňa 31.03.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný
titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp.zn. IA-C/0814/0194 zo dňa 17.10.2014. Rozhodcovský
rozsudok bol podľa jeho odôvodnenia vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej
dňa 12.12.2011 medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinnou. Podľa

tejto zmluvy bol povinnej poskytnutý úver. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1
veta prvá, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
článok 6, 3, 2 smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver poskytnutý povinnej na základe zmluvy

o úvere je spotrebiteľským úverom. Súd preskúmal predloženú zmluvu o úvere vrátane všeobecných
obchodných podmienok, v ktorých je uvedená rozhodcovská doložka - článok 10 bod 10.2. písm. a),
b), s článkom 3 bod 5 zmluvy. Uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorej znenie spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, podmienky v nej obsiahnuté si osobitne nevyjednal a nemal
možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky aj vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Už vzhľadom k tejto skutočnosti považoval súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku

za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho nútila spotrebiteľa v
prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu bola odopretá možnosť brániťsvoje práva pred všeobecným súdom. Tým rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky a nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, teda nespôsobilý exekučný
titul na vykonanie exekúcie. Preto súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie, alebo aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie oprávnený
odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. f) a písm. e), písm. g), písm. h) a písm.
b) Civilného sporového poriadku. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď skúmal iné listiny ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku; tvrdil, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného

titulu podľa § 35, § 37, § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to
skúmaním rozhodcovskej doložky; zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávnou aplikáciou právnych
predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní, keď neprihliadol na
povinnosť pôvodného veriteľa postupovať podľa § 93b zákona o bankách; uviedol, že exekučný súd
nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, porušil § 215 C.s.p., v napadnutom rozhodnutí

absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery v ňom uvedené a pre rozhodnutie vo veci; zastával
názor, že súd prvej inštancie konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného, keďže pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; vytýkal súdu prvej inštancie nesprávnu
aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskeho

súdneho dvora; tvrdil, že súd prvej inštancie porušil právnu istotu a legitímne očakávania a s poukazom
na rozhodnutia všeobecných súdov uviedol, že exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydajú aj zamietajú a zastával názor, že exekučný súd neprimerane zvýhodňuje povinnú na
základe jej postavenia. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných
súdov a Ústavného súdu SR a zdôraznil, že exekučný súd svojím postupom znemožnil oprávnenému

uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Uviedol tiež, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. ako zriaďovateľ
rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská
a mediačná, a.s. zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivostiSRajedržiteľompovoleniarozhodovaťspotrebiteľskésporyvsúlades§73ods.5zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C.s.p.), na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 48Er/3669/2015-60 zo dňa 11.12.2017 pripustil zmenu účastníkov
konania na strane oprávneného.

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava sp.zn. IA-C/0814/0194 zo dňa
17.10.2014, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného 6.430,98 eur s
príslušenstvom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala

rozhodcovská doložka uvedená v článku 10 bod 10.2. všeobecných obchodných podmienkach pre úver,
ktoré tvoria súčasť hlavnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou.9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.03.2017 (Exekučného poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z

nich udelenie poverenia vylučuje.

12. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že povinnosťou
exekučného súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto

návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

13.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky - 3Cdo 122/2011 z 09.02.2012, 6Cdo 135/2012 z 05.12.2012, 6Cdo 1/2012 z
21.03.2012.

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

16. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky,
lebo dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnej, je

odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu
na rozhodcovský súd. Pre povinnú to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred
súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal
žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá
v množstve iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa

predstáv dodávateľa.

19. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia stranasi svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu

všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné. Neprijateľná zmluvná podmienka
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka zmluvnou podmienkou absolútne neplatnou, preto
nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského
súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nie je

spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne uzavrel, že neboli
splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s.) povinný podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

21. Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a

aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

22. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvej inštancie

konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424
C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425
C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa podľa § 428
C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).