Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216859
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2313216859.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B. súd K. v konaní pred sudkyňou N.. I. U. v právnej veci navrhovateľa: I. C., H. I. X. XX/X, R., zast.

advokátom: N.. K. B., so sídlom G. D. 6, C., proti odporcom: 1. H. Y., H. C. R. A./XX, G., zast. advokátkou:
N.. W. H., so sídlom D. XX, D., 2. Y. poisťovňa, a.s. D. V. Group, so sídlom D. 4, H., V. XX XXX XXX,
o zaplatenie XX.XXX,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

T. sa zamieta.

T. je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume X.XXX,XX eur k
rukám jeho advokáta do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

B. v 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

T. sa na základe skutočností uvedených v návrhu zo dňa XX.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi
sumu XX.XXX,- eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

B. v 1. rade s podaným návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že došlo k uplynutiu
subjektívnej premlčacej doby.

B. v 2. rade s podaným návrhom nesúhlasil a tiež namietal premlčanie uplatneného nároku.

G. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadrením odporcu v 1. rade, vyjadrením
odporcu v 2. rade, listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový a právny
stav veci:

T. v návrhu uviedol, že dňa XX.X.A. bol účastníkom dopravnej nehody, ktorú spôsobil odporca v 1. rade a
pri ktorej mu vznikla škoda na zdraví a vecná škoda. C. neschopný bol od XX.X.A. do X.X.A.. D., ktorým
mu bola spôsobená škoda bolo v okamihu dopravnej nehody poistené u odporcu v 2. rade, ktorý mu aj
plnil za škodu na zdraví. B. v 1. rade bol trestným rozkazom B. súdu Y. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa
X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX, odsúdený na podmienečne odložený trest
odňatia slobody v trvaní jeden rok. D. spočívajúcu v bolestnom, G. a vecnú škodu si dňa X.X.A. riadne
uplatnil na orgáne činnom v trestnom konaní, v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania. C. tohto

návrhu je len strata na zárobku, resp. ušlý zisk. I. vecná škoda spočíva v strate na príjme (ušlý zisk) za
obdobie od XX.X.A. do X.X.A. a na strate na odmene z marketingovej dohody za to isté obdobie. Do
okamihu dopravnej nehody vykonával činnosť profesionálneho hráča futbalu, mal uzavreté dve zmluvy,
marketingovú dohodu a kontrakt profesionálneho futbalového hráča, a celkovo mal dosiahnuť príjemXX.XXX,- eur. V dôsledku vzniku škodovej udalosti prišiel o tento príjem. B. v 2. rade opakovane vyzýval
na úhradu tejto škody. I. uviedol, že dňa X.X.A. u B. riadne uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej
v strate na zárobku, resp. ušlého zisku, od tohto momentu došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby v

súlades§112B.zákonníkaaodtohtodňapremlčanieneplynulodomomentu,resp.dňakedynadobudol
právoplatnosť trestný rozkaz, t. j. do X.X.XXXX. V tento deň sa v súlade s § 106 B. zákonníka objektívne
a nezmeniteľne dozvedel o tom, kto za vznik škody zodpovedá. G., že uplatnením škody u orgánu B.
v trestnom konaní má účinky pretrhnutia plynutia premlčacej doby bola opakovane judikovaná. B. v 1.
rade bol právoplatne odsúdený X.X.XXXX od tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia doba ktorá

uplynie dňa X.X.XXXX. B. trojročná premlčacia doba uplynie v dôsledku jej pretrhnutia dňa XX.X.XXXX.

B.v2.radevovyjadreníknávrhuzodňaXX.XX.XXXXuviedol,žedňaXX.X.A.bolaspôsobenádopravná
nehoda osobným motorovým vozidlom značky B. B., ktoré viedol odporca v 1. rade. C. dopravnej nehode
bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle značky C. A., ktoré v tom čase viedol a vlastnil
navrhovateľ. T. bola spôsobená i škoda na zdraví. I. vozidlo značky B. B. bolo poistené u odporcu v 2.

rade len do X.X.XXXX, teda odporca v 2. rade nie je poisťovateľom motorového vozidla, ktorým bola
spôsobená škoda navrhovateľovi. Z uvedeného dôvodu nie je pasívne legitimovaným v danom spore.
T. vyplatil poistné plnenie v sume X.XXX,- eur, ktoré predstavovalo sťaženie spoločenského uplatnenia
a poistné plnenie v sume X.XXX,- eur titulom bolestného. O. sumy si následne rade uplatnil voči G.
kancelárii poisťovateľov, a to práve z dôvodu, že motorové vozidlo značky B. B., v čase škodovej udalosti

už nebolo poistené u odporcu v 2. rade. T. si u odporcu v 2. rade uplatnil i nárok na stratu na príjme,
pričomodporcav2.rademulistomzodňaXX.X.XXXXoznámil,žedokladytýkajúcesaškodovejudalosti
boli postúpené na G. z dôvodu, že motorové vozidlo v čase škodovej udalosti už nemalo platné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 2. rade. I. uviedol, že
premlčacia lehota pri právach na náhradu škody je dva roky. T. podal svoj návrh na súd dňa X.X.XXXX.

N. právo na stratu na zárobku, resp. ušlý zisk sa premlčalo v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote,
nakoľko navrhovateľ vedel o tom, kto za škodu zodpovedá už z relácie dopravnej polície a výšku škody
sadozvedelvždyvpríslušnýmesiac,kedymuškodavznikla.I.zato,žeajnapriekspočívaniupremlčacej
lehoty nebol nárok uplatnený v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Z uvedených dôvodov žiadal
návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

B. v 1. rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa X.X.XXXX uviedol, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa,
že subjektívna premlčacia doba začala plynúť od X.X.XXXX, pretože odsudzujúci trestný rozkaz
nedeklaruje skutočnosť, či obvinený škodu spôsobil alebo nie, deklaruje, či obvinený naplnil skutkovú
podstatu trestného činu alebo nie. G., či obvinený škodu spôsobil alebo nie, nie je v priamej úmere s

tým, či je obvinený právoplatne odsúdený alebo nie. S. nehoda sa stala XX.X.A., navrhovateľ i odporca
v 1. rade skončili v nemocnici, kde sa aj navrhovateľ dozvedel, kto dopravnú nehodu spôsobil. B. v 1.
rade kontaktoval navrhovateľa v úmysle sa s ním stretnúť osobne a ospravedlniť sa mu, presný dátum
však uviesť nevie. T. sa dňa X.XX.XXXX preukázateľne dozvedel o osobe škodcu, kedy vypovedal pred
orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto zápisnici sa vyjadruje k osobe škodcu, kde je uvedené meno

a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a opis škodovej udalosti. S. XX.X.A. začala plynúť objektívna
lehota.S.X.XX.XXXXzačalaplynúťsubjektívnalehota.G.plynutiasubjektívnejpremlčacejlehotyzačalo
dňa X.X.A. (za predpokladu, že navrhovateľ si uplatnil túto škodu riadne a včas v trestnom konaní, ak
nie, spočívanie ani nezačalo). G. plynutia subjektívnej lehoty skončilo dňa X.X.XXXX (kedy nadobudol
právoplatnosť trestný rozkaz) alebo dňom doručenia trestného rozkazu navrhovateľovi s poukazom

na rozhodnutie T. súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX. C. uvedeného rozhodnutia pre pokračovanie
plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 112 B. zákonníka nie je rozhodujúci okamih vyznačenia
právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie vo veciach
občianskoprávnych, ale doručenie tohto rozhodnutia poškodenému. G. premlčacia doba začala opäť
plynúť dňom nasledujúcim po doručení trestného rozkazu navrhovateľovi ako poškodenému, najneskôr

však dňa X.X.XXXX, t. j. deň po právoplatnosti trestného rozkazu. I. za to, že od X.XX.XXXX do
X.X.XXXX - XX mesiacov plynula subjektívna lehota. Od X.X.A. do X.X.XXXX subjektívna lehota bola
prerušená. Od X.X.XXXX (pokračovanie plynutia subjektívnej lehoty) do X.X.XXXX (podanie návrhu na
súd) je XX mesiacov, čo ďalej plynula subjektívna lehota (na uplynutie stačilo XX mesiacov). V čase
podanianávrhu(XXmesiacov+XXmesiacov=XXmesiacov)uplynuladvojročnásubjektívnalehota(XX

mesiacov) na podanie návrhu na súd. T. vykonať dokazovanie ohľadom doručenia trestného rozkazu
navrhovateľovi a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia.C. zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX (pred jeho otvorením) k vznesenej
námietke premlčania a k vyjadreniam odporcov v 1. a 2. rade uviedol, že počiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby je viazaný na deň nasledujúci po vzniku škodovej udalosti. G. lehota neplynula, lebo

navrhovateľ bol v takom zdravotnom stave, ktorý mu neumožňoval mať vedomosť o tom, kto, resp.
aký je okruh škodcov. G. premlčacia lehota je spojená s vedomím poškodeného, teda sa týka jeho
úvahy. T. na to vplyv žiadny záznam o dopravnej nehode, ktorý sa spisuje bezprostredne po vzniku
škodovej udalosti a je obvyklé, že skutkový stav a priebeh škodovej udalosti sa ustaľuje aj niekoľko
mesiacov po vzniku škodovej udalosti. T. ako poškodený dňa X.X.A. na inom orgáne uplatnil svoj nárok

na náhradu škody v súlade s § 112 B. zákonníka. Od tohto okamihu do skončenia trestného konania,
t. j. do právoplatnosti rozhodnutia o odsúdení odporcu v 1. rade premlčacia lehota spočíva. B. dňa
nasledujúceho po právoplatnosti trestného rozkazu plynula objektívna aj subjektívna lehota premlčacia
doba s tým, že pred jej uplynutím podal navrhovateľ návrh na súd. U., že sú prípady, kedy námietka
premlčania je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci,
najmä preto, že ide o veľmi vážne poškodenie zdravia navrhovateľa, ktorý odporcov v 1. a 2. rade

opakovane vyzýval na náhradu škody, pričom odporca v 2. rade škodu čiastočne aj nahradil a potom
uplatnil námietku premlčania.

B. v 2. rade k vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa X.XX.XXXX
uviedol, že medzi účastníkmi konania zostáva sporné určenie okamihu plynutia subjektívnej premlčacej

doby, t. j. určenie okamihu, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá.
G. sa s určením začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby najneskôr dňa X.XX.XXXX kedy bol
navrhovateľ vypočutý v trestnej veci H. Y. ako svedok - poškodený. T. prehlásil, že mu bola objasnená
podstata výsluchu a že chce vypovedať, zápisnicu po jej prečítaní podpísal. Je teda nepochybné, že
navrhovateľ mal vedomosť o osobe podozrivej z prečinu ublíženia na zdraví, v čase jeho výsluchu

nebolo pochybnosti o totožnosti vodiča, ktorý viedol vozidlo, prevádzkou ktorého bola navrhovateľovi
spôsobená škoda. C., že už na mieste dopravnej nehody bolo zrejmé, prevádzkou ktorého motorového
vozidla bola škoda spôsobená a najneskôr pri výsluchu bola navrhovateľovi totožnosť vodiča oznámená.
K spočívaniu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty došlo X.X.A. za predpokladu, že navrhovateľ
uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas. S. navrhovateľ nepreukázal, že od odporcov požadoval

náhradu škody ktorá je predmetom konania z konkrétnych dôvodov a v konkrétnej výške do skončenia
vyšetrovania.

T. v doplnení návrhu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný. Je možné
súhlasiť s tým, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňa X.XX.XXXX s tým, že plynula až

do jej pretrhnutia do X.X.A., kedy si navrhovateľ na orgáne činnom v trestnom konaní riadne uplatnil
škodu. V tento deň došlo k pretrhnutiu aj objektívnej premlčacej lehoty. Za toto obdobie uplynulo zo
subjektívnej premlčacej lehoty XXX dní. G. premlčacia lehota spočívala až do dňa, kedy bol klientovi
doručený právoplatný trestný rozkaz voči odporcovi, t. j. do X.X.XXXX. B. dňa nasledujúceho po tomto
dni plynula subjektívna lehota ďalej a uplynula by dňa X.X.XXXX. Od právoplatnosti trestného rozkazu,

t. j. od X.X.XXXX plynula objektívna trojročná premlčacia doba. U. by uplynula dňa XX.X.XXXX. T. na
súd bol podaný dňa XX.X.XXXX, teda ani subjektívna, ani objektívna premlčacia doba neuplynula.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu a svojich vyjadreniach,
ktorými sa ustálil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. C. jeho názoru nie je relevantné kedy

bolN..H.akozástupcovipoškodenéhodoručenýtrestnýrozkazB.súduY.,keďtrestnýrozkaznadobudol
právoplatnosť takmer o rok neskôr. T. to za relevantné z dôvodu, že v deň doručenia tohto trestného
rozkazu, trestný rozkaz nebol právoplatný, právoplatnosť nadobudol dňa X.X.XXXX, čiže od X.X.XXXX
plynula objektívna premlčacia lehota ďalej a subjektívna plynula od momentu, kedy sa poškodený o tom,
že došlo k správoplatneniu trestného rozkazu dozvedel, pričom navrhovateľ sa túto skutočnosť dozvedel

dňa X.X.XXXX, kedy mu bolo doručené oznámenie B. súdu Y. spolu s trestným rozkazom, na ktorom
bola vyznačená právoplatnosť.

C. zástupkyňa odporcu v 1. rade tiež zotrvala na svojich písomných vyjadreniach s tým, že nárok
navrhovateľa je premlčaný. U. navrhovateľa o tom, že až dňa X.X.XXXX sa dozvedel o právoplatnosti

trestného rozkazu, mala za irelevantné pre posúdenie námietky premlčania, pretože navrhovateľ sa
už dňa XX.X.XXXX dozvedel kedy mu bol doručený trestný rozkaz, a od tohto okamihu mohol právny
zástupca navrhovateľa vykonať všetky právne kroky k tomu, aby zabezpečil ochranu klienta čo donáhrady škody, čo je aj jeho povinnosťou podľa advokátskych predpisov. D. na súdnu judikatúru je
podstatný deň právoplatnosti trestného rozkazu, teda X.X.XXXX.

C. ust. § 420 ods. X B. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

C. ust. § 442 ods. X B. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

B. v 1. a 2. rade v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, ktorou námietkou sa súd
zaoberal bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

C. ust. § X00 ods. 1 B. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

C. ust. § X06 ods. 1 a X B. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. T. sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

C. ust. § 112 B. zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

C. je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez
toho, aby sa právo vykonalo. A. inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. V. premlčania takto zabraňuje dlhodobému

trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. C. námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. C. teda
právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej
doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto
subjektívneho práva. D. námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale

subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie
zo strany povinného subjektu. G. premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. T. premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci. G. však nie je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či veriteľovo
právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník nevzniesol. B. zákonník

rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. D. premlčacia doba má subsidiárny
charakterapoužijesatam,kdeprekonkrétneprávoniejeB.zákonníkomaleboinýmprávnympredpisom
ustanovená osobitná premlčacia doba.

V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, pre ktoré je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. U. dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a
končia sa nezávisle od seba. V. vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. G.
premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Na
začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného,

týkajúcu sa jeho: 1. vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o
určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť
v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde, 2.
vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. C. posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej

skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna
premlčacia doba.T. si nárok na náhradu škody uplatnil na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.A. bol účastníkom
dopravnej nehody, ktorú spôsobil odporca v 1. rade a trestným rozkazom B. súdu Y. sp. zn. XXT/XX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX bol odsúdený na podmienečne odložený trest odňatia slobody v trvaní jeden

rok, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa X.X.A.. S. X.X.XXXX u B. riadne uplatnil nárok
na náhradu škody spočívajúcej v strate na zárobku, resp. ušlého zisku, čím došlo k pretrhnutiu plynutia
premlčacej doby do momentu kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz (t. j. do X.X.XXXX). Od
tohto dňa začala plynúť subjektívna premlčacia doba ktorá uplynie dňa X.X.XXXX. V priebehu konania
zmenil argumentáciu v tom, že subjektívna premlčacia doba (znova) plynula od momentu, kedy sa

poškodený o tom, že došlo k správoplatneniu trestného rozkazu, dozvedel. U. skutočnosť sa navrhovateľ
ako poškodený dozvedel dňa X.X.XXXX, kedy mu bolo doručené oznámenie B. súdu Y. spolu s trestným
rozkazom, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť. Od nasledujúceho dňa subjektívna lehota plynula
ďalej a uplynula by dňa X.X.XXXX. Od právoplatnosti trestného rozkazu plynula objektívna trojročná
premlčacia doba, ktorá by uplynula dňa XX.X.XXXX. T. na súd bol podaný dňa XX.X.XXXX, teda ani
subjektívna, ani objektívna premlčacia doba neuplynula.

I. účastníkmi konania nebolo napokon sporným (vychádzajúc z ich zhodných tvrdení), že dvojročná
subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa X.XX.A. a plynula až do jej pretrhnutia do X.X.XXXX,
kedy si navrhovateľ na orgáne činnom v trestnom konaní riadne uplatnil škodu. U. nebolo sporné,
že trestný rozkaz B. súdu Y. sp. zn. XXT/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX nadobudol právoplatnosť dňa

X.X.XXXX.

G. medzi účastníkmi konania zostalo určenie okamihu, do kedy spočívala subjektívna premlčacia
doba. C. navrhovateľa subjektívna premlčacia doba spočívala do X.X.XXXX, kedy mu bolo doručené
oznámenie B. súdu Y. spolu s trestným rozkazom, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť. C. odporcov

s poukazom na súdnu judikatúru je podstatný deň právoplatnosti trestného rozkazu, teda X.X.XXXX.

V prejednávanej veci vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby mal súd za nepochybné, že subjektívna
premlčacia doba začala navrhovateľovi plynúť dňa X.XX.XXXX, kedy bol vypočutý v trestnej veci H.
Y. ako svedok - poškodený (uvedené vyplýva zo zápisnice OR PZ Y., odbor justičnej polície, č. l.

XXX) a mala uplynúť dňom X.XX.A. (keďže X.XX.XXXX bola nedeľa). N. plynutie sa však X.X.XXXX
prerušilo (pre uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní zo strany navrhovateľa), a to do X.X.XXXX
(do právoplatnosti trestného rozkazu v trestnom konaní). N. mesiacov a jeden deň predstavuje plynutie
premlčacej doby za čas od X.XX.A. do X.X.A., od X.X.XXXX do X.X.XXXX premlčacia doba spočívala
a po právoplatnosti trestného rozkazu v trestnom konaní opäť pokračovala (začala znova plynúť). Po

započítaníXXmesiacovajednéhodňadvojročnádobanauplatnenieprávaznáhradyškodytakuplynula
X.X.XXXX (keďže X.X.XXXX bola nedeľa). T. podal návrh na súd podľa podacej pečiatky súdu dňa
X.X.XXXX, t. j. po uplynutí tejto doby.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania zo strany odporcov,

na ktorú bol povinný prihliadnuť, považoval za dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred
súdom, má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému súdne priznať.

Z. navrhovateľa, že subjektívna premlčacia doba spočívala do X.X.XXXX, kedy mu bolo doručené

oznámenie B. súdu Y. spolu s trestným rozkazom, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť, považuje
súd za nesprávnu a účelovú, navyše aj rozpornú s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. C. je potrebné
uviesť, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený
zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu,
aby skutkové okolnosti o ktorých má vedomosť mohol v súdnom konaní preukázať. G. vedomosť

poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu o
určeníosobyzodpovednejzavznikškody,alevychádzasazpredpokladu,žeodosoby,ktorávieovzniku
škody možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach
vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. U.
rozkaz bol pritom právnemu zástupcovi navrhovateľa ako poškodenému v trestnom konaní doručený

dňa XX.X.XXXX. C. názoru súdu už týmto okamihom odpadla prekážka spočívania lehoty, najneskôr
však dňa X.X.XXXX. T. totiž žiadneho logického dôvodu (a ani samotný navrhovateľ ho súdu neposkytol)
pri uplatnení práva na náhradu škody vyčkávať na oznámenie súdu o právoplatnosti dotknutéhorozhodnutia. D. k uvedenému súd potom zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania
predložením oznámenia B. súdu Y..

T. zabudnúť, že právna istota je základným znakom právneho štátu. V. o inštitút ochrany povinného
subjektu. V. i o starý inštitút rímskeho práva „V. vigilantibus, not dormientibus prosunt" - „C. prospieva
bdelým, nie tým, ktorí spia".

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § X42 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi v 1. rade,

ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za X úkony právnej
služby po á XXX,XX eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní
dňa X.XX.XXXX a XX.X.XXXX) a jeden úkon právnej služby vo výške X tarifnej odmeny za účasť na
pojednávaní dňa XX.X.XXXX, ktoré bolo odročené bez prejednania veci (§ 13a ods. X D.), 2x režijný
paušál po á X,XX eur, 2x režijný paušál po á X,XX eur a 1x režijný paušál po X,XX eur, t. j. X.XXX,XX
eur, náhradu za stratu času v sume XX,XX eur za čas strávený cestou na pojednávanie súdu dňa

XX.X.XXXX, X.XX.XXXX a XX.X.XXXX zo D. do K. a späť (XxXX,XX eur a XxXX,XX eur), náhradu
cestovných výdavkov v sume XX,XX eur (D. - K. a späť) v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 15 písm. b), § 16
ods. X, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú prisúdenú náhradu trov konania
je navrhovateľ povinný podľa ust. § X49 ods. 1 O.s.p. zaplatiť advokátovi odporcu v 1. rade.

B. v 2. rade voči navrhovateľovi súd náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal, pretože bol
v konaní voči nemu plne úspešný a takisto si právo na náhradu trov konania riadne uplatnil. Y. však
odporca v 2. rade do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku svoje trovy konania nevyčíslil a
zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd podľa ust. § X51 ods. 1 a X O.s.p. nebol viazaný

rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v 2. rade vo vyhlásenom rozsudku a odporcovi
v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.