Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313216859
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2313216859.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou v právnej veci žalobcu: I. C., nar.:

X.X.XXXX, trvale bytom I. cesta XXXX/XX, R., zast.: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s r. o.,
G. Švéniho 6, Prievidza, IČO: 50 595 652, proti žalovanému: H. Y., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom T.Á.
G. XX/X, G., zast.: JUDr. Milan Hudák, advokát so sídlom Hálkova 32, Bratislava, o zaplatenie 26.040
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 28.6.2013 domáhal vydania

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 26.040 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, titulom náhrady škody, ktorá
žalobcovi vznikla ako následok dopravnej nehody zo dňa 12.9.2009, ktorú spôsobil žalovaný. Sumu
26.040 Eur žalobca uplatnil ako stratu na zárobku, resp. ušlý zisk. Žalobca žiadal zaviazať na zaplatenie
sumy 26.040 Eur s prísl. spoločne a nerozdielne žalovaného, ako žalovaného v 1. rade a ako žalovaného
v 2. rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Žalovaný v 1. rade s podaným
návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby.

Žalovaný v 2. rade s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a
tiež namietal premlčanie uplatneného nároku.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: záznam dopravnej
nehody, trestný rozkaz 14T/34/2011 zo dňa 1.6.2011, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo
dňa 3.9.2010, marketingovú dohodu, pracovnú zmluvu, list od Honvéd FC Kft., výzvu na náhradu škody
zo dňa 26.7.2010 adresovanú KOOPERATIVA, predžalobnú upomienku zo dňa 29.10.2010 adresovanú

KOOPERATIVA, výzvu na náhradu škody zo dňa 16.11.2010 adresovanú KOOPERATIVA, oznámenie
o riešení škodovej udalosti.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 30C/206/2013-209 zo dňa 12.5.2016 tak, že žalobu zamietol
z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneným nárokom. O trovách konania
rozhodoltak,žežalobcuzaviazalzaplatiťtrovyprávnehozastúpeniažalovanémuv1.radeažalovanému
v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

4.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcaanavrholrozsudok zrušiťavrátiťvec
súduprvejinštancienaďalšiekonanie.Odvolanieprávneodôvodnilust.§365ods.1písm.b),c),h)CSP.
Mal za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, trpí materiálnymi vadami, nestotožnil sa so skutkovýmzáverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého subjektívna premlčacia lehota do 3.5.2012 spočívala a od
4.5.2012 pokračovala v plynutí s tým, že uplynula 3.6.2013. Dôvodil, že súd prvej inštancie v zásade
údajne s konštantnou judikatúrou určil, že opätovný počiatok behu plynutia subjektívnej premlčacej doby

je naviazaný na deň nasledujúci po dni právoplatnosti trestného rozkazu, ktorým bolo preukázané, kto
je zodpovedný za vznik škody, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému, resp. na deň, kedy mu bol
neprávoplatný trestný rozkaz doručený. Subjektívna premlčacia lehota je inštitútom právneho poriadku
odlišným od objektívnej premlčacej lehoty. Okrem vonkajšej diferenciácie, ktorá vyplýva z označenia
týchto právnych inštitútov, medzi oboma je zásadný rozdiel nielen z pohľadu ich aplikácie, ale aj z

pohľadu ich účinnosti, resp. objektívnych reálnych skutočností, kedy začínajú plynúť. Ako vyplýva aj z
označenia subjektívna premlčacia lehota je naviazaná na subjekt, ktorý sa má subjektívnou premlčacou
lehotou spravovať. Subjektívna premlčacia lehota celkom logicky nemôže začať plynúť ako následok
objektívnej reálnej skutočnosti, ktorou v tomto prípade je vlastnosť rozhodnutia - právoplatnosť trestného
rozkazu, ktorým sa preukázalo, kto za škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia lehota môže začať
plynúť len vtedy, ak subjekt, ktorý sa touto lehotou musí spravovať je schopný vnímať alebo získať

informáciu týkajúcu sa reálnej udalosti, ktorá má za právny následok, že začína plynúť subjektívna
premlčacia lehota. Inak povedané, ak subjekt nemá informáciu o tom, že nastala skutočnosť, ktorá má
právne následky, nemôže subjektívna premlčacia lehota začať plynúť. V tomto prípade teda nemôže
nastať fikcia oboznámenia sa s touto skutočnosťou práve preto, že subjektívna premlčacia lehota sa
viaže na vedomosť subjektu o tejto skutočnosti. Preto je podľa názoru žalobcu nesprávny právny

názor súdu, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť deň nasledujúci po dni právoplatnosti
trestnéhorozkazu,bezohľadunaskutočnosť,kedysaotejtoprávoplatnostidozvedelžalobca.Vsúdnom
rozhodnutí nie je miesto na dohady a domnienky, a preto podľa názoru žalobcu súd mal jednoznačne
ustáliť, odkedy pokračovalo plynutie subjektívnej premlčacej doby. Na pojednávaní právny zástupca
žalobcu vzniesol a následne písomne odôvodnil voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti, pre ktorú

odročila pojednávanie a vydala uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie tejto námietky.
O tejto námietke nadriadeným súdom, resp. odvolacím súdom nebolo do dnešného dňa riadne a
zákonne rozhodnuté, napriek tomu zákonná sudkyňa vytýčila na deň 12.5.2016 pojednávanie a na
tomto pojednávaní aj napriek vznesenej námietke zaujatosti konala. Tento postup súdu považoval za
nezákonný, v rozpore so zásadou rovnosti zbraní, princípu legitímnych očakávaní a práva na spravodlivý

súdny proces. Zákonná sudkyňa do rozhodnutia o vznesení námietky zaujatosti nemohla a nemala
konať. V urgencii z 3.9.2018 žalobca uviedol, že o jeho námietke zaujatosti nebolo rozhodnuté v
zákonných lehotách do dnešného dňa, žiadal nadriadený súd aby o jeho námietke zaujatosti voči
zákonnej sudkyni rozhodol pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej a aby na toto závažné
porušenie procesných predpisov prihliadal aj pri rozhodovaní o odvolaní.

5. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a navrhol rozsudok potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že odsudzujúci trestný
rozkaz (alebo aj trestný rozsudok) nedeklaruje skutočnosť, či obvinený škodu spôsobil alebo nie,
deklaruje, či obvinený naplnil skutkovú podstatu trestného činu alebo nie. Skutočnosť, či obvinený

škodu spôsobil alebo nie, nie je v priamej úmere s tým, že či je obvinený právoplatne odsúdený alebo
nie. Dopravná nehoda sa stala 12.9.2009 z dôvodu, že žalovanému v 1. rade vybehol na cestu jeleň
(čo potvrdil aj svedok - vodič v aute idúcom za žalovaným v 1. rade) a žalovaný v 1. rade zmenil
smer jazdy, v úmysle vyhnúť sa zrážke s jeleňom. Následkom jeho konania došlo k stretu vozidiel
žalobcu a žalovaného v 1.rade. Vybehnutie zvery na cestu je nepredvídateľná okolnosť a nie každý

vodič je pripravený správne zareagovať. Zatiaľ nik neskúmal, že v prípade, ak by žalovaný 1/ volant
nestrhol a do jeleňa narazil, by to nemalo horšie následky pre všetkých účastníkov cestnej premávky,
v tom čase na tom mieste. Obaja účastníci dopravnej nehody skončili v nemocnici, kde sa aj žalobca
dozvedel, kto dopravnú nehodu spôsobil. Žalovaný 1/ kontaktoval žalobcu v úmysle sa s ním stretnúť
osobne a ospravedlniť sa mu. Nakoľko žalovaný 1/ presný dátum nepozná, avšak v niektorej výpovedi

pre OR PZ v Komárne je tento dátum zaznamenaný, uvádza zatiaľ len úplne nesporný dátum, kedy
sa žalobca dozvedel o osobe škodcu. Žalobca sa dňa 2.10.2009 preukázateľne dozvedel o osobe
škodcu, kedy vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. V tejto zápisnici sa vyjadril k osobe
škodcu, kde je uvedené meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a opis škodovej udalosti. Dňa
12.9.2009 - začala plynúť objektívna lehota a 2.10.2009 začala plynúť subjektívna lehota. Poukázal

na súdnu judikatúru a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 871/2002 a
25Cdo 61/2003, ako dôkaz uviedol zápisnicu ORPZ, odbor justičnej polície v Komárne ČVS: B.-XXX/
OEK-Y.-XXXX K. a predmetný vyšetrovací spis. Mal za to, že preukázal začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty na dátum 2.10.2009 a spočívanie plynutia subjektívnej lehoty začalo 3.9.2010 (zapredpokladu, že žalobca si uplatnil túto škodu riadne a včas v trestnom konaní, ak nie spočívanie
ani nezačalo). Ako dôkaz uviedol Záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu žalobcom z 3.9.2010
(ktorý bol prílohou žaloby). Spočívanie plynutia subjektívnej lehoty - koniec - dňa 3.5.2012 (kedy

nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť) alebo dňa doručenia trestného rozkazu žalobcovi (Najvyšší
súd SR sp. zn. 1 Cdo 43/2010). Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie ohľadom doručenia trestného
rozkazu žalobcovi vzhľadom na judikát NS SR 1 Cdo 43/2010, kde súd konštatuje, že so zreteľom na
uvedené pre pokračovanie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 112 O. z. nie je rozhodujúci
okamih vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutí, ktorým bol žalobca ako poškodený odkázaný na

konanie vo veciach občianskoprávnych, ale doručenie tohto rozhodnutia poškodenému. Subjektívna
premlčacia doba začala plynúť dňa - deň po doručení trestného rozkazu žalobcovi ako poškodenému,
najneskôr dňa 4.5.2012, t. j. deň po právoplatnosti trestného rozkazu. Žalovaný 1/ citoval pasáže z
komentára O.z. (Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Veľký komentár, september 2011, I. diel str. 530
posl. ods.) a z rozhodnutí (R 31/1974, rozsudok NS SSR z 22.12.1983 sp. zn. 5Cz 27/83, R 29/1985,
uznesenieNSČRz27.4.2011sp.zn.25Cdo3300/2010,rozhodnutieNSSR1Cdo82/2009).Žalovaný1/

uviedol, že podáva námietku premlčania, nakoľko má za to, že došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej
doby, keď najneskôr dňa 2.10.2009 začala plynúť subjektívna lehota, spočívanie plynutia subjektívnej
lehoty začalo 3.9.2010 a skončilo dňom doručenia trestného rozkazu žalobcovi najneskôr dňa 3.5.2012,
subjektívna premlčacia doba začala opäť plynúť deň po doručení trestného rozkazu žalobcovi ako
poškodenému a najneskôr dňa 4.5.2012, žaloba bola podaná dňa 2.7.2013. Od 2.10.2009 do 2.9.2010

- 11 mesiacov plynula subjektívna lehota. Od 3.9.2010 do 3.5.2012 subjektívna lehota bola prerušená.
Od 4.5.2012 (pokračovanie plynutia subjektívnej lehoty) do 2.7.2013 (podanie žaloby) - je 14 mesiacov,
čo ďalej plynula subjektívna lehota (na uplynutie stačilo 13 mesiacov). Na základe vyššie uvedeného
mal žalovaný 1/ za to, že v čase podania žaloby (11 mesiacov + 14 mesiacov = 25 mesiacov) uplynula
dvojročná subjektívna lehota (24 mesiacov) na podanie žaloby. Žalovaný 1/ si uplatnil a vyčíslil náhradu

trov odvolacieho konania.

6. Žalovaná v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila tak, že ho navrhla odmietnuť a pokiaľ ho odvolací
súd neodmietne navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Bola názoru,
že z odvolania nevyplýva, v akom rozsahu žalobca vlastne odvolaním rozsudok napadol a tiež z neho

nie je zrejmé, čím konkrétne mal súd prvej inštancie pochybiť, ak žalobca v odvolaní tvrdí, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z odvolania nevyplýva konkrétne (údajné) pochybenie
súdu prvej inštancie, čo je ďalším nedostatkom odvolania. Žalovaná 2/ považuje rozsudok sa zákonný,
vecne a právne správny, spĺňajúci všetky náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku podľa § 220
CSP, odôvodnenie rozsudku je úplné a preskúmateľné a teda spôsobilé odstrániť právnu neistotu strán

sporu, súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne uviedol, ako vec ustálil a právne posúdil, a potom na
základe akých právnych noriem. Bola názoru, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a
teda aplikoval príslušnú právnu úpravu na vec samu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, kedy začala
žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota (2.10.2009) a že trvala až do jej pretrhnutia
(3.9.2010), kedy si žalobca na orgáne činnom v trestnom konaní uplatnil škodu, avšak podľa názoru

žalovanej 2/, tento nárok si neuplatnil voči žalovanej 2/ (judikát Najvyššieho súdu Českej republiky
28Cdo 111/2013). Sporné však medzi stranami bolo, kedy nastal moment pokračovania tejto premlčacej
doby a jej uplynutie. Žalovaná 2/ sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
sa preukázateľne dozvedel (aj) o tom, kto škodu spôsobil (najneskôr) dňa 2.10.2009, t. j. že od tohto
momentu začala žalobcovi plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba (§ 106 ods. 1 O. z.). Taktiež s

poukazom na rozsiahlu ustálenú súdnu prax, na ktorú poukázal žalovaný 1/, sa žalovaná 2/ stotožňuje s
právnymzáveromsúdu,žetátosubjektívnapremlčaciadobažalobcupokračovala(začalaznovaplynúť),
akonáhle konanie vedené na OS Komárno pod sp. zn. 14T/34/2011, v ktorom si žalobca svoj nárok
uplatnil, bolo právoplatne skončené (3.5.2012) s odkazom na uplatnenie nároku žalobcu v občianskom
súdnom konaní. Subjektívna premlčacia doba žalobcovi uplynula pred tým ako podal žalobu vo veci

samej. Podľa názoru žalovanej 2/ je bez právneho významu argumentácia žalobcu, že pre pokračovanie
plynutia jeho subjektívnej premlčacej doby bol rozhodný moment, kedy sa žalobca mal dozvedieť o
právoplatnom trestnom rozkaze (14T 34/2011) a nie moment samotnej právoplatnosti tohto trestného
rozkazu. Táto aplikácia práva a jej interpretácia je neprípustná a v rozpore so základnými princípmi (o.i.
aj inštitútu právoplatnosti súdneho rozhodnutia). Navyše s touto argumentáciou nie je možné súhlasiť ani

aplikáciouust.§106ods.1O.z.,ktorýjasneazreteľnedefinujemomentprezačatieplynutiasubjektívnej
premlčacej doby, a to deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Týmto
dňom bol deň 2.10.2009 (aj podľa vlastných vyjadrení žalobcu). Tento moment je právne významný
a tento moment je aj nemenný. Je nelogická a neprípustná úvaha (ktorú zrejme žalobca v odvolaníobhajuje), a síce, že poškodený (žalobca) sa druhýkrát dozvedel o škode a o škodcovi (žalovanom 1/)
po právoplatnosti predmetného trestného rozkazu. Takáto argumentácia/úvaha žalobcu je aj v rozpore s
§ 112 O. z., ktorý jasne a zreteľne definuje, že premlčacia doba veriteľovi (žalobcovi) neplynie ,,po dobu

konania“. A trvanie konania je ohraničené práve právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej (3.5.2012)
a nie momentom (ako sa zrejme žalobca nesprávne domnieva), kedy sa o právoplatnosti rozhodnutia
dozvedel žalobca (údajne 4.7.2013). Navyše faktom je, ako to už uvádza aj súd prvej inštancie, že
žalobca, resp. jeho splnomocnený právny zástupca, sa o predmetnom trestnom rozkaze dozvedel už
dňa10.6.2011,vktorejsúvislostižalovaná2/poukázalanajudikátNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.

zn. 25 Cdo 871/2002 a tiež jeho rozhodnutie 25 Cdo 1990/2012. Žalovaná 2/ považovala za zrejmé, že
žalobca podal žalobu vo veci samej v čase, keď jeho nárok (uplatnený žalobou) bol v celosti premlčaný
a v dôsledku námietky premlčania uplatnenej oboma žalovanými v konaní (na ktorú musí súd ex lege
primárne prihliadať) nemožno toto premlčané právo žalobcovi priznať. Súhlasila preto aj s tým záverom
súdu prvej inštancie, že právna istota je základným znakom právneho štátu, s dôvetkom o rímskej
zásade,podľaktorejprávoprospievabdelým,nietým,ktoríspia,čojenapokonvsúladeajsustanovením

čl. 5 a napokon aj čl. 2 CSP. Žalovaná 2/ nemá vedomosť o tom, že by súd prvej inštancie nejakým
nesprávnym právnym postupom mal znemožniť žalobcovi uskutočnenie jeho nejakého procesného
práva, ani o tom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, taktiež
tieto žalobcom uvedené dôvody odvolania žalovaná 2/ považuje za zrejme bezpredmetné. Rozsudok
je zákonný a právne správny (s dostatočne vyčerpávajúcim, úplným, presvedčivým, preskúmateľným, a

teda v zmysle Ústavy SR udržateľným odôvodnením). Uplatnila si a vyčíslila náhradu trov odvolacieho
konania.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10Co/90/2017-273 zo
24.10.2018 tak, že napadnutý rozsudok v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade

a v časti nepriznaní žalovanej v 2. rade náhrady trov prvoinštančného konania potvrdil a žalovanej v
2. rade náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu voči žalovanému
v 1. rade za dôvodné. Odvolací súd bol názoru, že súd prvej inštancie, že nezdôvodnil zo všetkých
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, svoj záver, že nárok uplatnený žalobou je
premlčaný a jeho záver bol tak predčasným. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v

1. rade nemusel byť nutne vecne nesprávnym, bol však predčasným a z pohľadu poskytnutia právnych
argumentov na podporu záveru o premlčaní nároku uplatneného žalobou nenáležitým, nakoľko pokiaľ
súd dôjde k záveru, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný, musí tento svoj názor riadne odôvodniť,
čo je možné iba v prípade riadnej špecifikácie nároku na náhradu škody uplatneného žalobou, na ktorej
súd prvej inštancie netrval. Uvedené malo za následok nemožnosť posúdenia zo strany odvolacieho

súdu správnosti zvoleného spôsobu rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňal ani požiadavky
obsiahnuté v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (t. č. § 220 ods. 2 CSP) na riadne odôvodnenie rozsudku,
najmä požiadavku presvedčivosti, ani požiadavky naň kladené ust. § 132 OSP (t. č. § 191 ods.
1 CSP). Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva
strán sporu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu im možnosti konať pred súdom, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Z dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba náležitá argumentácia vo vzťahu k premlčaniu
žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia
vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý
by mohol odvolací súd preskúmať. Uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie

znemožnil najmä odvolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím
súdom, a preto odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v závislej
časti o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia

zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, v intenciách
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s § 220 CSP a preskúmateľným
spôsobomvyjadriťskutkovézisteniaaprávnezávery,nazákladektorýchvecposúdilarozhodol.Náležité
odôvodnenierozhodnutiasúdujeodrazomprávastranysporunadostatočnéapresvedčivéodôvodnenie

spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vysporiada aj so všetkými relevantnými špecifickými námietkami strany.
Zároveň súdu prvej inštancie uložil rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vrátane odvolacieho (§
396 ods. 1 a 3 CSP) vo vzťahu žalobcu a žalovaného H. Y..8. Prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade
a v časti o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 2. rade dňa 14.3.2019.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

13. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u

iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.6.2019 opätovne vzniesol námietku premlčania. Nestotožnil

sa s názorom krajského súdu, že by súd prvej inštancie pochybil v tom, že na začiatku konania netrval
na tom, aby žalobca jednoznačne špecifikoval z čoho pozostáva žalobcom uplatnená náhrada škody
26.040 Eur. Žalovaný má za to, že nebolo potrebné špecifikovať aká časť zo sumy 26.040 Eur pripadá
na stratu na príjme a aká časť na stratu na odmene a súčasne ani spôsob a výpočet uvedenej sumy.
Žalobca v konaní listinným dôkazom od futbalového klubu Honvéd FC Kft. preukázal, že pracovná

zmluva ako aj marketingová dohoda zanikli dňa 10.12.2009. Preto vzhľadom na námietku premlčania
žalovaného prvostupňový súd nebol povinný skúmať žiadne mesačné plnenia, ako uviedol odvolací súd.
Žalobca sa v konaní dovolával náhrady škody z marketingovej zmluvy a z pracovnej zmluvy, ktoré obe
zanikli 10.12.2009 a bolo by proti zásade hospodárnosti, aby prvostupňový súd naďalej skúmal aká časť
sumy pripadá na strate na zárobku a na strate z odmeny marketingovej dohody. Žalovaný vo svojom

vyjadrení ďalej zhrnul skutočnosti, ktoré nie sú sporné a vyjadril sa k spočívaniu plynutia subjektívnej
lehoty. Opätovne poukázal na premlčanie nároku a žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal
náhradu trov konania.

15. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 3.10.2019, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca.

Nedostavil sa žalovaný. Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti
žalovaného. Na pojednávaní súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a preto ďalšie
konanie zameral na špecifikáciu uplatnenej náhrady škody a včasnosť jej uplatnenia. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní k špecifikácii uplatnenej škody uviedol, že v spise a v dôkazoch sa nachádza
presná špecifikácia uplatnenej škody a ide o odmeny za marketingovú činnosť. Táto skutočnosť vyplýva

jednak z predloženej marketingovej dohody a aj z jednoduchého súčinu mesačných odmien za túto
činnosť, ktoré by žalobcovi patrili, ak by ich v dohodnutej dobe vykonal. Čo sa týka premlčacej doby,
žalobca je toho názoru, že Krajský súd určil počiatok plynutia premlčacích dôb za jednotlivé mesačné
odmeny s ich rovnosťou, teda premlčanie nároku žalobcu sa posúva a je teda jednoznačné, že k
premlčaniu nedošlo. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca skončil pracovnoprávny vzťah dobrovoľne, táto

nastala len z dôvodu škodovej udalosti, pričom zmluva o odmenách za marketingovú činnosť nebola zo
strany žalobcu vypovedaná, ale žalobca svoje povinnosti z tejto zmluvy neplnil, preto mu klub Honvéd
Budapešť žiadne plnenie neposkytol. Nárok na tieto odmeny by mu podľa zmluvy vznikol len v prípade,
že by si svoje povinnosti plnil. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania, za účelom vyjadrenia sa k
uplatnenému nároku z marketingovej zmluvy a za účelom preukázania, že len zapríčinením žalovaného

došlo k tomu, že žalobca nedosiahol naplnenia z marketingovej zmluvy.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že čiastku ktorú si uplatnil
predstavuje sumu, ktorú mal zarobiť na základe marketingovej dohody a ktorú nezarobil z dôvodu,že došlo k škodovej udalosti, ktorá mu znemožnila plniť si povinnosti z marketingovej dohody. V
zmysle marketingovej dohody mal povinnosti, medzi ktoré patrilo povinnosť nosiť na národných a
medzinárodných podujatiach logo určené poskytovateľom marketingovej odmeny, ktoré mal nosiť aj na

spoločenskom oblečení, zúčastňovať sa akcií organizovaných poskytovateľom marketingovej odmeny.
Okrem toho mal byť každý mesiac 16 hodín k dispozícii spoločnosti, ktorá mu poskytovala odmeny na
reklamné a marketingové účely. Za účelom fotografovania dostavovať sa miesta určené poskytovateľom
odmeny s tým, že fotografie s jeho podobizňou mohol poskytovateľ odmeny ľubovoľne používať. Ďalej
mal povinnosti v oblasti reklamy - točenia reklamných filmov a spotov a povinnosť zúčastňovať sa

propagačných kampaní. Za všetky tieto činnosti sa mu poskytovateľ odmeny zaviazal platiť paušálne
mesačne sumu 1.860 Eur. Táto zmluva zanikla uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, zmluva nebola
nikdy vypovedaná. Poskytovateľ odmeny žalobcovi mesačné odmeny nikdy nevyplatil, z dôvodu, že
krátko po uzatvorení dohody došlo k vzniku škodovej udalosti zapríčinenej žalovaným. Keďže žalobca
svoje záväzky z tejto dohody riadne a včas neplnil pre dopravnú nehodu, nemohla poskytovateľovi ani
vzniknúť povinnosť mu platiť mesačnú odmenu. V bode 3 dohody je uvedené, že poskytovateľ odmeny

odmenu zaplatí za výkon vyššie uvedených činností. To, že uvedené činnosti nevykonával je zapríčinené
len tým, že došlo k škodovej udalosti. Z toho dôvodu je preukázaný kauzálny nexus medzi škodou a
konaním škodu. Na základe uvedeného žiada, aby súd žalovaného zaviazal uhradiť vzniknutú škodu
vyčíslenú v žalobe.

17. Na pojednávaní dňa 13.2.2020 právny zástupca žalobcu predložil súdu uplatnenie nároku na
náhradu škody, na ktorý sa odvoláva v podanej žalobe a v tejto súvislosti uviedol, že v zápisnici v
rámci trestného konania zo dňa 3.9.2010 rozšíril uplatnený nárok na náhradu škody práve o odmenu z
marketingovej zmluvy. Nejednalo sa o nárok z pracovného pomeru z dôvodu, že v dôsledku dopravnej
nehody žalobca ani do zamestnania nenastúpil. V žalobe špecifikovali, že žalobca z dôvodu dopravnej

nehody prišiel o príjem, ktorý sa skladal z dvoch častí, jednak z ušlej mzdy, jednak z odmien za
marketingovú spoluprácu. Je nesporné, že tieto okolnosti sa stali pretože, žalobca sa stal účastníkom
dopravnej nehody, takmer prišiel o život, bol takmer tri mesiace v kóme a nemohol si plniť ani
pracovnoprávne povinnosti, ani povinnosti z marketingovej dohody. Je preukázané, že žalobca na inom
orgáne, t.j. na polícii v adhéznom, konaní uplatnil všetky svoje nároky riadne a včas. Túto skutočnosť

aj v zrušenom rozsudku Okresný súd Galanta konštatoval na strane 6, že škoda bola uplatnená
ako strata na zárobku, resp. ušlý zisk. Z tohto dôvodu plynutie premlčacích lehôt, jednak nárokom z
pracovného pomeru a nárokom z marketingovej dohody spočíval. Krajský súd v rozhodnutí, v ktorom
zrušil rozhodnutie, zaviazal prvostupňový súd, aby vykonal dokazovanie v otázke špecifikácie tejto
škody. Z písomného dôkazu zo dňa 23.3.2010 vyplýva, že žalobca v súlade so žalobným návrhom žiada

zaplatiť čiastku, ktorá sa rovná odmene z marketingovej dohody s tým, že tento svoj nárok rozširuje
do zápisnice pred vyšetrovateľom 3.9.2010. Žalobca je toho názoru, že je potrebné interpretovať
jeho zárobok, príjem ako očakávané plnenie z pracovného pomeru, ale aj z marketingovej dohody.
Skutočnosť, že ide o plnenie z marketingovej zmluvy vyplýva aj z výpočtu tejto odmeny za jednotlivé
mesiace. Ďalej Krajský súd Trnava poukazuje na to, že je potrebné sa venovať pri určení premlčania

nároku existencii vedomosti žalobcu o škode, resp. o jednotlivých zložkách, keď je zrejmé, že 2.10.2009
nemohol mať ešte vedomosť o škode z odmeny z marketingovej dohody. Preto v tom uplatnení nároku
táto nebola špecifikovaná. Aj podľa názoru Krajského súdu Trnava sa o vzniku škody mohol dozvedieť
vždy po uplynutí mesiaca, kedy mu nárok na túto odmenu vznikol. Z týchto dôvodov sa domnievame, že
Krajský súd Trnava naznačil, že premlčanie tohto nároku nie je dané a o identifikácii toho, či uplatnená

suma obsahuje aj plnenie z marketingovej zmluvy by mal súd rozhodnúť. Uplatnená čiastka obsahuje
aj odmenu z marketingovej dohody, táto bola riadne a včas uplatnená na inom orgáne, teda došlo k
spočívaniu premlčacej doby, ktorá plynula až po subjektívnej existencii vedomostí žalobcu, že škodca
bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za ublíženie na zdraví. Preto navrhol, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť čiastku uplatnenú v žalobe a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania.

18.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanízotrvalnapostojochvyjadrenýchvkonaní,t.j.ženároky
uplatňované v tomto súdnom konaní sú premlčané a to aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu
Trnava. Pokiaľ sa jedná o nároky predstavujúce marketingovú odmenu, tieto neboli riadne uplatnené v
predmetnom trestnom konaní. Prvostupňový súd by mal rozhodnúť v intenciách rozhodnutia Krajského

súdu Trnava. Krajský súd nekonštatoval, že právne závery prvostupňového súdu v otázke premlčania
sú nesprávne, konštatoval iba, že by bolo vhodné argumentačne ich doplniť, napr. spôsobom bližšej
špecifikácie uplatňovaných nárokov. K tejto špecifikácii došlo a podľa nášho názoru si žalobca riadne
neuplatnil svoje nároky v trestnom konaní v časti uplatňovanej marketingovej odmeny. Nič to nemení natom, že akékoľvek nároky uplatňované v tomto súdnom konaní sú premlčané. Navrhol, aby súd žalobu
zamietol a uložil žalobcovi povinnosť náhrady trov konania.

19. Žalobca si v civilnom konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 26.040 Eur ako stratu na zárobku,
resp. ušlý zisk, ktorý mu mal vzniknúť v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej žalovaným, následkom
ktorej bol žalobca práceneschopný v období od 12.9.2009 do 1.3.2011 a počas ktorej si žalobca nemohol
plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a z marketingovej dohody.

20. Súd pri rozhodovaní postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a zameral dokazovanie
na posúdenie uplatneného nároku a následne na posúdenie prípadného premlčania uplatneného
nároku. Podanou žalobou si žalobca v konaní uplatnil sumu 26.040 Eur ako stratu na zárobku, resp.
ušlý zisk - strata na odmene z marketingovej dohody za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011, ktorý by
žalobca dosiahol, ak by k dopravnej nehode nedošlo. Z obsahu marketingovej zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom ako športovcom a Quinex America LLC. vyplýva marketingová činnosť, ktorá mala byť

vykonávaná žalobcom, ktorá spočívala v povinnostiach žalobcu ako športovca propagovať logo Quinex
America LLC, zúčastňovať sa akcií organizovaných poskytovateľom marketingovej odmeny. Za túto
činnosť bola účastníkmi dohody dohodnutá mesačná odmena 1.860 Eur, splatná 10. deň nasledujúceho
mesiaca po vykonaní dohodnutých činností. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa nejedná o pracovnoprávny
vzťah založený na základe pracovnej zmluvy. Dohodnutá odmenu v marketingovej dohode, o ktorú

žalobcaprišielvdôsledkupráceneschopnostitedapredstavujeušlýzisk,nieodmenuzavykonanúprácu.
Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenej škody, teda to o čo nedošlo k
zväčšeniu majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať.

21. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa

3.9.2010 (č. l. 12) vyplýva, že žalobca dňa 3.9.2010 rozšíril nárok na náhradu škody, ktorý uviedli v
návrhu zo dňa 23.3.2010 o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 20.000
Eur, nakoľko 4.000 Eur dostane ako plnenie zo sociálnej poisťovne v Maďarsku. Zároveň uviedol, že
predkladá pracovnú zmluvu a marketingovú zmluvu, z ktorých vyplývajú zárobkové pomery žalobcu v
čase dopravnej nehody.

22. V rámci dokazovania vo vzťahu k uplatnenému nároku v trestom konaní podaním zo dňa 23.3.2010
žalobcu ako poškodeného sa súd obrátil na Okresný súd Nové Zámky, ktorý má zapožičaný trestný spis
Okresného súdu Komárno sp. zn. 14T/34/2001 za účelom vyžiadania dôkazu - listu zo dňa 23.3.2010.
Okresný súd Nové Zámky súdu oznámil, že predmetný spis Okresného súdu Komárno potrebuje. Súd

teda vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie dokumentu zo dňa 23.3.2010, ktorým prvý krát
uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu
preložil list zo dňa 23.3.2010 - uplatnenie nároku na náhradu škody a návrh na uloženie povinnosti
nahradiť škodu obv. H. Y., adresovaný OR PZ v Komárne k ČVS: B.-XXX/OEK-Y.-XXXX (spisová značka
vyšetrovacieho spisu), z ktorého obsahu vyplýva, že si v rámci trestného konania uplatnil náhradu za

bolesť vo výške 6.435 Eur, majetkovú škodu (škodu na vozidle) 4.910,21 Eur, spolu 11.345,21 Eur.

23. Z tvrdení žalobcu ako aj z listinného dôkazu - marketingová dohoda mal súd preukázané, že
uplatnená suma 26.040 Eur zodpovedá ušlému zisku, ktorý by žalobcovi patril na základe marketingovej
dohody, ktorú mal žalobca uzatvorenú s Quinex America LLC, a na základe ktorej by vykonával

dohodnuté marketingové činnosti v období od 12.9.2009 do 1.3.2011. Z predložených listinných dôkazov
- z podania zo dňa 23.3.2010 a zo záznamu o preštudovaní spisu súd zistil, že žalovaný si v trestnom
konaní uplatnil podaním zo dňa 23.3.2010 náhradu za bolesť vo výške 6.435 Eur, majetkovú škodu
(škodu na vozidle) 4.910,21 Eur, spolu 11.345,21 Eur, ktoré neboli predmetom tohto konania. Dňa
3.9.2010 žalobca rozšíril svoj nárok o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti vo výške

20.000 Eur, nakoľko 4.000 Eur dostane ako plnenie zo sociálnej poisťovne v Maďarsku.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba o zaplatenie sumy 26.040 Eur s
príslušenstvom nebola podaná dôvodne a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním súd nemal
preukázane, že by si žalobca v trestnom konaní riadne uplatnil ušlý zisk, ktorý by zodpovedal strate na

odmene z marketingovej dohody a ktorý si uplatnil v civilnom konaní. Z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že si žalobca v trestom konaní podaním zo dňa 23.3.2010 uplatnil náhradu za bolesť a škodu na
majetku a dňa 3.9.2010 tieto nároky rozšíril o sumu 20.000 Eur ako náhradu na stratu na zárobku počas
práceneschopnosti. Žalobcom uplatnená suma 20.000 Eur v trestnom konaní síce približne zodpovedáodmene z marketingovej dohody vyčíslenej od 12.9.2009 k 3.9.2010, avšak táto bola v trestnom konaní
nesprávne uplatnená ako náhrada za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. V trestnom konaní je
potrebné nárok uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a musí byť

zrejmé z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje (§ 46 ods. 3 TP). Pokiaľ
poškodený podá návrh v takto vymedzenom období, je návrh riadne podaný z hľadiska doby podania
návrhu. Aby však takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v
adheznom konaní a mal za následok spočívanie premlčacej lehoty, musí z neho byť zrejmé, z akých
dôvodov, v akej výške a voči komu sa uplatňuje. Zo žiadneho z predložených dôkazov nevypláva, že

by si žalobca v rámci trestného konania riadne uplatnil nárok z marketingovej dohody, t.j. ušlý zisk. Súd
má teda za to, že žalobca si riadne v trestnom konaní neuplatnil nárok z marketingovej odmeny, keď si
síce uplatnil výšku nároku, avšak z nesprávneho dôvodu. Žalobca tak vo vzťahu k tvrdeniu, že si riadne
uplatnil v trestnom konaní nároky z marketingovej dohody neuniesol dôkazné bremeno.

25. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
súd premlčané právo nemôže priznať. Právo je uplatnené včas, ak návrh na začatie konania dôjde súdu
najneskôr v posledný deň premlčacej lehoty. V predmetnej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody
- ušlého zisku, pre ktoré je ustanovená kombinovaná premlčacia lehota, a to subjektívna (dvojročná)
a objektívna (trojročná). Tieto dve premlčacie lehoty začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od

seba. Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej, trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od právnej
udalosti zakladajúcej nárok poškodeného, ktorou je v tomto prípade škodová udalosť. Ich vzájomný
vzťah je taký, že na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich. Žalobca si v konaní uplatnil
ušlý zisk za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011. Subjektívna premlčacia lehota je dvojročná a začína
plynúť od doby kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa o vzniku ušlého

zisku dozvedel, každý mesiac po tom, ako nemohol vykonať činnosť podľa marketingovej dohody a o
zodpovednom subjekte najneskôr dňa 3.9.2010, t.j. kedy sumu 20.000 Eur uplatnil voči žalovanému v
trestnom konaní. Keďže ale nárok - ušlý zisk nebol riadne uplatnený v trestnom konaní, nemohlo dôjsť
ani k spočívaniu premlčacej lehoty v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním a bolo potrebné, aby
žalobca uplatnil nároky z marketingovej dohody na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej

lehoty. Žalobca sa o vzniku ušlého zisku dozvedel vždy 10. deň nasledujúceho mesiaca po mesiaci,
kedy by mu nárok na odmenu vznikol. Nárok tak bolo potrebné uplatniť najneskôr do splatnosti odmeny
za mesiac február 2011 (keďže si uplatnil nárok za obdobie od 12.9.2009 do 1.3.2011), t.j. do 10.3.2013
(do splatnosti odmeny za mesiac február). Nárok si žalobca uplatnil na súde až dňa 2.7.2013, teda po
uplatnení dvojročnej subjektívnej lehoty.

26. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol vzhľadom na opakovane vznesenú námietku
premlčania zo strany žalovaného, na ktorú bol povinný prihliadnuť, pričom úspešné dovolanie sa
premlčania pred súdom, má za následok nemožnosť premlčané právo priznať.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní na súde prvej a druhej inštancie úspech, súd priznal
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.