Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/217/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8800899913
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8800899913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. nad O., sídl. I. XXX/XX, zast. JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, AK Vranov nad Topľou, M. R.
Štefaníka 171, proti žalovanému T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. nad O., X. XXXX/X, zast. JUDr.
Petrom Rychnavským, advokátom, AK Vranov nad Topľou, Rázusova 111/19, o vyporiadenie nárokov
zo združenia, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 5C/361/2000-539 zo dňa 25.03.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyporiadaní majetku získaného činnosťou

združenia v rozsahu zrušenia podielového spoluvlastníctva k zásobám v hodnote 298,41 eur a o
zaviazaní žalovaného zaplatiť žalobkyni 149,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.757,73 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku na úrok z omeškania
nad výšku 9% ročne a vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 9% ročný úrok z
omeškania zo sumy 149,21 eur od 31.3.2010 a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 9%

ročný úrok z omeškania zo sumy 1.757,73 eur od 31.3.2010 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vracia
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyporiadal majetok získaný činnosťou združenia žaloženého
účastníkmi konania Zmluvou o združení zo dňa 6.2.1998 a zaniknutého dňa 31.12.1998 tak, že zrušuje
podielové spoluvlastníctvo účastníkom k nasledovným hnuteľným veciam - zásobám v zostatkovej
hodnote 298,41 eur (8.990 Sk) pozostávajúcim z položiek:
- 8 ks košele v zostatkovej hodnote 53,11 eur (1.600 Sk)
- 6 ks tepláky v zostatkovej hodnote 35,84 eur (1.080 Sk)

- 2 ks topánky v zostatkovej hodnote 36,84 eur (1.110 Sk)
- 1 ks topánky v zostatkovej hodnote 21,57 eur (650 Sk)
- 1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,- Sk)
- 1 ks tepláková súprava v zostatkovej hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk)
- 1 ks pyžamo v zostatkovej hodnote 9,29 eur ( 280,- Sk)
- 1 ks rifle v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk)
- 4 ks tričká v zostatkovej hodnote 46,47 eur ( 1 400,- Sk)

- 1 ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur ( 850,- Sk)
- 1 ks vetrovka detská v zostatkovej hodnote 29,87 eur ( 900,- Sk) a žalovaného zaviazal z titulu
finančného vyrovnania zostatkovej ceny hnuteľných vecí žalobkyni zaplatiť sumu 169,21 eur spolu s9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 149,21 eur od 31.3.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť z titulu úplného finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 1.157,73
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.757,73 eur od 31.1.2010 do zaplatenia a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti nároku na úrok z omeškania nad výšku 9 % ročne zamietol. O trovách konania bude

rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd vyporiadal jej nároky zo
zaniknutého združenia so žalovaným. Žalobkyňa pôvodne žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej 100.000 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 2.1.1999 do zaplatenia. V priebehu konania bolo
ustálené,žepredmetomvyporiadaniasúzásobytovarupresnešpecifikovanépodľavýrokunapadnutého

rozsudku v sume 298,41 eur a ďalej hotovosť, finančné prostriedky vo výške 104.363,40 Sk, ktoré boli
ku dňu zániku združenia v pokladni a 1.543,50 Sk na účte združenia.

Prvostupňový súd vec právne posúdil jednak podľa ust. § 829 ods. 1, 2, § 833, § 834, § 835 ods. 1,
2, § 841 a § 141, § 142 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal aj z ust. § 3

ods. 1 a 2 nariadenia vlády č. 87/1994 Z.z. Mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne
uzatvorená zmluva o združení podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o združení tak, ako
to už v minulosti konštatoval odvolací súd, nemusí mať písomnú formu, združenie vzniká momentom,
kedy sa účastníci dohodnú o tom, že sa budú spoločne pričiňovať o dosiahnutie dojednaného účelu.
Podľa zistení združenie vzniklo dňa 6.2.1998 a zaniklo dňa 31.12.1998. Tieto okolnosti prvostupňový

súd zistil zo záznamov v peňažnom denníku, kde prvý účtovný záznam je zo dňa 6.2.1998 a posledný
účtovný záznam zo dňa 31.12.1998. Listina, a to zmluva o združení, je len potvrdením skoršej existencie
združenia a jeho skoršieho založenia. K zániku združenia došlo ku dňu 31.12.1998. So zánikom
združenia nezaniká podielové spoluvlastníctvo účastníkov združenia k majetku získaného spoločnou
činnosťou. Po zániku združenia medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o majetkovom vyporiadaní,

a preto žalobkyňa podala žalobu.

Žalobkyňa pôvodne žiadala, aby žalovaný jej vyplatil sumu 100.000 Sk, ktorá predstavovala prostriedky,
ktoré vložila do združenia a ktoré žiadala vrátiť. Zo znaleckého posudku Ing. T. bolo zistené, že združenie
malo ku dňu zániku celkový majetok vo výške 104.363,40 Sk ako finančné prostriedky v hotovosti v

pokladni. Ďalej na účte mala finančné prostriedky vo výške 1.543,50 Sk a zásoby tovaru v hodnote 8.990
Sk. Mal aj drobný investičný majetok vo forme pokladne v nadobúdacej hodnote 8.945 Sk.

ZoznaleckéhoposudkuIng.Krajčovičovej,ktorýpredstavovalkontrolnýznaleckýposudokkznaleckému
posudku Ing. T., boli zistenia Ing. T. potvrdené a bez zmeny v položkách zásoby a finančné prostriedky na

účte a hotovosti v pokladni je aj ďalší znalecký posudok Ekonomickej univerzity v Bratislave. Žalobkyňa
následne upravila uplatnený nárok, presne ho špecifikovala, čiastočne zobrala späť a čiastočne vo
vzťahu k pokladni bol uplatnený nárok zamietnutý, vrátane úrokov z omeškania. Predmetom konania
ostala už len suma 1.543,50 Sk ako finančné prostriedky v pokladni a na účte a zásoby tovaru. K tomu
žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 31.3.2000.

Prvostupňový súd ďalej skonštatoval, že medzi účastníkmi konania nebol dohodnutý osobitný spôsob
vyporiadania majetku združenia ku dňu jeho zániku, preto je potrebné vychádzať z toho, že podiely
oboch členov združenia sú rovnaké. Majetok, ktorý získali členovia združenia pri činnosti združenia a
ktorý reálne pri zániku združenia existuje, bola aj v danej právnej veci v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a žalovaného v rozsahu 1 každého člena združenia.

Prvostupňový súd sa zameral na preukázanie finančných prostriedkov, ktoré mali obe sporové strany
do združenia vniesť. Ani jedna sporová strana jednoznačne nepreukázala, koľko reálne do združenia
vniesli, a preto vychádzal z ust. § 831 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak v zmluve

o združení nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.
Teda predpokladal, že obaja účastníci zmluvy o združení sa zaviazali do združenia vložiť rovnaké
vklady. Nebolo zistené, že by výška vkladov a podiel na zisku bol upravený osobitným spôsobom medziúčastníkmi združenia. Preto prvostupňový súd ustálil, že každý z účastníkov vložil do združenia rovnaký
vklad vo výške 150.000 Sk.

Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo vzťahu k
vyporiadaniu zásob tovaru, kedy žalobkyňa najmenej v roku 2008 vedela o týchto veciach a trojročná
lehota na uplatnenie nároku uplynula v máji 2011. Petit vo vzťahu k vyporiadaniu zásob tovaru bol
upravený a podaný až 8.1.2013, teda po trojročnej lehote.

Prvostupňový súd skonštatoval, že podľa ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento nárok
nepodlieha premlčaniu, pretože vlastnícke právo k tovarovým zásobám sa nepremlčuje, a preto
námietku premlčania posúdil ako nedôvodnú.

Pokiaľ ide o zásoby tovaru, tieto ostali v hodnote 298,41 eur. Tieto zásoby navrhla žalobkyňa prikázať
do výlučného vlastníctva žalovaného a z titulu finančného vyrovnania žiadala uhradiť 149,205 eur.

Žalovaný tieto nároky neuznal, pretože podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k vyporiadaniu týchto vecí po
roztržke dňa 8.12.2008 tak, že si ich účastníci rozdelili napoly. Táto situácia však v priebehu konania
nebola preukázaná. Naopak, bolo zistené, že k nezhodám v súvislosti s činnosťou združenia došlo už
dňa 8.12.1998 a od tej doby každý z účastníkov vykonával samostatne predajnú činnosť. Žalovaný
potvrdil, že so žalobkyňou predávali spoločne v jednom stánku, ale každý predával svoj vlastný tovar,

resp. spoločný tovar a zisk z predaja spoločných vecí si delili rovným dielom. Podľa jeho názoru
k rozdeleniu veci došlo už 8.12.1998. V rozpore s týmto tvrdením však žalovaný dňa 31.12.2008
vypracoval inventúrny súpis zásob tovaru k 31.12.1998 a v tomto súpise uviedol zásoby tovaru, ktoré
žiada vyporiadať žalobkyňa. Preto prvostupňový súd dospel k záveru, že ku dňu zániku združenia
existovalizásobytovaruuvedenévinventúrnomsúpise,ktorémalvdispozičnejmocižalovaný.Tietoveci

reálne medzi účastníkmi konania neboli rozdelené a preto k nim nezaniklo podielové spoluvlastníctvo.
Veci sa nachádzali u žalovaného ku dňu 31.12.1998. V tejto časti prvostupňový súd posúdil zrušenie
podielového spoluvlastníctva k zásobám tovaru za dôvodné.

Vzhľadom na odstup času a povahu vyporiadaných vecí prvostupňový súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo k týmto veciam, veci už neprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pretože takýto
rozsudok už nebol vykonateľný a ani sa nepodarilo zistiť, kde sa tieto veci nachádzajú a v akom stave, a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni polovicu zostatkovej hodnoty týchto vecí vo výške 149,205 eur.

V ďalej vykonal finančné vyporiadanie hotovosti na účte vo výške 51,24 eur (1.543,50 Sk) a v pokladni

vo výške 3.463,23 eur (104.363,40 Sk). Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená žiadna osobitná
dohoda ohľadom tohto vyporiadania, a preto návrh žalobkyne bol dôvodný. Žalobe v tomto rozsahu
vyhovel a prikázal žalovanému vyplatiť 50 % aktív združenia, ktoré združenie vykazovalo ku dňu svojho
zániku zo sumy 3.515,47 eur (51,24 plus 3.463,23), to znamená 1.757,73 eur.

V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku započítania o sumu 270,52 eur, ktorá pozostáva zo
zaplateného poplatku z titulu predčasného ukončenia leasingu v sume 204,14 a zo zaplatenej sankcie
daňovému úradu vo výške 66,38 eur.

Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 580 Občianskeho zákonníka skonštatoval vo vzťahu k sume 204,14

eur ako poplatku za predčasne ukončený leasing, že tento nárok nie je dôvodný. Motorové vozidlo sa
malo využívať na činnosť združenia. Každý z účastníkov konania poskytol vklad združeniu vo výške
50.000 Sk ako akontáciu na kúpu motorového vozidla. Žalovaný uzatvoril leasingovú zmluvu, kde
bol vedený ako držiteľ motorového vozidla, toto vozidlo mal nadobudnúť do vlastníctva po uplynutí
dojednanej doby a zaplatení všetkých leasingových splátok. Splácanie bolo zabezpečované medzi

žalobkyňouažalovanýmpodobutrvaniazdruženiazpríjmovzdruženia.Poslednásplátkabolauhradená
za obdobie 12/1998. Po zániku združenia už splátky uhrádzané zo združenia neboli. Toto vozidlo mohlo
byť využívané na účely združenia iba do doby jeho zániku. Počas doby trvania združenia boli hradené
aj leasingové splátky. Motorové vozidlo nebolo vo vlastníctve žalovaného, bolo len v jeho držbe, a
preto nemohlo byť predmetom vkladu do združenia a po zániku združenia oprávneným a povinným z

leasingovej zmluvy bol už len žalovaný. Sám požiadal o predčasné skončenie leasingovej zmluvy z
dôvodu nemožnosti uhrádzať leasingové splátky. Preto táto pohľadávka nie je nárokom spôsobilým na
započítanie v neprospech žalovanej vo vzťahu k vyporiadaným majetkovým hodnotám združenia.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na započítanie daňovej pokuty vo výške 66,38 eur prvostupňový
súd zistil, že opäť nejde o nárok spôsobilý na započítanie. V rámci činnosti združenia počas jeho
existencie bol zisk z jeho činnosti delený medzi oboch účastníkov konania rovnakým dielom, takýto

príjem podliehal dani z príjmov. Združenie nemá samotné spôsobilosť na práva a povinnosti a daňová
povinnosť vznikla každému účastníkovi združebua samostatne a každý člen združenia bol povinný za
príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie. Preto bol povinný si daňovú povinnosť splniť a
podať daňové priznanie a zaplatiť vyrubenú daň žalovaný samostatne. Aj rozhodnutie daňového úradu
o vyrubení rozdielu dane vo výške 66,38 eur je vyslovene uložením povinnosti zaplatiť tento rozdiel

žalovanému, nejde teda o daňovú pokutu, ale o dodatočne vyrubenú daň, za ktorú zodpovedá žalovaný.
Preto prvostupňový súd aj v tejto časti započítaciemu nároku nevyhovel.

Keďže žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania najneskôr deň po doručení
žaloby, nárok žalobkyne neuspokojil v deň 31.3.2010, keď zo spisu je preukázané, že mu bol návrh
doručený dňa 30.3.2010. Keďže je povinný po kvalifikovanom uplatnení nárok uhradiť, dostal sa do

omeškania a k 31.3.2010 boli úroky z omeškania vo výške 9 % ročne (8 % + 1 %). Preto žalovaného
zaviazal na úhradu tohto úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.3.2010 a vo zvyšku nárok žalobcu
pokiaľ sa jedná o výšku úroku z omeškania nad 9 % ročne ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom o úrokoch z omeškania v zákonom stanovenej lehote podala

odvolanie žalobkyňa. Namietala, že výrok, kde jej súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 %, je
nepreskúmateľný. Je nepreskúmateľné, prečo jej bol priznaný úrok z omeškania od doručenia žaloby
žalovanému dňa 30.3.2010, t.j. od 31.3.2010, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 30.3.2000 a
teda do omeškania sa dostal žalovaný najneskôr deň po jej doručení, teda dňa 31.3.2000. Pokiaľ by
došlo k omeškaniu podľa uplatneného nároku dňa 31.3.2000, v tom čase bola úroková sadzba vo výške

17,6 % ročne.

Preto žiadala, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a aby rozsudok bol zmenený.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považoval odvolanie žalobkyne za

nedôvodné.

Proti napadnutému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný. Žiadal, aby
odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu žalobkyne zamietol,
prípadne aby v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa bol vrátený na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Namietal svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni sumu 149,21 eur s prísl. a sumu 1.757,73 eur s prísl.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože nebol správne vyhodnotený
skutkový stav a je skutkovo aj právne zmätočné a nepreskúmateľné. Namietal vznik združenia, keď v

žalobe žalobkyňa tvrdila, že združenie vzniklo od 15.4.1998 do 1.1.1999, preto nie je mu jasné, ako
bolo ustálené vzniknutie združenia od 6.2.1998. Za dobu od 6.2.1998 do 10.4.1998 žalobkyňa fyzicky
v stánku nebola a nepredávala žiaden tovar, do pracovného pomeru bola prijatá dňa 10.4.1998. Preto
nemohla so žalovaným fyzicky uzatvoriť žiadnu zmluvu o združení. Naviac, od 10.4.1998 bola žalobkyňa
užalovanéhozamestnanáakrozporomdošlodňa8.12.1998,keďprestalisožalobkyňouspolupracovať.

Poukázal na to, že žalobkyňa vniesla do združenia 2x po 50.000 Sk, ktoré žiadala aj vrátiť. Až neskôr
žalobou žiadala priznať, a to na pojednávaní dňa 21.12.2004, sumu 61.924 Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od 31.3.2000 do zaplatenia, keď uviedla, že táto suma predstavuje aktíva združenia a
polovicu z týchto aktív je žalovaná istina.

Žalobkyňa nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno svedčiace o tom, že hnuteľné veci má v držbe
žalovaný a že ich má v dispozícii. Nepreukázala, že sa s vecami nerozdelili, keď uviedla, že v stánku
predávala veci do 31.12.1998 a od 8.12.1998 do konca roka nákup tovaru nevykonala.

Prvostupňový súd sa nezaoberal tým, kedy vzniklo účastníkom konania oprávnenie podnikať. U
žalovaného toto oprávnenie podnikať vzniklo 2.2.1998 a žalobkyni dňa 2.11.1998. Do tejto doby
žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného a vykonávala práce predavačky na základe riadne
uzatvorenej pracovnej zmluvy za mesačnú mzdu. Do tej doby bola žalobkyňa od 10.4.1998 v riadnompracovnom pomere so žalovaným. Poukázal na závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že
vznesené finančné prostriedky neboli zhodnotené, ale že boli znehodnotené. Uviedol, že nie je ochotný
žalobkyni zaplatiť žiadnu finančnú čiastku.

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že na podanej žalobe trvá,
poukázala na závery znaleckého posudku a vo vzťahu k istinám považuje rozhodnutie súdu prvého
stupňa za správne a odvolanie žalovaného za nedôvodné.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa vo všetkých jeho napadnutých výrokoch, vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie,
čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., vo veci nariadil verejné vyhlásenie rozhodnutia a zistil, že
čiastočne je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. V tejto časti odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi závermi rozsudku súdu prvého stupňa. Prvostupňový súd správne zistil
skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne aj vo veci rozhodol. Odvolací súd poukazuje
na to, že v priebehu celého konania odvolacie námietky žalovaného boli riešené a k niektorým otázkam
boli dokonca zaujaté aj stanoviská odvolacieho súdu.

Pokiaľ žalovaný namietal zistenia prvostupňového súdu o vzniku, existencii a trvaní združenia a jeho
zániku, je potrebné uviesť, že podľa § 829 Občianskeho zákonníka účelom vzniku združenia je, aby sa
členovia združenia spoločne pričinili o dosiahnutie nejakého účelu. Vznik združenia tak, ako to správne
konštatoval odvolací súd už v uznesení č.k. 2Co 601/01-106 zo dňa 8.11.2002, nemusí byť podmienený

písomnou zmluvou. Toto združenie vzniklo od momentu, kedy sa účastníci dohodli o tom, že budú sa
spoločne pričiňovať o dosiahnutie účelu. Podľa záznamu v peňažnom denníku a nakoniec to vyplýva aj
zo znaleckých posudkov, prvý účtovný zápis, teda prvý úkon spoločný smerujúci k dosiahnutiu určitého
účelupreobochúčastníkovzdruženiajezodňa6.2.1998aposlednýtakýtoúkonavyplývatonakoniecaj
zo znaleckých posudkov z inventúrneho záznamu, ktorý vykonal samotný žalovaný, kedy spísal zostatok

tovarových zásob a ostatných aktív ku dňu zániku združenia, je dňa 31.12.1998. Tento čas vymedzuje
čas trvania združenia. V priebehu konania nedošlo a ani nebolo preukázané žiadnou sporovou stranou,
teda ani žalobcom a ani žalovaným, že existuje iná okolnosť, ktorá by odôvodňovala dĺžku existencie
trvania združenia zmeniť. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa mala pracovnoprávny vzťah so žalovaným
od 10.4.1998 nemá vplyv na samotnú existenciu vzniku, existenciu a zánik združenia. Združenie túto

okolnosť nevylučuje a nakoniec združenie vzniká medzi dvoma osobami alebo viacerými osobami,
kedy tieto osoby môžu mať charakter právnickej osoby alebo fyzickej osoby bez akýchkoľvek ďalších
podmienok. To, že žalovaný využil možnosť zamestnať členku združenia priamo v združení, resp.
u seba, nie je na prekážku, že združenie nemohlo vzniknúť. Podmienkou existencie združenia nie
je existencia živnostenských oprávnení účastníkov združenia a ani pracovnoprávny vzťah účastníka

združenia.

Úprava žalobného návrhu žalobkyne v priebehu konania z procesného hľadiska je správna a ukazuje
sa, že z hmotnoprávneho hľadiska bola dôvodná, pretože nie je možné vydať priamo vznesené finančné
hodnoty do združenia, ale podľa § 834 a nasl. Občianskeho zákonníka predmetom spoluvlastníctva a

aj ďalšieho vyporiadania je majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti združenia. Takýmto získaným
majetkom bol zostatok finančných prostriedkov a zostatok tovarových zásob v združení. Vzhľadom na
to, že išlo o dvojčlenné združenie a inú formu vzájomné vyporiadania nemalo dohodnutú, vysporiadavalo
sa zákonným spôsobom v polovici.

Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s tým, ako boli zistené a určené tovarové zásoby a finančné
prostriedky združenia ku dňu zániku združenia, podrobne sa vysporiadal s okolnosťami súvisiacimi s
existenciou tovarových zásob, ich držbe ku dňu zániku združenia, ako aj k ich reálnej existencii.

Odvolací súd sa v tomto smere v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia

prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a poukazuje aj na zistenia prvostupňového
súdu v súvislosti s vkladaním finančných prostriedkov do združenia, keď ani jedna sporová strana
nevedela preukázať výšku finančných vkladov. Preto v rámci dôkaznej núdze oboch sporových strán
a reálneho vznesenia sumy 300.000 Sk do združenia prvostupňový súd skonštatoval, že v rámci tejtodôkaznej situácie je možné predpokladať, že každá sporová strana vniesla do združenia polovicu, teda
150.000 Sk. Následne aj vyrovnanie finančné musí byť, vzhľadom na neexistenciu ďalšej dohody, len
v polovici.

Odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd za nedôvodné bez právneho významu na
správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k vyporiadaniu majetku zo združenia pokiaľ sa
týka hnuteľných vecí a finančných prostriedkov reálne existujúcich ku dňu zániku združenia.

Preto v tejto časti odvolací súd napadnuté výroky súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacími námietkami žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
súdu prvého stupňa vo vzťahu k zamietavému výroku o úrokoch z omeškania a vo vzťahu k priznaným
9 % ročným úrokom z omeškania z priznaných súm od 31.3.2010 do zaplatenia. V tejto časti odvolacie

námietky žalobkyne javia sa byť dôvodné, pretože prvostupňový súd tvrdiac v odôvodnení, že žalovaný
sa dostal do omeškania 31.3.2010, nie sú totožné so zistením v spise a so zistením súdu prvého stupňa
na čl. 2 rozsudku o doručení žaloby žalovanému dňa 30.3.2000.

Odvolací súd zistil, že v tomto rozsahu nejde o chybu v písaní, aby bolo možné písomné znenie

rozsudku prvého stupňa podľa § 164 O.s.p. opraviť, pretože takto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa
aj vyhlásené. Potom však stručné dôvody o nepriznaní úrokov z omeškania nad sumu 9 % ročne a vo
vzťahu k úrokom z omeškania od 31.3.2000 do 31.3.2010 sú nepreskúmateľné. Prvostupňový súd v
tejto časti nepostupoval v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a v tejto časti pre nepreskúmateľnosť bolo
povinnosťou odvolacieho súdu napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.

f/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude presne stanoviť moment omeškania žalovaného a výšku miery úroku
a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodnúť.

Prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.