Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220038
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117220038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: F. M., N.. XX.X.XXXX, A. V.
XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom kancelárie Hlavná
17, 080 01 Prešov, proti žalovanej: R. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. A. XX, XXX XX W., právne zastúpenej
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom kancelárie Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie
vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16C/33/2017-59 zo
dňa 02.10.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o
ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Súd určuje, že na parcele KNC č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere 4.053 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
peši a motorovým vozidlom cez túto parcelu v rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom

červenou bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017, vypracovanom
J.. Q. A., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech vlastníkov parcely KNC č. XXXXX/X zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W..

II. Súd určuje žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom parcely KNC č. XXXXX/X nerušený prechod
cez parcelu KNC č. XXXXX/X v rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom červenou
bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017, vypracované J.. Q. A.,

ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Citoval ustanovenia § 129 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1 a 2, § 151n ods. 1 a 2 a § 151o ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacej
žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu práva k vecnému bremenu v katastri
nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
žalobkyňa nemá iný prístup na pozemok, zvlášť za situácie, že je potrebné napr. vyviesť septik, priviezťdrevo a pod., teda naliehavý právny záujem je podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne daný.
Ďalej mal preukázané, že žalobkyňa (resp. jej právni predchodcovia) spornú cestu využívali najneskôr
od roku 1950, pričom minimálne predchodcovia žalobkyne a v určitom období i samotná žalobkyňa,

neboli v užívaní cesty žalovanou, ani jej právnymi predchodcami rušení. Súd prvej inštancie túto
preukázanú skutočnosť, že dobrú vieru treba hodnotiť objektívne, vyhodnotil v prospech žalobkyne.
Mal nepochybne za preukázané, že vydržacia doba v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
bola na žalujúcej strane dodržaná, ba dobromyseľným výkonom aj právnych predchodcov žalobkyne aj
značneprekročená.Dobromyseľnývýkonprávaprechodupospornejparceleboltedareálnerealizovaný

nielen žalobkyňou, ale aj jej právnymi predchodcami. Uviedol, že žalobkyňa žiada o zriadenie vecného
bremena in rem, spočívajúcom v práve nerušeného prechodu cez pozemok žalovanej parc. č. XXXXX/
X na svoj pozemok parc. č.XXXXX/X. Iný prístup (minimálne motorovým vozidlom) ako cez pozemok
žalovanej žalobkyňa nemá. Žalovanou stranou deklarovanú zmenu prístupu na pozemok žalobkyne
od obhliadky na mieste samom zo dňa 21.09.2017 v tom zmysle, že bola bagrom upravená lesná
cesta, vyhodnotil ako účelovú, nakoľko takúto poľnú/lesnú (hlinenú) cestu nemožno v žiadnom ohľade

považovať za plnohodnotnú prístupovú cestu, v daždivom období nehovoriac. Záverom súd prvej
inštancie poukázal aj na výpoveď svedkyne K. (matky žalovanej a jednej z právnych predchodcov
žalovanej), ktorá uviedla, že žalobkyňa s manželom chodili cez pozemok, ktorý je aktuálne vo vlastníctve
žalovanej (dcéry svedkyne) v čase, keď ešte nebola žalovaná vlastníkom tohto pozemku.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.

Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaná považovala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne nesprávny, nakoľko žalobkyňa ani jej právni
predchodcovia nikdy nenadobudli vecné bremeno - právo prechodu peši a motorovým vozidlom
vydržaním ani iným spôsobom. Tvrdenia žalobkyne o tom, že toto vecné bremeno nadobudli vydržaním
sú účelové a nepravdivé. Pokiaľ ide o spôsobilý predmet vydržania poukázala na to, že cez pozemok

KN C p.č. XXXXX/X vo vlastníctve žalovanej bola hlinená cesta, ktorú využívali turisti na prechod do
lesa a preto ide o nespôsobilý predmet vydržania a teda že nemožno vydržať právo vecného bremena
prechodu peši a pod. cez turistickú cestu, resp. chodník. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobkyne,
žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nebola dobromyseľná, teda neužívala predmetný pozemok KN
C p. č. XXXXX/X v dobrej viere, že im tento patrí alebo že im patrí právo vecného bremena. Žalobkyňa,

resp. jej právni predchodcovia od začiatku vedeli, kto je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností a
nikdy si vecné bremeno nezriadili dohodou ani súdnou cestou. S poukazom na uvedené mala žalovaná
za to, že v tejto právnej veci nemohla žalobkyňa nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, a to z dôvodu,
že nebola dobromyseľná v tom, že jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí a nemala žiaden
nadobúdací titul k nehnuteľnosti KNC p.č. XXXXX/X, ani k zriadeniu vecného bremena. Ak sa totiž

niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobre viere, že je oprávneným držiteľom. Podľa žalovanej žalobkyňa nemala žiaden
nadobúdací titul ani k pozemku KN C p.č. XXXXX/X ani k vecnému bremenu cez tento pozemok, ani k
ceste bez ohľadu na to, či hlinenej alebo upravenej. Cestu upravili rodičia žalovanej v roku 2012 a potom
v roku 2015. Záverom žalovaná poukázala aj na to, že žalobkyňa má prístup na svoj pozemok KN C p.č.

XXXXX/X, k.ú. W., cez svoj vlastný pozemok zhora od ulice V., teda nie je dôvod na zriadenie vecného
bremena súdnou cestou a ani vydržaním nemohla nadobudnúť vecné bremeno, nakoľko využívala
prístup k svojmu pozemku z ulice V. v W.. S poukazom na uvedené navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a uloží žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej
trovy celého konania v rozsahu 100 % alebo zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

6.Vodvolacomkonanížalovanápodalavyjadrenie,sktorýmpredložilakúpnuzmluvuzodňa14.03.2016
uzavretú medzi právnou predchodkyňou žalovanej a predchádzajúcim vlastníkom parcely KNC č.
XXXXX/X, Q. W.. Uvedenú kúpnu zmluvu nemohla predložiť pre súdom prvej inštancie, nakoľko touto

zmluvou nedisponovala. Tvrdila, že uvedenou kúpnou zmluvou preukazuje svoje tvrdenie, že na spornej
parcele neviazlo žiadne vecné bremeno. Ani ona, ani jej právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť
o nejakom vecnom bremene, ani nebola predchádzajúcim vlastníkom na žiadne vecne bremeno
upozornená. Q. W. v predloženej kúpnej zmluve výslovne vyhlásil, že na prevádzaných parcelách, tedaaj na parcele KNC č. XXXXX/X neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremena ani práva tretích osôb. Opätovne
poukázala na nedôvodnosť rozsahu vecného bremena. V konaní bol predložený geometrický plán č.
X/XXXX zo dňa 12.05.2017, kde je znázornené vecné bremeno v šírke 4 m. Z doteraz predložených

listín vyplýva, že kamene sú na spornej parcele aj v súčasnosti vysypané len šírke 2,5 m, nie v takom
rozsahu, ako je uvedené v predloženom geometrickom pláne. S týmto tvrdením sa súd prvej inštancie
vôbec nevyporiadal.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnymi skutkovými zisteniami, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05)

9. Odvolací súd je po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,
odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacími námietkami žalobkyne toho
názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a

prejednávanú vec aj správne právne posúdil, keď vyhovel žalobe o určenie, že na parcele KNC č.
XXXXX/X - ovocné sady o výmere 4.053 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie W., je
zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a motorovým vozidlom cez túto parcelu v
rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom červenou bodkočiarkovanou líniou v geometrickom
pláne č. X/XXXX zo dňa 12.05.2017, vypracovanom J.. Q. A., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v

prospech vlastníkov parcely KNC č. XXXXX/X zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
W.. Zároveň vyhovel žalobnému návrhu určiť žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom parcely KNC č.
XXXXX/X nerušený prechod cez parcelu KNC č. XXXXX/X v rozsahu podľa grafického znázornenia
vyznačenom červenou bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017,
vypracované J.. Q. A..

10.Podľa§151mods.1,2Občianskehozákonníkapredaťzálohspôsobomurčenýmvzmluveozriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň

registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o
začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.
Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný

veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo
na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

11. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

12. Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.13. Podľa § 134 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení predpokladov vydržania práva zodpovedajúcemu
vecnémubremenu,keďmalpreukázanédobromyseľnéužívanieprechoducezparceluKNCč.XXXXX/X

žalobkyňou a jej právnymi predchodcami bez rušenia žalovanou a jej právnymi predchodcami najneskôr
od roku 1950 v súlade s ustanovením § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka. Mal preukázaný naliehavý
právny záujem žalobkyne na určovacej žalobe, ktorý je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre
zmenu zápisu práva k vecnému bremenu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému
stavu. Mal preukázané, že žalobkyňa nemá iný prístup na pozemok, zvlášť za situácie, že je potrebné
napr. vyviesť septik, priviezť drevo a pod. Pokiaľ ide o prístup k pozemku KNC - XXXXX/X z ulice V.,

odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na zápisnicu z obhliadky na mieste samom zo
dňa 21.09.2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/15/2017 medzi rodičmi
žalovanej ako žalobcami a žalobkyňou ako žalovanou. V tomto konaní v rozsudku č.k. 11C/15/2017-83
zo dňa 13.12.2017 súd považoval prístup z ulice V. k rodinnému domu žalobkyne cez parcelu KNC -
XXXXX/X za nereálny, pretože svah, po ktorom by žalobkyňa musela prechádzať, je neskutočne strmý

a zvlášť v nepriaznivom počasí a osobitne v zimnom období by bol život a zdravie ohrozujúci.

15.Jednýmzospôsobovvznikuvecnéhobremenajevýkonpráva(vydržanie).Predpokladynavydržanie
vecného bremena sú rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Vydržaním vzniká vecné bremeno
v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t. j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu

právo patrí, využíva toto právo nepretržite po dobu desať rokov. Do zmienenej doby sa započítava i
doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

16. Vo veci sp. zn. 3MCdo/7/2008 Najvyšší súd SR uviedol, že „... nevyhnutnou podmienkou vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je (medziiným) existencia právneho dôvodu, z ktorého

subjekt so zreteľom na všetky okolnosti vyvodzuje a je v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu (v
skutočnosti len domnelom) jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena ...
Otázka existencie dobrej viery držiteľa sa posudzuje z hľadiska objektívneho, t.j. podľa toho, či držiteľ
pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom,
že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo a že mu patrí ... pre záver o vydržaní práva

vecného bremena ... nie je postačujúcim samo zistenie, že navrhovatelia - i keď so súhlasom dotknutého
vlastníka - túto časť parcely využívali na prechod (prejazd) k ich rodinnému domu. Cez cudzí pozemok
môže totiž ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj na základe iných právnych titulov. ...
sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho
vecnémubremenu(prechod,prejazdcezcudzípozemok),ešteneznamená,žejeoprávnenýmdržiteľom

tohto vecného práva. Takým držiteľom je len ten, kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej
viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu na základe právneho titulu (svedčiaceho o úmysle zriadiť toto právo),
ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o dôvodoch neplatnosti tohto
titulu nevie a nemusí vedieť; rovnako ale môže ísť aj o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby

(titulus putativus), kedy tu právny titul držby vôbec nie je, ale ten, kto vykonáva určité práva, je so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu takýto titul je.“

17. Podobne vo veci sp. zn. 3Cdo/147/2016 Najvyšší súd SR uviedol, že „jedným z
viacerých predpokladov vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten,

kto určitú nehnuteľnosť užíva (napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný, že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcimi tu nie sú
subjektívne predstavy alebo domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v
prípade vydržania vlastníckeho práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska,
či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na

každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce
vecnému bremenu. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov,
nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu.18. Oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Vo vzťahu k vydržaniu je nevyhnutné,
aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby. Dobromyseľnosť

spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci alebo, že je oprávneným vykonávateľom práva.
Nestačí presvedčenie držiteľa, že nikoho nepoškodzuje, resp. že nikomu nezasahuje do jeho práv.
Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne
musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí, a to bez ohľadu na to, že
subjektívne naďalej ostal v presvedčení o svojom vlastníctve veci alebo oprávnenom výkone práva.

19. Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci alebo mu patrí výkon práva. Omyl môže mať
skutkovú i právnu povahu. Relevantným je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý treba posudzovať
objektívne z hľadiska bežnej (normálnej) opatrnosti každého držiteľa. Aj keď sa však držitelia posudzujú
bez ohľadu na ich duševnú vyspelosť, intelektuálne vlastnosti, vzdelanie, či životné skúsenosti, nebude

omyl ospravedlniteľným, a teda držba dobromyseľnou, ak sa preukáže, že držiteľ musel o svojom omyle
vedieť.
.
20. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo,
resp. vecné bremeno vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku (nadobudnutia) vlastníctva,

svedčiaceho poctivosti nadobudnutia. Oprávnená držba môže vzniknúť aj na základe domnelého
(putatívneho) právneho dôvodu, vo vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým
okolnostiam domnieva, že mu ním priznané právo svedčí. V zásade platí, že pre nadobudnutie
oprávnenej držby sa právny titul výslovne nevyžaduje, pretože táto nie je viazaná na jeho existenciu,
ale dobromyseľnosť držiteľa spočívajúcu v presvedčení, že mu vzhľadom na všetky okolnosti vec alebo

právopatrí.Otázkapreukazovaniaexistenciedomneléhoprávnehotitulusaposudzujeprípadodprípadu
s ohľadom na okolnosti a špecifiká tej-ktorej prejednávanej veci.

21. Odvolací súd má za to, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bola existencia
putatívneho (domnelého) právneho dôvodu oprávnenosti držby a vydržania práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu preukázaná. Právni predchodcovia žalobkyne a v určitom období aj samotná
žalobkyňa neboli v užívaní spornej cesty žalovanou a jej právnymi predchodcami rušení. Tento záver
nepochybne vyplýva z obsahu spisu, a to jednotlivých dôkazov, najmä z výpovedí svedkov Q. E. P.
Š. K. a znaleckého posudku č. X/XXXX J.. Q. A., že najneskôr od roku 1950 žalobkyňa a jej právni
predchodcovia prechod a prejazd po cez parcelu KNC č. XXXXX/X užívali nerušene a v dobrej viere a

počas tohto obdobia nikto zo žalovanej, ani jej právnych predchodcov nenamietal neoprávnené užívanie
tejto nehnuteľnosti. Zo svedeckej výpovede Š. K., právnej predchodkyne žalovanej vo vzťahu k parcele
KNC č. XXXXX/X vyplynulo, že žalobkyňa sa s ňou telefonicky spojila za účelom prechodu cez jej
pozemok, s čím svedkyňa nemala problém a žalobkyňa tento prechod ako jediný prístup ku svojim
nehnuteľnostiam aj využívala. Obdobne svedkyňa Q. E. vypovedala, že právni predchodcovia žalovanej,

synovia Q. W. sa dohodli, že sa cez parcelu KNC č. XXXXX/X bude v prípade potreby prechádzať,
pričom nedošlo k zriadeniu vecnému bremena z dôvodu existujúcej exekúcie pozemku.

22. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa má možnosť prístupu k svojmu pozemku v jej
vlastníctve z ul. V. a po lesnej ceste odvolací súd uvádza, že v konaní vo veci samej bolo vykonané

dokazovanie, pričom z tohto vyplýva, že lesná cesta má nespevnený povrch, ktorý napr. za daždivého
počasia nie je spôsobilý na prístup motorovým vozidlom, taktiež druhý prístup z ul. V. je nevyhovujúci na
prechod motorovým vozidlom, ide o prístup popri príkrom zráze, v dolnej časti sa naviac nachádza potok.

23. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej o nespôsobilom predmete vydržania odvolací súd uvádza,

že je nepochybné, že cez cudzí pozemok môže ten, kto nie je jeho vlastníkom, oprávnene prechádzať aj
na základe iných právnych titulov a sama skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný
obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod cez cudzí pozemok ako turistickú trasu),
ešteneznamená,žejeoprávnenýmdržiteľomtohtovecnéhopráva.Vprejednávanejvecivšakžalobkyňa
uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k dobromyseľnému výkonu práva prechodu cez parcelu KNC č.

XXXXX/X.

24. Odvolací súd zdieľa názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a
preukázala zákonné predpoklady pre vydržanie práva prechodu a prejazdu cez parcelu KNC č. XXXXX/X (so započítaním doby nepretržitej držby aj jej právnych predchodcov), nakoľko prechod využívali
dobromyseľne po dobu viac ako 10 rokov a pri výkone tohto práva neboli rušení. Žalobkyňa ako držiteľka
bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná, že jej domnelý právny titul na prechod a prejazd

cez parcelu KNC č. XXXXX/X svedčí. Za týchto okolností a na základe zisteného skutkového stavu je
záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
správny a je v súlade s judikatúrou súdov.

25. V súvislosti s námietkami žalovanej o nezákonnosti, neurčitosti a nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku,keďmalsúdprvejinštancierozhodnúťdvomasamostatnýmiaodlišnýmivýrokmi,ktoréuviedla
aj vo svojom podaní zo dňa 16.4.2021 odvolací súd udáva, že tieto sú nedôvodné, nakoľko vyhovením
žalobe aj ohľadne II. výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť umožniť nerušený prechod cez
spornú parcelu z dôvodu vo výroku I. určeného vecného bremena sa predchádza vzniku ďalšieho sporu
medzi stranami a v konečnom dôsledku dôjde k stabilizácii pomerov medzi stranami sporu.

26. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom

konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).