Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 29, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 61P/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219633
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1215219633.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manžela:

C.. C. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.S. XX, J., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Garom, so
sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti manželke: C.. C. Š., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, J.,
o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
k maloletému dieťaťu: C. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne
počnúc dňom právoplatnosti výroku rozhodnutia o rozvode manželstva a to vždy k 15-temu dňu v

kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné za obdobie od 19.7.2017 do 30.6.2020 vo výške 7.096,75 eur súd povoľuje otcovi
splácať v 6 mesačných splátkach vo výške 1000,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl
2020 a splátkou vo výške 1096,75 eur v mesiaci január 2021 pod následkom straty výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.08.2015, sa manžel domáhal rozvodu manželstva
a zverenia maloletej C. do svojej osobnej starostlivosti, s tým aby súd zaviazal matku povinnosťou

prispievať na výživu maloletej sumou 40,- eur mesačne. V priebehu konania zmenil návrh a žiadal
zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že bol ochotný prispievať
na maloletú výživným v sume 50,- eur mesačne.
2. Manželka spočiatku s návrhom manžela na rozvod manželstva nesúhlasila a žiadala, aby im súd
nariadil absolvovanie terapie v manželskej poradni. V priebehu konania už s rozvodom manželstva
súhlasila. V prípade rozvodu manželstva navrhovala, aby bola maloletá C. zverená do jej osobnej
starostlivosti, súd upravil styk otca s maloletou a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej

výživným vo výške 500,- eur mesačne. So zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov zásadne nesúhlasila.

3. V danej veci súd rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozviedol manželstvo
rodičov maloletej a na čas po rozvode zveril maloletú C. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch so striedaním vždy v piatok po skončení
vyučovania, s osobitnou úpravou výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú počas školských

prázdnin, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec je povinný
prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, a
to vždy k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky. Žiadnemu z účastníkov súd
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania manželky/matky maloletej v časti úpravyrodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva vec preskúmal Krajský súd
v Bratislave, ktorý svojim rozsudkom č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.06.2018 potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku, ktorým bola maloletá zverená do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov a vo výroku o zastupovaní maloletej a správe jej majetku. V napadnutom
výroku o určení výživného na maloletú odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V časti výroku o rozvode manželstva nadobudol rozsudok
právoplatnosť dňa 19.7.2017 a vo výrokoch o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti,
zastupovaní a spravovaní majetku maloletej nadobudol právoplatnosť dňa 18.7.2018.

4. Predmetom ďalšieho konania v danej veci tak zostala už len otázka určenia vyživovacej povinnosti k
maloletej na čas po rozvode manželstva rodičov maloletej.

5. Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dokladmi
o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výpisom z účtu, daňovými a účtovnými dokladmi, výpisom

z obchodného registra, výpisom z databázy finstat.sk, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa
vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci:

6. Maloletá C. bola v čase začatia konania žiačkou 2. ročníka, v súčasnosti je žiačkou 6. ročníka
základnej školy. Výdavky na maloletú v čase začatia konania matka vyčíslila na sumu cca 1.033,- eur

mesačne a pozostávali z týchto nákladov: strava 130,- eur, strava v škole 16-18,- eur, pomôcky do školy
30,- eur, družina v škole 15,- eur, triedny fond 5,- eur, škola v prírode 16,66,- eur, doučovanie 40,- eur,
bývanie vrátane energií, internetu a telefónu 360,- eur, drogéria 30,- eur, oblečenie a obuv 200,- eur,
voľnočasové aktivity 70,- eur, úrazové poistenie 30,- eur, zdravotná starostlivosť v súkromnom centre
30,- eur, cestovné náklady 20,- eur, záujmové krúžky - plávanie 16,66 eur.

7. Matka maloletej je od 01.10.2015 zamestnaná v pracovnom pomere na dobu neurčitú v P. J., S..D..,
kde jej priemerný mesačný príjem za obdobie od 10/2015 do 04/2016 bol vo výške cca 695,- eur netto
a za obdobie od 05/2016 do 02/2017 bol vo výške cca 788,- eur netto. V období od 7/2017 do 8/2019
bol jej priemerný príjem vo výške cca 1.009,- eur mesačne netto. Na maloletú dcéru poberá prídavok

na dieťa a uplatňuje si daňový bonus. Do januára 2015 matka pôsobila ako konateľka obchodnej
spoločnosti G. D..O..M.., po nej túto funkciu prevzal otec maloletej, ktorý bol vtedy zároveň jediným
spoločníkom spoločnosti. Matka zostala bývať v byte, ktorý je súčasťou zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a kde v minulosti s otcom maloletej viedli spoločnú domácnosť. Tento byt
je zaťažený hypotékou, ktorú matka a otec splácajú na polovicu. Okrem toho mali v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov aj ďalší byt vo X., k jeho predaju došlo v máji 2018.

8. Otec maloletej bol od 19.02.2004 do 30.06.2016 zamestnancom obchodnej spoločnosti F. L.,
D..O..M... Za obdobie od 12/2014 do 04/2016 predstavoval jeho priemerný mesačný príjem 1.926,46
eur netto. Priemerný mesačný príjem za obdobie od 05/2016 do 07/2016 mal vo výške 1.890,64 eur

netto. Pracovný pomer v tejto spoločnosti ukončil k 30.06.2016 dohodou, pretože spoločnosť podľa
jeho vyjadrenia kúpil iný zahraničný subjekt a bolo mu navrhnuté buď ukončenie pracovného pomeru z
reorganizačných dôvodov, alebo dohodou. Od 13.07.2016 bol otec zaradený do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Jeho príjem zo Sociálnej poisťovne za obdobie od 08/2016 do 02/2017 predstavoval
celkovo sumu 5.342,- eur. Od 08.03.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti T. Q., D..O..M.. ako

analytik IT a jeho príjem podľa pracovnej zmluvy bol 1.200,- eur brutto. Ide o spoločnosť, ktorej jediným
spoločníkom a konateľom je p. O. V., ktorému otec previedol časť svojho obchodného podielu v
spoločnosti pc3000 s.r.o.. Pracovný pomer s touto spoločnosťou bol ukončený v skúšobnej lehote. Od
júna 2017 do júna 2018 bol otec dobrovoľne nezamestnaný. Do 30.06.2016 bol otec maloletej jediným
spoločníkom a zároveň aj konateľom obchodnej spoločnosti G. s.r.o., s vkladom do základného imania

spoločnosti vo výške 13.278,- eur. Svoj obchodný podiel previedol na svoju vtedajšiu partnerku a ďalších
2 známych, partnerka otca sa zároveň stala aj jedinou konateľkou spoločnosti. Z účtovných závierok
tejto obchodnej spoločnosti bolo zistené, že v roku 2014 mala spoločnosť zisk po zdanení 48.414,- eur
pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskej činnosti vo výške 156.374,- eur, neuhradená strata z
minulých rokov bola vo výške -101.110,- eur. V roku 2015 mala spoločnosť zisk po zdanení 19.191,-

eur pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskej činnosti vo výške 56.942,- eur, neuhradená strata
z minulých rokov bola vo výške -53.635,- eur. V roku 2016 mala spoločnosť stratu vo výške - 4.074,-
eur, pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskej činnosti spolu vo výške 67.747,- eur. V roku 2017
vykázala spoločnosť stratu vo výške - 2.688,- eur pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskejčinnosti spolu vo výške 84.883,- eur, neuhradená strata z minulých rokov bola vo výške -9.662,- eur. V
roku 2018 mala spoločnosť na účte v banke a v pokladni peniaze v sume 64.768,- eur. Zisk spoločnosti
po zdanení bol vo výške 53.428,- eur pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskej činnosti vo výške

245.590,- eur, neuhradená strata z minulých rokov bola vo výške -12.351,- eur. V roku 2019
mala spoločnosť stratu vo výške -20.749,- eur, pri tržbách a ostatných výnosoch z hospodárskej činnosti
spolu vo výške 443.301,- eur. Od 21.06.2018 je otec znovu konateľom obchodnej spoločnosti pc3000
s.r.o. a od 22.01.2020 aj jedným z troch spoločníkov s vkladom do základného imania spoločnosti vo
výške 6.000,- eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 otec maloletej

mal v tomto období úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 6.300,01 eur. Po opustení
spoločnej domácnosti s matkou maloletej v roku 2015 otec býval so svojou partnerkou W.. M. V. a jej
maloletýmsynomvbytepatriacompartnerke,následnespolubývalivprenajatomrodinnomdome.Podľa
potvrdenia o mzde zo dňa 31.05.2016 vykonávala partnerka otca od 04.05.2016 zárobkovú činnosť v
spoločnosti pc3000 s.r.o. a jej hrubá mzda bola 1.000,- eur. Momentálne je stále jednou zo spoločníkov
tejto spoločnosti. V máji 2020 sa otec maloletej znovu oženil.

9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 17.04.2019 v rámci
konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej C. na čas do rozvodu manželstva
schválil súd rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaväzuje prispievať na maloletú C. bežným
výživným vo výške 100,- eur mesačne, za obdobie od 02.12.2015 do 18.07.2017. Zročné výživné

na maloletú za obdobie od 02.12.2015 do 18.07.2017 vo výške 1.900,- eur sa otec zaväzuje zaplatiť
do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Otec sa zaväzuje prispievať na maloletú
C. výživným určeným na tvorbu úspor vo výške 100,- eur mesačne za obdobie od 02.12.2015
do 18.07.2017. Zročné výživné na maloletú určené na tvorbu úspor za obdobie od 02.12.2015 do
18.07.2017 vo výške 1.800,- eur sa otec zaväzuje zaplatiť do 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti

rozsudku na účet zriadený na meno maloletého dieťaťa. Matka sa zaväzuje v lehote 10 dní odo
dňa doručenia rozsudku zriadiť osobitný účet na meno maloletého dieťaťa, s ktorým bude možné
do 27.12.2025 disponovať jedine so súhlasom súdu. Matka sa zaväzuje po zriadení osobitného účtu
bezodkladne oznámiť otcovi číslo účtu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.4.2019. V tomto
konaní otec priznal , že je v jeho možnostiach dosiahnuť mesačný príjem 2000,- eur netto.

10. Matka maloletej na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017, na ktorom bol vyhlásený prvotný
rozsudok vo veci, okrem iného uviedla, že na stravu dcéry v škole uhrádza 20,- eur mesačne, za
školský klub 25,- eur, električenka je 36,- eur štvrťročne, poplatok za gymnastiku 45,- eur štvrťročne,
úrazové poistenie vo výške 26,- eur mesačne, životné poistenie vo výške 26,90 eur. Okrem toho dcére

kupuje školské potreby podľa tohto, ako potrebuje. Plávanie jej zaplatil otec. Zdravotný stav dcéry je
dobrý, nebýva často chorá. Za byt vo X. matka uhrádzala cca 150,- eur mesačne. Po tom, ako bol
zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o určení výživného na maloletú na čas po rozvode,
matka v konaní pred súdom vypovedala, že v konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas
do rozvodu manželstva sa dohodla na výživnom vo výške 100,- eur a príspevku na úspory vo výške

100,- eur mesačne. Vychádzala však z tej skutočnosti, že otec v tom čase hradil celú splátku hypotéky.
Aktuálne matka prispieva na hypotéku sumou 280,- eur a náklady na bývanie má vo výške 220,- eur
mesačne. Dcéra by mala mať u matky rovnakú životnú úroveň, ako u otca. Matka s maloletou si nemôžu
dovoliť žiadnu lyžovačku, na stravu dcéry môže prispievať sumou 100,- eur mesačne a musí jej kupovať
tričká v Pepcu . Dcére platí poistenie vo výške 50,- eur mesačne, za internet platí matka 14,55 eur a

za káblovku 13,90 eur. Matka nevedela presne uviesť, aké sú náklady na dcéru. Žiadala však od otca
výživné vo výške 400,- eur, prípadne bola ochotná dohodnúť sa aj na výživnom vo výške 300,- eur.
Maloletá dcéra je už vo veku, kedy sa chce pekne obliekať, nech sa nemusí hanbiť pred spolužiakmi.
Matka poukázala na účtovnú závierku spoločnosti pc3000 s.r.o. za rok 2018 a z nej vyplývajúce výsledky
hospodárenia spoločnosti, kedy spoločnosť dosiahla za predaj služieb 223 000,- eur a náklady na služby

boli vo výške 118 000,- eur, na konci roku mala spoločnosť v pokladni a na účte sumu 64 000,- eur.
Sú dôvodné pochybnosti o okolnosti prevodu obchodného podielu otca v tejto spoločnosti. V podstate
všetko nasvedčuje tomu, že otec sa skrýva za svojich známych, ktorí sú vedení ako spoločníci v tejto
firme a v podstate spoločnosť riadi on. Otec je jediný, komu bola vyplatená odmena z tejto spoločnosti
a traja spoločníci vo firme odmenu nedostali. Nikto okrem otca nevykonával žiadnu činnosť pre túto

spoločnosť. Otec sa v minulosti zbavil firmy, dnes v nej opäť figuruje a tá firma prekvitá. Sám sa vyjadril,
že chce, aby ho táto firma živila. Všetko to vzbudzuje vážne podozrenia, ku ktorým by sa mali vyjadriť
aj spoločníci. Čo sa týka nedoplatkov obchodnej spoločnosti pc3000 s.r.o., táto ich má dlhodobo. Strata
spoločnosti bola vykázaná účelová. Otec naďalej býva v rodinnom dome, ide o 3 podlažný rodinný dom,otec si tam dal nedávno položiť trávnik, čo predstavuje nemalé výdavky. Dňa 16.5.2020 otec uzavrel
manželstvo, ale nie s pani V., ale s inou partnerkou, s ktorou otec žil už od leta 2019. To znamená, že aj v
čase predchádzajúceho pojednávania už bol jeho predošlý vzťah neaktuálny a otec si platil všetky platby

sám a nie ako vtedy uvádzal, že mu prispievala partnerka. Ktovie, z čoho otec hradí ten svoj nákladný
život. Otec má nové auto, platí podnájom 1.200,- eur, druhý mesiac už neplatí hypotéku, lebo požiadal
o odklad. Matka poukázala na to, že v rozsudku o rozvode súd zdôvodňoval výšku výživného 100,- eur
mesačne tým, že otec uhrádzal celú hypotéku a náklady spojené s bývaním.

11. Otec maloletej na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017, na ktorom bol vyhlásený prvotný rozsudok
vo veci, okrem iného uviedol, že keď je dcéra uňho výdavky na jej stravu doma činia cca 100,- eur
mesačne, na oblečenie priemerne 50,- eur mesačne. Školské pomôcky jej kupuje aj on. Dcére zaplatil
plávanie 165,- eur na rok a celú školu v prírode, ktorá stála 180,- eur, okrem toho jej zaobstaral aj
lyžiarsku výstroj. Mesačne dáva dcére vreckové 10,- eur, založil jej stavebné sporenie, kde uhrádza
sumu60,-eurmesačne.Zabyt,vktoromzostalabývaťmatkasmaloletoudcérou,otecuhrádzalnájomné

vo výške 170,- eur, elektriku, internet a TV spolu cca vo výške 60,- eur a 710,- eur mesačne platil
hypotéku. Po tom, ako bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o určení výživného na
maloletú na čas po rozvode, otec v konaní pred súdom vypovedal, že matke maloletej navrhol dohodu,
že bude prispievať na sporiaci účet maloletej 100,- eur mesačne. Oproti pôvodnému konaniu došlo u
neho k zmene pomerov, v roku 2018 sa dlhšie obdobie staral o svoju matku a to po úmrtí otca. Od

21.6.2018 otec pracoval pre spoločnosť pc3000 s.r.o., od 1.9.2019 má zmluvu o pracovnom pomere. K
tejtozmenedošlokvôlitomu,ženebolpredpoklad,ženazáklademandátnejzmluvybudemaťpravidelne
vyplácaný príjem. Maloletá dcéra navštevuje 6. ročník ZŠ. Bežné výdavky rodičia uhrádzajú podľa toho,
kde sa dcéra nachádza. Týka sa to aj drobných výdavkov, výdavkov v škole. Posledné 2 roky otec
platil dcére električenku 130,- eur ročne, v roku 2018 jej uhradil za plávanie 165,- eur a 2 krát po 90,-

eur za doučovanie z nemčiny. Platí jej 25,- eur mesačne za paušál na mobil. Otec si nepamätá, že by
uhrádzali nejaké vyššie náklady s matkou na polovicu. Do mája 2018 otec sám platil hypotéku aj náklady
za užívanie bytu v Bratislave, v ktorom zostala bývať matka s maloletou. V máji 2018 sa predal byt vo
Zvolene, pričom celá kúpna cena išla na splatenia časti úveru. Od mája 2018 do februára 2019 otec
platil hypotéku mesačnou splátkou 570,- eur a od februára 2019 prispieva na splátku hypotéky matka

polovicou. Pri odchode zo spoločného bytu otec nechal kompletne vybavenú domácnosť, nič si nevzal,
len svoje osobné veci. Od novembra 2017 si otec s partnerkou prenajal 5 izbový rodinný dom za sumu
1200,- eur mesačne. Dom si prenajal preto, lebo byt, v ktorom dovtedy bývali, bol malý a otec chcel
dcére vytvoriť lepšie podmienky. Keď sa presťahovali, tak musel dcére zariadiť kompletne detskú izbu.
Nájomné za dom otec platí s partnerkou na polovicu. Otec tiež priznal, že na výživu maloletej dcéry od

rozhodnutia o rozvode neprispieval. Otec uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Ani jeho partnerka
nenadobudla žiadne nehnuteľnosti, má len ten jeden byt. Rodičia otca zomreli ako nemajetní. Byt, v
ktorom bývali, darovali v roku 2005 otcovej sestre. Otcovi a matke maloletej darovali 1.000.000,- Sk,
ktoré bývalí manželia použili na splátku hypotéky na byt vo X. a na dovolenku v C.. Otec nesúhlasil s
tým, aby bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry. Naopak žiadal, aby bola matka zaviazaná prispievať

na výživu dcéry a to sumou 100,- eur mesačne, nakoľko príjmy oboch sú viac menej vyrovnané. Od
21.6.2018 otec zo svojej činnosti pre spoločnosť G. D..O..M.. nemal žiadny príjem. Dňa 15.11.2017 mu
jeho sestra prispela sumou 2000,- eur, 8.11.2017 mu prispela sumou 2500,- eur a dňa 8.3.2019 sumu
8000,- eur, v apríli 2019 mu spoločnosť G. D..O..M.. poslala sumu 3000,- eur ako zálohu na odmenu
z mandátnej zmluvy. Finančne otca podporovala aj jeho partnerka, ktorá má príjem cca 2.000,- eur.

Otec nerozporoval, že spoločnosť G. D..O..M.. mala za rok 2018 zisk vo výške 53.428,- eur. Je však
potrebné si uvedomiť, že pokiaľ by sa táto suma vyplatila ako mzda, tak by to mesačne predstavovalo
niečo cez 2.000,- eur. Otec pracuje na tom, aby došlo k spätnému prevodu obchodných podielov. Túto
spoločnosť zakladal otec, všetci traja aktuálni spoločníci mu požičali peniaze, ale keďže chceli záruku,
riešili to prevodom obchodných podielov. Spolu išlo zo strany spoločníkov o pôžičku vo výške 6000,- eur.

Spoločníci nevykonávajú žiadnu činnosť, pre spoločnosť z nich pracuje len p. V., partnerka otca. Čo sa
týka nákladov spoločnosti, v nákladoch sú zahrnuté mzdy, vyplatené faktúry pre externých pracovníkov.
Spoločnosť G. D..O..M.. je za rok 2019 v strate, a to cez 20.000,- eur. Má aj dlhy a nedoplatky. Pri
poslednom pojednávaní súdu oznámil, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, v máji 2020 totiž
otec uzatvoril manželstvo so svojou priateľkou. Otec trval na tom, že nie je dôvod na určenie vyživovacej

povinnosti k maloletej. Maloletá je v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec mal za to, že
matka nepreukázala výdavky na maloletú v súvislosti s tým, aké vysoké výživné požaduje.12. Kolízny opatrovník maloletej navrhoval určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne a ďalej sumu 100,-
eur určenú na tvorbu úspor.

13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

14. Podľa § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že

výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,

resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov

a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby
oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť

rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne

dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.18. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj u možnosti
rodičov a uplatnil zásadu práva podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Zverenie dieťaťa
do striedavej starostlivosti automaticky neznamená, že rodičom nebude určená vyživovacia povinnosť.

Súd tak môže rozhodnúť s prihliadnutím na všetky okolnosti a naopak môže aj výživné určiť a to opäť s
prihliadnutím na všetky okolnosti. V tomto konkrétnom prípade sú bral do úvahy rozhodnutie o úprave
práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu, možnosti otca a rozdiel medzi možnosťami
otca a matky. V konaní o úprave práv a povinností do rozvodu súd schválil dohodu rodičov, v ktorej sa
otec zaviazal prispievať na výživu maloletej C. sumou 100,- eur mesačne na bežné výživné a sumou

100,- eur mesačne na tvorbu úspor. Pričom za uvedené obdobie t.j. od 02.12.2015 do 18.07.2017 otec
uhrádzal hypotekárny úver na byt, v ktorom bývala matka. Súd nevidí dôvod na to, aby v konaní o
určení výživného po rozvode upravil vyživovaciu povinnosť v rozdielnej výške a ak aj áno, rozhodne
nie v nižšej. Je pravdou, že v pôvodnom konaní ( zrušené rozhodnutie) súd určil otcovi vyživovaciu
povinnosť vo 100,- eur mesačne, v tomto konaní 200,- eur mesačne, teda dvojnásobok, je však potrebné
doplniť, že v čase pôvodného konania otec uhrádzal hypotéku v plnej výške, čo súd pri určení výživného

zohľadnil. Už v čase pôvodného konania, aj napriek tomu, že otec uhrádzal hypotéku, súd model
„striedava starostlivosť s neurčením vyživovacej povinnosti“ nepripúšťal. Už vtedy vyhodnotil možnosti
otca a matky ako rozdielne. Otec sa dlhodobo venoval svojej kariére a matka bola tá, na bedrách
ktorej bola starostlivosť o dcéru počas predškolského obdobia, čo samozrejme spôsobilo, že nemohla
v práci napredovať tak rýchlo ako otec a táto skutočnosť sa podpísala aj na výške jej príjmu. V čase

konania o rozvode bol otec zamestnaný spoločnosti, v ktorej je spoločníkom jeho známy, aktuálne je
otec znovu jediným spoločníkom v spoločnosti G. D..O..M.. Vzniká tak dôvodne podozrenie, že prevod
podielov bola len dočasná záležitosť, čo v podstate potvrdil aj samotný otec na pojednávaní, keď uviedol,
že sa snaží o znovuzískanie spoločnosti. Na argumenty otca o strate, ktorú vykazuje spoločnosť súd
neprihliadal s poukazom na to , že pokiaľ by bola obchodná spoločnosť naozaj taká nerentabilná,

sotva by sa otec nažil o spätnú kontrolu nad obchodnou spoločnosťou, ktorá predstavuje len finančnú
záťaž. Vyjadrenia otca o jeho nemajetnosti sú nedôveryhodne a to aj z dôvodu vysokých životných
nákladov otca. Otec si prenajíma rodinný dom za sumu 1.600,- eur mesačne, čo súd považuje za
nadštandardný výdavok za bývanie. Sotva bude takto konať osoba bez príjmu a s krachujúcou firmou.
Iste, osoby finančne negramotné sú schopné aj takého bezhlavého správania, otec k nim ale zrejme

nepatrí už aj vzhľadom na svojej vyjadrenie, ktorými podporoval svoj návrh na zverenie maloletej, v
ktorom sa prezentoval ako zrelý, rozvážny muž, so zmyslom pre povinnosť schopný zabezpečiť zdravý
vývoj maloletej a to po všetkých stránkach. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd pri určení výživného
vychádzal z možností otca , nie z jeho deklarovaných príjmov. Sám otec ohodnotil v konaní o úprave
práv a povinností rodičov k maloletej do rozvodu svoje zárobkové možnosti na sumu 2.000,- eur

mesačne. Už táto suma je podľa názoru súdu dostatočná nato, aby súd určil vyživovaciu povinnosť aj
pri striedavej osobnej starostlivosti. Podľa názoru súdu, však môže byť tieto možnosti aj vyššie berúc do
úvahy opätovné vlastníctvo obchodného podielu a životný štýl otca a jeho výdavky. Vzhľadom k tomu,
že otec v čase úpravy práv a povinností do rozvodu prispieval na hypotéku, súd sa nestotožnil s tým
aby časť výživného bola určená na tvorbu úspor. Už aj z toho dôvodu, že kým v konaní do rozvodu,

súd určoval výživné spätne, teda za obdobie, ktoré už uplynulo a ktoré už z hľadiska výdavkov nebolo
možné ovplyvniť , v tomto konaní ide o výživné určené viac menej do budúcnosti, teda pre maloletú má
význam, či bude mať na vyrovnávanie životnej úrovne bežné výživné 100 alebo 200 eur mesačne. Súd
je toho názoru, že možnosti otca sú bezpochyby lepšia ako možnosti matky. Na to , že bol otec istom
čase počas obdobia za ktoré súd určoval výživné nezamestnaný súd neprihliadal a vyhodnotil predaj

obchodnýchpodielovakovzdaniesapríjmubezvážnehodôvodu.Nakoniecsamotnáskutočnosť-spätný
prevod obchodných podielov na otca svedčí o tom, že nešlo o trvalý úmysel ale dočasné riešenie. Súd
vyhodnotil možnosti otca minimálne dvojnásobne až trojnásobne vyššie ako možnosti matky a je toho
názoru, že maloletá by mala mať možnosť podieľať na životnej úrovni otca, pričom toto jej právo nie je
možné zabezpečiť inak ako učením vyživovacej povinnosti otcovi. Čo sa týka návrhu matky na výživné,

súd tento vo zvyšku zamietol, nakoľko ho považoval za neprimerané vysoké vzhľadom na striedavú
starostlivosť a výdavky maloletej.

19. Zročné výživné k maloletej tvorí súčin plnení za obdobie od právoplatnosti rozhodnutia v časti
rozvodu t.j. 18.7.2017 do 30.6.2020 ( 35 mesiacov + alikvótna časť za mesiac júl 2017) a dosahuje výšku

7.096,75 eur ( 35 mesiacov x 200,- eur = 7000,- eur + alikvótna časť za mesiac júl 2017 vo výške 96,75)

20. Na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol a ktoré sa konalo dňa 29.6.2020 sa otec nedostavil.
Jeho právny zástupca požiadal dňa 23.6.2020 ( doručené súdu v popoludňajších hodinách, založené dospisu nasledujúci deň 24.6.2020) o odročenie pojednávania, z dôvodu vopred naplánovanej služobnej
cesty otca s tým, že otec má záujem sa osobne zúčastniť pojednávania a osobne sa k veci vyjadriť.
Právny zástupca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 11.6.2020, podľa názoru súdu mal teda

dostatok času na to, aby súd požiadal s dostatočným predstihom o odročenie , obzvlášť ak bola
vopred plánovaná. Žiadosť právneho zástupcu neobsahovala žiadne listiny, ktoré by preukazovali dôvod
odročenia, na ktorý sa odvolával. Navyše súd otca už vypočul a nepovažoval jeho prítomnosť na
pojednávaní za nevyhnutnú. Súd bez zbytočného odkladu vyrozumel právneho zástupcu že v súlade
s § 183 Civilného sporového poriadku nevyhovuje žiadosti o odročenie pojednávania a vec prejednal v

neprítomnosti otca, za prítomnosti jeho právneho zástupcu.

21. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku.

22. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.