Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120293789
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120293789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v
právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády
954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ: 247 85 199, právne zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o.,
organizačná zložka, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti
žalovanej B.. C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX/XX, XXX XX P. nad J., právne zastúpenej
Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47
232811,ozaplateniesumy691,93Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresného

súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 5Csp/91/2020-116 zo dňa 21. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 5Csp/91/2020-116 zo dňa 21. apríla 2021 p o
t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 691,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 618,50 Eur od
23.02.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy vo výške 691,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 618,50
Eur od 23.02.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 17.11.2014 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č.

007214951R (ďalej len „zmluva“, resp. „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej poskytol
žalovanej finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,-- Eur s ročnou úrokovou
sadzbou 11,9 %. Celková suma, ktorú mala žalovaná zaplatiť bola 1.896,85 Eur. Peňažné prostriedky
sa žalovaná zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 21,09 Eur. Priemerná hodnota RPMN bola
v zmluve určená vo výške 21,79 %, RPMN 15,15 %. Dátum poslednej splátky úveru bol 20.11.2021.
Splatnosť prvej splátky bola 20.12.2014. Splatnosť splátok mesačne k 20-temu dňu v mesiaci. V zmysle
zmluvymalažalovaná(vzhľadomnapoistenieúveru)platiťmesačnepoisteniecelkomvovýške1,49Eur.

3. Konštatoval, že z obsahu podaní žalovanej doručených súdu vyplývalo tvrdenie žalovanej, že právny
predchodca žalobcu sa už v inom konaní, kde postúpil pohľadávku na EOS KSI Slovensko s.r.o.,
domáhal plnenia vo výške 742,49 Eur, toto konanie bolo vedené pod sp.zn. 28Csp/31/2020 a že mala odprávneho predchodcu povolený debet vo výške 700,-- Eur. Uvedenú námietku zo strany žalovanej súd
prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Po oboznámení sa s listinami zo spisu Okresného súdu Žiar
nadHronomsp.zn.28Csp/31/2020súdprvejinštanciezistil,žesúdvovecirozhodolplatobnýmrozkazom

zo dňa 12.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2020. Predmetom sporu bolo plnenie, na
základe porušenia zmluvných podmienok žalovanou, vyplývajúcich zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom
úvere reg.č.008615195R, ktorú žalovaná uzavrela s ČSOB a.s. dňa 20.05.2016, predmetom ktorej bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.200,-- Eur. Z uvedeného vyplýva, že plnenie, ktorého
sa žalobca domáha v spore sp.zn. 5Csp/91/2020 je z iného zmluvného vzťahu (Zmluva o ČSOB

spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R), aj keď zmluvy boli uzavreté s rovnakým veriteľom. Žalovaná
podpis Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 007214951R nerozporovala, pričom z obsahu
samotnejzmluvy(str.5zmluvy)vyplýva,žejupodpísalapredpracovníkombankyajejpodpisboloverený
ajtotožnosťouvzmyslepredloženéhoobčianskehopreukazu.Otom,žežalovanávstúpiladozmluvného
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu svedčí aj to, že úver riadne splácala, výškou splátok uvedenou
v zmluve (21,09 Eur splátka úveru plus 1,49 Eur splátka poistenia, spolu splátka 22,58 Eur), a to v

období od 12.2014 (tak, ako určuje zmluva) do 09.2017. Na splátky zmluvy žalovaná zaplatila celkom
sumu 992,72 Eur.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle Zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 21951000368 uzavretej dňa 07.08.2019 medzi ČSOB a.s. Bratislava ako postupcom a

žalobcom ako postupníkom (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“). Právny predchodca žalobcu,
pôvodný veriteľ ČSOB a.s., zaslal žalovanej list zo dňa 22.08.2019 Oznámenie o postúpení pohľadávok
spolu so špecifikáciou, pričom súdu prvej inštancie predložil aj Podací hárok č.EPH172042025, z
ktorého vyplýva, že uvedenú listinu žalovanej zaslal dňa 26.08.2019. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovanej, že nebola splnená podmienka Oznámenia o postúpení

pohľadávky.

5. Zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, a preto na právny vzťah založený
zmluvou súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a tiež zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“)

6. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje

ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
a že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

7. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca v spore preukázal uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou, poskytnutie spotrebiteľského

úveru vo výške 1.200,-- Eur, ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Uviedol, že žalovaná zo zmluvy
aj čiastočne plnila. Keďže žalovaná úver nesplácala riadne a včas, právny predchodca úver zosplatnil,
ktorú skutočnosť žalovaná nerozporovala.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v spore preukázal špecifikáciou splátok, že žalovaná zaplatila

na daný úver splátky vo výške 992,72 Eur, a to tak, že sumu 22,88 Eur mesačne od 12.2014 do 07.2017
vrátane, sumu 5,92 Eur v 08.2017 a sumu 54,24 Eur v 08.2017 zaplatila právnemu predchodcovi
žalobcu (pôvodnému veriteľovi). Žalovaná v spore nepreukázala vyššie plnenie. Právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku aktuálnemu žalobcovi v rozsahu istiny vo výške 618,50 Eur, zmluvného
úroku vo výške 161,28 Eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 61,63 Eur a pôvodných poplatkov

vo výške 30,96 Eur. Konštatoval, že žalobca si v spore proti žalovanej neuplatnil celú výšku pohľadávky,
ktorá mu bola postúpená, ale len jej časť, a to v rozsahu istiny vo výške 618,50 Eur, zmluvného úroku
splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 41,11 Eur, poplatkov splatných
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a úrokov z omeškania od prvého dňa omeškania do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej výške 1,36 Eur, čo bolo jeho dispozičným

právom. V časti uvedeného plnenia súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný a súd prvej
inštancie mu vyhovel.9. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi
aj úrok z omeškania (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka). Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z
omeškania sa súd prvej inštancie riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom
od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol po
tomto dátume.

10. Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú žalobu aj v časti, ktorou si žalobca v žalobe uplatnil úroky

z omeškania vyčíslenou sumou 1,36 Eur od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, ako aj výškou 5 % ročne z istiny 618,50 Eur od 23.02.2018, čiže od prvého dňa nasledujúceho
po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia, a preto súd prvej inštancie žalobe aj v
tejto časti vyhovel.

11. Súd prvej inštancie nakoniec uviedol, že v priebehu sporu žalovaná uviedla, že je ochotná dlh splácať

po 5,-- Eur mesačne z jej životného minima, vzhľadom na jej trvalé príkazy. Predložila súdu Potvrdenie
o výplate dôchodkovej dávky (poberá invalidný dôchodok) vo výške 442,20 Eur, ako aj výpis z účtu, v
zmysle ktorého má trvalé príkazy na úhradu sumy 67,-- Eur (SSE a.s.), 83,-- Eur (bytové spoločenstvo),
80,-- Eur (výživné), 62,69 Eur (Orange Slovensko a.s.). Z uvedeného podania mal súd prvej inštancie za
zrejmé, že pre žalovanú je akceptovateľná splátka len vo výške 5,-- Eur a nie vyššej. Uvedené podanie

bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý súhlas s takýmto splácaním súd nedoručil.

12.Súdprvejinštancievyslovil,ženávrhžalovanejnaúhradudlhuformou5,--Eurmesačnýchsplátoknie
je možné akceptovať. Vyššia výška splátok by bola, čo vyplýva z podania žalovanej, pre ňu neprijateľná.
Súdjuzaviazalkúhradesumy691,93Eurakoajúrokuzomeškania.Prisplácanílenistinybyjužalovaná

splácala cca 11 a pol roka, pričom úrok by jej stále rástol. Takýmto spôsobom splácania by podľa názoru
súdu prvej inštancie došlo aj k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Nízke splátky, by
neprimeraným spôsobom zasiahli nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj
samotnú žalovanú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť
priznané sumy žalobcovi v zákonnej lehote tri dni od právoplatnosti rozhodnutia.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v
konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Odvolanieodôvodnilatým,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní
namietala, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko žalobca súdu
nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel žalobným návrhom uplatňovaný
nárok. Poukázala na znenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) a na to, že podľa tohto ustanovenia spôsobilým

predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s tým, že uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre
platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V tejto
súvislosti poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Žalovaná uviedla, že nikdy nedostala

žiadnu upomienku od právneho predchodcu žalobcu, ani oznámenie o zosplatnení úveru. Pretože úver
nebol zosplatnený vyslovila názor, že je postúpenie pohľadávky neplatné a žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaný v prejednávanej veci, pričom súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať vecnú legitimáciu
strán sporu. Uviedla, že právny predchodca žalobcu pred zosplatnením pohľadávky jej odoslal výzvu k
úhrade dlhu listom zo dňa 05.01.2018, ktorú neprevzala. Žalobca síce doložil v konaní list veriteľa zo

dňa 05.01.2018 adresovaný jej, ale dôkaz preukazujúci doručenie týchto listín absentuje. Preto žalovaná
mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že pred postúpením pohľadávky jej bola doručená výzva
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a v dôsledku toho ani nie je možné posúdiť naplnenie podmienky
omeškania s plnením dlhu viac ako 90 dní po doručení výzvy. Zároveň vyslovila názor, že prípadnéoznámenie predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom, ktorého doručenie spochybňuje, nie je
možné považovať za výzvu podľa uvedeného ustanovenia zákona o bankách. Keďže žalobcom nebolo
preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje §

92 ods. 8 zákona o bankách, vyslovila názor, že postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za
platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov mala za to, že žalobca
nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto
mu nie je možné toto právo priznať.

15. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie konal v rozpore so zásadou „rovností
zbraní“ a neposkytol jej ako spotrebiteľovi prináležiacu zvýšenú ochranu strany vyplývajúcu z čl. 6.
Uviedla, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie bral do úvahy a vychádzal z listín predložených
žalobcom, pričom nebral do úvahy vyjadrenia z jej strany. Od začiatku konania tvrdila, že pôžičku dávno
splatila, prečerpanie limitu nežiadala, predložila potvrdenie o výške invalidného dôchodku s tým, že je
ochotná platiť po 5,-- Eur mesačne. Uviedla, že žalobca od nej žiadal sumu 691,93 Eur s príslušenstvom,

avšak ona zaplatila žalobcovi aj v roku 2018 ďalšiu sumu vo výške cca 500,-- Eur., preto žalovaná
mala za to, že zostávajúci dlh je vo výške 200,-- Eur. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými
vyjadreniami z jej strany, ani so spornými dôkazmi a tvrdeniami zo strany žalobcu, čím bolo porušené
právo na spravodlivý súdny proces.

16. Žalovaná nakoniec v odvolaní vzniesla proti žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania.
Uviedla, že súd prvej inštancie v konaní nezisťoval ako boli ňou uhrádzané splátky žalobcovi. Poukázala
na to, že zo začiatku úver riadne splácala, avšak neskôr z dôvodu finančných ťažkostí splácať prestala
ccaodr.2016-2018,následnevpriebehuroku2018uhradilaďalšiesplátky.Pretomalazato,žeprvýkrát
sa dostala do omeškania so splátkou splatnou ešte v priebehu roku 2016 a že trojročná premlčacia doba

za predpokladu, že žalobca dodržal podmienku podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka by uplynula
v priebehu roku 2019.

17. Žalovaná s prihliadnutím na svoju sociálnu, majetkovú, ako i zdravotnú situáciu navrhla, aby odvolací
súdpreprípadjejneúspechuvodvolacomkonaníaplikovalnatrovykonania§257CSP.Malazato,žesú

splnené podmienky pre možnosť rozhodnutia o náhrade trov konania bez ohľadu na zásadu úspechu vo
veci a žalobcovi pre prípad úspechu náhradu trov konania nepriznať. Poukázala na to, že je invalidným
dôchodcom s vážnymi zdravotnými problémami, pričom jej jediným príjmom je invalidný dôchodok. Má
náklady na lieky, liečbu, má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, pravidelne uhrádza splátky do
bytového spoločenstva a je proti nej začatá exekúcia. V dôsledku uvedeného je v stave materiálnej

núdze, na základe čoho jej bol Centrom právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom pridelený advokát
na jej zastupovanie v predmetnom konaní. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

18. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení vyslovil názor, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné, vychádza z nesprávneho výkladu a aplikácie predmetných ustanovení v tejto veci a že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny. Žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla novú
relevantnú argumentáciu, ani nové dôkazy a žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa s predloženými
námietkami vysporiadal v dostatočnom rozsahu už v odôvodnení svojho rozsudku. Poukázal na

to, že je držiteľom povolenia Národnej banky Slovenska na poskytovanie spotrebiteľských úverov
bez obmedzenia v rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, čoho následkom je aj oprávnenie
spravovať spotrebiteľské úvery podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe tohto
povolenia sa stal oprávnenou osobou podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. aj
byť postupníkom pri postúpení pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. K námietke spochybnenia

jeho aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že podľa podkladov poskytnutých postupcom Československá
obchodná banka, a.s., táto pred postúpením pohľadávky vykonala všetky zákonom požadované úkony k
platnému mimoriadnemu zosplatneniu predmetného úveru, a to vyzvala písomnosťou „Posledná výzva
na úhradu pohľadávky“ zo dňa 05.01.2018 svoju klientku v omeškaní k splneniu si povinnosti a podľa
priloženejdoručenkybolatátozásielkadňa08.01.2018uloženánapošteaneskôrvrátenáodosielateľovi

z dôvodu neprevzatia si zásielky adresátom v odbernej lehote, oznámila klientke predčasnú splatnosť
úveru písomnosťou „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa 22.09.2018, ktorá
bola podľa priloženej doručenky prevzatá dňa 26.02.018. Až potom, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok bola predmetná pohľadávka postúpená na nového veriteľa v zmysle platných právnychrežimov, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2019 zaslala banka svojmu klientovi,
zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2019, o čom svedčí podací hárok zo dňa
26.08.2020 a zásielka bola doručená poštou dňa 28.08.2019 v zmysle potvrdenia z elektronického

sledovania zásielok. Z uvedeného považoval za preukázané, že bola bankou riadne zachovaná tak 15
dňová lehota podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj 90 dňová lehota podľa § 92 ods. 8
zákonaobankách,pričomzožiadnehodôkazu,čitvrdenianevyplýva,žebytietolehotyžalovanávyužila.
K námietke neprevzatia písomnosti zasielanej bankou poukázal na znenie § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a že doklady o doručovaní jednotlivých listín bankou považuje za dostatočný doklad o

splnení si tejto povinnosti postupcom voči klientovi. Uviedol, že výzva klientovi od veriteľa na zaplatenie
je jednostranným právnym úkonom adresovaným dlžníkovi, pre ktorý nie je predpísaná povinnosť
doručovania do vlastných rúk ani všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak odosielateľ neurčil
potrebu doručiť konkrétnu písomnosť do vlastných rúk, tak pri doručení písomnosti neprítomnej osobe
platí tzv. teória dôjdenia, čiže sa písomnosť považuje za doručenú okamihom, keď sa písomnosť dostala
do sféry dispozície jej adresáta. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný

adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne
urobil. Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú aj všetky zariadenia, ktoré sú zriadené zo strany
adresáta na prijímanie písomností. Preto, ak adresát neprevzal preukázateľne doručovanú písomnosť,
táto skutočnosť nemá vplyv na fakt, že doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Vyslovil názor,
že aj v prípade, ak by súd pokladal doložené oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané dlžníkovi

za nedostatočne preukazujúce, že došlo k oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkovi, žiadnym
spôsobom neovplyvní to platnosť cesie a zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal
na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí R 46/2009. Vyslovil názor, že
žalovaná sa jednoznačne dozvedela o postúpení predmetnej pohľadávky najneskôr dňom doručenia
platobného rozkazu, ktorý súd doručuje podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2017 Z.z. o upomínacom konaní

spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie
odporu. Z uvedených dôvodov mal za to, že postupca vykonal všetky zákonom vyžadované úkony
v požadovanom rozsahu a už pôvodný veriteľ zosplatnil predmetný úver. Preto považoval zmluvu o
postúpení pohľadávky za platnú a naďalej mal za to, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností aktívne
vecne legitimovaný. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú a že táto

bola vznesená iba všeobecne, bez bližšieho odôvodnenia. Z platobnej histórie priloženej k žalobnému
návrhujevšakzrejmé,žezaprvúneuhradenúsplátkujemožnépovažovaťažsplátkusplatnúzaobdobie
10/2017. Keďže bola žaloba podaná na súd dňa 07.05.2020, tak v zmysle trojročnej premlčacej doby
by bolo možné považovať za premlčané jednotlivé nezaplatené splátky pred dňom 07.05.2017, avšak
z platobnej histórie je preukázateľná solídna platobná história žalovanej až do 10/2017, teda žiadnu zo

splátok (alebo jej časť) nie je možné označiť za premlčanú. Navrhol, aby odvolací súd zamietol podané
odvolanie v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovanej v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380

CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa

07.05.2020 proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 691,93 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 23.02.2018 do zaplatenia s tým, že uplatnená suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 618,50
Eur, zmluvného úroku splatného ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 41,11 Eur,
poplatkov splatných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 30,96 Eur, úrokov z
omeškania od prvého dňa omeškania do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v kapitalizovanej

výške 1,36 Eur. Odvolací súd ďalej zistil, že právny predchodca žalobcu Československá obchodná
banka, a.s., Bratislava a žalovaná dňa 17.11.2014 uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere
reg.č. 007214951R, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanej úverový limit 1.200,-- Eur.
Zmluvné strany si v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednali úrokovú sadzbu 11,90 % p.a., RMPM
15,15 %, priemernú hodnotu RPMN 21,79 %, celkovú sumu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.896,85 Eur,

úrok z omeškania ku dňu podpisu tejto zmluvy vo výške 5,05 %. Žalovaná sa v tejto zmluve zaviazala
úver splatiť v mesačných splátkach po 21,09 Eur, v počte 84 splátok, s dňom splatnosti prvej splátky
20.12.2014, so splatnosťou ďalších splátok k 20 dňu v mesiaci, dátumom splatnosti poslednej splátky
20.11.2021 a mesačný poplatok za poistenie vo výške 1,49 Eur.21. Vzhľadom na to, že žalovaná napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradila dlh tak,
ako bolo dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere právny predchodca podaním označeným ako

„Posledná výzva n úhradu pohľadávky“ zo dňa 05.01.2018 žalovanej oznámil, že ku dňu 04.01.2018 jej
dlh predstavuje sumu 120,59 Eur, vyzval ju, aby tento dlh uhradila bezodkladne a poučil ju o možnosti
vyhlásenia úveru za splatný. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že zásielka sa právnemu
predchodcovi vrátila späť s poznámkou pošty, že adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal.

22. Nakoľko žalovaná svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezaplatila, právny
predchodca podaním označeným ako „Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru“ zo dňa
22.02.2018 žalovanej oznámil, že vyhlásil celý úver dňom 20.02.2018 za splatný. Z pripojenej fotokópie
doručenky vyplýva, že žalovaná toto podanie prevzala dňa 26.02.2018.

23. Podaním označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 22.08.2019 právny

predchodca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu.
K tomuto podaniu žalobca pripojil podací hárok č. EPH172042025 zo dňa 26.08.2019.

24. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 21951000368 odvolací súd zistil, že právny predchodca
Československá obchodná banka, a.s., Bratislava ako postupca postúpil na žalovaného ako postupníka

pohľadávku proti žalovanej vo výške 872,37 Eur vzniknutej na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vzhľadom na ich postavenie pri uzatváraní zmluvy o úvere bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch a úver ňou poskytnutý je

spotrebiteľským úverom a že táto zmluva je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení
pohľadávok ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením

pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

28. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi

postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do
majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a uzavretím zmluvy o postúpení
sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo
postupník (§ 526 Občianskeho zákonníka) oznámi. Nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda
na jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa po tom, ako mu niektorý s účastníkov zmluvy o

postúpení postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v § 526 Občianskeho zákonníka mení len v
tom, že miesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi. Pokiaľ mu postúpenie neoznámia,
musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. (viď rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo V/82/2005 zo dňa 28.11.2007)29. Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva právo banky postúpiť svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka v prípade, ak je dlžník aj napriek písomnej výzve banky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke, pričom účelom tohto ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky proti nim pred
splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Zákonné predpoklady
na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie
pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom,

ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

30. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32.Popreskúmanívecisaodvolacísúdstotožnilsnázoromžalovanejvyjadreným vodvolaní,žepodľa§
92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka alebo
jejčasťakjenapriekpísomnejvýzvybankydlžník nepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a že tieto zákonné predpoklady

musia byť splnené kumulatívne. Žalobca bol preto povinný preukázať doručenie písomnej výzvy
jeho právnym predchodcom žalovanej na splnenie svojho peňažného záväzku a platné zosplatnenie
úveru. Odvolací súd sa ale nestotožnil s názorom žalovanej vysloveným v odvolaní, že jej nebola
doručená žiadna upomienka právnym predchodcom žalobcu, ani oznámenie o zosplatnení úveru v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zo žalobcom predložených dôkazových materiálov mal

súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd preukázané, že právny predchodca žalobcu podanie zo dňa
05.01.2018 označené ako „Posledná výzva na úhradu pohľadávky“ žalovanej doručoval doporučenou
zásielkou, ktorá sa mu vrátila s oznámením pošty, že adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote,
z čoho vyplýva že uvedená zásielka sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Podľa § 45 ods. 1
Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V zmysle

tohto ustanovenia pod pojmom „dôjde“, resp. dostane sa do sféry dispozície je potrebné rozumieť
konkrétnumožnosťneprítomnejosobyzoznámiťsasjejadresovanýmprávnymúkonom,čímjepotrebné
chápať nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, ak
doručením listu alebo inej písomnosti, obsahujúci prejav vôle do bytu adresáta alebo do jeho poštovej
schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, adresát

hmotnoprávneho úkonu, t.j. adresát listu, nadobudol príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom
nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačujúce je,
že mal objektívne príležitosť tak urobiť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020). Odvolací súd mal ďalej za preukázané že žalovaná prevzala podanie
právnehopredchodcužalovanéhozodňa22.02.2018označenéako„Oznámenieovyhlásenípredčasnej

splatnosti úveru“ dňa 26.02.2018, ako to vyplýva zo žalobcom predloženej fotokópie doručenky. Pokiaľ
žalovanávodvolanínamietala,žejejnebolodoručenépodanieprávnehopredchodcuzodňa22.08.2019
označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by aj
uvedené oznámenie o postúpení pohľadávky právnym predchodcom žalovanej nebolo riadne doručené,
ako to tvrdí žalovaná, o postúpení pohľadávky sa preukázateľne dozvedela najneskôr po začatí tohto

sporu doručením platobného rozkazu spolu so žalobou a k nej pripojenými prílohami, ktorých súčasťou
je aj oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.07.2019. Uvedenú
zásielku žalovaná prevzala dňa 16.12.2020. Z uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že v danom
prípade boli splnené všetky zákonné predpoklady podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie

v súlade s uvedeným ustanovením posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

33.Odvolacísúdnepovažovalzadôvodnúaninámietkužalovanej,žesúdprvejinštancieprirozhodovaní
sa nevysporiadal s jej vyjadreniami a že tým bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces.Z obsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie sa zaoberal
námietkami vznesenými žalovanou v tomto konaní, ako to vyplýva z odseku 22. napadnutého
rozhodnutia, pričom žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by úver poskytnutý

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto
konaní, aspoň čiastočne zaplatila a tiež posúdil dôvodnosť návrhu žalovanej na úhradu dlhu v formou
mesačných splátok po 5,-- Eur. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom
na to, že žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 691,93 Eur s príslušenstvom by došlo takýmto
spôsobom k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa a že nízke splátky by neprimeraným

spôsobom zasiahli nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj samotnú žalovanú.

34. Pokiaľ žalovaná v odvolaní vzniesla námietku premlčania odvolací súd uvádza, že žalovaná žiadnym
spôsobom nekonkretizovala kedy prestala splácať splátky a kedy sa dostala prvýkrát do omeškania so
splácaním úveru, t.j. od ktorého momentu začala plynúť premlčacia doba. Odvolací súd pre úplnosť
uvádza, že z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so

splátkou splatnou v mesiaci október 2017. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.10.2017 a táto
splátka bola aj splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého dlhu, v súlade s citovanými ustanoveniami
§ 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka by lehota na uplatnenie
práva žalobcu v danom prípade uplynula dňa 20.10.2020. Predmetná žaloba bola podaná na súde
dňa 07.05.2020, t.j. skôr, ako uplynula premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku. Z uvedeného teda

vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok v predmetnom konaní nebol premlčaný.

35. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade
s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu..

Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd v súlade s uvedeným ustanovením CSP
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
predmetnú vec na základe správne zisteného skutkového stavu správne právne posúdil, a preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil .

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiadala rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 257

CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikácia
§ 257 CSP neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré žalovaná považovala za dôvody hodné osobitného
zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné použitie tohto ustanovenia.
Pri aplikácii § 257 CSP sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán a okolnosti prípadu. V danom

prípade tvrdenie žalovanej, že jej sociálna, majetková a zdravotná situácia umožňuje rozhodnúť podľa
§ 257 CSP nie je možné aj s ohľadom na okolnosti tohto prípadu považovať za okolnosť, ktorá by
odôvodňovala použitie tohto ustanovenia pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý mal v tomto konaní plný úspech. .

38. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust.
§ 251 CSP súd prvej inštancie.

39. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).