Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 19, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210463
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6617210463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu T. T., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom F., právne zastúpeného VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému T. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom Y. XX, C., právne zastúpenému JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom M. Rázusa 19,
Lučenec, o zaplatenie 2 769,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 4C/25/2017-377 z 23. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Záhlavie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa opravuje tak, že

správne znie:

„Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu T. T., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpený VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému T. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
Y. XX, C., zastúpený JUDr. Michal Matala, advokát, so sídlom M. Rázusa 19, Lučenec, o zaplatenie 2
769,99 Eur s príslušenstvom, takto“.

II. Rozsudok okresného súdu v znení opravy v I. výroku a v závislom výroku o trovách konania (III.
výrok), p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvoinštančný súd“,
event. „súd prvej inštancie“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1 767,60 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 28 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2 769,99 Eur, pozostávajúcej z náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 1 799,15 Eur, ušlého zisku vo výške 745,43 Eur a náhrady skutočnej škody vo výške 225,31
Eur, a to z titulu náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) podľa
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, nákladov liečenia a náhrady
ušlého zisku, vzniknutého z dôvodu nemožnosti výkonu brigádnickej práce v rámci študentskéhoprogramu v zahraničí, kde zameškal dva pracovné týždne a dva pracovné dni. Tiež sa domáhal náhrady
skutočnej škody z dôvodu stornovania pôvodnej letenky zo dňa 06. 06. 2017, pričom zakúpenie novej
letenky vyčíslil sumou 225,41 Eur.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1,
§ 450 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, § 2 ods. 3, § 5 ods. 1, 2, 4, § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6,
§ 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej aj „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Konštatoval, že dodnes neexistuje jednoznačný záver

v podobe ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne občianskoprávnej zodpovednosti športovca za škodu
spôsobenú pri športe, preto je potrebné sa zaoberať špecifickosťou športu, či boli dodržané všetky
pravidlá hry, pričom pri športovom zápase je rozhodca kompetentnou osobou určujúcou, čo je a čo nie
je v súlade s pravidlami hry. Poukázal na judikatúru v súvislosti so zodpovednosťou športovca za škodu
spôsobenú inému športovcovi porušením stanovených pravidiel, napr. R15/1963, R16/1980, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1960/2002. S poukazom na uvedenú judikatúru nemožno len s

odkazom, že ide o športové zápolenie, vylúčiť zodpovednosť hráča za škodu spôsobenú protihráčovi
počas športovej hry podľa § 420 ods. 1 OZ. Námietku žalovaného k jeho pasívnej vecnej legitimácii
vzhliadol za nedôvodnú s poukazom na právnu teóriu, ale aj spomenutú judikatúru teda, že by podľa
žalovaného mal byť v danom prípade pasívne legitimovaný športový klub, za ktorý žalovaný v čase
vzniku škody hral a bol jeho členom, pričom aj v prípade profesionálneho hráča, čo nebol prejednávaný

prípad, judikatúra zodpovednosť športovca voči športovcovi nevylučuje a ani v prejednávanej veci
nenesie zodpovednosť klub za zranenie športovca, ktorý inému športovcovi spôsobil jeho materský hráč.
Mal za to, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie športových pravidiel, pričom
len závažné porušenie daných pravidiel zakladá zodpovednosť športovca za spôsobenú škodu inému
protihráčovi a žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného počínať si tak,

aby nedochádzalo ku škode na zdraví (§ 415 OZ), keď zákrok žalovaného počas futbalového zápasu
konaného dňa 21. 04. 2017 bol porušením pravidiel futsalu, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka
- rozhodcu Y. R., ale aj rozhodnutím disciplinárnej komisie SFZ o posúdení zákroku žalovaného ako
surovej hry, tzn. že hráč použil nadmernú silu alebo brutalitu v zmysle čl. 12 pravidiel futbalu vydaných
SFZ, za čo bola žalovanému uložená sankcia a to pozastavenie výkonu športu na dva mesiace. Uzavrel,

že nešlo o klasický stret/súboj v snahe získať loptu, pretože žalobca bol k žalovanému otočený chrbtom,
bol v pasívnom postavení, čo bolo preukázané po vzhliadnutí audiovizuálneho záznamu, preto k úrazu
žalobcu došlo v dôsledku neprimeraného kontaktu so žalovaným, ktorý nepreukázal, že vzniknutú škodu
na zdraví žalobcu nezavinil podľa § 420 ods. 3 OZ. Posúdenie zákroku žalovaného rozhodcom žltou
kartouanáslednedisciplinárnoukomisiouakosurovúhrupreukazujelento,žeišloobezohľadnýzákrok,

preto mal dôvodný základ nároku. V súvislosti s rozsahom škody, a to náhradou za bolesť a SSU mal
za to, že lekársky posudok vypracovaný všeobecným lekárom pre deti a dorast MUDr. L. Y. zo dňa 25.
07. 2017, ktorým bola náhrada škody na zdraví žalobcu ohodnotená 115 bodmi, bol vypracovaný na to
oprávneným lekárom, posudzujúcim lekárom, ktorý mal k dispozícii všetky lekárske správy obsahujúce
diagnostiku i postup liečby v súvislosti s poškodením zdravia u poškodeného, teda ošetrujúca lekárka

žalobcu mala potrebnú odbornosť i oprávnenosť a pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádzala zo
všetkých dostupných lekárskych správ, preto námietka žalovaného bola v danom smere nedôvodná,
pričom daná lekárka mala atestáciu z pediatrie a dorastového lekárstva a bola oprávnená vypísať
oznámenie o úraze a vypracovať bodové hodnotenie aj na základe zmluvy s komerčnou poisťovňou.
Poukázal na povinnosť súdu rešpektovať právo, pričom jeho výklad a aplikácia musí smerovať k

spravodlivému výsledku a neakceptovanie lekárskeho posudku len z dôvodu, že ho nevypísal lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia, ale všeobecnou lekárkou, ktorá
mala k dispozícii všetky lekárske správy potrebné pre určenie bodového hodnotenia, by bolo v rozpore
s ústavno-konformným výkladom právneho predpisu, pričom nešlo o tak závažné poškodenie zdravia
žalobcu, ktoré by nedokázala všeobecná lekárka z predložených lekárskych správ správne vyhodnotiť,

hoci rozsah následkov nepresiahol 200 bodov. Žalovaný nenamietal výšku bodového hodnotenia, len
neoprávnenosť osoby, ktorá lekársky posudok vypracovala a vzhľadom na závery o nedôvodnosti danej
námietky žalovaného, považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 1 760,60 Eur, pretože za rok
2017 predstavoval 1 bod sumu 18,24 Eur, čo v prepočte činilo 2 097,60 Eur, avšak z poistného plnenia
obdržal žalobca sumu 330,- Eur, preto mu priznal bolestné v sume 1 767,60 Eur. Pokiaľ išlo o žalobcom

uplatnené náklady liečenia v sume 31,55 Eur, pozostávajúce z cestovného na kontrolné návštevy
traumatológa a dopravu na rehabilitačné cvičenia, tieto listinným dôkazom žalobca nepreukázal,
nepredložilžiadnelekárskesprávypreukazujúcejehoúčasťnakontrolnýchvyšetreniachutraumatológa,
prípadne rehabilitačné cvičenia, z ktorého dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne nárokuna úhradu liečebných nákladov. Taktiež zamietol žalobu žalobcu týkajúcu sa ušlého zisku vyčísleného
sumou 745,43 Eur a skutočnej škody vzniknutej z dôvodu stornovania letenky a zakúpenia novej
letenky vo výške 225,41 Eur, keďže nepreukázal pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav brániaci mu

vycestovaťdozahraničiavpôvodnestanovenomtermíneavykonávaťdohodnutúprácu,pričomneskorší
let žalobca odôvodnil odporučením ošetrujúceho lekára, bez predloženia stanoviska preukazujúceho
danú skutočnosť, a teda neuniesol bremeno o nutnosti presunu pôvodného termínu letu zo dňa 06.
06. 2017 na 23. 06. 2017, ani pracovnú zmluvu potvrdzujúcu tvrdenie žalobcu o pôvodnom termíne
nástupu na výkon práce, či výške dohodnutej odmeny za vykonanú prácu odôvodňujúcu opodstatnenosť

výšky ušlej mzdy. Nevyužil ani moderačné právo pre zníženie výšky uloženej povinnosti žalovanému
nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pretože priznaná náhrada
vo výške 1 767,60 Eur nie je sumou neumožňujúcou ju žalovanému uhradiť, keďže je zamestnaný. Spor
bol vedený od roku 2017, a teda žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby mohol do budúcna rátať
aj s rozhodnutím súdu v jeho neprospech, pričom jeho majetkové a osobné pomery, ani okolnosti, ku
ktorým došlo k vzniku škody, nedali priestor pre využitie moderačného práva.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vzhľadom na jeho pomer
úspechu a neúspechu v spore, keďže úspešný bol v rozsahu 64 %, neúspešný v rozsahu 36 %, teda
čistý úspech žalobcu bol 28 % (64 % - 36 %).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do
vyhovujúceho výroku, ako aj závislého výroku o trovách konania a žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Podstatou odvolacích námietok žalovaného boli dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Opätovne
vyjadril ľútosť nad poškodením zdravia žalobcu, avšak naďalej mal za to, že nezodpovedá za škodu
na zdraví pre nesplnenie zákonných podmienok na vznik zodpovednosti za škodu. Poukázal na futsal
ako kolektívny a kontaktný šport, snažil sa v zápase získať loptu od žalobcu povoleným spôsobom a

odmietal konštatovanie o surovej hre, pretože zákrok realizoval v tzv. „ťažisku hry“ a v snahe získať
loptu od žalobcu, ktorý ju mal vo svojej moci, teda sledoval športový cieľ, a to získať loptu, prispieť
k zvýšeniu vedenia svojho tímu, a následne zvíťaziť v zápase. Išlo o klasický športový súboj v snahe
dosiahnuť športový úspech, občianskoprávna zodpovednosť postráda akýkoľvek význam, pretože v
opačnom by vyvrátilo klasické vnímanie športu ako fenoménu, ktorému je „súperenie a boj“ imanentné.

Pri inom chápaní daného problému by sa kontaktným športom s veľkou pravdepodobnosťou mohlo
stať, že by sa z nich stali športy síce kontaktné, no práve dané vnímanie by z nich robilo športy plné
žalôb na náhradu škody na zdraví, v dôsledku čoho by stratili svoje postavenie. Poukázal na postavenie
žalobcu, ktorý je organizovaný v istom športovom klube, kde vstupuje do súbojov a zápasov legitímne
organizovaných subjektov národnej úrovne a tým pádom súhlasí s možnosťou vzniku úrazu. Naďalej

nesúhlasil s lekárskym posudkom, ktorý vydal lekár bez potrebnej odbornosti, pretože oprávnený na
posudok bol len lekár z odboru ortopédia alebo traumatológia. Vyčítal prvoinštančnému súdu nevyužitie
moderačného práva podľa § 450 OZ napriek splneniu všetkých zákonných podmienok. Ak ho súd
zaviazal na náhradu škody, mal by vzhľadom na to, ako k nej došlo (škoda vzniknutá pri športovom
zápase v snahe dosiahnuť legitímny športový cieľ, s vedomosťou žalobcu o zvýšenom riziku vzniku

škody tým, že je registrovaný v športovom klube a dobrovoľne sa zúčastnil súťažného zápasu), aj s
prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery (čistý mesačný príjem 400,- Eur) mal náhradu škody
znížiť.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok prvoinštančného súdu v odvolaním

napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasil s dôvodmi
podaného odvolania a argumentáciu žalovaného považoval za účelovú, v snahe vyhnúť sa povinnosti
nahradiť škodu, ktorú protiprávnym konaním spôsobil. Poukázal na splnenie prvej podmienky vzniku
zodpovednosti športovca za škodu konštatovanej prvoinštančným súdom, a to porušenie športových
pravidiel, pričom na strane žalovaného išlo o závažné porušenie pravidiel hry, čo bolo preukázané

dokazovaním. Za irelevantné považoval tvrdenie žalovaného o vnímaní futsalu ako kolektívneho a
kontaktného športu, pretože to neznamená, že sa spoluhráči, či protihráči môžu v športovej činnosti
dopúšťať akéhokoľvek protiprávneho konania bez právnych následkov. Z dokazovania bolo nepochybne
preukázané závažné porušenie pravidiel hry žalovaným, preto odmietal jeho argumentáciu o údajnejsnahe získať loptu iba povoleným spôsobom. Ani argumentácia žalovaného o jeho neúmysle spôsobiť
mu zranenia nemá na občianskoprávnu zodpovednosť žiaden právny význam, pričom v danom prípade
sa aj podľa posúdenia zákroku komisiou SFZ jednalo o surovú hru, ktorú skutočnosť mal prvoinštančný

súd preukázanú aj prehratím audiovizuálneho zápasu, a teda sa nejednalo o klasický súboj v snahe
získať loptu, ale o surovú hru. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného o nedostatku
potrebnej odbornosti lekára na vydanie lekárskeho posudku, pretože i keď sa na jeho liečbe podieľal
i ambulantný traumatológ, tento nemal k dispozícii všetky lekárske správy obsahujúce jeho liečbu v
súvislosti s úrazom, ktorými nepochybne disponovala jeho všeobecná lekárka MUDr. L. Y., ktorá bola aj

jeho poslednou ošetrujúcou lekárkou, preto mala komplexnú zdravotnú dokumentáciu ohľadne liečby v
súvislosti s poškodením zdravia, z ktorého dôvodu mala nielen potrebnú odbornosť, ale aj oprávnenosť
vypracovať lekársky posudok. Počas sporu navyše žalovaný nespochybňoval zaradenie poškodenia
zdravia ani výšku samotného bodového ohodnotenia, nežiadal o vydanie nového lekárskeho posudku,
či o vypracovanie znaleckého posudku, preto je argumentácia žalovaného v danom smere iba účelová.
Mal za to, že pri zákroku bol v pasívnom postavení, čo nepochybne vykazuje znaky úmyselnej formy

zavinenia žalovaného, ktorý sa snaží celý zákrok bagatelizovať a k svojmu konaniu nemá žiaden kritický
postoj. Poškodenia zdravia hráčov úmyselným konaním svojich protihráčov pri kontaktných športoch nie
sú bežným javom, a tiež z výpovedí svedkov - rozhodcov vyplynulo, že vo futsalových zápasoch často
k fyzickým kontaktom medzi hráčmi s následkami zlomenín neprichádza, teda išlo o bezohľadný zákrok
žalovaného a nevyužitie moderačného práva je plne dôvodné a opodstatnené. Navyše vzhľadom na

podanie žaloby v roku 2017 mal žalovaný dostatok času na vytvorenie finančnej rezervy pre uhradenie
škody, ktorá tak, ako mu bola priznaná, nepredstavuje tak vysokú sumu, ktorú by žalovaný aj v prípade
dosahovania minimálnej mzdy nemohol zaplatiť. Priznaná výška nároku bude nielen u žalovaného, ale
aj u ďalších hráčov pôsobiť prevenčne a výchovne aj do budúcna.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom I. výroku a v závislom výroku o trovách
konania (III. výrok) podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 224 prvá veta CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a
počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

12. Odvolací súd postupom podľa § 224 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP bez návrhu opravil chybu v
písaní v záhlaví rozsudku okresného súdu týkajúcu sa priezviska žalovaného, ktoré okresný súd uviedol
nesprávne ,,XX. Po“, pričom správne priezvisko bolo ,,T.“, preto bolo potrebné danú chybu v písaní
opraviť uvedením správneho priezviska žalovaného.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti, ktorá bola napadnutá
odvolaním žalovaného je vecne správne. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje k uvedenému výroku (I. výrok), nakoľko

je zdôvodnenie prvoinštančným súdom prijatých záverov nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými
i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení §
220 ods. 2 CSP.

14. Žalovaný vytýkal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.15. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).

16.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon

právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

17. Zodpovednosť športovca za škodu spôsobenú inému športovcovi porušením stanovených pravidiel
hry, ako už uviedol aj súd prvej inštancie, bola už riešená judikatúrou (napr. R 15/1963, R 16/1980,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1960/2002) a ani odvolací súd nevidel dôvod sa v danej

veci odchýliť od právnych záverov vyslovených v uvedenej judikatúre. Aj keď žalovaný poukazoval
na to, že športovci vstupujú do zápasov, najmä v kontaktných športoch si musia byť vedomí, že v
zápale športového súťaženia môže dôjsť k ich zraneniu, a to aj v prípade dodržania pravidiel hry,
podľa odvolacieho súdu zásadne nemožno - len s odkazom na to, či ide o športové zapálenie vylúčiť
zodpovednosť hráča za škodu vzniknutú protihráčovi počas športovej hry podľa § 420 ods. 1 OZ.

18. Ust. § 415 OZ v spojení s § 420 ods. 1 OZ upravuje právnu povinnosť a dôsledkom jej porušenia je
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Za splnenia predpokladov uvedených v § 420 ods. 1 OZ (existencia
škody, spôsobenie škody protiprávnym úkonom a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou) hráč zodpovedá za takto spôsobenú škodu.

19. Povinnosť podľa § 415 OZ počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, aj podľa odvolacieho
súdu znamená pre hráča povinnosť dodržiavať pravidlá hry, ktoré by mali eliminovať možnosť zranenia
hráča, či spôsobenia iných škôd. Všeobecne pri športe pravidlá športovej hry, aj keď nie sú predpismi,
predstavujú základný, hráčmi tejto hry odsúhlasený katalóg povinností hráčov, ktorých dodržiavanie

má za cieľ, okrem zachovania atraktívnosti športu, tiež predchádzanie škodám na zdraví hráčov.
Nedodržanie daných pravidiel hry znamená konanie odporujúce povinnosti predchádzať hroziacim
škodám, teda povinnosti uloženej § 415 OZ.

20. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca preukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného počínať si

tak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,preukázalajvznikškodynazdraví,príčinnúsúvislosťmedzi
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom tejto škody.

21. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o jeho neúmysle spôsobiť akékoľvek zranenie žalobcovi,
odvolací súd považuje tento argument za irelevantný a nepodstatný z hľadiska posúdenia dôvodnosti

nároku žalobcu, ktorý v spore preukázal, že žalovaný porušil pravidlá hry, dôkazom uvedenej skutočnosti
bolnielenaudiovizuálnyzáznam,aleajposúdeniekonaniažalovanéhokomisiouSFZ(č.l.13spisu),aaj
výpoveďou svedka - rozhodcu Y. R. (č. l. 324 až 326 spisu). Sledovanie športového cieľa, snaha zvíťaziť,
či dosiahnuť športový úspech, sa nemôže realizovať bez akýchkoľvek zábran, bez rešpektovania
príslušných pravidiel hry, teda aj pri kontaktných športoch, medzi ktoré nepochybne futsal patrí, musia

byť dodržiavané pravidlá hry, nemožno akceptovať surovú či agresívnu hru, a to ani s prihliadnutím
na skutočnosť, že šport predstavuje súperenie a boj o víťazstvo. Navyše, vzhľadom na gólový stav
zápasu v čase, keď došlo k stretu medzi žalobcom a žalovaným sa javila byť argumentácia žalovaného
absolútne neopodstatnená, keďže k zraneniu žalobcu došlo krátko pred koncom zápasu, v ktorom bol
už zrejmý výsledok v prospech športového klubu, ktorého hráčom bol žalovaný, teda jeho tvrdenie o

snahe dosiahnutia víťazstva sa javí byť v absolútnom rozpore so stavom, ktorý už bol zrejmý, aj keď
nemožno vylúčiť hráčske súperenie aj vzhľadom na už zrejmý výsledok zápasu, ale dané súperenie
musí mať svoje limity.

22. Odvolací súd existenciu odvolacieho dôvodu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci v

konaní pred súdom prvej inštancie v odvolacom prieskume nezistil. Prvoinštančný súd použil správny
právny predpis ustanovenia OZ (§ 415, § 420, § 444, § 450 OZ), ako aj zákon č. 437/2004 Z. z., pretože
išlo o nárok na náhradu škody na zdraví, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správneaplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

23. Pokiaľ ide odvolaciu námietku žalovaného v súvislosti s neodbornosťou všeobecnej lekárky žalobcu
MUDr. L. Y., s uvedenou skutočnosťou sa prvoinštančný súd správne a dostatočne vysporiadal v
bode 35 svojho rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd plne stotožňuje. Všeobecná
lekárka podala prvoinštančnému súdu náležité vyjadrenie a zdôvodnenie svojho postupu pri vydaní
lekárskeho posudku, mala potrebnú odbornosť byť ošetrujúcim lekárom žalobcu a bola posledným

posudzujúcim lekárom, u ktorého sa zhromaždili všetky lekárske správy týkajúce sa liečby žalobcu,
teda nemožno s poukazom na § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 427/2004 Z. z. spochybniť jej postavenie
ako posudzujúceho lekára, ktorý naposledy liečil poškodeného - žalobcu. Samotná liečba, ktorá je
podstatou zdravotníckej starostlivosti však nezahŕňa iba vykonanie konkrétnych lekárskych úkonov či
zákrokov, ale je to súbor činností vymedzených v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti,
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

aj následné odposielanie pacienta na ďalšie odborné vyšetrenia vzhľadom na existujúce lekárske správy
od odborných lekárov, diagnostika, služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a keďže
lekárka žalobcu mala k dispozícii všetku jeho zdravotnú dokumentáciu, bola oprávnená vypracovať aj
lekársky posudok.

24. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo nevyužitie moderačného práva prvoinštančným
súdom.

25. Ani túto odvolaciu námietku žalovaného nevzhliadol odvolací súd za dôvodnú a v uvedenom smere
poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu v bode 38, s ktorým odvolací súd súhlasí.

26. Podľa § 450 OZ, môže súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť náhradu škody, ktorá by
inak patrila poškodenému, a to vo všetkých jeho zložkách (náhrada vecnej škody a náhrada škody na
zdraví a usmrtením poškodeného).

27. Podľa doslovného výkladu § 450 OZ mimoriadne sudcovské moderačné právo je súd povinný použiť
ex offo bez ohľadu na to, či ho poškodený alebo škodca v konaní o náhradu škody navrhne. Súd
nemôže úplne vylúčiť náhradu škody ani škodcovi odpustiť povinnosť nahradiť škody a tým nepriznať
poškodenémužiadnunáhradu,môžejulenprimeraneznížiť,berúcdoúvahyokolnostihodnéosobitného
zreteľa, ktoré zistil pri svojej činnosti. Odpustenie alebo úplné vylúčenie náhrady škody zo strany súdu by

bolo v rozpore so základnou zásadou náhrady škody a popieralo by tým základné právo poškodeného
domáhať sa nápravy toho, čo mu bolo poškodené. Súd pri aplikácii ustanovenia § 450 OZ musí vziať do
úvahy: a) okolnosti vzniku nároku na náhradu škody, teda to, ako ku škode došlo (môže ísť o okolnosť,
ktorá čiastočne znamená vylúčenie zodpovednosti škodcu za škodu), b) osobné pomery fyzickej osoby
- škodcu (napr. jeho zdravotný stav, rodinné, sociálne a zamestnanecké a iné spoločenské pomery),

c) majetkové pomery fyzickej osoby - škodcu (napr. to, či náhrada príliš vysokej škody nemá preňho
likvidačné následky), d) celkové pomery poškodeného (osobné a majetkové pomery), e) to, či nejde
o škodu spôsobenú úmyselne, kde zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy. Vyššie uvedené
hľadiská sú uvedené exemplatívne. Súd preto môže v odôvodnených prípadoch aplikovať moderačné
právo s adekvátnym odôvodnením i z iných či ďalších hľadísk, bez ohľadu na to, či tento spôsob zníženia

bol niektorým z účastníkov konania navrhnutý. Zákon teda nestanovuje kritériá, ktorými je naplnený
pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“ ani nevyžaduje, aby všetky demonštratívne vymenované
hľadiská boli naplnené. Zníženie náhrady škody súdom sa za súčasných spoločenských podmienok
považuje za výnimočné opatrenie a nemožno ho používať pravidelne a mechanicky. Okolnosti hodné
osobitného zreteľa môžu spočívať v okolnostiach, za ktorých ku škode došlo, v osobných, zárobkových

a majetkových pomeroch škodcu i poškodeného. V odôvodnení rozsudku musí súd uviesť konkrétne
okolnosti, ktoré slúžili ako podklad pre toto opatrenie. Pritom sama okolnosť, že škodu spoluzavinili
viacerí škodcovia, nie je dôvodom na zníženie podľa ustanovenia § 450 OZ, ale môže byť dôvodom
iba na delenie náhrady škody podľa ustanovenia § 438 ods. 1 OZ (porovnaj R 43/1970). Aplikácia
ustanovenia § 450 OZ neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. podmienkou vzniku

všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu. OZ pojem zavinenie nevymedzuje.
Treba však vychádzať z toho, že zavinenie je určitý vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu
priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. OZ nevymedzuje ani
formyzavinenia,čiideoúmyselnézavineniealebozavinenieznedbanlivosti.Vsúvislostisovšeobecnouzodpovednosťou za škodu, zavinenie pri spôsobení škody totiž skúma občianskoprávny súd. Na to, aby
v občianskoprávnom konaní súd došiel k záveru, že konkrétny škodca spôsobil a zavinil škodu, nie je
potrebné, aby táto škoda a jej zavinenie v rámci spôsobenia protiprávneho úkonu bola preukázaná v

trestnom konaní, aj keď konanie škodcu malo prvky trestnoprávneho charakteru.
28. Okresný súd zavinenie žalovaného v rámci protiprávneho úkonu pri spôsobení škody mal
preukázané jednak z výpovede svedka - rozhodcu Y. R., rozhodnutia disciplinárnej komisie SFZ, ako
aj audiovizuálneho záznamu daného zápasu, z ktorých nemožno hodnotiť správanie žalovaného ako
neúmyselné, nakoľko išlo o surový, nadmernou silou vykonaný zákrok.

29. Aj s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil pochybenie okresného súdu, ktorý nezistil
dôvody pre využitie moderačného práva. Navyše keď žalovaný dôvody pre zníženie náhrady škody pre
osobné pomery ani nepreukázal, len tvrdil nízky príjem, ktorú skutočnosť ale nepreukázal.

30. Preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v I. výroku a vo výroku o trovách konania (III. výrok)

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým okresný súd žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu podľa vyššie uvedených

ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.