Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420201299
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420201299.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyne v 1. rade: S. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., S. XX, žalobkyne v 2.rade: M. H., J..
XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., E. XXXX/XX, žalobkyňa v 2. rade zastúpená advokátskou kanceláriou BOĽOŠ
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 23, IČO: 36 866 261, proti žalovanej: K. E., J..
XX.XX.XXXX, Y. K. G. G., X. XXX/X, zastúpená advokátom Mgr. Martinom Štoffom, so sídlom Banská

Bystrica, Stoličková 4, IČO: 41 524 322, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobkýň z a m i e t a.

Súd p r i z n á v aštátu náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyniam v 1.) a v 2.) rade
spoločne a nerozdielne.

Žalobkyne v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov

konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyne v 1. a 2. rade sa podanou žalobou, upravenou v priebehu sporu, domáhali určenia
neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi darcami K. H. a M. H., V.. G. a
obdarovanou K. E., V.. H., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam U. parc.
č. XXX, záhrada o výmere 809 m2, U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2
a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavená na U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 277 m2, zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom G.
Š., katastrálnym odborom pre okres G. Š., obec Š.Y. G., katastrálne územie Š. G., vo veľkosti podielu
1/1, vklad povolený pod číslom I.-XXX/XXXX - č. zm. XXX/XXXX. Zároveň žiadali určiť, že ku dňu smrti
poručiteľa K. H., J. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX, boli K. H. a M. H., V.. G., vlastníkmi v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľností U. parc. č. XXX, záhrada o výmere 809 m2 ,
U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XX, postavená na U. parc. č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 277 m2, zapísaných

na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom Okresným úradom G. Š., katastrálnym odborom pre okres G.
Š., obec Š.Y. G., katastrálne územie Š. G., vo veľkosti podielu 1/1.

2. Pôvodný žalobca v 1. rade K. H. a žalobkyňa v 2. rade žalobu odôvodnili tým, že žalovanej
darovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Š. G. Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX.
Nehnuteľnosti mali záujem darovať žalovanej ako svojej dcére, ale so zriadením vecného bremena

doživotného užívania v ich prospech, ktorá skutočnosť bude aj zapísaná na liste vlastníctva. Darovaciu
zmluvu pripravila žalovaná, avšak text zmluvy neobsahoval dohodu zmluvných strán o zriadení vecného
bremena ich práva doživotného užívania. Žalobcovia ( pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade)tvrdili, že boli žalovanou ubezpečení, že k zriadeniu vecného bremena dôjde na základe žalovanou
spísaného a podpísaného Čestného vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaná vyhlásila, že sa
zaväzuje,žesinebudevbudúcnostiuplatňovaťprávonažiadenmajetokzdedičstvapoobochrodičocha

že sa zaväzuje, že obaja rodičia majú právo na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností a zároveň
sa zaväzuje, že jej sestra S. a jej deti môžu naďalej uvedené nehnuteľnosti užívať tak, ako pre podpisom
darovacej zmluvy. Tvrdili, že pri uzatváraní Darovacej zmluvy boli zo strany žalovanej ucedení do omylu,
v dôsledku čoho pri uzatváraní zmluvy došlo k nezhode ich vôle s prejavom ich vôle. Ich vôľa nebola
obsiahnutá v uzavretej darovacej zmluve. Uviedli že nemali záujem darovať nehnuteľnosti žalovanej bez

zriadenia vecného bremena.

3.Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala skutočnosť, že podaná žaloba nie je
prejavom vôle pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade a ani každého z nich samostatne.
Namietala ich podpisy na plnej moci. Potvrdila, že žalobcovia ( pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa
v 2. rade) jej darovali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. Š. G. a to Darovacou zmluvou zo

dňa XX.XX.XXXX. S tvrdeniami žalobcov o ich omyle v prejave vôle nesúhlasila. Darovacia zmluva bola
uzavretá bez akýchkoľvek nárokov resp. protinárokov jej rodičov. Nikdy sa s ňou nerozprávali o zriadení
akéhokoľvek vecného bremena v ich prospech vo vzťahu k darovaným nehnuteľnostiam a ani zriadenia
takejto ťarchy nikdy od nej nepožadovali ( ani pred podpisom darovacej zmluvy, ani pri jej podpise a ani
po jej podpise). Návrh Darovacej zmluvy dala rodičom k dispozícii niekoľko dní dopredu, aby sa s ňou

mohli oboznámiť, pričom nemali voči jej obsahu žiadne výhrady. Ústna dohoda o darovaní nehnuteľností
bola medzi nimi už niekoľko rokov pred podpisom zmluvy. Ona sama z vlastnej iniciatívy navrhla znenie
svojho vyhlásenia zo dňa XX.XX.XXXX a sama bez nátlaku podpísala pre notárom. Uvedené Čestné
vyhlásenie však nebolo podmienkou uzavretia Darovacej zmluvy. Dané vyhlásenie im poskytla sama
od seba ako úprimnú vďaku, kde prezentovala aj svoj postoj k budúcemu dedičskému konaniu po

rodičoch.Uviedla,žejejrodičiapodpisovalizmluvuprednotárom,sobsahomzmluvysaoboznámiliasjej
obsahom vyslovili dobrovoľný a bezpodmienečný súhlas, vyjadrení svojimi podpismi. Tvrdenie rodičov o
dohodeovecnombremeneozmluvnomzriadeníprávaichdoživotnéhoužívanianehnuteľnostípovažuje
za celkom vymyslené, ničím nepodložené a lživé. Tiež poukázala na svoju starostlivosť o svojich rodičov
a aj o investovanie do predmetných nehnuteľností. Jediné konflikty ohľadom užívania nehnuteľností sa

snažila vyvolávať jej sestra S..

4.Vzhľadom na to, že pôvodný žalobca v 1. rade K. H. zomrel dňa X.X.XXXX, súd uznesením zo dňa
XX.XX.XXXXprávoplatnédňaXX.XX.XXXXpokračovalvkonanísjehodedičkou,aktuálnežalobkyňouv
1. rade. Jej právna zástupkyňa ( ktorá zastupovala aj pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade)

na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa v 1. rade sa pripája ku všetkým doposiaľ tvrdeným skutočnostiam
pôvodného žalobcu v 1. rade ako aj žalobkyne v 2. rade, ako aj k tomu čo uviedla v spore ako svedkyňa.
Vykonanie dôkazu jej výsluchom, ako strany sporu, po jej vstupe do konania navrhnuté nebolo.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa

s obsahom darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, s Čestným vyhlásením zo dňa XX.XX.XXXX, s
ostatným spisovým materiálom.

6.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

7.Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

8.Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a.
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10.Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.11.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pôvodný žalobca v 1. rade K. H.H. a žalobkyňa v 2.
rade uzavreli ako darcovia dňa XX.XX.XXXX so žalovanou ako obdarovanou Darovaciu zmluvu, ktorej

vklad bol povolený Okresným úradom G. Š. katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod I. XXX/XXXX.
Predmetom darovania boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX k.ú. Š. G. a to U. parc.č. XXX, CKN
parc.č.XXX a rodinný dom č.s.XX postavený na U. parc. č. XXX. Darovacia zmluva neobsahovala
ustanovenia o zriadení vecného premena práva doživotného užívania predmetných nehnuteľností
darcami. Vyhotovenie darovacej zmluvy zabezpečovala žalovaná, pričom podpisy darcov boli overené

notárom.

12.Medzi stranami sporu nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná z vlastnej iniciatívy vyhotovila
Čestné vyhlásenie dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého vyhlásila, že sa zaväzuje, že si nebude v
budúcnosti uplatňovať právo na žiaden majetok z dedičstva po oboch rodičoch, že sa zaväzuje, že obaja
rodičia majú právo na doživotné užívanie predmetných nehnuteľností a zároveň sa zaväzuje, že jej

sestra S. a jej deti môžu naďalej uvedené nehnuteľnosti užívať tak, ako pre podpisom darovacej zmluvy.

13.Medzi stranami sporu nie je sporný ani aktuálny zápis na LV č.XXXX k.ú. Š. G., v zmysle ktorého
vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam svedčí žalovanej titulom uzavretej Darovacej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX, bez zápisu akéhokoľvek vecného bremena.

14.Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný
dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a
dohoda o jej bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek za predpokladu, že ide o vec, práva
alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba

rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové
plnenia. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej zmluvy sú rovnaké, ako pri ostatných zmluvných
záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde o synalagmatický záväzok. Zachovanie písomnej formy
darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť. Uzavretím darovacej
zmluvy vzniká záväzkový vzťah - darovanie. Pojmovými znakmi darovania teda je darovanie na základe

zmluvy,darcaposkytujedarnaúkorsvojhomajetku,majetokobdarovanéhosazvýšipozitívne(zvýšením
aktív) a v darovacej zmluve musí byť vyjadrený už spomínaný úmysel darcu poskytnúť dar. Podmienkou
darovania je uzavretie darovacej zmluvy, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že dar musí byť
poskytnutý z majetku darcu a nemôže byť poskytnutý z majetku tretej osoby. Úmysel darcu niečo darovať
musí byť v darovacej zmluve vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať, nejedná sa o darovanie.

Na platnosť darovacej zmluvy sa vyžaduje splnenie všetkých náležitostí, uvedených v ustanovení § 628
ods. 1 a 2 OZ. Medzi pojmové znaky darovacej zmluvy patrí určenie predmetu darovania, bezodplatnosť
a dobrovoľnosť. Ak je predmetom darovania nehnuteľná vec, môže darca zaťažiť nehnuteľnosť vecným
bremenom, a to najčastejšie právom doživotného bývania darcu. Podmienkou zaťaženia vecným
bremenom je však výslovné uvedenie predmetného práva v darovacej zmluve, a jeho označenie

ako vecného bremena. Pojmovým znakom darovacej zmluvy je už aj spomínaná bezodplatnosť. O
bezodplatnosť sa jedná v prípade, ak darca poskytne obdarovanému dar a nežiada od neho protiplnenie.
Požiadavke bezodplatnosti sa neprieči, ak je darovanie viazané na protislužbu, ktorá nemá majetkovú
povahu. Podmienka dobrovoľnosti je splnená vtedy, ak darca neposkytuje dar na základe povinnosti
uloženej zákonom, alebo na základe súdneho rozhodnutia, ale na základe slobodného rozhodnutia.

15.Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a preto je splnená požiadavka písomnej formy,
ako aj vklad do katastra nehnuteľností, ktorú skutočnosť nik nerozporoval. Darovanie medzi pôvodným
žalobcom v 1. rade, žalobkyňou v 2. rade, ktorí sú rodičmi žalovanej ( pôvodný žalobca v 1. rade
zomrel v priebehu sporu) ako darcami a žalovanou ako obdarovanou sa uskutočnilo na základe

uzavretej Darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, ktorá spĺňa všetky podstatné náležitosti. Splnená bola aj
podmienka, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako darcovia poskytli dar na úkor svojho
majetku. Bola splnená aj podmienka zvýšenia majetku žalovanej ako obdarovanej. Z Darovacej zmluvy
vyplynul úmysel darcov ( rodičov žalovanej) darovať žalovanej predmetné nehnuteľnosti. V Darovacej
zmluve je jednoznačne špecifikovaný predmet darovania, a to identifikáciou príslušného LV č. XXXX k.

ú. Š. G., ako aj špecifikovaním parciel ako aj domovej nehnuteľnosti. Súd je toho názoru, že je splnený
aj pojmový znak darovacej zmluvy - bezodplatnosť. Z obsahu Darovacej zmluvy súd zistil, že účastníci
darovacej zmluvy potvrdili v zmysle Čl.5 Zmluvy, že zmluvné strany po prečítaní tejto zmluvy prehlásili a
svojimi podpismi potvrdili, že všetkým ustanoveniam zmluvy rozumejú, že obsah tejto zmluvy zodpovedáich pravej a vážnej vôli, že žiadna zo zmluvných strán neuzaviera túto zmluvu v tiesni, a že žiadna zo
zmluvných strán podmienky tejto zmluvy nepovažuje pre seba za nápadne nevýhodné.

16.Žalobcovia sa v spore domáhali určenia neplatnosti Darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX
z dôvodu, že pri jej uzatváraní boli žalovanou uvedení do omylu, pretože mali záujem predmetné
nehnuteľnosti žalovanej darovať, avšak za predpokladu zriadenia vecného bremena ich doživotného
užívania daných nehnuteľností, pričom táto ich vôľa nebola v uzavretej Darovacej zmluve rešpektovaná.
Následne žiadali určiť, že predmetné nehnuteľnosti boli ku dňu smrti pôvodného žalobcu v 1. rade v BSM

pôvodného žalobcu v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Žalovaná v spore tvrdila, že medzi jej rodičmi ako
darcami a ňou ako obdarovanou nebola žiadna dohoda o zriadení vecného bremena ich doživotného
užívania daných nehnuteľností a k žiadnemu omylu u jej rodičov ako darcov nedošlo.

17.Právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne ( § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou

vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky. V ustanovení § 49a Občianskeho zákonníka je upravený
omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba
nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Základným predpokladom
použitia normatívnych dôsledkov ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka je to, že omyl sa týka
takej okolnosti, bez ktorej by konajúca osoba právny úkon vôbec neurobila. Inak povedané, ak by

nebolo omylu, nedošlo by k urobeniu právneho úkonu. Takýto omyl sa kvalifikuje ako podstatný
omyl. Kumulatívnym predpokladom je však aj subjektívna stránka druhého účastníka právneho úkonu
(spravidla zmluvy). Druhý účastník musel omyl vyvolať alebo aspoň o ňom musel - objektívne
posudzované - vedieť. Omyl možno vyvolať aj z nedbanlivosti, z neopatrnosti, z dôvodu nerešpektovania
§ 43, ale aj úmyselne. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne, právny úkon je neplatný bez ohľadu na to, či

ide o omyl podstatný alebo nepodstatný. V takomto prípade ide o omyl vyvolaný ľsťou. Omyl sa môže
týkať predmetu plnenia, kvality predmetu plnenia, osoby druhého účastníka právneho úkonu (zmluvy)
alebo iných náležitostí právneho úkonu, ktoré účastník konajúci v omyle mienil považovať za podstatné,
avšak mýlil sa pri ich posudzovaní. Omyl sa môže vzťahovať aj na viaceré takéto okolnosti, avšak stačí,
ak došlo k omylu pri posudzovaní ktorejkoľvek nich. Právnym dôsledkom právneho úkonu urobeného v

omyle je relatívna neplatnosť právneho úkonu.

18.Pokiaľ žalobcovia v spore tvrdili, že ich žalovaná pri uzatváraní Darovacej zmluvy uviedla do omylu,
tým že v rozpore s ich dohodou do Zmluvy neuviedla vecné bremeno ich práva doživotného užívania
nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, bolo na žalobcoch, aby nimi tvrdené skutočnosti

aj preukázali.

19.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade a to v mieste jeho bydliska,
vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. K veci uviedol, že žalovaná povedala, že tam (predmet
darovania) budú môcť chodiť všetci, tak sa dohodli. Darovaciu zmluvu si prečítal.

20.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom žalobkyne v 2. rade, ktorá uviedla, že mali záujem darovať
chalupu žalovanej, ale pod podmienkou, že tam budú mať prístup s manželom ako aj druhou dcérou a
jej deťmi. Žalovaná mala ísť na kataster a tam to uviesť. Za nimi prišiel notár so zdrapom papiera, že tam
majú prístup, aby to podpísali. Žalobcovia súd nepreukázali o aký “ zdrap papiera“, ktorý podpísali malo

ísť, pretože Darovania zmluva vzhľadom na formu a obsah jej vyhotovenia nebola zdrapom papiera a
Čestnéprehlásenie,ktorévyhotovilažalovanádňaXX.XX.XXXXnepodpisovali.Pokiaľsatýkadarovacej
zmluvy žalobkyňa v 2. rade uviedla, že si ju prečítali pre jej uzavretím, bolo to za dve minúty, pričom
uviedla, že obsahu zmluvy porozumela.

21.Žalobkyňa v 1. rade, pokiaľ bola v spore vypočutá ako svedok ( vykonanie dôkazu jej výsluchom
ako strany sporu v spore navrhnutý nebol) uviedla, že nikdy nebola prítomná pri tom, keď sa rodičia so
žalovanou o veci dohadovali, až keď zmluva bola podpísaná, tak je mama povedala, že tam ( predmet
daru) budú môcť chodiť, a spočiatku aj chodili. Potom došlo k nezhodám. O obsahu Darovacej zmluvy
pred jej podpisom vedomosť nemala. Tiež uviedla, že pred ňou rodičia a sestra darovanie a vecné

bremeno práva doživotného užívania nikdy neprejednávali.

22.Súd vykonal v spore dôkaz aj výsluchom žalovanej, ktorá uviedla, že v súvislosti s darovaním
nehnuteľností s rodičmi, nikdy nehovorili o žiadnom vecnom bremene, hovorili len o návštevách, s čímona nemala problém. Poukázala na to, že jej rodičia mali darovaciu zmluvu dispozícii niekoľko dní pred
jej uzavretím, pričom prvýkrát s rodičmi o darovaní rozprávali už na jeseň v roku 2018, vtedy to však
nerealizovali, pretože jej otec mal zdravotné problémy. O nijakých podmienkach svojich rodičov, ktorými

by podmieňovali uzavretie darovacej zmluvy nevedela.

23.Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom svedka S. E., manžela žalovanej. Svedok potvrdil
tvrdenia žalovanej, že rozhovory o uzavretí darovacej zmluvy začali asi pred dvoma rokmi, pričom on
nezachytil, že by boli nejaké podmienky ohľadne dojednania vecného bremena.

24.Súd v spore vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka X. A.Ü.Y., ktorý je synom žalovanej v 1. rade
a vnukom žalobkyne v 2. rade. O obsahu darovacej zmluvy pred jej podpisom vedomosť nemal. Uviedol,
že starí rodičia mali záujem zriadiť vecné bremeno, mysleli si, že to budú užívať.

25.Z predloženej Darovacej zmluvy vyplýva, že je napísaná jednoduchým, zrozumiteľným spôsobom,

nie je rozsiahla a podľa názoru súdu je obsahovo pochopiteľná a to aj pre osobu, ktorá nemá právnické
vzdelanie. Z obsahu Darovacej zmluvy súd zistil, že účastníci Darovacej zmluvy potvrdili v zmysle Čl.5
Zmluvy, že zmluvné strany po prečítaní tejto zmluvy prehlásili a svojimi podpismi potvrdili, že všetkým
ustanoveniam zmluvy rozumejú, že obsah tejto zmluvy zodpovedá ich pravej a vážnej vôli, že žiadna
zo zmluvných strán neuzaviera túto zmluvu v tiesni, a že žiadna zo zmluvných strán podmienky tejto

zmluvynepovažujepresebazanápadnenevýhodné.Súdjetohonázoru,žepokiaľžalobcovia(pôvodný
žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade) mali záujem do Darovacej zmluvy zakotviť aj vecné bremeno
práva ich doživotného užívania predmetu daru, po prečítaní uvedenej Zmluvy, mohli zistiť, že v nej
upravené nie je, zmluvu nemuseli podpísať, prípade mohli požiadať žalovanú o doplnenie Zmluvy o
danú skutočnosť. Zmluvy podpisovali overeným podpisom u notára, čiže súd vylučuje skutočnosť, že

by boli k podpisu darovacej zmluvy akýmkoľvek spôsobom zo strany žalovanej nútený, pokiaľ sa týka
obsahu zmluvy.

26.Žalobcovia svoje tvrdenia, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade pri uzatváraní
Darovacej zmluvy konali v omyle, nakoľko nemali záujem uzavrieť Darovaciu zmluvu bez toho, aby

tam bolo upravené vecné bremeno ich právo doživotného užívania predmetu daru, nepreukázali. Svoje
tvrdenie nepreukázali ani svojimi samotnými výpoveďami, pričom žalobkyňa v 1. rade, v zmysle svojho
vyjadrenia, nikdy ani nebola prítomná pri komunikácii jej rodičov a sestry ( žalovanej) týkajúcej sa
uzavretia Darovacej zmluvy a prípadného zriadenia vecného bremena. Ani z výpovede pôvodného
žalobcu v 1. rade nevyplynulo, že by so žalovanou došlo k dohode o zriadení záložného práva ich

doživotného užívania predmetu daru uvedením do Darovacej zmluvy. Z jeho výpovede vyplynulo
len to, že sa so žalovanou dohodli, že tam budú môcť chodiť, ktorú skutočnosť nerozporovala ani
žalovaná. Aj on potvrdil, že darovaciu zmluvu si prečítal, pričom pri výsluchu neuvádzal, že by jej
neporozumel. Žalobcovia svoje tvrdenie nepreukázali ani výpoveďou svedka Y. A.Y., nakoľko z jeho
výpovede nevyplynula skutočnosť, že by bol priamo prítomný pri rozhovore jeho starých rodičov so

žalovanou, kde by prebiehala komunikácia o prípadnej dohode o zriadení vecného bremena práva
užívania jeho starých rodičov. To, že k dohode o zriadení vecného premena nedošlo potvrdil svedok
S. E., manžel žalovanej. Samotné spísanie čestného prehlásenia žalovanou dňa XX.XX.XXXX, tiež
nepreukazuje dohodu darcov a obdarovanej o zakotvení vecného bremena do Darovacej zmluvy.

27.Pokiaľ žalovaná v spore vzniesla výhrady k tomu, že spochybňuje, že pôvodný žalobca v 1. rade
a žalobkyňa v 2. rade podpísali plnú moc na zastupovanie v danom spore, vrátene podania žaloby,
súd poukazuje na to, že výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade ako aj žalobkyne v 2. rade súd zistil,
že obaja riadnym spôsobom splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v spore vrátene podania
žaloby, a preto uvedená výhrada žalovanej nie je dôvodná.

28.Súd je toho názoru, že pôvodný žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade ako darcovia a žalovaná ako
obdarovaná prejavili vôľu uzatvoriť Darovaciu zmluvu s obsahom, ako aj bola uzavretá. Z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by darcovia pri je uzatváraní konali v omyle, zmluvu si riadne
prečítali, neuvádzali, že by jej obsahu neporozumeli, alebo, že by k jej obsahu mali nejaké výhrady.

Žalobcovia v spore neuniesli dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdených skutočností, že mali záujem
uzavrieť Darovaciu zmluvu s úpravou zriadenia vecného bremena ich práva doživotného užívania
predmetu daru. Vzhľadom na to súd žalobu žalobcov zamietol.29.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

31.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32.Súd v spore vykonal dôkaz výsluchom pôvodného žalobcu v 1. rade a to v mieste jeho bydliska dňa
XX.XX.XXXX, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. S vykonaním dôkazu vznikli štátu trovy
konania. Vzhľadom na to, že žalobkyne boli v spore neúspešné, súd ich zaviazal k úhrade týchto trov.
O ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, vyšší súdny úradník a
to samostatným uznesením.

33.Žalovanábolavkonaníúspešnávplnomrozsahu,pretojejsúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere
100 % trov konania voči žalobkyniam, ako neúspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvejinštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok).