Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 8, 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/404/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107226149
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5107226149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: Ľ.

L. A., Ž., O. XX,. IČO XX. XXX. XXX,. právne zastúpený JUDr. J. G., advokátom so sídlom M., H. X proti
odporcovi: I. Ž., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom N., R. XXX/X,. občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu : A. S. P., a.s., D. R. X,. B., o zaplatenie 1.196,14 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi sumu 972,62 eur spolu so 6% úrokom z omeškania
ročne od 1.2.2007 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 707,72 eur a tieto zaplatiť na účet
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. J. G., advokáta so sídlom M. vedený vo V. č. účtu XXXXXXX/
XXXX,. VS: XXXX. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.9.2007 domáhal zaplatenia sumy 1.196,14
eur (36.035,- Sk) titulom náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 6.9.2005 pri dopravnej
nehode medzi osobnými motorovými vozidlami navrhovateľa a odporcu. Dopravnú nehodu zavinil
odporca a navrhovateľovi opravením jeho vozidla vznikla škoda, ktorú poisťovňa, v ktorej mal odporca

uzatvorené povinné zmluvné poistenie odmietla uhradiť. Rozsudkom okresného súdu Žilina, č.k. 17C
404/2007-64 zo dňa 3.3.2008 súd návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením 9Co
184/2008-83 zo dňa 30.10.2008 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo
svojom odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru a v novom
konaní sa prvostupňový súd zameria na predmet konania vyplývajúci z návrhu a vykoná navrhované
dôkazy na jednotlivé tvrdenia účastníkov, ktoré by v konaní boli sporné (najmä spochybňovaná výška
škody) a opätovne vo veci rozhodne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
odporcu, oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov k veci sa vzťahujúcimi a to
hlásením poistnej udalosti zo dňa 7.9.2005 (č.l. 51 spisu), dotazníkom pre poškodeného zo dňa 7.9.2005
(č.l. 56 spisu), kalkuláciou škody A. S. P. a.s. pobočka M. zo dňa 7.9.2005 (č.l. 7-10 spisu), faktúrou
č. 2005/078 zo dňa 13.9.2005 (č.l. 13 spisu), oznámením A. - S. P. a.s. zo dňa 26.10.2005 (č.l. 20
spisu), znaleckým posudkom č. 9/2009 zo dňa 12.8.2009 (č.l. 105 až 142 spisu) a dospel k nasledovným

skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol,
že dňa 6.9.2005 došlo k dopravnej nehode medzi vozidlami navrhovateľa a odporcu, pričom dopravnúnehodu zavinil odporca. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla
navrhovateľa ev. č. MT 078 AJ vozidlom odporcu ev. číslo ZA 253 AT, ktoré bolo poistené u vedľajšieho
účastníka. Pracovníci vedľajšieho účastníka pri ohliadke poškodenia motorového vozidla navrhovateľa

dňa 7.9.2005 spracovali kalkuláciu škody (čl. 7-10 spisu) a následne navrhovateľ motorové vozidlo si
dal opraviť. Na základe objednávky bola faktúrou zo dňa 13.9.2005 vyúčtovaná oprava poškodenia
vozidla celkom v žalovanej sume 36.035,-Sk, ktorú opravu dňa 14.9.2005 navrhovateľ zaplatil a
preukázal výdavkovým pokladničným dokladom č. 795/05 (č.l. 12 spisu). Následne náhradu škody
preukázanú faktúrou za opravu uplatnil a vedľajší účastník poisťovňa listom zo dňa 26.10.2005 (č.l.20

spisu) navrhovateľovi oznámila, že na základe prešetrenia škodovej udalosti zo dňa 6.9.2005 charakter
a rozsah poškodenia na motorovom vozidle nezodpovedá priebehu vzniku nehodového deja a vznik
škody nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a preto poisťovňa náhradu škody neuhradí.
Voči vypracovanému znaleckému posudku č. 9/2009 nemal žiadne výhrady a na základe znaleckého
posudku žiadal priznať náhradu škody a vo zvyšku žiadal návrh zamietnuť.

Odporca vo svojom vyjadrení v priebehu konania zotrval na svojom písomnom vyjadrení, kedy uviedol,
že spôsobil dopravnú nehodu dňa 6.9.2005 svojím motorovým vozidlom pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla navrhovateľa. Ohlásil poistnú udalosť poisťovni, bola vykonaná fotodokumentácia
a spísaný záznam o vzniku dopravnej nehody a týmto vec považoval za uzatvorenú. Uviedol, že
dňa 6.9.2005 nedal prednosť prichádzajúcemu motorovému vozidlu navrhovateľa a došlo k stretu

motorovýchvozidieladošlokpoškodeniumotorovéhovozidlanavrhovateľa.Vhláseníopoistnejudalosti
popísal rozsah poškodenia a splnomocnil poisťovňu, aby za neho uhradilo náhradu škody zo zákonného
poistenia a viac sa o nároku na náhradu škody nezaujímal. K dopravnej nehode došlo tak, že pri
odbočovaní doľava z vedľajšej cesty on nedal prednosť vozidlu navrhovateľa idúcemu po hlavnej ceste.
So znaleckým posudkom č. 9/2009 sa oboznámil, nemal k nemu žiadne výhrady.

Zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojom
vyjadrení, že nárok navrhovateľa je nepreukázaný, rozsah škody, ktorý vznikol na motorovom vozidle
navrhovateľa a rozsah škody, ktorý vznikol na motorovom vozidle odporcu vzájomne nekorešpondujú a

z tohto dôvodu poisťovňa odmietla poskytnúť plnenie z poistnej udalosti nakoľko poistiteľ nenahradí za
poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou
udalosťou a za týmto účelom navrhol vykonanie znaleckého dokazovania a aby znalec zodpovedal
na otázky, či mohlo dôjsť na základe priebehu nehodového deja popísaného účastníkmi konania k
poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa a v prípade, ak znalec ustáli, že k takémuto poškodeniu a

priebehu deja mohlo dôjsť, aby vykonal výpočet nákladov na opravu tých poškodení motorového vozidla
navrhovateľa, ktoré súvisia s dopravnou nehodou a zároveň určil aj výšku skutočnej škody vzniknutej
poškodenímmotorovéhovozidlanavrhovateľapridopravnejnehodedňa6.9.2005(čl.92spisu).Potvrdil,
že motorové vozidlo odporcu bolo v čase dopravnej nehody dňa 6.9.2005 poistené zo zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto poistná udalosť bola včas nahlásená a

navrhovateľ ako poškodený aj predložil doklady k likvidácii poistnej udalosti a to predmetnú faktúru o
oprave poškodeného motorového vozidla a kalkuláciu predpokladaných nákladov na opravu, pričom
touto samotnou ohliadkou pracovníka vedľajšieho účastníka ešte poisťovňa automaticky neuznáva, že
táto škoda aj vznikla v príčinnej súvislosti tak ako uvádzajú účastníci dopravnej nehody. K námietkam k
znaleckémuposudkuzostranyvedľajšiehoúčastníkaapísomnémustanoviskuznalcauviedol,žeznalec

vo svojom stanovisku zo dňa 14.12.2009 sa nevysporiadal s ich námietkami, že nesedia vzájomne
výškové pomery resp. vzájomného poškodenia obidvoch motorových vozidiel ako vozidla odporcu tak
aj vozidla navrhovateľa a v prípade, že tieto motorové vozidlá nie sú k dispozícii v čase vykonávania
znaleckého dokazovania súdni znalci si obvykle zadovažujú iné porovnateľné alebo také isté motorové
vozidlá a na týchto sú schopní vykonať vzájomné porovnanie výškových pomerov a pokiaľ ide o

samotný priebeh dopravnej nehody vyslovil názor, že je neprípustné, aby sám znalec si ustálil priebeh
dopravnej nehody takým spôsobom, že si sám vyhľadá svedka a to žiaka autoškoly navrhovateľa a
sám bez účasti súdu, bez účasti ostatných účastníkov konania ho prizve na miesto konania predmetu
znaleckého skúmania a na základe jeho výpovede ustáli priebeh nehodového deja a samotné miesto
dopravnej nehody. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti koeficientu predajnosti v tejto súvislosti

uviedol, že vyhláška o stanovení hodnoty majetku a jej príloha umožňuje, aby súdny znalec stanovil
koeficient predajnosti na základe zistení samotného znalca, ktoré môže získať z inzertných portálov
alebo z rôznych autobazárov, avšak tak ako uvádza aj samotná vyhláška o stanovení hodnoty majetku
a aj jej príloha, tak všetky tieto zdroje ktoré uvádza súdny znalec ako vlastný prieskum trhu motorovýchvozidiel musia byť preskúmateľné tj. doložené konkrétnymi inzertnými ponukami, ktoré musia byť
prílohou znaleckého posudku a v danom prípade k tomu nedošlo. Pokiaľ ide o simuláciu priebehu
dopravnej nehody pomocou počítačových programov sú toho názoru, že za predpokladu, že by boli

vypočutí navrhnutí svedkovia a vykonaná ohliadka miesta dopravnej nehody, bolo by možné ustáliť
priebeh dopravnej nehody a prípadné poškodenia na motorových vozidlách navrhovateľa a odporcu
aj pomocou tohto simulačného programu. Na základe uvedeného žiadal za účelom zistenia priebehu
dopravnej nehody nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie resp. žalobný návrh zamietnuť.

Z obsahu hlásenia poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (formulárové tlačivo A. - S. S. pre poisteného) zo dňa
7.9.2005 (čl. 51 spisu) vzal súd za preukázané a nesporné, že odporca (poistený) nahlásil škodovú
udalosť spôsobenú jeho vozidlom ZA 253 AT a jeho zavinením tým, že nedal prednosť v jazde a bolo
poškodené motorové vozidlo navrhovateľa MT 078 AJ a zároveň oznámil skutočnosť, že od poisteného
je žiadaná náhrada škody v rozsahu poškodenia vozidla a nárok na náhradu škody považuje za

oprávnený a v rozsahu nákladov na opravu škodu z vlastných prostriedkov neuhradil a splnomocňuje
poisťovňu, aby za neho prejednala nároky poškodených osôb a ich aj usporiadala.

Z obsahu dotazníka pre poškodeného k poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (formulárové tlačivo A. - S. S. pre
poškodeného ) zo dňa 7.9.2005 (čl. 56 spisu) vzal súd za preukázané a nesporné, že navrhovateľ ako
vlastník poškodeného vozidla dopravnou nehodou dňa 6.9.2005 uplatnil u A. - S. P. a.s. náhradu škody
v rozsahu popisu poškodenia svojho vozidla.

Z oznámenia A. - S. P. a.s. adresovaného navrhovateľovi zo dňa 26.10.2005 (č.l. 20 spisu ) súd zistil, že
na základe prešetrenia škodovej udalosti zo dňa 6.9.2005 oznámili, že charakter a rozsah poškodenia
na motorovom vozidle navrhovateľa nezodpovedá priebehu vzniku nehodového deja ako ho uviedli
účastníci predmetnej dopravnej nehody a preto náhradu škody nevyporiada.

Súd v priebehu ďalšieho konania vo veci nariadil znalecké dokazovanie k dopravnej nehode zo dňa
6.9.2005 znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel a nehody v
cestnej doprave zo zoznamu súdnych znalcov a znalec Ing. J. T. v znaleckom posudku č. 9/2009 v
závere znaleckého posudku uviedol, že na základe priebehu nehodového deja opísaného účastníkmi
dopravnejnehodymohlodôjsťkpoškodeniumotorovéhovozidlanavrhovateľaapoškodeniejetechnicky

prijateľné. Náklady na opravu poškodení motorového vozidla navrhovateľa, ktoré súvisia s dopravnou
nehodou vozidla Škoda Felícia MT 078 AJ predstavuje ku dňu 6.9.2005 sumu vrátane DPH 1.252,47
eur (37.732,- Sk). Výška škody na vozidle MT 078 AJ predstavuje ku dňu 6.9.2005 čiastku vrátane
DPH 972,62 eur (29.301,- Sk). K námietkam vedľajšieho účastníka na strane odporcu zaujal písomné
stanovisko znalec podaním zo dňa 14.12.2009 (čl. 152 spisu), v ktorom uviedol, že tak ako uviedol

na strane 4 znaleckého posudku (nálezová časť), že ohliadku poškodení vozidiel s prihliadnutím na
časový odstup nebolo možné vykonať, nakoľko vozidlá boli opravené a naďalej používané vozidlo MT
078 AJ bolo aj odpredané a pre potreby vypracovania znaleckého posudku boli použité podklady zo
súdnehospisu,výpoveďodporcuasvedkadopravnejnehodyp.P.I.apretechnicképosúdenieaanalýzu
nehodového deja v predmetnej veci udával skutočnosti nachádzajúce sa v spisovom materiále. Čo

sa týka namietanej časti stanovenia skutočnej škody a nezrovnalosti s vyhláškou č. 492/2004, znalec
uviedol,ževýpočtyboliprevedenéprogramomAutotax,ktoréhojenazákladelicenciepoužívateľomado
programovej časti nezasahuje a teda k namietanej chybe požiadal o vyjadrenie USI v Ž., ktorý mu doručil
mailom odborné stanovisko, z ktorého je zréjmé, že „ak znalec použil pri výpočte vzorec na výpočet
koeficientu amortizácie za skutočne najazdené kilometre v znení aké upravujú súčasné predpisy, možno

tento postup pokladať z technického hľadiska za správny“. Pokiaľ použil stanovenie koeficientu K22=1,1
tento postup použil s prihliadnutím na špecifickosť prípadu, nakoľko sa jedná o vozidlo autoškoly, ktoré
malo v čase dopravnej nehody ubehnuté 194.524 km a vek cca 6 rokov, navyše používanie vozidla v
režime autoškoly sa podľa skúsenosti znalca s podobnými vozidlami prejavuje negatívne na technickom
stave - zvýšenom opotrebovaní takýchto vozidiel a následná oprava vozidla vylepšuje jeho technický

stav. Ak by použil koeficient K 22 tak ako to žiadal vedľajší účastník, potom by bola výška škody
spôsobená pri dopravnej nehode 37.244,- Sk. K námietkam priebehu vzniku dopravnej nehody uviedol,
že pri vypracovaní znaleckého posudku celý spis, výpovede, tvrdenia účastníkov dôkladne preskúmal
a tie, ktoré bolo možné použiť ako objektívne využil k analýze nehodového deja, ku ktorému dospelako k najpravdepodobnejšiemu s ohľadom na relevantnosť údajov a okolností vzniku dopravnej nehody.
Vykonať simuláciu nehodového deja pri nezistených základných vstupných údajoch nehody (najmä
konečnej polohy vozidiel po náraze a stôp na vozovke) je pre reálne posúdenie nehody absolútne

irelevantné.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanou osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431 je
osobitným druhom občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti.Navzniktejtozodpovednostisatedanevyžadujezavinenékonanie.Tovšakneznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je
podmienkouvznikutejtozodpovednosti.Ustanovenie§427upravujesubjekttejtozodpovednosti,pričom

podľa ods.1 je tento subjekt určený bez ohľadu na to, prevádzkou akého dopravného prostriedku bola
škoda spôsobená. Podľa ods. 2 zodpovedajú iba prevádzkovatelia (zákon používa jazykovo nesprávny
pojem prevádzateľ) určitých dopravných prostriedkov. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v
tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitnú

povahu prevádzky občiansky zákonník priamo nevymedzuje a osobitná povaha spočíva v tom, že z
tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a
pohybom dopravného prostriedku. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť a u prevádzkovateľa
motorovéhovozidlajetotorizikoznášanianásledkovzodpovednostizaškodyspôsobenéichprevádzkou
zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov). Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky zodpovedá aj iný prevádzkovateľ (tj. taký, ktorý na rozdiel od subjektov uvedených
v § 427 ods. 1 nevykonáva dopravu) motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzkovateľ
lietadla.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Skutočnou škodou podľa citovaného ustanovenia je ujma spočívajúce v zmenšení majetkového stavu
poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o zmenšenie majetku poškodeného, predstavované
majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu v predošlý stav, poprípade k vyváženiu dôsledkov

vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu v predchádzajúci stav. Z ceny poškodenej veci po jej
poškodení sa vychádza aj podľa § 443 Občianskeho zákonníka (pri určení výšky škody na veci sa
vychádza z ceny v čase poškodenia).

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi účastníkmi nie je sporné, že
došlo k dopravnej nehode stretom prevádzky dvoch osobných motorových vozidiel, ktorých vlastníkom

a prevádzkovateľom bol navrhovateľ resp. odporca. Odporca nepopieral, že k dopravnej nehode došlo
jeho zavinením, keď nedal prednosť protiidúcemu vozidlu navrhovateľa. V danom prípade taktiež bolo
nesporné, že odporca (poistený) mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú poistnú zmluvu mal uzavretú u vedľajšieho účastníka
ako poistiteľa. Poškodený vstupuje do vzťahu poistiteľa s poisteným až vznikom poistnej udalosti, na

základe ktorej je poistený povinný uhradiť škodu poškodenému. Navrhovateľ ako poškodený nárok
na náhradu škody vo výške 1.196,14 eur (36.035,- Sk) za opravu poškodeného motorového vozidla
preukázanú vyúčtovanou faktúrou č. 2005/078 a zaplatenou dňa 14.9.2005 (č.l. 12 spisu) uplatnil u
poistiteľaodporcu, ktorývšaknazákladeprešetreniaškodovejpoistnejudalostizodňa6.9.2005neuznalcharakter a rozsah poškodenia na motorovom vozidle, keď nezodpovedá priebehu vzniku nehodového
deja a uplatnenú výšku škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla odporcu nezaplatil. Taktiež
medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že ku vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehody dňa

6.9.2005 došlo, avšak bola spochybnená skutočnosť, či ku škode na motorovom vozidla navrhovateľa
došlo v priamej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 6.9.2005 a preto súd v konaní nariadil znalecké
dokazovanie.

Z vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 9/2009 súd vzal za preukázané, že na

základe priebehu nehodového deja popísaného účastníkmi dopravnej nehody (navrhovateľa a odporcu)
mohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa a poškodenie je technicky prijateľné. Táto
skutočnosťnepochybnevyplývaizvyjadrenísamotnéhoodporcu, ktorýkzáveromznaleckémuposudku
nemal žiadne výhrady a rozsah poškodenia motorového vozidla navrhovateľa uviedol i v zápise o
dopravnej nehode dňa 6.9.2005 (čl. 24 spisu) ako i v hlásení poistnej udalosti zo dňa 7.5.2005. Taktiež
zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že výška skutočnej škody vzniknutej poškodením motorového

vozidla navrhovateľa a súvisiaca s dopravnou nehodou dňa 6.9.2005 predstavuje vrátane 19% DPH
sumu 972,62 eur (29.301,- Sk). Keďže zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov podľa ustanovení § 427 občianskeho zákonníka je prípad osobitnej zodpovednosti za
škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani
zavinenie (hoci prezumované) avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí

byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná (existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou). Súd pri svojom rozhodovaní o
uplatňovanom nároku navrhovateľa titulom náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi dňa 6.9.2005 pri
dopravnej nehode medzi osobnými motorovými vozidlami navrhovateľa a odporcu z tohto znaleckého
posudku vychádzal a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa titulom náhrady škody v časti o

zaplatenie sumy 972,62 eur je podaný dôvodne a o znalcom určenej výške skutočnej škody na vozidle
navrhovateľa, ktorá súvisí s dopravnou nehodou dňa 6.9.2005 súd nemal dôvod pochybovať, keď
znalec k analýze nehodového deja využil podklady a zistenia objektívne ako najpravdepodobnejšie s
ohľadom na relevantnosť údajov a okolnosti vzniku dopravnej nehody. Súd je toho názoru, že nemožno
v tomto prípade pripustiť, aby stanovenými právami a povinnostiami účastníkov poistenia boli dotknuté

práva tretích osôb (poškodeného) tým, že poisťovateľ (vedľajší účastník na strane odporcu) i naďalej
tvrdil, že charakter a rozsah poškodenia na motorovom vozidle navrhovateľa nezodpovedá priebehu
vzniku nehodového deja a k tvrdeným skutočnostiam nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Návrh
vedľajšieho účastníka na strane odporcu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, vykonanie
ohliadky miesta dopravnej nehody za účasti novoustanoveného súdneho znalca za účelom objektívneho

stanovenia miesta dopravnej nehody a vypočutia ďalších svedkov dopravnej nehody zo dňa 6.9.2005
súd s poukazom na časový odstup a uvedené objektívne zistenia znalca Ing. T. v nálezovej časti jeho
posudku (č. 9/2009) ako i vyjadrenie samotného odporcu nepovažoval za dôvodný. Je tiež potrebné
poznamenať, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom,
ktoré účastník konania pred súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy,

pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého
rozhodnutia o veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú.

Preto súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 427

ods. 2 a § 442 Občianskeho zákonníka návrhu navrhovateľa titulom náhrady škody v sume 972,62 eur
vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ustanovení § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plneniu úroku z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania
je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou sadzby platným k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri uplatňovanej náhrade škody tj. istiny uplatňoval i úrok z omeškania vo výške 6%
ročne od 1.2.2007 až do zaplatenia. Je potrebné v danej veci poznamenať, že ak poškodený požiadalo zaplatenie spôsobnej škody, je povinný odporca v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka
(ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal )nasledujúceho dňa tento dlh

splatiť. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni je v omeškaní. Úroky z omeškania možno navrhovateľovi
priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri
nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, treba podľa ustanovenia § 563 vychádzať
z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Nárok
na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.

Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným
predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky tj. práva na peňažné
plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec
ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania,

ktorej prekročenie nie je prípustné. Základná úroková sadzba NBS k 1.2.2007 bola 3%. Keďže odporca
sa dostal do omeškania s úhradou peňažného plnenia, kedy na výzvu navrhovateľa zo dňa 18.1.2007
(čl. 3 spisu) na zaplatenie škody vo výške 1.196,14 eur (36.035,- Sk - oprava poškodeného motorového
vozidla) a jeho oznámením, že poisťovňa (A. S. P., a.s.) odmietla škodu likvidovať, nereagoval a
uplatňovanú náhradu škody nezaplatil, preto súd aj v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal

odporcu na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 6% ročne od 1.2.2007 až do zaplatenia
z priznanej sumy 972,62 eur a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia

aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 vetá prvá O.s.p. o povinnosti
nahradiť trovy konania) rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ ako úspešný účastník konania v časti súdom priznaného plnenia 972,62 eur si uplatnil
náhradu trov konania, ktorú jeho právny zástupca podaním zo dňa 12.3.2010 (č.l. 165 spisu v spojení
s faxovým podaním dňa 10.3.2010) špecifikoval spolu vo výške 825,90 eur a to titulom zaplateného
súdneho poplatku z návrhu 2.160,- Sk, z podaného odvolania 2.160,- Sk, trov znaleckého dokazovanie

vo výške 230,- eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 452,51 eur za šesť úkonov právnej
služby z hodnoty predmetu konania 1.196,14 eur (36.035,- Sk), odmena za jeden úkon právnej služby
1.850,- Sk (61,44 eur).

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a priznal navrhovateľovi titulom zaplateného súdneho poplatku

sumu 143,38 eur (za návrh 71,69 eur a 71,69 eur za odvolanie), titulom trov znaleckého dokazovania
sumu 230,- eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 334,34 eur (základná sadzba tarifnej odmeny
z výšky súdom priznaného plnenia 972,62 eur) a to za päť úkonov právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia 23.7.2007 sumu 51,45 eur + 5,91 eur režijný paušál,
- podanie návrhu na začatie konania 3.9.2007 sumu 51,45 eur + 5,91 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 3.3.2008 sumu 51,45 eur + 6,31 eur režijný paušál,
- podanie odvolania proti rozsudku dňa 24.4.2008 sumu 51,41 eur + 6,31 eur režijný paušál,
- účasť na pojednávaní dňa 8.3.2010 sumu 51,45 eur + 7,21 eur režijný paušál,
- náhrada za stratu času dňa 3.3.2008 na ceste z M. do Ž. a späť (2 polhodiny x 317,- Sk) v sume
21,04 eur

- náhrada za stratu času dňa 8.3.2010 na ceste z M. do Ž. a späť (2 polhodiny x 12,20 eur) v sume
24,40 eur
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 20 Vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby dňa 29.9.2009 - vyjadrenia navrhovateľa k znaleckému

posudku, nakoľko k znaleckému posudku mali účastníci možnosť vyjadriť sa a súdom nebola uložená
povinnosť, takýto úkon právnej služby ani nie je ani odmeňovaný a právny zástupca navrhovateľa
totožné vyjadrenie k doručenému posudku predniesol na pojednávaní dňa 8.3.2010, za ktorý úkon bola
právnemu zástupcovi navrhovateľa priznaná odmena.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 707,72
eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).