Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 20, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113220793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2113220793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej vo veci žalobcov: 1/ A. Z., nar. XX. M.
XXXX a 2/ O. Z., rod. N., nar. XX. Z. XXXX, obaja trvalo bytom F., t. č. bytom F. XXX, obaja zastúpení
splnomocnenkyňou: MICHALIČKA advokáti s.r.o., Halenárska 18, 917 01 Trnava, IČO: 53309936,
proti žalovanému: GERONT DSS s.r.o., Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36686409, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 29. januára
2020 č. k. 10C/314/2013-483, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. určil, že Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami v
1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim dňa 22.03.2012, predmetom ktorej zmluvy
bol prevod vlastníckeho práva k
- pozemku registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/230, záhrady o výmere 260 m2,
- pozemku registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/416, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 169 m2,
- pozemku registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/446, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 19 m2,
- pozemku registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/453, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 96 m2,
- pozemok registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/455, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 159 m2,

- pozemok registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/469, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 24 m2,
- pozemok registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/470, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 2 m2,
- pozemok registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/510, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 42 m2,
- pozemok registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc.č. 2183/511, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 44 m2,
- stavbe rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemok registra C KN s parc. č. 2183/416 a
2183/510,- stavbe domu so súpisným číslom XXX na pozemok registra C KN s parc. č. 2183/453, 2183/446 a
2183/470
zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie R., v obci R., okres Trnava, ktorých vklad bol povolený

Správou katastra Trnava rozhodnutím zo dňa 18.4.2012 pod číslom vkladu V 1171/12, je neplatná; II.
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 20 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1, § 32 ods. 1 a 3, § 33 ods. 2, § 40
ods. 1 a 3, § 46 ods. 1 a 2, § 588 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov); § 80 O.s.p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016); § 137 CSP (zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov) a poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 99/2013 z 24.2.2016, rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 11Cmo 245/1997 stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR
sp. zn. Cpjn 38/98 z 28.6.2000.
Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2013 sa žalobcovia 1/ a 2/ spočiatku domáhali

určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne
územie R., v obci R., okres Trnava, a to:
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/230, záhrady o výmere 260 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/416, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/446, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,

- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/453, zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/455, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/469, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/470, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/510, zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2,

- pozemok registra „C“ parc.č. 2183/511, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2,
- rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parc. č. 2183/416 a 2183/510,
- domu so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parc. č. 2183/453, 2183/446 a 2183/470
(ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“).
V žalobe tvrdili, že previedli na žalovaného kúpnou zmluvou z 22.3.2012 sporné nehnuteľnosti a Správa

katastra Trnava rozhodnutím z 18.4.2012 vklad povolila a zapísala pod č. V 1171/12. V kúpnej zmluve
bola uvedená kúpna cena vo výške 100.000 eur, z ktorej časť 35.000 eur mala byť vyplatená v hotovosti
pri podpise zmluvy a zvyšok 65.000 eur mal byť použitý na splatenie hypotekárneho úveru od P. N. Z.,
a.s. (ďalej „P. banka“). Žalobcovia uviedli, že boli žalovaným uvedení do omylu, keď sa domnievali, že
menia spôsob financovania svojho úveru v P. banke a žalovaný im zabezpečí nižšie splátky úveru, lebo

boli vo finančnej tiesni. Žalobcovia nesúhlasili nikdy s kúpnou zmluvou a neboli im vyplatené žiadne
finančné prostriedky. Žalobcovia spornú nehnuteľnosť naďalej obývajú. Žalovaný dňa 8.6.2012 vyplatil v
P. banke všetky záväzky žalobcov z hypotekárneho úveru a za týmto účelom uhradil aj sumu 65.000 eur
ako časť kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti. Dohodnutá cena v kúpnej zmluve sa žalobcom javila ako
neprimeraná a v rozpore s ochranou spotrebiteľa, lebo žalovaný sporné nehnuteľnosti dňa 28.5.2012

založil v hodnote 129.800 eur titulom hypotekárneho úveru voči H. banka, a.s. (ďalej „H. banka“).
Znalecká hodnota sporných nehnuteľností pre získanie úveru od H. banky predstavovala 180.000 eur.
Žalobca 1/ v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal minimálny príjem a žalobkyňa 2/ bola nezamestnaná a
spolu mali dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom. Žalobcovia od kúpnej zmluvy odstúpili dňa
5.8.2013. V tento deň sa žalovaný pokúsil vypratať žalobcov zo sporných nehnuteľností za účasti polície.

Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 10C/314/2013-33 z 19.8.2013, právoplatným dňa 14.1.2014
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/427/2013-69 z 18.12.2013
bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek nakladania a
zaťaženia sporných nehnuteľností až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že z kúpnej zmluvy medzi stranami sporu sa už plnilo, teda

nie je prípustná určovacia žaloba, lebo možno žalovať na vzájomné vrátenie plnení, pričom žalobcovia
musia byť pripravení vrátiť žalovanému to, čo sami prijali ako plnenie zo zmluvy, čo však nie sú. Na
spornej nehnuteľnosti tiež došlo k zriadeniu záložného práva v prospech tretej osoby a vec už nie je
v takom stave, v akom sa nachádzala pri uzavretí kúpnej zmluvy. Žalobcovia vedeli o zániku svojho
vlastníckeho práva, keď im bolo riadne doručené rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností v

prospech žalovaného dňa 17.5.2012. Žalobcovia nikdy nehnuteľnosti neužívali, ani neužívajú, nemajú
tam ani trvalý pobyt. Právni predchodcovia žalobcov sporné nehnuteľnosti previedli za 70.000 eur
tretej osobe na základe kúpnej zmluvy z 5.3.2010 a získali za tým účelom úver z P. banky ktorý však
nesplácali. V roku 2010 znalec zistil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností vo výške 157.000 eur,ktorú žalobcovia poznali. Celá rodina žalobcov čerpala a nesplácala pôžičky a keď už v rodine nebol
nik kto by si mohol na seba vybaviť úver, museli si byť vedomí toho, že žiadny úver už nedostanú, lebo
platobnú disciplínu inštitúcie starostlivo sledujú a kontrolujú prostredníctvom databáz. Žalobcovia preto

museli vedieť, čo je predmetom kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, zmluva bola riadne označená,
všetci účastníci si ju prečítali a podpísali ju, podpisy overoval notár; zmluva obsahovala všetky podstatné
náležitosti. Žalobcovia mali tieto záväzky: voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., kde si v roku 2004 rodina
žalobcov vzala úver 8.227 eur, pričom o štyri roky banka pristúpila k nútenému výkonu záložného práva,
vočiinýmveriteľom,keďnaLVbolivrokoch2008až2011vyznačenétriexekučnékonania,vočiP.banke,

kde si žalobcovia vzali v roku 2010 úver 65.000 eur, ktorý vôbec nesplácali a vyplatil ho až žalovaný.
O tejto skutočnosti ich banka informovala. Žalobcovia nesplácajú ani ďalší dlh voči žalovanému vo
výške 6.300 eur na základe pôžičky z roku 2012. Žalobcovia potvrdili prevzatie kúpnej ceny 35.000 eur
podpisom kúpnej zmluvy i podpisom na príjmovom pokladničnom bloku.
Na pojednávaní dňa 21.10.2014 žalobcovia cestou ich zástupcu uviedli, že kúpna zmluva z 22.3.2012
je neplatná z dôvodu, že predávajúci boli zo strany žalovaného uvedení do omylu, lebo ich vôľou

nebolo previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale získať úver na prefinancovanie záväzku, ktorý na
nehnuteľnosti viazol. Žalovaný vedel o dlhodobej nepriaznivej finančnej situácii žalobcov aj ich rodinných
príslušníkov, ktorí žijú v spornom rodinnom dome, a napriek jeho vedomosti o ich tiesni uzavrel kúpnu
zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok, kedy mal údajne v hotovosti uhradiť časť kúpnej ceny
35.000 eur žalobkyni 2/, avšak tak neurobil, a teda mali za to, že nehnuteľnosť bola prevedená len

za sumu vo výške záväzku voči P. banke 65.000 eur, čo považovali za neprimeranú cenu a z tohto
dôvodu prišlo aj k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Zmluvu zároveň považovali za neplatnú z dôvodu omylu
a zároveň z dôvodu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola uzavretá. Žalovaný
nikdy nevstúpil do užívania predmetnej nehnuteľnosti, nikdy nevyzval žalobcov na to, aby opustili
predmetnú nehnuteľnosť, resp. tak urobil až po viac ako roku a pol napriek tomu, že v kúpnej zmluve bol

dohodnutý čas na vysťahovanie 14 dní. Nehnuteľnosť bola následne zaťažená úverom H. banky pre účel
nadobudnutia nehnuteľnosti osobou O. A., ktorá osoba však do dnešného dňa predmetnú nehnuteľnosť
nenadobudla, a teda nie je zrejmé, pre aký účel bol tento úver poskytnutý a či nešlo práve o snahu
žalovaného takýmto spôsobom získať časť finančných prostriedkov vo svoj prospech, ktoré investoval
do splatenia predchádzajúceho záväzku. V roku 2012, kedy boli nehnuteľnosti žalovaným nadobudnuté,

ani v nasledujúcom roku 2013 sporné nehnuteľnosti neboli zaúčtované do majetku žalovaného, a teda
aj toto konanie podporuje názor žalobcov, že skutočným úmyslom žalovaného nebolo nadobudnúť
nehnuteľnosť pre seba ako uvádzal, ale konať s cieľom úmyselne poškodiť žalobcov.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobcovia videli v tom, že bez rozhodnutia súdu
nie je možné dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností, teda bez rozhodnutia súdu

nemôže byť zaznamenaná evidencia nehnuteľností v prospech žalobcov. Rovnako samotná okolnosť,
že došlo k zaťaženiu nehnuteľnosti žalovaným v prospech H. banky, činí nevyhnutným rozhodnutie
súdu vo veci samej. Žalobcovia si neboli až do pokusu o násilné vysťahovanie zo spornej nehnuteľnosti
žalovaným vedomí, že nie sú vlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobcovia boli uvedení do omylu v tom,
že uzatvárajú kúpnu zmluvu, pričom mali za to, že uzatvárajú zmluvu o úvere so žalovaným. Žalobcovia

mali úver od P. banky vo výške 65.000 eur, ktorý od začiatku nesplácali, a preto pristúpila banka k
zosplatneniu úveru ku dňu 8.6.2012. K zriadeniu záložného práva pre P. banku na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva z 20.7.2010 bol vyhotovený aj Znalecký posudok číslo 21/2010. Keďže
došlo k zosplatneniu úveru P. bankou, žalobcovia požiadali žalovaného o poskytnutie úveru, nakoľko on
úvery poskytoval. Celé jednanie prebiehalo vo veci poskytnutia úveru, avšak na podpis bola žalobcom

predložená zmluva o prevode vlastníctva. Sekundárne pre prípad, že by súd dospel k záveru, že kúpna
zmluva bola uzatvorená platne, namietali žalobcovia, že zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne
nevýhodnýchpodmienokapráveztohtodôvodužalobcoviaodstúpiliodkúpnejzmluvy.Tieseňspočívala
v tom, že hrozila realizácia výkonu záložného práva P. N. Z. a.s. a žalobcovia by prišli o nehnuteľnosti,
a preto boli nútení hľadať inú cestu financovania poskytnutého úveru, kedy by mohli opäť dosiahnuť

nový splátkový režim. Nápadné nevýhodné podmienky spočívali v tom, že časť kúpnej ceny 35.000 eur
mala byť uhradená žalobcom v hotovosti, čo považovali za zakázané. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy,
žalobcovia doposiaľ žalovanému nevrátili sumu 65.000 eur z dôvodu, že žalovaný namieta platnosť
odstúpenia a žalobcovia nemajú istotu, či by došlo k protiplneniu zo strany žalovaného a rovnako z
dôvodu, že nehnuteľnosť nie je zaúčtovaná v majetku žalovaného, a teda nie je zrejmé, ako s ňou hodlá

naložiť.
Konateľ žalovaného S. Z., nar. XX.X.XXXX, uviedol na pojednávaní, že nemá vedomosť o tom, že
by sporná nehnuteľnosť nebola evidovaná v majetku žalovaného, keďže bola zaplatená domová daň
za každý rok vlastníctva nehnuteľnosti. Žalobcovia mali úver poskytnutý bankou a od počiatku maliproblémy so splácaním úveru, ktorý za nich splácala pani T.. Žalobcovia jednoznačne vedeli, že sa jedná
o kúpu nehnuteľnosti, nakoľko v roku 2010 nehnuteľnosť kupovali od pána D. a zároveň v tom roku
zriaďovali záložné právo k nehnuteľnosti. Žiadna banka žalobcom neposkytne úver, lebo sa nachádzajú

v úverovom registri na základe nesplácania úveru v P. banke. Žalovaný splnil všetky podmienky, ktoré
boli v kúpnej zmluve dohodnuté a rodina C. obýva nehnuteľnosť bez zmluvy. Žalovaný ako vlastník
nehnuteľnosti zrušil ostatným ľuďom, ktorí tam boli prihlásení, ich trvalý pobyt. Žalovaný uzavrel Zmluvu
o záložnom práve z 28.5.2012 k sporným nehnuteľnostiam s H. bankou na zabezpečenie úveru vo
výške 129.800 eur, ktorý mal byť poskytnutý O. A., ktorý je dobrý známy konateľa žalovaného; on mu

tie peniaze odoslal a úver spláca konateľ žalovaného. Tento úver chcel použiť na financovanie opravy
sporných nehnuteľností a časť peňazí išla na zaplatenie úveru v P. banke. K zriadeniu záložného práva
pre H. banku bol vyhotovovaný znalecký posudok. Žalovaný sa ďalej vyjadril, že kúpna cena za sporné
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy z 22.3.2012 predstavovala celkom sumu 100.000 eur, z toho
35.000 eur bolo zaplatených pri podpise zmluvy v hotovosti a zvyšok na účet P. banky. Kúpnu cenu
zaplatil z úveru poskytnutého v H. banke. Žalovaný sa dohodol s P. bankou, že vyplatí úver z úveru od H.

banky, aby nedošlo k realizácii výkonu záložného práva. Sumu 35.000 eur zaplatil žalobcom zo svojich
peňazí, resp. z peňazí firmy.
Podaním doručeným súdu 6.10.2015 žiadali žalobcovia o pripustenie zmeny petitu žaloby, ktorú zmenu
súd prvej inštancie pripustil uznesením č. k. 10C/314/2013-378 z 22.10.2015, právoplatným 21.11.2015
tak, že sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami ako predávajúcimi a

žalovaným ako kupujúcim dňa 22.3.2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, ktorých vklad bol povolený Správou katastra Trnava rozhodnutím zo dňa 18.4.2012
pod číslom vkladu V 1171/12. Zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 6.10.2015 odôvodnil zmenu
petitu žaloby, keď zistil z predložených listín, že od 15.3.2007 do 28.3.2014 vykonával funkciu konateľa
žalovaného S. Z., nar. XX.X.XXXX, Vl. Y. XX, H.. Predpokladal, že ide o otca súčasného konateľa

žalovaného S. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý vykonáva funkciu konateľa žalovaného až od 28.3.2014. Dňa
22.3.2012, kedy bola uzavretá kúpna zmluva, táto nebola podpísaná konateľom spoločnosti, a to bol
dôvod, pre ktorý namietali žalobcovia absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Toto bol dôvod aj pre zmenu
žalobného petitu. Konateľ žalovaného na tvrdenia v návrhu na zmenu petitu reagoval tak, že má od
svojho otca S. Z. staršieho udelenú generálnu plnú moc, ktorá je na všetkých úradoch zaevidovaná, je

z roku 2007 a nachádza sa aj na katastri i na daňovom úrade. Z generálnej plnej moci zo dňa 30.7.2007
je zrejmé, že S. Z., nar. XX.X.XXXX ako konateľ - štatutárny orgán spoločnosti GERONT DSS, s.r.o.
splnomocňuje S. Z., nar. XX.X.XXXX pri úkonoch týkajúcich sa spoločnosti, najmä pri uzatváraní zmlúv
ako aj na všetky súvisiace úkony. Podpisy na plnej moci boli úradne osvedčené. Zo spisu Katastrálneho
úradu v Trnave vyplýva, že návrh na vklad podali žalobcovia a žalovaný zastúpený S. Z., konateľom,

pričom podpis sa zhoduje s podpisom S. Z. ml., ktorý bol konateľom žalovaného až odo dňa 03.04.2014.
Zo spisu katastrálneho úradu nevyplýva, že plná moc bola pripojená k návrhu na vklad alebo kúpnej
zmluve.
Žalovaný podal spolu s vyjadrením k zmenenému petitu dňa 7.3.2016 i vzájomnú žalobu, konanie o
ktorej bolo uznesením súdu prvej inštancie z 15.4.2016 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Na pojednávaní dňa 26.4.2017 súd vylúčil ďalšiu vzájomnú žalobu žalovaného zo dňa 20.4.2017 o
zaplatenie 108.000 eur na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti.
Vykonanýmdokazovanímmalsúdprvejinštanciezapreukázané,žestranysporuuzavrelidňa22.3.2012
kúpnu zmluvu, ktorou previedli žalobcovia ako predávajúci na žalovaného ako kupujúceho vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor pre

katastrálne územie R., obec R., okres Trnava, a to:
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/230, záhrady o výmere 260 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/416, zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/446, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/453, zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,

- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/455, zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/469, zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/470, zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2,
- pozemku registra „C“ parc.č. 2183/510, zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2,
- pozemok registra „C“ parc.č. 2183/511, zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2,

- rodinného domu so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parc. č. 2183/416 a 2183/510,
- domu so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parc. č. 2183/453, 2183/446 a 2183/470,
(ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).V kúpnej zmluve boli predmetné nehnuteľnosti riadne označené v Čl. I., Predmet zmluvy bol označený
v Čl. II. a kúpna cena v Čl. III. vo výške 100.000 eur. Zaplatenie časti kúpnej ceny (bod 2.2.) vo výške
65.000 eur žalovaným, ktorý za žalobcov splatil hypotekárny úver v P. banke, nebolo v konaní sporné. V

skutočnosti banka potvrdila, že pánom Z. bolo zaplatených celkovo 70.680,59 eur dňa 8.6.2012. Sporné
bolo zaplatenie zvyšku kúpnej ceny 35.000 eur, keď žalobcovia tvrdili, že túto sumu od žalovaného nikdy
nedostali zaplatenú. Z príjmového pokladničného dokladu z 22.3.2012 i z bodu 2.1. Čl. III kúpnej zmluvy
a osvedčených podpisov predávajúcich na zmluve vyplynulo, že žalobkyňa 2/ prevzala túto sumu od
žalovaného v hotovosti v deň podpisu zmluvy, hoci žalobcovia vo výpovedi tvrdili opak. Z výpovede

žalobcov však bolo zrejmé i to, že si skoro nič ohľadne okolností pri podpise kúpnej zmluvy nepamätali,
lebo nehnuteľnosti neužívali, za tieto neplatili a všetko ohľadom nich oznamovali pani O. T.. Žalobca 1/
ani žalobkyňa 2/ teda záležitostiam okolo predaja nehnuteľností neprikladali veľký význam a zaujímali
sa o ne len okrajovo. Z výdavkového pokladničného dokladu č. VPD12074 bolo tiež preukázané, že
žalovanývyplatilzanehnuteľnosťvZelenčidňa22.3.2012čiastku35.000eur.Zmluva,ktorústranysporu
podpisovali dňa 22.3.2012, bola riadne označená ako kúpna zmluva, bolo z nej zrejmé, že sa prevádza

vlastnícke právo k riadne špecifikovaným (predmetným) nehnuteľnostiam, ktoré mali byť odovzdané
podľa Čl. V. zmluvy kupujúcemu do 5 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Žalobcovia sami na pojednávaní vypovedali, že zmluvu neuzavreli v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok. Odstúpenie od zmluvy z 5.8.2013 teda nebolo platné, lebo tvrdenia v ňom
uvádzané vyvrátili samotní predávajúci, teda žalobcovia. Za spoločnosť žalovaného podpisoval zmluvu

S. Z., nar. XX.X.XXXX na základe generálnej plnej moci udelenej mu vtedajším konateľom žalovaného
S. Z., nar. XX.X.XXXX, dňa 30.7.2007, ktorou splnomocnil splnomocnenca na zastupovanie svojej
osoby ako konateľa - štatutárneho orgánu spoločnosti GERONT DSS, s.r.o. pri úkonoch týkajúcich sa
spoločnosti, najmä pri uzatváraní zmlúv ako aj na všetky súvisiace úkony. Podpisy na plnej moci boli
úradne osvedčené. Táto plná moc nebola súčasťou kúpnej zmluvy.

Dôvodil, že Krajský súd v Trnave v uznesení č. k. 10Co/317/2017-455 z 8.4.2019 v tejto veci uviedol, že
žalobcovia mali a majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, najmä ak
podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je

rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (podľa poznámky č. 10eb - §
228 Civilného sporového poriadku). Samotný katastrálny zákon ako osobitný predpis predpokladá (v
§ 34 ods. 2) prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (teda i kúpnej zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej okresný úrad vyznačí formou záznamu stav

pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona), čo samo o sebe zakladá naliehavosť
právnehozáujmužalobyourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,keďžerozsudokvyhovujúcižalobemôže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
K tvrdeniu žalobcov, že z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že za žalovanú konal a zmluvu podpísal S.
Z. ml., súd prvej inštancie poukázal na to, čo uviedol odvolací súd: Skutočnosť, že je zmluva uzavretá

v zastúpení, musí vyplývať zo samotnej vecnej zmluvy (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 99/2013 z
24.2.2016). Pre ustálenie osôb medzi ktorými vznikol zmluvný (prípadne aj zodpovednostný) vzťah je
pritom rozhodujúce to, či ten kto prípadne konal za iného, túto skutočnosť dal na vedomie zmluvnej
strane, s ktorou koná. V prípade sporu, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že druhú
stranu oboznámil, že koná za iného zaťažuje zmocnenca. Inak platí, že konal vo vlastnom mene a

právne dôsledky z toho vyplývajúce stíhajú jeho osobu. Iba vtedy ak splnomocnenec dá najavo, že
koná v zastúpení inej osoby vyvstáva potreba posúdenia toho, či zástupca konal (alebo nekonal) v
medziach oprávnenia, ktoré vyplýva z obsahu plnej moci. (komentár k § 32 O.z., Občiansky zákonník
pre prax, komentár, I., Vydavateľstvo Eurounion, Jaroslav Krajčo). Ak zmluvu uzatvára za niektorú
zmluvnú stranu na základe hmotnoprávnej plnej moci zástupca (§ 31 ods. 1 O.z.), musí byť zo zmluvy

zrejmé, že tak robí ako zástupca (§ 32 ods. 1 O.z.). Ak táto zákonná požiadavka nie je splnená, je
zmluva neplatná bez ohľadu na to, že konajúcej osobe bola udelená plná moc. (11Cmo 245/1997
Vrchný súd Praha) Zákon rozlišuje aj z formálnej stránky medzi priamym konaním v mene právnickej
osoby, keď uvádza, že právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, resp. štatutárny
orgán koná v mene právnickej osoby a medzi konaním zástupcu, keď používa slovné spojenie, že

zástupca koná za právnickú osobu. Ak koná za právnickú osobu zástupca, použijú sa na pričítanie
jeho subjektívneho stavu právnickej osobe a vice versa pravidlá o zastúpení (§ 32 ods. 3). Uzavretím
dohody o plnomocenstve vzniká dojednanie o zastupovaní len vo vnútornom vzťahu medzi zástupcom
a zastúpeným. Oprávnenie zastupovať splnomocniteľa voči tretím osobám vzniká splnomocnencoviudelením plnomocenstva. Plnomocenstvo je definované ako „jednostranný právny úkon adresovaný
tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet
zastúpeného“ (Cirák, J. Občianske právo hmotné, 2006, s. 164) alebo „ktorým pri zmluvnom zastúpení

zastúpený buď určitému adresátovi, alebo komukoľvek inému dáva na vedomie, že určitá osoba je
oprávnená ho zastupovať a v akom rozsahu“(Knappová, M., Švestka, J., Dvořák, J. Občanské právo
hmotné, 2005, s. 245.). Adresovanie plnomocenstva tretím osobám, aby ho mohli vziať na vedomie, je
z hľadiska týchto osôb právne významné a je argumentom v prospech adresnosti plnomocenstva tretím
osobám.Písomnýprávnyúkonjeplatný,akjepodpísanýkonajúcouosobou(§40ods.3O.z.).Štatutárny

orgán má generálne konateľské oprávnenie. Ustanovenie § 33 ods. 2 O.z. ochraňuje dobromyseľné
tretie osoby, ktoré konali so splnomocnencom, a zakladá priame záväzky splnomocnenca voči tretím
osobám. Podľa § 32 ods. 1 O.z. ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene. Konanie splnomocnenca v mene splnomocniteľa vychádza zo základných
princípov zastúpenia, ktorými sú princíp publicity, princíp abstrakcie a princíp reprezentácie. Princíp
publicity výslovne zdôrazňuje § 32 ods. 1 O.z.. Právna prax v záujme zachovania zásady istoty a stability

trvá na dôslednom dodržiavaní tohto princípu vyjadreného aj v normatívnom texte, keďže garantuje
zachovanie transparentnosti v právnych vzťahoch. Splnomocnenec v rámci konania za splnomocniteľa
musí tretím osobám dať zreteľne najavo, že nekoná vo svojom mene, ale jeho konanie je konaním v
mene inej osoby. Princíp publicity vyžaduje zverejnenie priameho zastúpenia. V opačnom prípade sa
uplatní nevyvrátiteľná domnienka, že konajúca osoba koná sama za seba, vo vlastnom mene a je z

toho konania aj zaviazaná. Aj zo stanoviska občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. Cpjn 38/98, z 28. júna 2000, uverejnené pod č. 44/2000 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk vyplýva, že: Zo zmluvy musí byť zrejmé, že ju za účastníka uzavrel jeho splnomocnenec.
Túto požiadavku možno splniť aj tak, že plná moc, ktorú splnomocniteľ splnomocnencovi na uzavretie
zmluvy udelil, tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy; v prípade zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa tak musí

stať najneskôr v čase podania návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy.
Na základe vyššie uvedenej argumentácie, ako aj právneho názoru Krajského súdu v Trnave v danej
veci, súd uzavrel, že Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcami 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovaným
ako kupujúcim dňa 22.3.2012 je z vyššie uvedených dôvodov neplatná a túto neplatnosť vyslovil vo
výroku I. rozsudku.

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP
a vecne úplným úspechom žalobcov v spore.
Uviedol, že o trovách štátu bude súd v zmysle § 218 ods. 1 CSP rozhodovať samostatne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho
zmenu zamietnutím žaloby. Dôvodil, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a neustálenej judikatúry. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezobral do úvahy všetky skutočnosti a
okolnosti prípadu uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným. Žalobcovia počas konania
menili dôvody žaloby a žalobný petit, pričom jedným z prvých dôvodov bolo odstúpenie od kúpnej

zmluvy z dôvodu uzavretia zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných okolností. Tieto ich pôvodné
tvrdenia vyvrátili priamo žalobcovia na pojednávaní. Žalobcovia začali neskôr tvrdiť, že kúpnu zmluvu
neuzatvorili so žalovaným, nakoľko ju v mene žalovaného nepodpísal konateľ, a preto je kúpna zmluva
neplatná. Žalobcovia však vedeli, že kúpnu zmluvu uzatvárajú so žalovaným, ktorého zastupuje S.
Z., nar. XX.X.XXXX, a ktorý konal za žalovaného na základe generálnej plnej moci udelenej mu dňa

30.7.2007 konateľom žalovaného S. Z. nar. XX.X.XXXX. S touto skutočnosťou S. Z. nar. XX.X.XXXX
žalovaných pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámil. Podľa § 46 O.z., ak ide o zmluvu o prevode
nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Občiansky zákonník ani žiadny iný právny
predpis nevyžaduje, aby bolo plnomocenstvo zástupcu pripojené k zmluve. Podľa § 32 ods. 2 O.z. ak
splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a

povinnosti priamo splnomocniteľovi.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili tak, že ho navrhli zamietnuť ako nedôvodné
a napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnili sa s právnym názorom prvoinštančného súdu. Odvolanie
považujú za obštrukčné aj vzhľadom na už skôr vyslovený právny názor Krajského súdu Trnava v tomto

konaní. Žalovaný v odvolaní nepredkladá žiadne relevantné argumenty a prakticky len konštatuje, že
judikatúra najvyšších súdnych autorít SR (NS SR, ÚS SR) nie je zákonom. S takýmto názorom sa dá
pojmovostotožniť,právneteoretickouotázkoujedokoncaajto,čijudikatúraakotakátvoríprameňpráva,
sporné však nie je, že judikatúra najvyšších súdnych autorít SR je ústavne verifikovanou aplikáciou ainterpretáciou platných právnych noriem. Ku skutočnosti, že žalobcovia údajne vedeli o tom, že S. Z. ml.
nie je konateľom žalovaného je nutné uviesť, že o tejto skutočnosti sa dozvedeli žalobcovia až počas
súdneho konania od ich právneho zástupcu, na základe čoho došlo aj k zmene právnej argumentácie

v konaní.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na

webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľa považovať
za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový
stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.

3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. V poradí prvým rozsudkom z 26.4.2017 pod č. k. 10C/314/2013-414 súd prvej inštancie I. žalobu
zamietol a II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnej výške.

Svoje rozhodnutie odôvodnil neprípustnosťou žaloby o určenie neplatnosti zmluvy a neosvedčením
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie
žalobcovia 1/ a 2/. Krajský súd v Trnave uznesením z 8.4.2019 č. k. 10Co/317/2017-455 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

zamietol pre nepreukázanie žalobcami existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, tento jeho právny záver nemožno považovať za správny, súd prvej inštancie teda pochybil tým,
že vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia nevyhodnotil vykonané dokazovanie,
keďže sa súd prvej inštancie už ďalej žalobou nezaoberal vecne. Vytkol súdu prvej inštancie aj to,
že nedal odpoveď na podstatný argument (že z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, že za žalovanú

konal a zmluvu podpísal S. Z. ml.), ktorý nevyvážil s ostatnými argumentmi uvedenými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na špecifiká prípadu, nevyhodnotil v tomto smere vykonané
dokazovanie, zjavne však z dôvodu, že žalobu zamietal pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, takéto jeho právne posúdenie veci však nebolo správne a správne sa mal súd
prvej inštancie zaoberať žalobou i uvedeným tvrdením vecne.

V poradí druhým - tentokrát napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy vyhovel, majúc za to, že z kúpnej zmluvy nebolo zrejmé, že ju za žalovaného uzatvoril
splnomocnenec a splnomocnenie nebolo ani neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (ani súčasťou návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností), preto je absolútne neplatná.
Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, dôvodiac, že žalobcovia vedeli, že kúpnu zmluvu

uzatvárajú so žalovaným, ktorého zastupuje S. Z., nar. XX.X.XXXX, a ktorý konal za žalovaného na
základe generálnej plnej moci udelenej mu dňa 30.7.2007 konateľom žalovaného S. Z., nar. XX.X.XXXX,
s touto skutočnosťou S. Z. nar. XX.X.XXXX, žalovaných pred uzavretím kúpnej zmluvy oboznámil,a Občiansky zákonník ani žiadny iný právny predpis nevyžaduje, aby bolo plnomocenstvo zástupcu
pripojené k zmluve.
Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenéodvolaciedôvodyanaodôvodnenie

tentoraz preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ
vyhovel žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a to z dôvodu absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Odvolací súd už v uznesení z 8.4.2019 č. k. 10Co/317/2017-455 v predmetnom spore vyjadril

svoj názor o prípustnosti predmetnej žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na ktorom zotrváva.
Predmetné konanie začalo 5.8.2013, teda za účinnosti O.s.p. Právna úprava v O.s.p. neobsahovala
všeobecné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie
právnej skutočnosti, v praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal
naliehavý právny záujem. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami. Nová úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t. j. napr. že právny

úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z
hmotného práva). V súčasnosti teda žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z
osobitnéhopredpisunevyplýva,jetrebapovažovaťzavadný.(Civilnýsporovýporiadok,Komentár,2016,
Nakladatelství C. H. Beck, Veľké komentáre, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkonová, Bajánková,
Tomašovič a kol.) Nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle, že tento nie

je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany a teda popretie samej podstaty
základného práva na súdnu ochranu. Vyplýva to zo skutočnosti, že súd rozhodne o žalobe bez skúmania
jej podstaty (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 137/08). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ktoré
pravidlo sa však dotýka výlučne skutkových okolností, nie právneho posúdenia. Právna úprava účinná
od 1. júla 2016 (CSP) vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470

ods. 1 CSP), avšak zmena právnej úpravy počas konania (porovnaj § 80 O.s.p. a § 137 CSP) nemôže
byť na ujmu (zhoršiť postavenie) strany, bolo by to porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní
strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k
nemu sklamaný.
Nakoľko v prejednávanej veci bolo nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako výlučný

vlastník predmetných nehnuteľností (ktoré boli predmetom kúpy a predaja medzi stranami na základe
kúpnejzmluvy,ktorejurčenia neplatnostisažalobcoviadomáhajú)bolvevidenciinehnuteľnostíuvedený
žalovaný napriek tomu, že žalobcovia tvrdili, že takýto právny úkon je absolútne neplatným právnym
úkonom a oni sú tým subjektom ktorému patrí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a
predmetnou žalobou sledovali to, aby boli zapísaní ako vlastníci vo verejnom registri, potom podľa

názoruodvolaciehosúdužalobcoviamalizaúčinnostiO.s.p.(kedyzačalopredmetnékonanie)naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti spornej kúpnej zmluvy, najmä ak podľa § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona (zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam /katastrálny zákon/ v znení neskorších predpisov) ak súd rozhodol o neplatnosti
právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym

úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnouzmenouaakjerozhodnutiesúduzáväznépreosoby,ktorýchsatátoprávnazmenatýka.Zmena
právnej úpravy počas konania (porovnaj § 80 O.s.p. a § 137 CSP) žalobcom nemôže byť na ujmu, bolo
by to porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v
platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný.

7. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. O. z.). Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň ako keby nebol urobený, táto
neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným

odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v
prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti.
Podľa § 20 ods. 1 O.z. právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Právne úkony právnickej osoby podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo všetkých veciach robia
štatutárne orgány. Táto legálna konštrukcia slúži pre vymedzenie univerzálneho oprávnenia konať v
mene právnickej osoby, pričom však nepredstavuje obmedzenie, resp. vylúčenie možnosti zastúpenia
právnickej osoby. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 57/2019)Podľa § 31 ods. 1 O.z. pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 32 ods. 1 O.z. ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná
vo vlastnom mene.
Zozmluvymusíbyťzrejmé,žejuzaúčastníkauzavreljehozástupca.Akrobísplnomocnenecnazáklade
plnej moci právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene, musí byť už zo zmluvy zrejmé, že ju uzavrel za
účastníka jeho zástupca, pretože v prípade, že by táto okolnosť nebola zrejmá, platí, že splnomocnenec

konal vlastným menom. (NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2523/2010).
Z právneho úkonu musí byť zrejmé, že ho za účastníka urobil jeho splnomocnenec, pretože v prípade,
že by táto okolnosť nebola z právneho úkonu zrejmá, platilo by, že splnomocnenec konal vo vlastnom
mene (§ 32 ods. 1 Obč. zák). Tejto požiadavke je možné dostáť aj tak, že plná moc, ktorú splnomocniteľ
splnomocnencovi k právnemu úkonu udelil, tvorí neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu. Plná moc však
nemusí byť súčasťou písomného vyhotovenia právneho úkonu. (NS ČR sp. zn. 26 Cdo 2857/2007).

Ak zmluvu uzatvára za niektorú zmluvnú stranu na základe hmotnoprávnej plnej moci zástupca (§ 31
ods. 1 O.z.), musí byť zo zmluvy zrejmé, že tak robí ako zástupca (§ 32 ods. 1 O.z.). Ak táto zákonná
požiadavka nie je splnená, je zmluva neplatná bez ohľadu na to, že konajúcej osobe bola udelená plná
moc. (11Cmo 245/1997 Vrchný súd Praha)
Zo zmluvy musí byť zrejmé, že ju za účastníka uzavrel jeho splnomocnenec. Túto požiadavku možno

splniť tým, že plnomocenstvo, ktoré splnomocniteľ udelil splnomocnencovi, tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy; v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností sa tak musí stať najneskôr v okamihu podania
návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa tejto zmluvy. (stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR z 28.6.2000 sp. zn. Cpjn 38/98, R 44/2000 (NS ČR)).
Skutočnosť, že niekto robí písomný právny úkon za iného, musí byť v tomto úkone výslovne vyjadrená.

Podľa § 32 ods. 1 OZ, ak nevyplýva z právneho úkonu, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo
vlastnom mene. V danom prípade išlo o písomný právny úkon, teda táto skutočnosť by musela vyplývať
z tohto písomného právneho úkonu. Nestačí, že táto okolnosť je prípadne daná inými skutočnosťami,
pokiaľ nie sú vyjadrené v tomto písomnom právnom úkone. (NS ČR sp. zn. 32 Odo 138/2005)
Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na rovnakej

listine. Pri uzavretí takejto zmluvy sa jej účastník (splnomocniteľ) môže dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou (splnomocnencom). Splnomocniteľ na tento účel udelí plnomocenstvo, v ktorom
uvedie rozsah oprávnení splnomocnenca. Plnomocenstvo (jednostranný právny úkon) osvedčujúce
právo splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa vo vymedzenom rozsahu musí mať v tomto prípade
písomnú formu, pretože právny úkon, na ktorý ho splnomocňuje (t. j. zmluva o prevode nehnuteľnosti),

musí mať písomnú formu.
Ak má byť na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti zapísané právo do katastra nehnuteľností,
plnomocenstvo na zastúpenie pri uzavretí zmluvy musí byť pripojené k návrhu na vklad ako jeho príloha.
Ak plnomocenstvo nie je ani dodatočne, v lehote určenej katastrálnym úradom, predložené, ide o dôvod
na zastavenie konania o povolení vkladu.

Vzhľadom na to, že splnomocnenec na základe plnomocenstva robí právne úkony za splnomocniteľa v
jeho mene (priame zastúpenie), už zo zmluvy musí byť zrejmé, že ich urobil za účastníka jeho zástupca,
pretože v prípade, ak by táto okolnosť nebola zrejmá, platilo by, že splnomocnenec konal vo vlastnom
mene. Túto požiadavku možno dosiahnuť aj tak, že plnomocenstvo tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V
tomto prípade nestačí, aby plnomocenstvo bolo katastrálnemu úradu predložené dodatočne, po podaní

návrhu na vklad a až potom sa stalo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy, ale musí tvoriť
neoddeliteľnú súčasť zmluvy najneskôr v okamihu podania návrhu na vklad. Je to tak preto, že za týchto
okolností plnomocenstvo nie je len osvedčením o práve splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa vo
vymedzenom rozsahu, ale je predovšetkým súčasťou zmluvy, t. j. právneho úkonu, na základe ktorého
je navrhovaný vklad práva do katastra nehnuteľností, ktorý podľa osobitného zákona katastrálny úrad

skúma z hľadiska taxatívne vymedzených hľadísk.
Pri uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností sa jej účastník, ako už bolo uvedené, môže
nechať zastúpiť fyzickou sobou alebo právnickou osobou, ktorej na tento účel udelí písomné
plnomocenstvo. Predpokladom určitosti takéhoto plnomocenstva okrem nezameniteľného označenia
osôb splnomocniteľa a splnomocnenca je aj presné vymedzenie rozsahu oprávnení splnomocnenca.

Plnomocenstvo z hľadiska rozsahu oprávnení splnomocnenca môže byť všeobecné (generálne), ktoré
zástupcu (splnomocnenca) oprávňuje na všetky právne úkony, alebo osobitné (špeciálne) obmedzujúce
sa výlučne na niektoré právne úkony alebo len na jediný právny úkon; plnomocenstvo v oboch prípadoch
môže byť formulované ako neobmedzené, ktoré dáva splnomocnencovi právo konať voľne podľa jehonajlepšieho svedomia a vedomia, alebo ako obmedzené, v ktorom sú určené hranice, v ktorých a ako
má splnomocnenec postupovať.
Skutočnosť, že je zmluva uzavretá v zastúpení, musí vyplývať zo samotnej vecnej zmluvy. Nedielnou

súčasťou zmluvy musí byť plná moc len vtedy, keď zo samotnej zmluvy nie je zrejmé, že ju uzavrel za
účastníka jeho zástupca. Ak je táto skutočnosť zo zmluvy zrejmá, je plná moc prílohou na vklad bez
podmienky neoddeliteľnosti od zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo
99/2013 z 24.2.2016).
Pre ustálenie osôb medzi ktorými vznikol zmluvný (prípadne aj zodpovednostný) vzťah je pritom

rozhodujúce to, či ten kto prípadne konal za iného, túto skutočnosť dal na vedomie zmluvnej strane, s
ktorou koná. V prípade sporu, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že druhú stranu
oboznámil, že koná za iného zaťažuje zmocnenca. Inak platí, že konal vo vlastnom mene a právne
dôsledky z toho vyplývajúce stíhajú jeho osobu. Iba vtedy ak splnomocnenec dá najavo, že koná v
zastúpení inej osoby vyvstáva potreba posúdenia toho, či zástupca konal (alebo nekonal) v medziach
oprávnenia, ktoré vyplýva z obsahu plnej moci. (komentár k § 32 O.z., Občiansky zákonník pre prax,

komentár, I., Vydavateľstvo Eurounion, Jaroslav Krajčo).
V predmetnej veci z obsahu Kúpnej zmluvy z 22.3.2012, vôbec (z ničoho) nevyplýva a nie je zrejmé, že
ju za žalovaného ako kupujúceho (ako splnomocniteľa) uzavrel na základe hmotnoprávnej plnej moci S.
Z. ml., nar. XX.X.XXXX (§ 31 ods. 1 O.z.) a že tak konal ako zástupca/splnomocnenec (§ 32 ods. 1 O.z.),
plná moc nebola nedielnou súčasťou zmluvy, hoci, ako vyplýva z vyššie uvedeného, skutočnosť, že je

zmluva uzavretá v zastúpení, musí vyplývať zo samotnej vecnej zmluvy, prípadne ak zo samotnej zmluvy
nie je zrejmé, že ju uzavrel za účastníka jeho zástupca, musí byť plná moc nedielnou súčasťou zmluvy.
Predmetnú kúpnu zmluvu teda uzatvoril za žalovaného (ako kupujúceho) na základe hmotnoprávnej
plnej moci jeho zástupca S. Z. ml., nar. XX.X.XXXX, čo však zo zmluvy nie je zrejmé a plnomocenstvo
ani nebolo nedielnou súčasťou zmluvy, preto je zmluva neplatná bez ohľadu na to, že S. Z. ml., nar.

XX.X.XXXX, bola udelená plná moc. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať jeho tvrdenie, že S. Z. ml., nar. XX.X.XXXX, druhú stranu oboznámil, že koná za žalovaného,
nakoľko jeho tvrdenie žalobcovia popreli a relevantný dôkaz na preukázanie jeho tvrdenia neoznačil, a
preto ani nebolo potrebné sa zaoberať otázkou, či konal v medziach oprávnenia, ktoré vyplýva z plnej
moci.

Podľa § 37 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon je charakterizovaný ako subjektívna právna skutočnosť aprobovaná právnym poriadkom,
pre ktorú sú charakteristické nasledovné znaky: 1/ prejav vôle 2/ prejav vôle smeruje k vzniku, zmene
alebo zániku práv a povinností, 3/ prejav vôle právny poriadok uznáva, 4/ právny poriadok s právnym

úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel.
Ustanovenie § 37 ods. 1 a 2 O.z. kladie požiadavky pre súladnosť vyššie uvedených znakov preto, aby
určitý úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný právny úkon. Týmito požiadavkami
sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle, možnosť (dovolenosť).
Vyššie uvedené požiadavky s výnimkou možnosti predmetu plnenia sú požiadavkami kladenými na

subjektívnu stránku konajúceho a prejavujú sa vo vôli kvôli (utváraní vôle) konajúceho a v prejave vôle
navonok. Môže sa teda prejaviť: v existencii (neexistencii) vôle, v prejave vôle, v pomere vôle a prejavu.
O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna, omylu prostá, určitá a slobodná. Ak
subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný - non negotium. V tomto prípade právny
úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu.

Ide o prípady, keď chýba vôľa konajúceho, môže však ísť aj o vady určitosti a zrozumiteľnosti prejavu
vôle. Právna teória (pozn. nie Občiansky zákonník) od neplatnosti právneho úkonu - non negotium,
odlišuje neplatnosť právnych úkonov - negotium nullum, kedy právny úkon síce vznikne, nespĺňa
však všetky náležitosti platného (bezvadného) právneho úkonu a z tohto dôvodu je neplatný a nemá
za následok zmenu právnych pomerov (porov. Krajčo. J., Občiansky zákonník pre prax, Komentár,

Bratislava: EUROUNION, 2015, 474 s.). Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho
správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú)
náležitosť právneho úkonu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo
12/2011). Aká bola skutočná vôľa strán možno usudzovať aj z okolností v čase uzatvárania zmluvy.
V predmetnom spore bol za zmluvnú stranu na strane kupujúceho v záhlaví aj podpisovej časti Kúpnej

zmluvy z 22.3.2012 označený žalovaný v zastúpení konateľom S. Z. (S. Z. st., nar. XX.X.XXXX), avšak
v konaní bolo preukázané a nesporné, že zmluvu podpísal S. Z. ml., nar. XX.X.XXXX. Ako bolo už
vyššie uvedené z obsahu Kúpnej zmluvy z 22.3.2012 nevyplýva a nie je zrejmé, že ju za žalovaného ako
kupujúceho (ako splnomocniteľa) uzavrel a podpísal na základe hmotnoprávnej plnej moci S. Z. ml., nar.XX.X.XXXX a že tak konal ako zástupca (splnomocnenec), plná moc nebola nedielnou súčasťou zmluvy
a dokonca ani návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Je preto dôvodné konštatovať neexistenciu
vôle štatutárneho zástupcu - konateľa žalovaného S. Z. st. uzavrieť za žalovaného predmetnú kúpnu

zmluvu, nebola tak preukázaná vôľa zmluvnej strany - žalovaného k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy, v
prípade Kúpnej zmluvy z 22.3.2012 ide teda o právny úkon absolútne neplatný - non negotium.
Absolútna neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy nastala bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo
kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovia sa preto dôvodne

domáhali určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od
začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pritom
pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti právneho úkonu dodatočne odpadol (porov. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016).
Súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranou,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a

právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za
opodstatnené. Žalovaný v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa
nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky relevantné skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu
boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v

odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, od rozhodnutia vo veci samej závislého, výroku rozsudku o
náhrade trov konania.

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal právo
na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalobcovia), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalovaný), keď odvolací súd nevidel v predmetnom spore žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania (§ 257 CSP).

9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)