Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320200575
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8320200575.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: F. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
W. č. XXX, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné,
o vyslovenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, o zaplatenie sumy 17.500,- eur a uloženie
povinnosti vydať motorové vozidlo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.
7C/4/2020-162 zo dňa 02.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 17.500,- eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o povinnosti žalobcu odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého
bydliska osobné motorové vozidlo A. evidenčné číslo HE XXXBy, VIN G do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,

že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17 500,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Žalobca je povinný odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého bydliska osobné motorové vozidlo značky
A., evidenčné číslo S VIN G a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 18.02.2020 domáhal
toho, aby súd vyslovil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou
dňa 20.02.2017 je právne platné. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 17.500,- eur za kúpnu
cenu a náhradu trov konania vo výške 1.069,30 eura a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je povinný odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého bydliska
osobné motorové vozidlo zn. A., ev.č. S VIN G a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

tohto rozsudku.
V dôvodoch, pre ktoré bola žaloba podaná bolo uvedené, že žalobca sa so žalovanou na základe jej
inzerátu na internete dohodol na kúpe motorového vozidla zn. A., ev.č. S VIN: G a to dňa 20.02.2017.Zmluvné strany sa na základe písomnej kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 17.500,- eur.
Dňa 20.02.2017 prevzal osobné motorové vozidlo
Po prevzatí vozidla a pár kilometroch jazdy sa na vozidle prejavil citeľný znížený výkon motora, motor sa

chvelatýmajcelévozidlo,motorzlyhával;vpalubnompočítačisazobraziloupozornenieochybemotora
- okamžité prepnutie do núdzového režimu, t.j. vozidlo bolo spôsobilé len na krátky dojazd. S autom sa
vrátil k žalovanej, žiadajúc ihneď nápravu, resp. opravu alebo vrátiť peniaze za zaplatenú kúpnu cenu;
bez úspechu. V autorizovanej autoopravovni P. bol informovaný, že podľa opisu vady ide o preskočený
rozvod a neodporúča sa dlhšia jazda. Po technickej stránke je vozidlo nepojazdné, neopotrebiteľné. Od

kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu skrytej vady, ktorá v zmluve o kúpe nebola uvedená. Z dôvodu, že
žalovaná nesúhlasila, musel podať žalobu.
Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Pokiaľ sa žalobca domáhal
určovacím výrokom vyslovenia toho, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je realizované aj platné, nemá na
tomto výroku naliehavý právny záujem. Čo sa týka odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, nie je jasné
čo sa s vozidlom stalo, kedy a kde sa malo presne pokaziť. Tieto žalobcom tvrdené vady nevyplývajú

z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil. Z histórie stavu technického vozidla nevyplýva, že by bolo
vozidlo v zlom technickom stave. Auto bolo pravidelne servisované v autorizovanom servise. Žalobca si
musel byť vedomý, že nekupuje nové auto, ale ojazdené 8 ročné vozidlo, ktoré ku dňu podpisu kúpnej
zmluvy malo najazdených už 192 748 kilometrov, a tak bolo skoro v 2/3 svojej technickej životnosti, čo
bolo uvedené aj v zmluve. V zmluve kupujúci vyslovene vyhlásil, že sa so stavom predmetného vozidla

riadne oboznámil, jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou, že ho kupuje v stave, v akom sa nachádza ku
dňu podpisu. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že na vozidle je porucha na rozvodovom mechanizme, k tejto
mohlo dôjsť kedykoľvek počas 10 mesiacov od kúpy motorového vozidla. Porucha mala byť zapríčinená
práve nesprávnym používaním zo strany žalobcu a s dlhším časovým odstupom nemôže niesť žiadnu
zodpovednosť.

Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k zisteniu, že medzi stranami sporu bola
podpísaná zmluva, ktorú popísal žalobca v žalobe. Kúpna cena bola žalovanej zaplatená. V zmluve
žalovaná ako predávajúca vyhlásila, že vozidlo bolo používané, bolo riadne udržiavané, ku dňu
podpísania zmluvy má najazdených 192 748 kilometrov, je v dobrom stave, nemá žiadne závady.
Dňa 25.04.2017 žalobca žalovanú upovedomil o tom, že odstupuje od kúpnej zmluvy. V odstúpení

uviedol, že pred predajom aj mimo predaja vozidla nebola uvedená žiadna vada vozidla. Táto sa
výrazne prejavila po jeho prevzatí, po prejazdení niekoľkých kilometrov v motorovej časti, a vozidlo
sa stalo nepojazdným. Následne z histórie technického stavu, resp. zo servisnej histórie bolo zistené,
že vozidlo malo už v minulosti vážne problémy s motorickou časťou a na túto skutočnosť žalovaná
neupozornila a problémy resp. vady neboli v kúpnej zmluve uvedené. Vada, ktorá bola zistená, vyšla

najavo až dodatočne, a pri predaji bola nepoznateľná. Z vyjadrenia servisu A.. R. K. - P. bolo zistené,
že na vozidle je porucha na rozvodovom mechanizme premenlivého časovania ventilov. Jedná sa
o poruchu nastavenia synchronizácie časovania, čo spôsobuje nepravidelný chod motora a zníženie
jeho výkonu. Vozidlo sa pri tomto druhu poruchy nemôže používať nakoľko môže dôjsť k úplnému
zničeniu motora stretom piestov a ventilov. Ďalšia závažná porucha je na ostrekovačoch paliva, ktoré

sú netesné do spaľovacieho prístroja motora, čo spôsobuje ťažký štart motora a neodmasťovanie
stien valcov, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú trením a znižuje sa tým kompresia v motore. Motor v
tomto technickom stave nie je možné používať. Zo súkromného znaleckého posudku J.. M. K., ktorý
súdu predložil žalobca vyplynulo, že aktuálny technický stav vozidla neumožňuje jeho bezproblémovú
prevádzku, vozidlo vyžaduje opravu. Vozidlo má poruchu rozvodového mechanizmu, resp. časovania

ventilov, ktoré je najčastejšie spôsobené opotrebovanou rozvodovou reťazou. Spôsob regulácie motora
A. XXXi a vybavenie vozidla automatickou prevodovkou neumožňujú vodičovi spôsobiť túto poruchu
spôsobom jazdy. Reklamovanú chybu pri bežnej obhliadke pred kúpou vozidla nie je možné zistiť pokiaľ
sa nerozsvieti výstraha na displeji a nedôjde k obmedzeniu výkonu motora v núdzovom režime. Podľa
záznamov v servisných knižkách a v histórií vozidla bol prekročený predpísaný interval výmeny oleja.

Vozidlo teda nebolo udržiavané v súlade s predpisom výrobcu. Z technického hľadiska je prijateľné, že
chyba vozidla - porucha rozvodového mechanizmu - existovala už v čase preberania vozidla.
Právne posudzujúc zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel záveru, že pokiaľ sa žalobca
domáhal žalobou určenia, že jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou je právne
platné, na tomto určení nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, toto

odstúpenie bolo realizované z dôvodu zisteného skutkového stavu vady vozidla, ktoré bolo predmetom
kúpy, dôvodne a platne. V deň kúpy vozidla sa na ňom vyskytla vada, ktorej odstránenie by vyžadovalo
vynaloženie nemalých finančných prostriedkov. O zistenej vade v uvedený deň informoval žalobca
predávajúcu, nakoľko medzi ním a žalovanou nedošlo k dohode o spôsobe riešenia vzniknutej situáciežalovaný od zmluvy odstúpil v lehote 6 mesiacov prevzatia vozidla. Žalobca uniesol dôkazné bremeno
ohľadompreukázaniaexistencievady.Nebolopreukázané,žebyzistenávadabolaspôsobenáužívaním
vozidla po tom, ako na žalobcu prešlo vlastnícke právo. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno toho, že v

čase predaja na motorovom vozidle zistená vada neexistovala. Preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
sumu17.500,-euražalobcoviuložilpovinnosťodovzdaťžalovanejvozidlo,ktorébolopredmetomkúpnej
zmluvy.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 588 ods.
1, § 596, § 597, § 599 ods. 1, § 499 ods. 1, § 501, § 508 ods. 2, § 48 ods. § 457, § 458.

Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, majúc za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
je nesprávny, nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej

inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Pokiaľ mal súd za to, že dokazovaním bolo preukázané, že v deň uzavretia
kúpnej zmluvy sa na vozidle vyskytla vada, s týmto záverom so súdom nie je možné za žiadnych
okolností súhlasiť, najmä s prihliadnutím na to, že ani zo znaleckého posudku znalca J.. K. jednoznačne
nevyplýva, že vozidlo malo v čase jeho preberania chybu - poruchu rozvodového mechanizmu. Znalec

totiž uviedol, že je prijateľné, že chyba vozidla existovala v čase jeho preberania. Znalecký posudok bol
urobený až po 3 a pol roku od uzavretia kúpnej zmluvy. V medziobdobí bolo auto neustále vystavené
poveternostným podmienkam kedy nebol zabezpečovaný jeho servis a vozidlo tak žalobca nechal zničiť.
Po 3 a pol roku nie je možné objektívne zhodnotiť stav motorového vozidla nakoľko už nie je možné
zistiť, či sa do vozidla nejakým spôsobom nezasahovalo. Žalovaná mala za to, že tento dôkaz súd

nemal pripustiť z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Táto zásada má zamedziť špekulatívnemu
postupu strán a má zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania. Princíp spočíva v možnosti súdu
neprihliadaťnaprostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobranystrany,akichstranamohlauplatniťužv
skoršom štádiu konania ak by konala s náležitou starostlivosťou. Na oneskorený prostriedok procesného
útoku alebo obrany mal by súd prihliadať len výnimočne. V danom konaní, pokiaľ súd pripustil znalecký

posudok ako dôkaz, bolo nevyhnutné presvedčivé odôvodnenie postupu súdu, prečo tak realizoval
keďže nebolo odôvodnené prečo nebol predložený znalecký posudok ako dôkaz už skôr. Ak mal žalobca
vozidlo po celý čas u seba, v jeho vyhotovení žalobcovi nič nebránilo. Naďalej trvá na tom, že žalobca
nepreukázal, že vada existovala v čase preberania vozidla. Žalobca si vozidlo osobne prehliadol. Bolo
mu umožnené vykonať s ním aj skúšobnú jazdu. Čo sa týka poruchy, na ktorú poukazoval žalobca,

k tejto môže dôjsť práve nesprávnym riadením motorového vozidla, a teda nejde o skrytú vadu na
vozidle, ale o vadu, ktorá vznikla nesprávnym používaním vozidla. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch
rozsudku poukázal na § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uviedla, že jeho zmyslom je založiť zvýšenú
zodpovednosť predávajúceho a výslovne ubezpečiť kupujúceho, že kupovaná vec nemá žiadne vady.
V konkrétnom prípade však k takému ubezpečeniu zo strany žalovanej nedošlo. Text zmluvy nemožno

považovať za výslovné ubezpečenie kupujúceho o tom, že vozidlo nemá žiadne vady. Vyplýva to z
gramatického výkladu v zmluve použitého slovného spojenia, aj z grafického znázornenia prázdnych
riadkov. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a
rozhodnutie, respektíve aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a
uloží žalobcovi nahradiť žalovanej náhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v kúpnej zmluve vyhlásila, že
predmetné vozidlo predáva bez vád. Žalobca okamžite po zistení vady na vozidle naň upozornil
kupujúcu. Pracovník v autoservise sa vyjadril, že vozidlo sa nesmie ďalej používať. Znalec sa tiež
vyjadril, že žalovaný nemohol svojou krátkou jazdou spôsobiť danú vadu vozidla a nemohol ju ani zistiť

pri vizuálnej kontrole pred podpisom kúpnej zmluvy. Od kúpnej zmluvy riadne, v súlade so zákonom,
odstúpil. Je to žalovaná, ktoré nesie objektívnu zodpovednosť za vady vozidla. Žalobou napadnutý
rozsudok má všetky náležitosti vyžadované zákonom. Súd sa podrobne zaoberal všetkými návrhmi a
dôkazmi. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní žalovanej,
ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich zust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania
ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 19.01.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neexistencii dôvodov
pre zrušenie ani zmenu prvoinštančného rozhodnutia ako žalovaná žiadala.

5. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

6. Súd prvej inštancie osobitným výrokom rozhodol o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, pokiaľ žalovaná
podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj proti zamietavému výroku
v prevyšujúcej časti žaloby, znamená to, že podala odvolanie aj voči tomu výroku, ktorým nebolo
rozhodnuté v jej neprospech, z čoho vyplýva neoprávnenosť odvolania voči nemu. Preto odvolací súd
odvolanie žalovanej voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, odmietol.

7. Žalovaná v odvolaní argumentovala tvrdeniami, obsah ktorých zodpovedá odvolacím dôvodom podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku, argumentujúc tiež, bez bližšej špecifikácie,
tvrdením, ktoré by malo zodpovedať odvolaciemu dôvodu podľa písm. d) § 365 ods. 1 CSP.

8. Po oboznámením sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi priebeh konania, realizáciu
dokazovania, a na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd
za to, že procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal zákonnej úprave, bez vád, existencia ktorých
by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre
posúdenie veci a právne závery ku ktorým dospel vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal

jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia. Racionálne vyložil všetko podstatné pre ozrejmenie okolností a súvislostí prejednávanej
veci, je evidentné, že sa zaoberal všetkými tvrdenými námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo
vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k presvedčivému záveru.
Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a preto k odvolacím dôvodom žalovanej,
majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadné formulovanie
totožného hodnotenia skutkových zistení, procesnej aktivity a právnych záverov inými jazykovými
prostriedkami bolo len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz
má byť premietnutý v rozhodnutí ktorý je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutie

dodáva:

9. Predmetom konania je nárok zo zodpovednosti za vady plnenia zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol
medzi stranami konania z kúpnej zmluvy predmetom ktorej bolo používané motorové vozidlo, ktoré bolo
za dohodnutú odplatu prenechané žalovanou žalobcovi.

10. Predpokladom za vznik takejto zodpovednosti je to, že aj v dobe plnenia z kúpnej zmluvy má aj
predmet plnenia vady, nedostatky, nezodpovedá vlastnostiam dohodnutým v zmluve alebo vlastnostiam
obvyklým umožňujúcim uspokojovať záujmy nadobúdateľa predmetu kúpy úžitkovou hodnotou.
Zodpovednosť za vady plnenia má objektívnu povahu, úspešnosť uplatnenia práva je daná splnením

zákonných podmienok, ktorými sú existencia vady, jej vytknutie a realizácia tohto úkonu v lehotách, ktoré
určuje zákon vrátane notifikácie, t.j. konkrétneho uvedenia toho, aké právo zo zodpovednosti za vady
sa uplatňuje.

11. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, to znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej

skutočnosti vyvodzuje právne následky musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Ustanovením § 185 Civilného
sporového poriadku bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Sudca sa tak nemusí dostať k zisteniu
objektívnejpravdyvzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťobrazibavrozsahu,vakommuhoobjasnia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.12. Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca vyplýva, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy
má vadu, nie zistiteľnú bežnou prehliadkou vozidla, jeho technický stav neumožňuje bezproblémovú
prevádzku vozidla, z technického hľadiska je prijateľné, že chyba vozidla existovala už v čase preberania

vozidla (znalecký posudok znalca J. K. č. 10/2020), na vozidle sú poruchy, pre ktoré ho nie je možné
používať (vyjadrenie R. K. - P.).
Na tieto prostriedky procesného útoku žalovaná reagovala len námietkou, že znalecký posudok
nepovažuje za relevantný dôkaz, opakovane argumentujúc úvahami o tom, že súd tento dôkaz nemal
pripustiť, mala mu v tom brániť sudcovská koncentrácia konania.

13. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd na prejednanie sporu nariadil na deň 02.06.2021 však vyplýva
vyjadrenie sudkyne prejednávajúcej spor o neukončení sudcovskej koncentrácie. V tejto súvislosti je
pritom potrebné poukázať na ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je na
úvahe, teda aj rozhodnutí súdu, či na prostriedky procesného útoku alebo obrany nepredložené včas
prihliadne,alebonie,nienaúvahestranysporu.Aksúdprvejinštancienapredmetnúnámietkužalovanej

nebral zreteľ, nie je možné prisúdiť relevanciu nespokojnosti, resp. iným predstavám žalovanej.

14. Niet akýchkoľvek dôvodov tiež pre to, aby sa odvolací súd nestotožnil aj s hodnotením súdu prvej
inštancie o tom, že bola to žalovaná, ktorá ubezpečila žalobcu, že motorové vozidlo nemá žiadne
vady. Uvedené vyplýva z textu kúpnej zmluvy, konštrukcia žalovanej v odvolaní, že z gramatického

výkladu a grafického znázornenia slovného spojenia „nemá žiadne vady/má nasledovné vady:“, za
ktorým nasledujú 3 prázdne riadky vyznačené bodkami má vyplývať, keďže ani jedna z možností nebola
podčiarknutá, to, že nešlo o výslovné ubezpečenie, nie je akceptovateľná. Ak by totiž žalovaná chcela
bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť ubezpečenie o tom, že motorové vozidla nemá žiadne vady, text
o tom by preškrtla, ak tak neurobila a text za lomítkom a bodkočiarkou nevyplnila žiadnou informáciou,

nemôže to evokovať iný dôsledok ako ten, že u žalobcu navodila presvedčenie o tom, že aj keď bolo
vozidlo používané, má najazdených 192 748 kilometrov, bolo riadne udržiavané, je v dobrom stave a
nemá žiadne vady.

15. Odvolací súd tak uzatvára, že žiaden z tvrdených a zreteľne sformulovaných odvolacích dôvodov

žalovanej nebol daný. Napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
podľa§387ods.1,2CSPpotvrdil,majúczato,ževodvolaníboladanáodpoveďtieodvolanímnastolené
výhrady, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a obsahovali relevantné odvolacie argumenty
(obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, v
spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu
preto proti neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.