Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200387
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4316200387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Lenky Halmešovej a členiek senátu JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a. s.,
IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o.,
IČO: 47 239 921, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: Bc. O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A. S. XXX, o zaplatenie 10.032,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice č.k. 11C/8/2016- 108 zo dňa 3. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 9, § 565, § 100 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah žaloby, ktorou žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie sumy
10 032,91 eura, úrok 10,90% ročne, úrok vo výške 3 175,81 eura, úrok vo výške 9,90 % ročne zo sumy
9887,67 eura od 1.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 2783,90 eura, úrok z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13 208,72 eura od 1.12.2015 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu
tým, že so žalovanou uzavreli 29.6.2012 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB

Pohoda (ďalej ako „Zmluva o bežnom účte“). Dňa 2.7.2012 uzatvorili Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXR (ďalej aj ako „Zmluva“), podľa ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanej sumu
10000,00 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 120 mesačných splátkach, splatných vždy k 27. dňu
v mesiaci, počnúc dňom 27.7.2012, vo výške 131,53 eura. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu,
na ktorú sa zaviazala v Zmluve, v dôsledku čoho žalobca, v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 písm.
a) Všeobecných obchodných podmienok, určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe
Zmluvy ku dňu 27.1.2013. Žalobca mal nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti

úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve, t.j. úrokovou sadzbou vo výške 9,90 % ročne popri úročení
sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne a ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou, (napríklad
kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalobca
evidoval ku dňu 30.11.2015 voči žalovanej pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy spolu vo výške 15 992,62
eura, ktorú predstavuje: istina vo výške 9887,67 eura, úrok vo výške 3175,81 eura vyčíslený ku dňu
30.11.2015, úrok z omeškania vo výške 2783,90 eura vyčíslený k 30.11.2015, neuhradené poplatky vo
výške 145,24 eura.

1.2 Súd prvej inštancie vydal dňa 10.6.2016 pod č. k. 11C/8/2016-25 platobný rozkaz, proti ktorému
podala žalovaná odpor, v ktorom namietala výšku uplatneného nároku žalobcu, keď dlžná časť úveru jepodľa nej nižšia ako suma 10 032,91 eura a nesprávne je podľa nej vypočítaný aj úrok vo výške 3175,81
eura. Zároveň vzniesla aj námietku premlčania vymáhaného nároku.

1.3 Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania,
pričom považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu Zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR dňa 02.07.2012, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko bola uzavretá medzi dlžníkom ako osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania a veriteľom, právnickou osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, súd
v prvom rade skúmal, či námietka premlčania je žalovanou vznesená dôvodne. V danom prípade,
keďže ide medzi stranami sporu o právny vzťah vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, použijú sa na
posúdenie dôvodnosti námietky premlčania nároku žalobcu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z
oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 28.1.2013 vyplynulo, že žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie
celej svojej pohľadávky z úveru dňom 27.1.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že z oznámenia žalobcu

nevyplýva, pre nesplnenie ktorej konkrétnej splátky dlh žalovanej zosplatnil. Na pojednávaní žalobca
uviedol, že žalobca zosplatnil úver pre splátku, s ktorou bola v omeškaní žalovaná ku dňu 27.10.2012.
Z prehľadu splácania mal súd za zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splátkou splatnou ku dňu
27.10.2012. Dodal, že žalobca mal právo dlh zosplatniť a žiadať splnenie celej pohľadávky, keďže
v Obchodných podmienkach v bode 9.1 bolo dohodnuté, že Banka je oprávnená vyhlásiť predčasnú

splatnosť úveru písomným oznámením Banky odoslaným Dlžníkovi/spoludlžníkovi, v ktorom bude deň
predčasnej splatnosti oznámený, ak nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo
Zmluvy voči Banke. Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonávať v splátkach,
žalobca bol oprávnený podľa § 53 ods. 9 OZ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch
mesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátkysplatnejk27.10.2012,keďsúčasneupozornilspotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Upozornenie žalovanej na uplatnenie tohto
práva vyplýva z upozornenia žalobcu vo výzve zo dňa 6.12.2012 (posledná výzva na zaplatenie dlžnej
splátky) adresovanej žalovanej.

1.4 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnym stanoviskom žalobcu, že ak veriteľ určí predčasnú

splatnosť, premlčanie sa riadi odo dňa splatnosti naposledy splatnej splátky a že len kvôli nezaplateniu
naposledy splatnej splátky mohol žalobca určiť predčasnú splatnosť. V tomto smere súd poukázal na to,
že pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh , obsahuje § 103 vety
druhej OZ osobitne právnu úpravu pre začatie plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V danom
prípade, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej k 27.10.2012,

a preto začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na zaplatenie zosplatneného
úveru odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t.j. od dňa 27.10.2012 a uplynula dňa 27.10.2015. Svoje
právo na zaplatenie zosplatneného dlhu si žalobca uplatnil žalobou na začatie konania podanou na
súde dňa 11.1.2016, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na
súde. Pretože žalovaná namietala premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, súd na

jej námietku premlčania musel prihliadnuť a žalobu zamietol. Žalovaná mala v konaní úplný procesný
úspech, preto súd rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu
100 %.

1.Protitomutorozsudkupodalpísomnevzákonnejlehoteodvolaniežalobca, ktorýnavrhol,abyodvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm f) a h) CSP.
Poukázalnaust.§565Občianskehozákonníka,podľaktorého„Akideoplnenievsplátkach,môževeriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej

splátky.“ Z dikcie zákona vyplýva, že ak Žalobca ako veriteľ nevyužije toto svoje právo prestane bežať
trojročná premlčacia doba pre celý zostávajúci dlh. Jednotlivé splátky sa tak opäť premlčujú samostatne
v trojročnej premlčacej dobe. Ak niektorá následná splátka nebola splnená, začne opäť bežať trojročná
premlčacia doba pre zostatok dlhu ako celku. Z uvedeného dôvodu žalobca ako veriteľ nemohol určiť
predčasnú splatnosť v mesiaci apríl 2014 pre nezaplatenie splátky, ktorá bola splatná v mesiaci august

2013,nakoľkomedzičasombolidojednanésplátkysplatnévďalšíchmesiacoch.Uviedol,žeustanovenie
§ 565 Občianskeho zákonníka výslovne bráni takémuto zosplatneniu, lebo toto právo veriteľ stratil dňom
splatnosti ďalšej splátky. Veriteľ tak môže toto právo uplatniť len pre nezaplatenie splátky splatnej v
mesiaci január 2013. Žalobca až do určenia predčasnej splatnosti nemohol žiadať splátky splatné vbudúcnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že zákonodarca
zakotvil predmetné ustanovenie s cieľom ochrániť spotrebiteľa, aby nemohol byť sankcionovaný pri
omeškaní kratšom ako 3 mesiace. Je však dôležité dodať, že toto ustanovenie žiadnym spôsobom

neskracuje premlčaciu dobu, ktorá aj naďalej zostáva trojročná. V prípade núteného zákonného čakania
na určenie predčasnej splatnosti sa rovnako nemôže počítať premlčacia doba odo dňa splatnosti prvej
omeškanej splátky (čomu bráni i samo ustanovenie § 565), ale odo dňa splatnosti naposledy splatnej
splátky za predpokladu, že veriteľ určí predčasnú splatnosť ihneď po uplynutí troch mesiacov, v opačnom
prípade by premlčacia doba nebola trojročná ale 2 roky 9 mesiacov, čo by bolo v priamom rozpore s

ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Ak veriteľ určí predčasnú splatnosť po uplynutí dlhšieho
času,premlčaniezostávajúcehodlhusariadiododňasplatnostinaposledysplatnejsplátky.Zastalnázor,
že právo žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť nie je možné ani extenzívnym výkladom vykladať ako
jeho povinnosť, rovnako tak ani konajúci súd nemôže spätne vyhlásiť predčasnú splatnosť skôr, ako
tento prejav vôle učinil žalobca. Poukázal na závery NS SR v rozhodnutí 4Cdo/75/2007, NS ČR v
rozhodnutí 21Cdo/426/2005, ako aj uznesenie KS v Nitre sp.zn. 9Co/167/2018 zo dňa 28.09.2018.

2. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
niejedôvodné,pretorozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypodľa§387ods.1,2CSPpotvrdil.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ak má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP sa obmedzuje
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude ich opakovať.

6. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
7. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 103, jeho druhej vety, Občianskeho zákonníka
je zrejmé, že toto ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej
splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne

zosplatnil (lehota na splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. V prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie
(§565Občianskehozákonníka)eštetrimesiaceodomeškaniasozaplatenímsplátky,tovšakničnemení
na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej

splátky.
8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nárok žalobcu na plnenie uplatnený podanou žalobou dňa
11.01.2016 je premlčaný, čo viedlo k zamietnutiu podanej žaloby. Pri posudzovaní plynutia premlčacej

doby, najmä jeho počiatku, súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 103 druhej vety
Občianskeho zákonníka. Medzi stranami konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou
došlo k uzatvoreniu Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 005021345R dňa 02.07.2012, ako aj to,
že vzhľadom na postavenie žalobcu ako dodávateľa a žalovanú ako spotrebiteľa ide o spotrebiteľskúúver, na ktorý je potrebné aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských úverov podľa zákona č. 129/2010 Z.
z.. Sporným ďalej nebolo ani to, že žalobca na základe predmetného úveru poskytol žalovanej peňažné
prostriedky, ako aj to, že žalovaná bola zo splnením dlhu v omeškaní viac ako tri mesiace, v dôsledku

čoho žalobca platne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
9. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že vo vzťahu k posúdeniu prípadného premlčania pohľadávky
nie je možné vychádzať z ust. 103 OZ, pretože ustanovenie § 565 OZ výslovne bráni zosplatneniu pre
nezaplatenie skoršej splatnej splátky, pričom toto právo veriteľ stratil dňom splatnosti ďalšej splátky. V
tomto prípade veriteľ mohol toto právo uplatniť len pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci január

2013. Odvolací súd však nesúhlasí s argumentáciou žalobcu poukazujúc na ustanovenie § 103 OZ,
podľa ktorého pri dohodnutom plnení v splátkach, plynie premlčacia doba odo dňa zročnosti každej
jednotlivej splátky. Ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh (§ 565 OZ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podstatné pre začatie plynutia
premlčacej doby v tomto prípade je posúdenie, ktorá nesplnená splátka spôsobila splatnosť celého
dlhu (úveru). Keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je nutné zohľadniť aj ustanovenie § 53

ods. 9 OZ, podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ pred uplatnením práva podľa
§ 565 OZ musí v lehote nie kratšej ako 15 dní upozorniť spotrebiteľa, že dané právo (zosplatnenie
celého dlhu) využije. Zároveň musia uplynúť aspoň tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky.

Pokiaľ dodávateľ toto právo nevyužije a mimoriadnu splatnosť dlhu - úveru nevyhlási, dlh je aj naďalej
splatný v jednotlivých splátkach dohodnutých v zmluve a tieto sa premlčujú samostatne. Ak však pre
nesplnenie niektorej zo splátok nastane splatnosť dlhu, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Premlčacia doba na zaplatenie takto zosplatneného dlhu začína plynúť skôr, ako
dôjdekzosplatneniudlhu.Uplatniťinštitútzosplatneniacelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky

je právom veriteľa, nie jeho povinnosťou. Pokiaľ veriteľ toto právo dané mu v ustanovení § 565 OZ
nevyužije, plynie premlčacia doba pre jednotlivé splátky samostatne. Ak však veriteľ dané právo využije,
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (103 OZ druhá veta).
10. Odvolací súd uvádza, že žalobca platne a súladne s § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ zosplatnil celý
dlh ku dňu 27.01.2013, keď dňa 06.12.2012 upozornil žalovanú na jej omeškanie s plnením jednotlivých

splátok viac ako tri mesiace a súčasne ju vyzval k úhrade zameškaných splátok v sume 472, 26 eura,
pričom žalovaná napriek predmetnej výzve svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkovoprávneho vzťahu
vzniknutého zo zmluvy o úvere nesplnila. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ku dňu doručenia výzvy
žalobcu zo dňa 06.12.2012 bola v omeškaní viac ako 3 mesiace resp. žalovaná riadne neuhradila
splátku splatnú v septembri 2012.

11. Odvolací súd dáva do pozornosti, že pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej trojročnej
premlčacej doby celého úveru (v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru) je v prvom rade nevyhnutné
diferencovať medzi okamihom vyhlásenia zročnosti úveru zo strany veriteľa a okamihom, ktorým
nastáva zročnosť celého úveru. Veriteľ okamihom vyhlásenia zročnosti úveru rešpektujúc zákonné

podmienky pre daný postup podľa ustanovení § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ poukazuje na skutočnosť,
že došlo z jeho strany k uplatneniu predmetného inštitútu, resp. jeho oprávnenia z dôvodu riadneho
a včasného neplnenia jeho pohľadávky zo strany dlžníka, avšak daný úkon (vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru) veriteľa má len deklaratórne, osvedčujúce účinky s tým, že ho nemožno spájať
resp. stotožňovať s okamihom, ktorým nastáva zročnosť samotného úveru. Z uvedeného je zrejmé,

že okamihom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ako úkonu ktorým si veriteľ uplatňuje svoje
oprávnenie podľa § 565 OZ, nenastáva súčasne aj samotná zročnosť celého úveru, pretože naopak
tá sa viaže ku dňu zročnosti nesplnenej splátky, ktorá zapríčinila, resp. bola konštitutívnou príčinou
zosplatnenia dlhu (§ 103 OZ druhá veta), preto je nevyhnutné začiatok plynutia trojročnej objektívnej
premlčacej lehoty viazať na predmetný okamih.

12. V konaní nebolo sporné, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
27.10.2012. Začiatkom plynutia premlčacej lehoty je deň 28.10.2012 ako nasledujúci deň po splatnosti
splátky, v súvislosti s omeškaním ktorej došlo k splatnosti celého dlhu, a uplynula dňa 28.10.2015.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že zročnosť celého úveru bola vyhlásená ku dňu

27.01.2013 s tým, že splátka pre ktorú bola vyhlásená a od ktorej začína plynúť premlčacia lehota bola
splatná tri mesiace vopred, t. j. dňa 27.10.2012. Žalobca doručil svoj návrh na súd dňa 11.01.2016 a
premlčacia lehota uplynula dňa 28.10.2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca neuplatnil svoj
nárok v trojročnej premlčacej lehote.13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacomkonaníbolaúspešnážalovaná,avšaktejtotrovyvodvolacomkonanínevznikli,pretoodvolací
súd rozhodol, že žalovanej nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).