Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215852
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2110215852.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: Strýček, s.r.o., Košúty 284, IČO: 36
247 405, zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, Dolné Bašty 2, Trnava, proti
žalovanému: Ing. Jozef Belavý, Pavlice 3, IČO: 18 031 102, o určenie práva užívať poľnohospodársku
pôdu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 25Cb/89/2010-906 zo dňa

17.05.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti sústredené v pôdnych blokoch: Sládkovičovo č. 7201/1 o
výmere 8,03 ha, Sládkovičovo č. 6202/1A o výmere 3,63 ha, Sládkovičovo č. 6202/1B o výmere 18,99

ha, Sládkovičovo č. 5001/1 o výmere 27,36 ha oprávnene užívala v čase od 01. 01. 2009 do 31. 12.
2009 obchodná spoločnosť Strýček s. r. o. so sídlom Košúty č. 284, 925 09 Košúty, spoločnosť zapísaná
v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava odd. Sro, vložka 13249/T, IČO: 36 247 405 a žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť advokátke žalobcu náhradu trov konania žalobcu, spočívajúce v zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.016,92 eur do troch
dní.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že
poľnohospodársku pôdou sústredenú v pôdnych blokoch užíval na základe nájomných zmlúv v období
od 01.01.2009 do 31.12.2009 oprávnene. Nájomné zmluvy mal žalobca uzatvorené od 01.10.2007 s
prenajímateľmi F. V., O. I., L. V., D. A., J. E., K. X., Ing. P. C., V. B., MUDr. F. P., Ing. P. B., F. B., V. C.,
T. H., M. A., P. O., F. O. a od 01.10.2008 i s prenajímateľom P. A.. Uvedené nájomné zmluvy sú platné,

žalobca ich mal uzatvorené s vlastníkmi pozemkov, ktorým aj uhrádzal nájomné. Vlastníci žalobcovi
prehlásili, že nájomný vzťah so žalobcom naďalej trvá, a tento pozemky užíva od 01.10.2007.

3. Žalovaný označil nájomné zmluvy, ktoré predložil žalobca za neplatné a žiadal návrh zamietnuť.
Nájomné zmluvy dal podpísať prenajímateľom dňa 17.01.2008 z dôvodu, aby mu žalobca vyplatil
finančné prostriedky.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodne rozhodnutím č.k. 25Cb/89/2010-377 zo dňa
11.11.2011, ktorým návrhu vyhovel, ale ktorý rozsudok bol na základe odvolania žalovaného uznesením
odvolacieho súdu č.k. 31Cob/9/2012-422 zo dňa 30.07.2013 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5.Vo veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, vypočul svedkov
F. B., V. B., V. C., MUDr. F. P. a návrhu vyhovel.6. Súd poukázal na to, že spor bol vyvolaný na základe pokynu Poľnohospodárskej platobnej
agentúry, ktorá ako príslušný orgán štátnej správy pri rozhodovaní o poskytnutí podpory na skutočne

využívanú poľnohospodársku pôdou zistila, že o podporu požiadal žalobca i žalovaný a obaja prehlásili,
že zabezpečujú hospodárenie na predmetných plochách vo svojom mene, o čom doložili dôkazy,
z ktorých ale Poľnohospodárska platobná agentúra nedokázala jednoznačne určiť, ktorý subjekt
skutočne obhospodarovanie sporných plôch zabezpečil, preto podľa § 16c zák. č. 543/2007 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o

zmene niektorých zákonov rozhodnutím zo dňa 13.06.2010 prerušila správne konanie o poskytnutie
podpory a žiadateľov odkázala na súdne konanie, v ktorom súd otázka sporného užívania predmetnej
poľnohospodárskej pôdy vyrieši.

7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca tak bol na podanie žaloby odkázaný priamo
Poľnohospodárskou platobnou agentúrou, ktorá konanie o poskytnutí podpory prerušila, ktorú

skutočnosť súd označil za existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení,
ako vyplýva z právnej úpravy uvedenej v § 80 písm. c/ O.s.p., keď existuje stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorým je ohrozené žalobcovo právne postavenie a ktorý nemá možnosť
iným právnymi prostriedkom tento nedostatok odstrániť. K uvedenému súd poukázal na právnu úpravu
uvedenú v nar. vlády č. 20/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

priamych platieb a v zák. č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánoch štátnej správny pri poskytovaní
podpory v poľnohospodárstve, podľa ktorého došlo k prerušeniu správneho konania v spojení s § 1
zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov, a o zmene niektorých zákonov, pričom vychádzal i z právnej úpravy uvedenej v § 663 a §
676 ods. 1 Obč. zák., ktorý rieši otázku nájomnej zmluvy.

8. V konaní mal súd preukázané, že žalobca predmetnú pôdou užíva od r. 2009, hoci žalovaný tvrdil,
že ju neužíva oprávnene, pretože i žalovaný má na rovnakú pôdu uzatvorené s vlastníkmi nájomné
zmluvy. Jednotliví vlastníci vo svojich výpovediach v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod.
sp.zn. 1T/15/2009 uviedli, že ich žalovaný navštívil s tým , že nie je schopný sám obhospodarovať

predmetné prenajaté pozemky, preto im predložil na podpis nové nájomné zmluvy, v ktorých bol ako
nájomca uvedený žalobca.

9. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že na Okresnom súde Trnava v konaní vedenom pod sp.zn.
36Cb/161/2014 sa rozhoduje o vyprataní predmetných pozemkov, kde v postavení žalobcu vystupuje

Ing. Jozef Belavý a žalovaným je Strýček s.r.o., v ktorom konaní sa súd zaoberal tiež platnosťou
predmetných nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a vlastníkmi pôdy, a žalobu zamietol
keď dospel k záveru, že zmluvy sú neplatné, preto nemohlo dôjsť ani k ich vypovedaniu. Prvoinštatnčný
súd sa s týmto rozhodnutím, deklarovaným rozsudkom zo dňa 21.01.2015 v celom rozsahu stotožnil
a zdôraznil, že žalovaný nárok na užívanie pozemkov preukazoval nájomnými zmluvami uzatvorenými

s vlastníkmi pozemkov, a to konkrétne nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom F. B. dňa
1.10.2007, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom L. B. dňa 6.8.1993, nájomnou zmluvou
uzavretou s prenajímateľom O. I. dňa 1.10.2010, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom F. V.
dňa 1.10.2010 v znení dodatku zo dňa 7.4.2008, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom L. V.
dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom K. X. dňa 30.9.2003 a zo dňa 7.4.2008,

nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom F. O. dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s
prenajímateľom J. E. dňa 1.10.2000 a zo dňa 7.4.2008, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom
P. O. dňa 30.9.2003, nájomnou zmluvou uzavretou s prenajímateľom Ing. P. C. dňa 1.10.2007.

10. Prvoinštančný súd tvrdenia žalovaného označil za zmätočné, keď i z trestných konaní vedených

na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 1T/58/2010 a sp.zn. 1T/15/2009 vyplýva, že žalovaný nebol
schopný riadne vykonávať podnikateľskú činnosť, keď riadne neobrábal pozemky, plodiny nezasial a
podpisy na nájomných zmluvách sú falošné. Okrem toho, ak podal v inom konaní žalobu voči žalobcovi
na vypratanie nehnuteľnosti je tým preukázané, že predmetné pozemky skutočne užíval a užíva žalobca
a nie žalovaný, ktorý sa tak v inom konaní domáha ich vypratania, čo znamená, že ich reálne neužíva

a na nich nehospodári.

11. Súd vyhodnotil ako platné nájomné zmluvy uzatvorené vlastníkmi pozemkov so žalobcom, pretože
je v nich jasne určená časť poľnohospodárskej pôdy, ktorá je vo vlastníctve prenajímateľov a ktorá jepredmetom nájmu a zmluvy obsahujú všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti akými sú účel
nájmu, doba a nájomné.

12. Súd prvej inštancie sa vyporiadaval i s námietkami, ktoré vniesol v tomto konaní v rámci podaného
odvolania žalovaný voči v poradí prvom rozsudku č.k. 25Cb/89/2010-377 vydanom dňom 11.11.2011 v
tomto konaní a uviedol, že nájomné zmluvy, na ktoré poukazoval žalovaný nemajú náležitosti žiadneho
právneho úkonu, ktorým by mal byť zastretý iný právny úkon, žalovaný poukázal na to, že žalobca mu
opakovane požičiaval finančné prostriedky na zaplatenie plnení, ktoré mu vznikli na daniach, za osivo v

súvislosti s uzatvorenými nájomnými zmluvami, z čoho dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia v tomto konaní.

13. Nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené s vlastníčkami pôdy T. H. a Mgr. M. A. bolo zistené, že tieto
nájomné zmluvy so žalobcom nepodpísala, ale súd mal za to, že pôdu týchto vlastníčok žalobca užíval
ako oprávnený držiteľ, ktorý bol v dobrej viere, že má s nimi podpísané riadne nájomné zmluvy, ktoré

mu predložil žalovaný, čo bolo až po roku 2009. Počas roku 2009 uvedené zistenie súd vyhodnotil v
prospech žalobcu s tým, že pozemky týchto vlastníčok užíva v dobrej viere, a rovnako súd posúdil a
vyhodnotil i zmluvu uzatvorenú s vlastníkom F. B..

14. V závere súd skonštatoval, že žaloba mal platne uzatvorené pre rozhodné obdobie nájomné zmluvy

s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy a to L. V., V. F., C. V., P. O., F. O., K. X., P. C., K. C., J. E., O. I.,
V. B., MUDr. F. P. , D. A., P. A. a bol i oprávneným užívateľom pôdy vo vlastníctve M. A., T. H., F. B.,
ktorú užíval v dobrej viere, že má s vlastníkmi uzatvorenú nájomnú zmluvu, keď z ustanovení § 663 a
nasledujúcich Obč. zák. nevyplýva povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu v písomnej forme. Skutočnosť,
že k uzatvoreniu nájomných zmlúv došlo až v roku 2009 nevylučuje existenciu nájomného vzťahu od

01.10.2007, ktorého existenciu súd odvodil od čestných prehlásení vlastníkov poľnohospodárskej pôdy
o tom, že žalobca pôdu, ktorá je v ich vlastníctve riadne užíva, obhospodaruje a platí nájomné od
01.10.2007. Tvrdenia žalovaného, podľa ktorých nájomné zmluvy uzatvorené so žalobcom sú neplatné
z dôvodu, že vlastníci poľnohospodárskej pôdy s ním majú uzatvorené nájomné zmluvy k tej istej
poľnohospodárskej pôde, neboli súdu relevantným spôsobom preukázané, nájomné zmluvy predložené

žalovaným sú zmätočné, predmet nájmu nie je presne špecifikovaný, rovnako ani doba nájmu, z ktorej
nie je možné určiť, či je zmluva uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú. Za zmätočný súd označil i
list žalovaného zo dňa 09.04.2008, ktorým ruší nájomné zmluvy so žalobcom, k čomu vzal do úvahy
výpovede svedkov vypočutých v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/15/2009 ktorí vypovedali, že podpisom
listu nemali v úmysle ukončiť nájomné zmluvy so žalobcom. Na predmetnom liste tiež absentujú podpisy

viacerých vlastníkov pôdy a žalovaný nepreukázal doručenie listu žalobcovi. Súd prvej inštancie tak
mal za nesporné, že poľnohospodársku pôdu, ktorá je predmetom konania preukázateľne riadne
obhospodaroval žalobca v roku 2009 v súlade so zákonom a s uzatvorenými zmluvami a v dobrej viere,
že má uzatvorené nájomné zmluvy aj s vlastníkmi, za ktorých podpísal nájomné zmluvy žalovaný, čím
žalovaný uviedol žalobcu do omylu. Po vyhodnotení tak súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a podľa

§ 142 ods.1 O.s.p. uložil neúspešnému žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania, ktoré
podrobne v odôvodnení rozsudku s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z. špecifikoval.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrh zamietol. Obsahom podaného odvolania bol opis

priebeh konaní pred súdom prvej inštancie, popis rozhodnutí vydaných v konaniach vedených pod sp.zn.
1T/15/2009, 1T/58/2010, 17C/110/2010, 16C/556/2013, ktorými poukazuje odvolateľ na ostatné konania
a spory, odhliadnuc od invektív, ktoré smeroval voči konajúcemu súdu a právnej zástupkyni žalobcu,
samotný návrh žalobcu označil za pokračujúce klamstvo s tým, že v poradí druhý rozsudok vydaný
súdom prvej inštancie nepriniesol nič nové a až v závere zdôraznil, že poľnohospodársku pôdu tak,

ako je identifikovaná a sústredená v pôdnych blokoch a ako j uoznačil prvoinštančný súd vo výroku
svojho rozhodnutia nemožno žiadnym spôsobom identifikovať, preskúmať podľa parciel a je názoru, že
v bloku Sládkovičovo č. 6202/1B sú zahrnuté i pozemky P. a D. A., ktorí ale s týmto konaním nesúvisia,
v bloku Sládkovičovo č. 5001/1 sú zahrnuté pozemky, ktoré vlastní priamo žalovaný, a pokiaľ ich nie je
možné presne identifikovať je takýto rozsudok nezrozumiteľný a pre možný výkon nepoužiteľný. Práve

na základe tejto neurčitosti označil rozhodnutie prvoinštančného súdu za nesprávne a neurčité.

16. Počas odvolacej lehoty bolo súdu prvej inštancie doručené ďalšie podanie žalovaného zo dňa
29.06.2016, ktoré označil ako „Doplnenie odvolania“, v ktorom opakovane zopakoval priebeh konania aopis jednotlivých rozhodnutí vydaných v tomto konaní, popísal výpovede a čiastočne citoval výpovede
v konaní vypočutých svedkov s tým, že žalobca vo výpovedi sám potvrdil, že mnohých vlastníkov
pozemkov na zmluvách sám podpísal, čo bolo ale až po r. 2009.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28.06.2016 a uviedol, že rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za správny, zákonný, ktorý vychádza z vykonaného dokazovania a
všetkých relevantných skutočností. Samotné odvolanie označil za hrubo urážajúce, hanlivé a zmätočné,
odvolateľovi chýba elementárna slušnosť. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

18. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalovanému odvolateľovi (č.l. 986), ktorý ho prevzal, ale
vyjadrenie v rámci možnosti podať odvolaciu repliku nevykonal.

19. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú
zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z

princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania
a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. Krajský súd konajúci ako
súd odvolací rešpektuje stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán,
že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia
súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania s tým, že poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok

3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na
dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., z ktorých vychádzal súd prvej inštancie
a odvolateľ v čase podania odvolania.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustnézdôvodu,ženebolisplnenépodmienkyna vydanietakéhotorozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

21. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 389 C.s.p.

1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebod) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

22. Odvolanie podané žalovaným podľa dôvodov, ktoré v nich uvádzal, podradil odvolací dôvod pod
právnu úpravu uvedenú v § 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. a z tohto pohľadu sa vecou zaoberal.

23. Vzhľadom na zistený skutkový stav odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, podľa
ktorého žaloba, ktorou žalobca žiada určiť, že bol v období od 01.01.2009 do 31.12.2009 oprávnený
užívať konkrétnu poľnohospodársku pôdu je vhodným prostriedkom na odstránenie právnej neistoty,
pretože týmto určením sú zodpovedané i sporné otázky medzi účastníkmi konania a vyjasní sa i
potreba vyžadovaná Poľnohospodárskou platobnou agentúrou. Pre danosť existencie naliehavého

právneho záujmu ale je nevyhnutné, aby výrok požadovaného súdneho rozhodnutia bol nielen spôsobilý
ovplyvniť právne postavenie žalobcu, ale určil práv a povinností strany sporu v spojení s jej postavením
v konkrétnom hmotnoprávnom vzťahu. Z dôvodu, že výrok rozsudku je spôsobilý ovplyvniť právne
postavenie žalobcu najmä k nevyriešenej otázke, pre ktorú bolo prerušené konania Poľnohospodárskej
platobnej agentúry, je naliehavý právny záujem na takomto určení dôvodný.

24. Odvolací súd ale vyčíta súdu prvej inštancie, že bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia v odôvodnení
rozhodnutia, prevzal do výroku rozsudku označenie pozemkov podľa pôdnych blokov bez toho, aby
ich bolo možné bližšie identifikovať a zistiť, z ktorých parciel sú tvorené vzhľadom na nájomné
zmluvy, v ktorých sú prenajaté pozemky identifikované podľa parcelných čísel, čo má za následok

nepreskúmateľnosť takého rozhodnutia a tak i opodstatnenosť odvolacieho dôvodu.

25. Súd prvej inštancie odkázal na právnu úpravu uvedenú v zák. č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti
štátnej správny pri poskytnutí podpory v poľnohospodárstve, ktorá vymedzuje pojmy, podľa ktorého
pôdnym blokom sa rozumie základná jednotka evidencie pôdy, ktorá predstavuje súvislú plochu

obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy (§ 2 písm. c/). Ako vyplýva z uvedeného, pôdny blok je
pojem, ktorý používa Poľnohospodárska platobná agentúra v konaní, ale v danej veci je potrebné
predmetné pozemky určiť tak, aby boli identifikovateľné vo vzťahu k jednotlivým zmluvám o nájme
poľnohospodárskych pozemkoch, pretože iba tak je možné zistiť, či prenajaté pozemky sú totožné a
tvoria pôdne bloky. Bez tohto identifikovania nie je možné preveriť ani správnosť výroku rozsudku.

26. Podstatnou skutočnosťou je i prejudiciálne posúdenie platnosti nájomných zmlúv, ktoré boli
uzatvorené v roku 2007, čo je za účinnosti zák.č. 504/2003 Z.z. a to vzhľadom na právnu úpravu
uvedenú v § 5 a § 14 cit. zák., podľa ktorej je potrebné posúdiť, o aký druh nájmu v prípade žalobcu
sa jedná, pretože zák. č. 504/2003 Z.z. diferencuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely, na

poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, nájom podniku na poľnohospodársku výrobu a
nájom lesného pozemku a podľa tohto rozdelenia aj určuje formu a náležitosti zmluvy o nájme pozemku.
súvislosti s posúdením tejto otázky dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie
NS SR 4Cdo 240/2009, ktoré sa zaoberá problematikou nájomných zmlúv, ich špecifikami, ktoré môžu
byť návodom pre ďalší postup súdu prvej inštancie.

27. Odvolací súd tak z dôvodov nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. mu vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

28. S poukazom na povinnosť odvolacieho súdu vyplývajúcu z ust. § 391 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého
je odvolací súd v odôvodnení povinný uviesť , ako má súd prvej inštancie ďalej postupovať odkazuje
odvolací súd na bod 25. a 26. tohto uznesenia, ktorým potrebný postup označil. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).