Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114202088
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3114202088.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcov: 1/ N.. Y. L., nar.

XX.XX.XXXX, občan SR, bytom W., U. č. XXX/XX, 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom X. X.
- W., X. č. XXXX/XX, 3/ H. L., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom W. č. XXX, 4/ C. W., nar. XX.XX.XXXX,
občianka SR, bytom J. nad P., L. kaštieľom č. XXX/XX - XX, 5/ N.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, občan SR,
bytom B., Y. L. č. XX/XX, všetci právne zastúpení Y.. U. Ďurišovou, advokátkou, so sídlom v Považskej
Bystrici, Dukelská č. 972/7-3 proti žalovanej: P. V., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom W., L. č. XXX/
X, právne zastúpená Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom, Moyzesova
č. 1200/12 o určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaná má proti žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne právo na náhradu trov konania vo výške
100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia1/-5/sažalobouzodňa03.02.2014domáhaliurčenia,že parcelač.XXXnachádzajúcasa
v okrese N., v obci W., v k. ú. W., zapísaná na LV č. XXX je zaťažená vecným bremenom, oprávňujúcim
každého vlastníka, prípadne spoluvlastníka parc.č. XXX nachádzajúcej sa v okrese N., v obci W., v k.
ú. W., zapísaná na LV č. XXX na prechod pešo a prejazd motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX
nachádzajúcu sa v okrese N., v obci W., v k. ú. W., zapísanú na LV č. XXX a to cez priechod ako

je vyznačený na geometrickom pláne Strediska geodézie v Považskej Bystrici, zo dňa 26.01.1989,
overenom dňa 30.01.1989, č. zákazky 5C/608/88-15 a náhrady trov konania. Uviedli, že žalobcovia 1/
- 5/ sú podielovými spoluvlastníkmi rod. domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX a parcely č.
XXX- zast. plocha a nádvoria o výmere XXX m2 v obci W., v k. ú. W. v okrese N., zapísané na LV č.
XXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX
a parcely č. XXX-zast. plocha a nádvoria o výmere 289 m2 v obci W., v k. ú. W. v okrese N., zapísané
na LV č. XXX. Medzi parcelou XXX a parcelou XXX sa v ich prednej časti nachádza parcela č. XXX,

ktorá je spoločným vchodom. Situácia je zrejmá z geometrického plánu Strediska geodézie v Považskej
Bystrici, zo dňa 26.01.1989, overeného dňa 30.01.1989, č. zákazky 5C/608/88-15. V konaní vedenom
pred Okresným súdom Považská Bystrica sp.zn. 5C/608/88 bol schválený súdny zmier ( právoplatný
dňa 1.3.1989), na podklade ktorého sa otec žalobcov 1/-5/ a bývalý vlastník nehnuteľností vedených v
LV č. XXX v k.ú. W. L. L. ( ako navrhovateľ) domohol od bývalej vlastníčky nehnuteľností v LV č. XXX
vecného bremena, ktoré ho oprávňovalo prechádzať po jej parcele č. XXX v k.ú. W. pešo a povozom
tak, aby sa dostal na svoju parcelu č. XXX v k.ú. W. v zmysle vyššie uvedeného geometrického plánu.

Na podklade tohto súdneho rozhodnutia Správa katastra Ilava zapísala na LV č. XXX do poznámok
ťarchu a na LV č. XXX právo prechodu cez parcelu XXX na LV č. XXX, pričom otec žalobcov bol
presvedčený o tom, že ide o ťarchu zriadenú „in rem“ , ktorá umožní každému vlastníkovi parc.č.XXX
právo prechodu cez túto parcelu č. XXX. G. X. mala vždy výhrady, aby otec žalobcov prechádzal cez jejparcelu aontamchodilibavskutočne nevyhnutnýchprípadoch;zaúčelomodvezeniafekáliízdomácich
zvierat, vyprázdnenia žumpy a dovozu palivového dreva. Právna predchodkyňa žalovanej sa domáhala
súdnoucestouvkonaní vedenompredOkresnýmsúdomPovažskáBystricasp.zn.8C/1502/94zrušenia

uvedeného vecného bremena, avšak bez úspechu. Po smrti L. L. dňa XX.XX.XXXX sa podielovými
spoluvlastníkmi rod. domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XXX a parcely č. XXX stali žalobcovia
s tým, že ich matka H. L. mala zriadené právo doživotného bývania a užívania domu. Po smrti G. X.
sa stal vlastníkom parc.č. XXX jej vnuk G. V., ktorý darom ( v roku 2002) previedol nehnuteľnosti na
žalovanú. Zo začiatku im žalovaná nebránila v prechode cez jej parcelu a k zmene došlo začiatkom roku

2013, kedy im oznámila, že ťarcha týkajúca sa vecného bremena je z jej listu vlastníctva vymazaná a
preto nemôžu cez jej parcelu viac prechádzať. Od tohto okamihu im žalovaná neumožňuje prechádzať
cez túto parcelu a ak áno, iba na požiadanie. Túto skutočnosť si žalobcovia 1/ až 5/ overili na Správe
katastra Ilava a nebolo im známe, na akom právnom základe došlo k výmazu tejto ťarchy. Žalobcovia
sa preto v súlade s ust. § 151o ods.1 a § 134 ods.1-3 Občianskeho zákonníka domáhali určenia, že
im patrí vecné bremeno obsiahnuté v žalobnom návrhu s poukazom na to, že toto právo im vzniklo

vydržaním. K zákonným predpokladom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu patria :
existencia nehnuteľnosti, ktorá má byť vecným bremenom zaťažená; oprávnená držba po celú vydržaciu
dobu a nepretržitosť užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej vydržacej doby s tým,
že plynutie vydržacej doby je pretrhnuté iba okolnosťou, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo
prestane nakladať s vecou ako so svojou. Poukázali na judikatúru, napr. rozhodnutie Krajského súdu v

Nitre sp.zn.7Co/22/2012 a rozsudok NS ČR sp.zn. 3Cz/42/87. Žalobcovia odvíjajú svoju dobromyseľnú
držbu od rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 5C/608/88 a zápisu tejto ťarchy do
LV č. XXX, ktorá dodnes nebola vymazaná a po smrti ich otca toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu aj vykonávali. Poukázali na to, že oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny
dôvod, stačí aj domnelý právny dôvod a o výmaze vecného bremena z LV č. XXX sa dozvedeli až od

žalovanej v roku 2013. Dovtedy im žalovaná nebránila prechádzať cez túto parcelu a oni sa snažili cez
jej parcelu prechádzať len v nevyhnutných prípadoch a smrťou ich otca sa pre nich nič nezmenilo. Ich
vzťahy so žalovanou nie sú dobré a oni sa nemajú ako dostať na zadnú časť parcely č. XXX, preto
sa domáhali podľa § 80 písm.c/ O.s.p. určenia, že toto im toto právo patrí. Svoj nárok preukazovali
listinnými dôkazmi a to výpisom z LV č. XXX a XXX v k.ú. W., geometrickým plánom zo dňa 26.1.1989 č.

5C/608/88-15, uznesením Okresného súdu Považská Bystrica 5C/608/88 zo dňa 2.9.1988, poukázali
na spisy Okresného súdu Považská Bystrica E 976/91, 7C/224/92, 8C/1502/94, 8C/883/96 a navrhli
výsluch svedkov T. W. a N.. Y. W..
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia odvodzujú svoje právo prejazdu a prechodu
cez parcelu vo vlastníctve žalovanej, ktoré bolo stanovené "in personam" v prospech L. L., ktorý uzatvoril

pred súdom zmier s predchádzajúcou vlastníčkou pozemku, ohľadne práva prechodu zakresleného v
geometrickom pláne. Žalobcovia toto rozhodnutie súdu predložili, je jasné, že toto právo patrilo určitej
osobe, ktoré smrťou L. L. zaniklo, teda neprešlo na inú osobu a žalobcovia nemohli byť dobromyseľní,
že im toto právo patrí. Uviedla, že vôbec nevidela žalobcu 1/, že by chodil vyberať žumpu, on dráždi ich
psa a ona je presvedčená o tom, že žiadne právo prechodu žalobcovia nepotrebujú. Na parcele EN XXX

sa nič nechová, žalobcovia 1/ - 5/ môžu chodiť na záhradu zo svojho domu cez verandu a prístavbu,
kde žiadne obytné priestory nie sú a taktiež si môžu pre potreby žumpy dotiahnuť hadice cez obytné
priestory a nemusia chodiť cez jej parcelu. Žiadne opravy nemusia vykonávať tak, aby chodili cez jej
parcelu; drevo si môžu preniesť po pod okná po svojom chodníku dozadu a aj tak to drevo vozili. Preto
so žiadnym vecným bremenom nesúhlasí. Žalobca 1/ sa začal domáhať svojich práv až v roku 2012

- 2013. Poukázala na to, že v dohľadnom čase bude v obci kanalizácia. Po smrti L. L. v roku 2000
žalobcovia cez spornú parcelu neprechádzali, a ak by súd dospel k záveru, že právo prechodu smrťou
L. L. nezaniklo ale súvisí s vlastníctvom nehnuteľností, vznáša žalovaná podľa § 109 Obč. zákonníka
námietku premlčania s poukazom na to, že vecné bremeno zanikne, ak sa 10 rokov nevykonávalo a
žalobcovia právo prechodu cez parcelu nevykonávali od smrti poručiteľa od roku 2000 do roku 2013 a

žalobu podali na súd až v roku 2014, keď už bolo právo premlčané. Navrhla vypočuť svedkov W. V. a G.
V.. Predložila odborné posúdenie pohybu vozidiel po pozemku rodinného domu súp. č. XXX/X v k.ú. W.
vypracovaného N.. O. R. z odboru statiky stavieb a z neho je zrejmé , že šírka predmetného pozemku
je v najširšom mieste 2,85 m a v najužšom mieste 1,54 m, ktorá je vymedzená pevnými prekážkami
( na jednej strane stenou rodinného domu resp. dreveného skladu a na druhej pevným oplotením) a

požadovaný pojazd pre kategóriu vozidiel skupiny 2 podskupiny min. N1 ( malé a stredné nákladné
automobily) je podľa platnej U. XX XXXX z dôvodu šírkových parametrov predmetného pozemku a
požadovaných parametrov vozidiel, ktoré by po ňom mali prechádzať, je absolútne vylúčený.3.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasospisovýmmateriálom,listinnýmidôkazmipredloženými
stranami, pripojenými spismi Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 8C/833/96, 7C/224/92 a
5C/608/88, vypočul strany ako aj navrhnutých svedkov G. V., W. V., T. W. a N.. Y. W..

4. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5. Podľa § 134 ods.1-3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.
6. Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
7. Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
8. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
9. Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej
osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
10. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
desať rokov nevykonávalo.

11. Žalobcovia 1/ až 5/ sa podanou žalobou domáhali určenia, že parcela č. XXX nachádzajúca sa v
okrese N., v obci W., v k. ú. W., zapísaná na LV č. XXX je zaťažená vecným bremenom, oprávňujúcim
každého vlastníka, prípadne spoluvlastníka parc.č. XXX v k. ú. W., zapísaná na LV č. XXX na prechod
pešo a prejazd motorovým vozidlom cez parcelu č. XXX, zapísanú na LV č. XXX a to cez priechod
ako je vyznačený na geometrickom pláne Strediska geodézie v Považskej Bystrici, zo dňa 26.01.1989,

overenom dňa 30.01.1989, č. zákazky XC/XXX/XX-XX. Naliehavý právny záujem na takom to určení
odvodzovali od stavu právnej neistoty, ktorá spočíva v tom, že ich právo prechodu cez parcelu XXX na
LV č. XXX, je v časti „C“ LV č. XXX v k.ú. W. v ich prospech zapísané, avšak nekorešponduje mu zápis
povinnosti žalovanej im umožniť realizáciu toto práva, pretože v časti „ C“ LV č. XXX v ich prospech nie je
zapísaná takáto ťarcha. Svoj nárok na prechod a prejazd cez túto parcelu odvodzovali od právoplatného

zmieru schváleného Okresným súdom Považská Bystrica v konaní vedenom po sp.zn. 5C/608/88 a
mali za to, že toto právo vecného bremena bolo zriadené „in rem“ a prešlo na nich smrťou ich otca L. L.
a toto právo aj vydržali, keďže po dobu XX rokov od jeho smrti právo prechodu a prejazdu cez parcelu
č. XXX aj vykonávali.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd

mal za preukázané, že v právoplatne skončenom konaní vedenom na Okresnom súde Považská
Bystrica pod sp. zn. 5C/608/88 sa otec žalobcov 1/ - 5/ L. L. ako bývalý výlučný vlastník nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX domohol súdneho zmieru nasledovného znenia: ,,Navrhovateľ je oprávnený
prechádzať cez parcelu EN XXX cez priechod ako je vyznačený na geometrickom pláne Strediska
geodézie v Považskej Bystrici, zo dňa 26.01.1989, overenom dňa 30.01.1989, č. zákazky 5C/608/88-15.

Odporkyňa G. X., rod. W. (matka terajšej žalovanej) sa zaväzuje navrhovateľovi umožniť prechádzať
cez vyznačený priechod a zdrží sa rušivých zásahov do práva navrhovateľa." V odôvodnení uznesenia
bolo skonštatované, že navrhovateľ nemá možnosť iným spôsobom sa dostať na svoju nehnuteľnosť
a právo prechodu mu vzniklo vydržaním. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 01.03.1989 a na
jeho podklade Správa katastra Ilava zapísala na LV č. XXX ťarchu a do poznámok na LV č. XXX právo

prechodu cez parcelu XXX na LV č. XXX - 5C/608/88 PVZ. V súčasnosti táto ťarcha nie je zapísaná
na LV č. XXX avšak zostala zapísaná na LV č. XXX. Z obsahu súdneho zmieru nepochybne vyplýva,
že išlo o dohodu medzi sporovými stranami, pričom právo prechodu malo v skutočnosti účinky ,,in
personam" ( patrilo určitej osobe -navrhovateľovi v spore 5C/608/88) a nie „in rem“ ( viažúce sa knehnuteľnosti), ako sa mylne domnievali žalobcovia. Ak by malo právo prechodu cez spornú parcelu
mať účinky vzťahujúce sa k veci a prechádzajúce na každého jej ďalšieho nadobúdateľa, musel
by navrhovateľ v súdnom zmieri byť označený v procesnom postavení vlastníka pozemku. Keďže

bol označený iba ako navrhovateľ, vecné bremeno vzniklo iba „in personam“ a patrilo na základe
dohody, ktorej obsah bol dojednaný medzi vtedajšími vlastníkmi pozemkov iba otcovi žalobcov 1/ až
5/, neprechádzalo na iné osoby a jeho smrťou dňa 27.11.2000 toto právo zaniklo. Jeho obsahom bolo
iba prechádzať cez parcelu č. XXX, avšak nebola v ňom žiadna zmienka o tom, že sa právo prechodu
vzťahujeajnaprávoprejazdumotorovýmvozidlom. Súdpretoskúmal,čivzhľadomnaexistenciuzápisu

vecného bremena práva prechodu cez parc.č. XXX zapísanej ako ťarcha na LV č. XXX, mohlo dôjsť k
vydržaniu práva vecného bremena žalobcami 1/ až 5/ totožného obsahu, v akom bol stanovený v spore
5C/608/88 po smrti L. L.; a či žalobcovia konali v ospravedlniteľnom omyle, že im toto právo ( zapísané
na LV č. XXX v k.ú. W.) patrí. Povinnosťou žalobcov 1/ až 5/ bolo pre účely vydržania preukázať, že toto
právo, zapísané v LV č. XXX nepretržite po celú 10 ročnú vydržaciu dobu od smrti poručiteľa, od ktorého
totoprávoodvodzovali,ajnepretržitevykonávali. Žalovanátotižtútoskutočnosťspochybňovalaatvrdila,

že žalobcovia vecné bremeno takéhoto obsahu nepotrebujú a právo prechodu ani nevykonávali.
13. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu
priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne -
ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak podľa minulej právnej úpravy, ako

aj podľa súčasnej (obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka
v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 01.01.1992) je
oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.
14. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také

faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá
je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť
predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si
neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy

hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka a
vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)

vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere.
15. Súd mal za to, že dobrá viera žalobcov, že im patrí právo prechodu cez parcelu č. XXX na LV č.
XXX v k.ú. W. vyplývala predovšetkým zo zápisu tohto práva na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. W., v

časti C-LV a z rozhodnutia XC/XXX/XX Okresného súdu Považská Bystrica, pričom žalobcovia konali v
omyle, že im toto právo patrí aj po smrti ich otca, ktorý bol stranou v spore 5C/608/88. Boli presvedčení
o tom, že ide o vecné bremeno patriace každému vlastníkovi parcely č. XXX v k.ú. W. ( in rem) hoci v
skutočnosti išlo o právo patriace iba konkrétnej osobe ( in personam) L. L.. Žalovaná požiadala o výmaz
vecného bremena po smrti L. L. zo svojho LV č. XXX podľa jej vyjadrenia v roku 2002 a žalobcu 1/ o

tom informovala až v roku 2013. Žalovaná namietala, že právo prechodu cez jej parcelu po smrti L. L.
žalobcovia 1/ až 5/ po dobu 10 rokov nepretržite nevykonávali a toto právo im preto zaniklo; žumpu
každoročne nevyvážali, lebo majú trativod a drevo mohli voziť po svojom pozemku.
XX. Žalobcovia 1/ až 5/ ako dôvod, pre ktorý potrebujú vecné práva k cudziemu pozemku označili
potrebu vyvážať žumpu, voziť drevo a opravovať svoju nehnuteľnosť. Svedok T. W. vypovedal, že

drevo do domu sa vozilo tak, že sa porezalo na malé kusy, aby sa vmestilo do sporáka a toto sa nosilo
povedľa domu žalobcov, po ich pozemku. Svedok N.. Y. W. v Košeci žil pred 15-20 rokmi a chodil cez
pozemok par.č. XXX čo najmenej a výlučne pešo, za účelom vyvezenia buriny zo záhrady a potme, aby
predchádzal konfliktom s bývalou majiteľkou (G. X.) a ako sa vyvážala žumpa nevedel uviesť. Svedok
G. V. poukázal na to, že žalobcovia 1/ až 5/ sa môžu napojiť sa miestnu kanalizáciu, nakoľko dom

žalovanej na ňu je napojený a tým by problém so žumpou odpadol. V tomto smere sa má vykonať dňa
28.3.2018 miestne šetrenie Obecným úradom v Košeci, aby sa vyriešil problém žalobcov s ich žumpou
a on sa nepamätá, že by žalobcovia vyvážali žumpu. Tvrdil, že drevo vozili cez svoj pozemok a s bránou
vedúcou z ich parcely na pozemok žalobcov sa 9 rokov nehýbalo. Žalobcovia môžu previezť aj veľkékusy dreva cez svoju prístavbu a nemusia chodiť po ich pozemku. Svedok W. V. uviedol, že žalobcovia
po ich pozemku nechodia vôbec, nemajú na to dôvod a žumpu nevyvážali. Naposledy fekálie boli v
sudoch a prišlo po ne fekálne vozidlo. Drevo vozia cez svoj dom.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené výpovede svedkov súd nemal za preukázané, že by vecné bremeno
v podobe práva prechodu cez parcelu č. XXX v k.ú. W. žalobcovia 1/ až 5/ nepretržite po celú 10-ročnú
vydržaciu dobu od smrti L. L. ( od 27.11.2000) aj vykonávali. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, že
by chodili cez túto parcelu za účelom pravidelnej dodávky dreva na kúrenie do domu a vývozu fekálií
a nepreukázali, že by využívali túto parcelu na prejazd motorovým vozidlom, teda nepreukázali vznik

vecného bremena vydržaním, pretože toto právo v rozsahu, v akom patrilo L. L. 10 rokov nevyužívali a
toto im zaniklo. Preto súd žalobu zamietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech
priznal náhradu trov konania 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.