Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010903
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8718010903.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.03.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného P. M. a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/110/2018 zo dňa 13.09.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/110/2018 zo dňa 13.09.2021 bol obžalovaný P. M.
uznaný vinným v bode I. z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona a v bode II.
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkom základe, že

v bode I.

- dňa 12.07.2018 v čase okolo 16:00 hod. vošiel, do predajne A. P. na G.. sv. N.. XX v O., počas
prevádzkových hodín, kde pristúpil k regálu s tovarom, z ktorého zobral 1ks svetlomodrých pánskych
šortiek zn. FJALL RAVEN, veľkosť 48 v hodnote 109,99,--eur, tieto zvesil z vešiaku, zroloval ich a vložil si
ich pod svoje oblečenie, kde následne z predajne odišiel bez toho, aby uvedený tovar priznal a zaplatil,
- dňa 16.07.2018 v čase okolo 12:40 hod. vošiel do rovnakej predajne počas prevádzkových hodín, kde
pristúpil k regálu s tovarom a zobral z neho 1ks pánskych nohavíc tmavosivej farby zn. FJALL RAVEN,

veľkosť 52 v hodnote 199,99,--eur, kde tieto zvesil z vešiaka a následne si ich vložil pod svoje oblečenie
a z predajne odišiel bez toho, aby uvedený tovar priznal a zaplatil,
- dňa 16.07.2018 v čase okolo 17:00 hod. opätovne počas prevádzkových hodín vošiel do uvedenej
predajne, kde pristúpil k regálu s tovarom, odkiaľ s tovarom, odkiaľ zobral 1ks žltej pánskej bundy zn.
FJALL RAVEN, veľkosť M v hodnote 249,99,--eur tak, že tento tovar si vložil pod svoje oblečenie a
následne s týmto tovarom z uvedenej predajne odišiel bez toho, aby tento tovar priznal a zaplatil, kde

týmto svojim konaním spôsobil pre poškodenú spoločnosť P. W., s.r.o. so sídlom G.. sv. N. XX, O., IČO:
XX XXX XXX, škodu krádežou v celkovej výške 559,97,--eur,

v bode II.
- dňa 12.07.2018 v čase okolo 19:10 hod. v predajni V. drogérie na ul. M. č. X v O. počas prevádzkových
hodín pristúpil predavačke Q. Q., ktorá sledovala, či obžalovaný P. M. nekradne tovar z uvedenej

predajne a tejto povedal slová „zabijem ťa a zabijem aj tvoju rodinu“, kde následne vybral mobilný telefón
a chcel si Q. Q. odfotiť, pričom tá sa mu snažila vyhýbať, zakrývala si menovku rukou a skrývala sa,
pričom na miesto bola následne privolaná hliadka polície, kde takto svojim konaním vzbudil u Q. Q.
obavu o jej život a zdravie a obavu o život a zdravie jej rodiny,

a bol mu za to uložený podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 41 ods. 1,

§ 38 ods. 2, 4 a § 37 písm. h) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktoréhomu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
mu bola určená skúšobná doba na 18 mesiacov.

Súčasne mu bol podľa § 62 ods. 1 Tr. zákona uložený aj trest zákazu pobytu v okrese Poprad na dobu
2 rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti P. W., s. r.
o., O., škodu vo výške 559,97 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení proti všetkým jeho výrokom
a prokurátor dňa 27.09.2021 proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania predložených obhajcom obžalovaný uviedol, že
odvolanie podal proti všetkým výrokom a napádajú ním rozsudok nesprávnosť výrokov pre skutkové

chyby, pretože skutkové zistenia sú nesprávne, nejasné a neúplné, a pre procesné pochybenie.
Skutkový stav podľa konajúceho súdu bol zistený tak, že nie sú o ňom dôvodné pochybnosti, a rozsah
vykonaného dokazovania postačoval na rozhodnutie o žalovaných skutkoch. Po zrušení napadnutého
rozsudku na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená Q. Q. ku skutku II. a po skončení jej
výsluchu žiadna z procesných strán nenavrhla postup podľa 264 ods. 1 Tr. poriadku a aj napriek tomu

samosudkyňa postupovala z vlastnej iniciatívy podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku, hoci ten je možný
iba na návrh prokurátora, obžalovaného a obhajcu. Tento postup tak bol v rozpore so zákonom. Ani
výsluch poškodenej A. Q. vykonaný na návrh prokurátora dňa 12.07.2021 nie je v súlade s § 264 ods.
1 Tr. poriadku, pretože uvedené ustanovenie umožňuje vykonávať odstránenie rozporov vo výpovedi
prečítaním skoršej výpovede, čo bolo súdom vykonané dňa 28.06.2021, avšak zákon neumožňuje

opätovný výsluch tej istej poškodenej k tej istej veci, k tej istej okolnosti. Poškodená A. Q. neuviedla
pri svojom výsluchu dňa 28.06.2021 žiadne okolnosti ohľadne toho, aby z jeho správania mala mať
strach, uviedla iba, že mala obavy, teda prokurátor i súd zistil, že nemá dôkaz proti nemu a tak
poškodenú predvolal na 13.09.2021, kedy poškodená svoju výpoveď doplnila o tvrdenie, že zo správania
obžalovaného mala mať strach a že obžalovaný bol agresívny, tieto skutočnosti pri prvom výsluchu

netvrdila. Uvedený postup považuje za rozpor so zákonom. Tiež bola porušená zásada podľa § 2 ods.
14 Tr. poriadku, že strany sú si v konaní rovné. Inak nie je možné hodnotiť tú skutočnosť, že súd návrhu
prokurátora na opätovný výsluch poškodenej vyhovel a vykonal ho okamžite a na strane druhej všetky
jeho návrhy odmietol ako nedôvodné. Na hlavnom pojednávaní nebola vypočutá ako svedkyňa V. M.,
ktorej pobyt súd ani nezisťoval, a svedkyňa N. Z., pričom súd ich výpovede ako dôkazy uvádza na strane

12. Súd nevykonal tieto dôkazy aj napriek tomu, že ich navrhoval vykonať. O ním podanej námietke
zaujatosti rozhodnuté nebolo, čo mu súd oznámil, a považuje to za porušenie jeho práva na obhajobu.
K skutkovým zisteniam k prečinu krádeže uviedol, že skúmaním biologických stôp nebolí zistené zhody s
jeho DNA profilom a z elektromagnetických čipov zaistených na predajni neboli zistené daktyloskopické
stopy zhodné s jeho stopami. To vylučuje kontakt jeho osoby s predmetmi, ktoré mali byť odcudzené.

Ani kamerový záznam nepreukazuje tvrdenie súdu, že tovar roluje a dáva pod vrchné oblečenie, pretože
stojí chrbtom ku kamere a teda záver súdu nekorešponduje s kamerovým záznamom. Ide
iba o úvahu súdu. V spise nie sú obsiahnuté ani nadobúdacie doklady od odcudzeného tovaru a ani
záznam o inventúre, a návrh na zabezpečenie týchto dôkazov bol odmietnutý. Teda neexistujú základné
dôkazy o vlastníctve tovaru poškodeným a skutok krádeže a výrok o náhrade škody nie je podložený

žiadnym objektívnym dôkazom. Má za to, že súd nemôže konštatovať krádež, ak poškodený nevie
preukázať, že tovar vlastnil, od koho a za akú sumu ho nadobudol. Svedok P. O. tvrdil, že na predajni sa
vykonala inventúra, avšak podľa svedkyne G. Y., predavačky, sa inventúra na predajni nerobila, preto
nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť ku krádeži, ak sa nevykonala inventúra, ktorá by preukázala rozdiel medzi
počiatočným a skutočným stavom tovaru na predajni. Jediný doklad, ktorý poškodený predložil, sú 3

príjmové pokladničné doklady na sumy 109,99 eur, 199,99 eur, 249,99 eur zo dňa 24.07.2018 o 10,33
hod. ktoré svedčia o predaji a nie krádeži uvedeného tovaru. Ak poškodenému bol tovar odcudzený
dňa 16.07.2018, tak prečo vystavoval pokladničné doklady na predaj tovaru až dňa 24.07.2018. V tejto
súvislosti dal do pozornosti, že O. O. dal trestné oznámenie dňa 19.07.2018 a následne až po 6 dňoch
vystavil príjmové doklady z registračnej pokladnice o predaji tovaru 24.07.2018. Ani jedna zo svedkýň

- predavačiek neuvádzala, že bola svedkom krádeže.
Namietal aj bod II. rozsudku, v ktorom sa uvádza, že poškodenej povedal slová „zabijem ťa a zabijem
aj tvoju rodinu“. Nie je zrejmé, ako k tomuto slovnému výroku súd dospel, pretože poškodená nikdy
vo svojich výpovediach konkrétny obsah vyhrážky neuviedla, pričom vypovedala minimálne trikrát predpolíciou a dvakrát na hlavnom pojednávaní, tomu zodpovedá aj citovanie jej výsluchu súdom na strane 6
rozsudku. Poškodená na hlavnom pojednávaní 13.09.2021 uviedla, že si na obsah vyhrážky nepamätá,
preto nie je zrejmé, o aký dôkaz opiera súd tento výrok zabijem ťa, aj tvoju rodinu. Súd na strane 12

uvádza, že vychádzal z výpovede A. Q., svedkyne M., ktorá na hlavnom pojednávaní ani nevypovedala
a nepriamo z výpovede svedkyne Z., ktorá tak isto nevypovedala na hlavnom pojednávaní, ako aj z
výpovedí svedkov R. Q., C. a M., ktorí pri skutku neboli. Poškodená A. Q. vo veci trestné oznámenie
nepodala, čo preukazuje skutočnosť, že vec nepovažovala za vážnu a nemala záujem vec ani riešiť.
Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 25.07.2018 vyplýva, že dňa 26.07.2018 sa dostavila o 14:45

hod. Q. Q., z neho je teda zrejmé, že bolo antidatované, resp. oznámenie bolo manipulované. Taktiež
poukázal na obsah úradného záznamu PMJ PZ Prešov z 12.07.2018, v ktorom sa konštatuje, že
im neboli uvedené žiadne skutočnosti ohľadom vyhrážok. Hliadku polície privolala vedúca predajne
svedkyňa M. a podozrenie krádeže sa nepreukázalo. Ani táto svedkyňa v čase príchodu do predajne
polícii žiadne vyhrážky neuvádzala, ale vypovedala k nim pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní. Z
kamerového záznamu z predajne DM z 12.07.2018 je zrejmé, že svedkyňa M., ktorá ako jediná údajne

počula jeho vyhrážky, sa nachádza za pokladňou, realizuje úhrady od zákazníkov pri pokladni, kde ako
posledná v rade stojí svedkyňa Z., a až za ňou sa nachádza chrbtom on komunikujúc s poškodenou,
pričom svedkyňa Z. žiadne vyhrážky nepočula. Tento obrazový záznam preukazuje, že svedkyňa M.,
ktorá stála za pokladňou a venovala sa inej činnosti, nemohla komunikáciu medzi ním a poškodenou
počuť.

Po citovaní skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a
poukázaní na podstatu znaku tohto prečinu dôvodnej obavy z ich uskutočnenia, vyslovil, že pri danom
prečine je potrebné brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete
predspáchanímapospáchaníčinunevynímajúc.Prihliadaťjepotrebnéajnato,akosubjektívnepociťuje
ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný trestný

čin sa obligatórne nevyžaduje reálne fyzické spôsobenie ujmy, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné
konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzujú obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne
hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu. Preto je potrebné dôsledne odlišovať takéto prejavy
aj ako silné slová, ktoré neboli postavené na reálnych základoch a teda neboli spôsobilé vzbudiť u inej
osoby dôvodnú obavu o život. V tejto veci nebol vyprodukovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,

že skutok sa stal, a najmä neexistuje žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že konanie obžalovaného voči
poškodenej u nej vzbudilo dôvodnú obavu o život. Súd zamietol jeho návrh na výsluch svedkyne J.
R., ktorá mala kontaktovať na podnet predavačiek svedkyňu Z., lebo ju žiadali o jej výpoveď. Nie je
však zrejmé, prečo predavačky aktívne vyhľadávali zákazníčku z predajne a žiadali ju o poskytnutie
výpovede vo veci. Zákonným a spravodlivým nie je ani ukladať zákaz pobytu na tak dlhé obdobie a na

celý okres Poprad s prihliadnutím na to, že skutky sa mali stať na 2 konkrétnych miestach, preto zákaz
by sa mal vzťahovať na konkrétne miesta a nie všeobecne na celý okres Poprad. Výrok o náhrade škody
je vzhľadom na absenciu dôkazu o nadobudnutí tovaru do vlastníctva poškodeného, ako aj vzhľadom
na skutočnosť, že poškodený vystavil na tovar pokladničné doklady, ktoré preukazujú predaj a nie stratu
tovaru, predčasným. Keďže súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel tak k nesprávnym

skutkovým záverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor v dôvodoch odvolania po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že napadnutý
výrok o treste je neprimeraným so zreteľom na ďalšie odsúdenie obžalovaného vo veci konajúceho

súdu pod sp. zn. 8T/50/2021 za prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 Tr. zákona.
Vzhľadom k uvedenému má za to, že uloženie trestu odňatia slobody v takej výmere, ako bolo
rozhodnuté prvostupňovým súdom, nie je vzhľadom na recidívne konanie obžalovaného dostačujúce.
Je zjavné, že takto uložený trest je mierny a nepovedie k náprave obžalovaného. Krajský prokurátor
na verejnom zasadnutí doplnil dôvody odvolania poukázaním na predchádzajúci rozsudok vyhlásený

v tejto veci, ktorý bol odvolacím súdom zrušený a ktorým bol obžalovanému uložený prísnejší trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a s uložením probačného dohľadu nad jeho
správaním za súčasného uloženia primeraných obmedzení popri treste zákazu pobytu. Aj napriek tomu,
žeodtohtopredchádzajúcehozrušenéhorozsudkudovyhláseniateraznapadnutéhorozsudku uplynula
krátka doba, obžalovanému bol napadnutým rozsudkom uložený podstatne miernejší trest pri zachovaní

právnej kvalifikácie. So zreteľom i na túto skutočnosť krajský prokurátor modifikoval návrh okresného
prokurátora v tom smere, aby po zrušení napadnutého rozsudku krajský súd obžalovanému uložil trest
tak,akobolpôvodneuloženýpriprvomvyhlásenírozsudkuajprizváženíuloženiaprobačnéhodohľadusobmedzeniami podľa § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zákona a trest zákazu pobytu za použitia aj ustanovenia
§ 62 ods. 2 Tr. zákona.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným a prokurátorom ako osobami na
to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316
ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov
napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by zakladali dôvod

dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd svoj prieskum zameral najprv na procesný postup konajúceho súdu, pretože rozhodnutie
založené na nezákonnom postupe nemôže byť zákonné. Obžalovaný v rámci súdneho konania mal
možnosť vyjadriť sa ku skutkom kladeným mu obžalobou za vinu, mal tiež možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a navrhovať doplnenie dokazovania, bolo mu umožnené predložiť argumenty k

jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pritom v konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý
uplatňoval jeho práva. Z tohto pohľadu jeho právo na obhajobu porušené nebolo.

Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o jeho
výsledky mohol opierať svoje skutkové zistenia. Odvolaním bol namietaný postup konajúceho súdu

podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku pri vykonaní výsluchu poškodenej A. Q., ako aj jej opätovný výsluch s
odôvodnením, že zákon neumožňuje výsluch tej istej poškodenej v tej istej veci a k tej istej okolnosti. S
touto uplatňovanou námietkou sa odvolací súd nestotožnil z nižšie uvedených dôvodov.

Podľa§119ods.3Tr.poriadkuzadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťnanáležitéobjasnenieveci

ačosazískalozdôkaznýchprostriedkovpodľatohtozákonaalebopodľaosobitnéhozákona.Dôkaznými
prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerke
výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka veci a listiny dôležité pre
trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo
prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Postavenie, povinnosti a výsluch svedka v trestnom konaní upravujú ustanovenia
§ 127 až § 140 Tr. poriadku, pričom rozsah výsluchu je vymedzený v § 132 ods. 2 Tr. poriadku a to mierou
nevyhnutnou pre trestné konanie. Spôsob výsluchu je vymedzený pozitívne tým, že sa mu môžu klásť
otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplnosti, nejasností alebo rozporov za súčasného

zákazu kladenia sugestívnych a kapcióznych otázok a otázok zasahujúcich do súkromia svedka.

Vykonávanie dôkazov na hlavnom pojednávaní je precizované v Treťom dieli Tretej hlavy Tr. poriadku.
Ani jedno z ustanovení upravujúcich výsluch svedka však neobsahuje zákaz opätovne vypočúvať toho
istého svedka, ktorým je aj poškodený, v tej istej veci a k tej istej okolnosti.

K prečítaniu skoršej výpovede svedka za situácie, ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od jej
obsahu, za účelom vysvetlenia vzniknutých rozporov v jeho výpovediach, v zmysle § 264 ods. 1 Tr.
poriadku nepotrebuje sudca návrh procesnej strany a takúto výpoveď môže prečítať aj sám bez návrhu.

Odvolací súd vyslovený názor opiera o ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. poriadku, podľa vety prvej ktorého
súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Je potrebné si uvedomiť, že súd riadi postup
v dokazovaní a vykonáva dôkazy za aktívnej účasti procesných strán, aby na základe tohto procesu
dokazovania rozhodol vo veci. Ak súd rozhoduje vo veci a má svoje rozhodnutie v rozsahu stanovenom
v § 168 ods. 1 Tr. poriadku odôvodniť, potom je aj na jeho úvahe, či bude postupovať podľa § 264 ods. 1

Tr.poriadkuaskoršiuvýpoveď svedkazprípravnéhokonania vnesiedoprocesudokazovaniavsúdnom
konaní. Súd sa totiž pri hodnotení dôkazov spravuje zásadou ustanovenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku,
preto pokiaľ vznikne potreba objasnenia rozporných tvrdení vo výpovedí svedka, postup podľa § 264
ods. 1 Tr. poriadku je odôvodnený aj bez návrhu procesných strán. Bolo by predsa nelogické, aby súd,
ktorý má k dispozícii skoršiu výpoveď svedka z prípravného konania, túto neprečítal len preto, že žiadna

procesná strana nedala návrh na takýto postup podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku, hoci v skoršej výpovedi
svedok uvádzal skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, ku ktorým sa na hlavnom pojednávaní
napr. len pre odstup času nevyjadril.Takýmto postupom nie je porušená zásada rovnosti strán. Táto zásada vo svojej podstate nemôže
byť porušená ani postupom súdu, ktorý vyhovie návrhom prokurátora a odmietne vykonať dôkazy na
návrh obžalovaného, ak navrhovanými dôkazmi by sa objasňovali okolnosti nad rámec podstatných

skutočností pre rozhodnutie vo veci. Nie je totiž povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy navrhnuté
procesnými stranami, keďže rozsah dokazovania si určuje súd sám. Povinnosťou súdu v súvislosti
s takýmito návrhmi je však pri ich odmietnutí toto svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť.
Rovnosť strán v zmysle § 2 ods. 14 Tr. poriadku je súčasťou zásady kontradiktórnosti, ktorej podstata
spočíva v rovnakom prístupe k dôkazom a k možnosti oboznámiť sa s právnou argumentáciou druhej

strany vo veci, teda mať rovnaké možnosti využiť svoje procesné práva pri predkladaní dôkazov a ich
vykonávaní a tiež pri predkladaní argumentácie a reagovať na protiargumenty protistrany.

S namietaným procesným postupom súdu súvisela aj vznesená námietka zaujatosti zákonnej sudkyne
obžalovaným došlá súdu 23.07.2021, vo vzťahu ku ktorej zákonná sudkyňa oznámila procesným
stranám, že sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr. poriadku o nej konať nebude. Dôvodom na takýto postup bol

obsah vznesenej námietky týkajúci sa výslovne procesného postupu sudkyne a tiež skutočnosť, že táto
nebola vznesená bezodkladne.

Odvolací súd považuje postup zákonnej sudkyne za zákonu zodpovedajúci. Podľa § 32 ods. 6 Tr.
poriadku o námietke zaujatosti sa nekoná okrem iného aj ak je dôvodom námietky len procesný postup

orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní a to platí aj o námietke, ktorá je založená na
iných dôvodoch ako na dôvodoch podľa § 31.

Z obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 23.07.2021 bolo písomne oznámené
procesným stranám (čl. 696), že o podanej námietke zaujatosti obžalovaným dňa 23.07.2021 sa konať

nebude, čím sa v zmysle zaužívanej súdnej praxe o nej procesne rozhodlo (primerane rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/100/2009). Je potrebné súhlasiť s takýmto postupom konajúceho
súdu, pretože zmena v osobe zákonného sudcu môže nastať len za podmienok stanovených v § 31 ods.
1, 2, 4 Tr. poriadku, pričom procesný postup ako taký nie je dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu
z vykonávania úkonov trestného konania. Odvolací súd preto konštatuje, že vo veci rozhodol zákonný

sudca.

PriustálenískutkovéhostavuvbodeI.konajúcisúdvychádzalpredovšetkýmzvýpovedíP.O.,J.Y.,G.Z.
a K. R., z kamerových záznamov predložených z predajne P., z fotodokumentácie, zápisnice o ohliadke
z miesta činu i z odborného vyjadrenia k stanoveniu ceny obvyklej za tovar. Svedkovia zhodne tvrdili, že

podľa kamerových záznamov opoznali osobu obžalovaného, ktorá v žalované dni a časy manipulovala
s tovarom zn. FJALL RAVEN tak, že ho najprv zvesila z vešiakov, potom ho zrolovala a vložila pod svoje
oblečenie a bez zaplatenia tovaru odišla z predajne. Tento spôsob odcudzenia tovaru mal konajúci súd
za preukázaný a obranu obžalovaného vyhodnotil ako účelovú a vykonanými dôkazmi za vyvrátenú.

Odvolací súd aj napriek uplatňovaným námietkam, sa stotožnil so skutkovými závermi konajúceho súdu
pod bodom I. a považuje ich za dokázané v celom rozsahu. Z predložených kamerových záznamov bez
pochýb vyplýva, že obžalovaný manipuloval s tovarom, ktorý je možné aj na záznamoch identifikovať,
a nemá pochybnosti o tom, aby poškodená strana si odcudzenie tovaru vymyslela. Kamerové záznamy
preukazujú pohyb obžalovaného po predajni, zvesenie oboch nohavíc zo stojana a následne aj z

vešiaka, manipuláciu s nimi a pohyb odzadu obžalovaného, ktorý sa mierne naklonil dopredu a pravou
rukou manipuloval pred telom. Logicky je potom úsudok, že ak obžalovaný držal v rukách nohavice,
ktoré stočil do malého objemu, a následne sa otočil chrbtom ku kamere a manipuloval s nimi pred
sebou, že si ich strčil pod svoje oblečenie, keďže oba vešiaky vrátil prázdne. S tovarom neodišiel ani do
skúšobnej kabínky a ani do iného priestoru predajne, kde by ho mohol odložiť. Po celú dobu v týchto

dvoch prípadoch bol v zornom uhle kamery, pričom sa pohyboval aj v okolí ruksakov, v ktorých boli
nájdené magnetické ochranné čipy. Niet pochybností preto, že obžalovaný sa zmocnil oboch nohavíc
spôsobom ustáleným konajúcim súdom.

Pochybnosti nie sú ani ohľadne odcudzenia žltej pánskej bundy z predajne P., keďže aj v tomto prípade

z kamerového záznamu je rozpoznateľné, že obžalovaný manipuluje s týmto tovarom, dáva ho dole zo
stojana a vešiaka. Aj keď nie je celkom viditeľný spôsob zasunutia vetrovky do nohavíc, jeho pohyb
po predajni je zaznamenaný už aj s odcudzeným tovarom zasunutým v nohaviciach, čo je rozlíšiteľnéa porovnateľné s kamerovým záznamom z obedňajších hodín. Napokon, obžalovaný použil rovnaký
modus operandi pri odcudzení tovaru.

Obhajoba obžalovaného spočíva iba v tom, že do predajne vošiel v krátkom tričku a krátkych
nohaviciach, čo samo osebe nepostačuje na úspešné zbavenie sa viny. Je potrebné si uvedomiť, že
letné športové oblečenie technického charakteru je vyhotovené z ľahkých materiálov, je tenké a ľahké,
preto sa dá poskladať do malého objemu. To umožňovalo obžalovanému odcudzený tovar preniesť bez
zaplatenia pod svojím ošatením (v nohaviciach), ktoré bolo kryté prevesenou taškou.

Obžalovaný namietal výšku škody, ktorá bola ustálená len na základe odborného vyjadrenia bez
dodacích listov a preukázania nákladov na jeho zakúpenie.

Škodou sa v zmysle § 124 ods. 1 Tr. zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku
alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez

ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj
získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa § 124 ods. 2 Tr. zákona škodou sa
rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje
pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Pri určení výšky škody podľa vety prvej § 126 ods. 1 Tr. zákona sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec,
ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva.

Vychádzajúc z právnej úpravy možno konštatovať, že predloženie či už odborného vyjadrenia inou
športovou predajňou k cene, za ktorú sa odcudzený tovar predáva, alebo vyjadrenia poškodenej strany

k cene, za ktorú tovar predávala v čase spáchania skutku s predložením fotodokumentácie o predajnej
cene určenej za tovar, postačuje na vyčíslenie škody. Je síce faktom, že poškodená strana nepredložila
dodacie listy, avšak ako predajca má nárok nielen na ujmu na majetku, čo by zodpovedalo nákupnej
cene tovaru, ale tiež aj na zisk, ktorý by mohla dosiahnuť, preto odvolací súd akceptoval predajnú cenu
ako výšku škody, ktorá bola obžalovaným spôsobená odcudzením tovaru. Medzi spôsobením škody a

protiprávnym konaním obžalovaného je príčinná súvislosť.

Námietka, že nebola predložená inventúra za účelom preukázania, aký tovar bol odcudzený, je so
zreteľom na doposiaľ uvedené neopodstatnená. Predavačky, ktoré zistili odcudzenie tovaru, keďže mali
systém ukladania tovaru a jeho identifikácie naučený práve z dôvodu krádeží, vypovedali k spôsobu

identifikácie tovaru, ktorý bol z predajne odcudzený. Inventúra sa urobila v plnej prevádzke na predajni v
rozsahu konkrétnej športovej značky FJALL RAVEN s výsledkom odcudzenia svetlomodrých pánskych
nohavíc krátkych, tmavosivých pánskych nohavíc dlhých a žltej pánskej bundy.

Právne posúdenie skutku konajúcim súdom ako pokračovací prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.07.2019 zodpovedá zákonu, pretože obžalovaný si
prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu - vo výške 559,97 eur.

Skutok pod bodom II. konajúci súd ustálil na základe výpovedí poškodenej A. Q., svedkov D. M., a aj
R. Q., E. Z. rod. Z., I. C., E. M. a aj Š. V., tiež na základe výpovede obžalovaného, ktorý priznal slovný

konflikt s poškodenou, ale popieral použitie vyhrážok. Konajúci súd neuveril obhajobe obžalovaného
so zreteľom na obsah výpovedí menovaných svedkov a tiež vychádzajúc aj z kamerového záznamu,
ktorý im korešpondoval. Aj keď poškodená nekonkretizovala v konaní pred súdom vyhrážky, tieto
potvrdila svedkyňa D. M.. Ostatní svedkovia už len potvrdili, že poškodená mala strach z vyhrážok
obžalovaného a o nich sa im zmienila buď ihneď alebo krátko po skutku. Konajúci súd vyhodnotil

obranu obžalovaného ako nepresvedčivú i na základe znaleckého dokazovania, z ktorého okrem iného
vyplynulo i to, že obžalovaný má náchylnosť konať impulzívne, s dominanciou verbálnej agresie, bez
dostatočného zváženia svojich dôsledkov a tiež z dôvodu, že bolo uňho zistené vysoké lži skóre, teda
snaha javiť sa v lepšom svetle, pričom obžalovaný má sklony ku konfabuláciám a predmetné udalosti
skresľovať až do jeho vedomého klamstva.

Výpovede poškodenej A. Q. z hlavného pojednávania dňa 26.05.2021 ako aj 13.09.2021 sú procesne
účinným dôkazom a to aj z dôvodov uvádzaných vyššie. Je ale faktom, že poškodená A. Q. ani v jednej
svojej výpovedi nekonkretizovala vyhrážky, v tomto smere bolo potrebné uznať odvolacie námietkyobžalovaného. Odvolací súd ale sám vypočul poškodenú A. Q., ktorá v rámci doplňujúcej výpovede
uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal zabitím a zabitím jej rodiny. Toto jej tvrdenie je objektivizované
výpoveďami svedkýň a to I. C. a E. M., ktorým sa poškodená zverila, že obžalovaný sa jej v rámci

konfliktu vyhrážal zabitím nielen jej, ale aj jej rodine. O tom, že poškodená z vyhrážok mala strach,
svedčí výpoveď svedka O.. R. Q., manžela poškodenej, ktorého požiadala, aby pre ňu prišiel autom
do práce, a chcela podať trestné oznámenie, ktoré pre dlhodobé čakanie na polícii nepodala. Okrem
toho aj kolegyne poškodenej vypovedali, že správanie poškodenej po tomto konflikte s obžalovaným
bolo ustráchané.

Odvolací súd je presvedčený o tom, že obžalovaný bol agresívny a arogantný, pretože o takomto
správaní svedčí i fakt, že svedkyňa E. Z., rod. Z., ktorá sa zastala na predajni poškodenej, sa následne
dostala do verbálneho konfliktu s obžalovaným, následkom čoho podala trestné oznámenie. Táto
okolnosť vyplýva z výpovede menovanej svedkyne, ktorú konajúci súd prečítal postupom podľa § 263
ods. 3 písm. a) Tr. poriadku z dôvodu vysokého štádiu tehotenstva svedkyne, čo možno prirovnať k

dlhodobej práceneschopnosti.

Námietka obžalovaného, že o výpoveď svedkyne D. M. nie je možné opierať skutkové zistenia, keďže
nebola vypočutá na hlavnom pojednávaní, je opodstatnená. Z obsahu predloženého spisu nevyplýva,
aby konajúci súd preveril pobyt svedkyne na adrese jej trvalého pobytu, ale iba skonštatoval, že

svedkyňa sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava a aplikoval ustanovenie § 263 ods. 3 písm. a) Tr.
zákona pri prečítaní jej výpovede, keďže sa pobytom na neznámom mieste stala nedosiahnuteľnou.
Takýto postup odvolací súd nemohol akceptovať, pretože menovanú svedkyňu predvolal na výsluch
z miesta jej bydliska, kde si zásielku radne prevzala. Uvedené poukazuje, že na prečítanie výpovede
menovanej svedkyne konajúci súd nemal splnené podmienky.

Ajnapriektomutozisteniuodvolacísúdkonštatuje,žeibezvýpovedetejtosvedkynerozsahdokazovania
ohľadne tohto skutku postačoval na rozhodnutie vo veci samej a skutkové zistenie preukazujúce
vyhrážky smrťou so zreteľom na ich prednes zo strany obžalovaného k poškodenej sú spôsobilé
vzbudiť dôvodnú obavu. U obžalovaného agresivita počas slovného konfliktu medzi ním a poškodenou

gradovala a to až do takej miery, že aj tam prítomná svedkyňa E. Z. zasiahla doň oslovením
obžalovaného, aby sa upokojil, na čo začal obžalovaný túto svedkyňu zastrašovať.

Konkretizáciu vyhrážok poškodenou až v odvolacom konaní možno akceptovať a odvolací súd ju
zdôvodňuje obavou poškodenej z ďalšieho konania obžalovaného, pričom je nutné konštatovať, že

k takejto výpovedi pred súdom došlo za neprítomnosti obžalovaného. Mohlo by sa namietať, že aj
v prípravnom konaní poškodená vypovedala bez prítomnosti obžalovaného, avšak práve jej dôvodná
obava z vyhrážok obžalovaného jej zrejme nedovolila uvádzať krátko po spáchaní skutku obsah
vyhrážok.Jepredsanelogické,abyobžalovaná,ktorámalastrachzverbálnehoprednesuobžalovaného,
k čomu vypovedala viackrát vo svojej výpovedi do vyhlásenia napadnutého rozsudku, si ani krátko po

skutku nepamätala, z čoho mala strach. Z toho je evidentné, že tento negatívny zážitok poškodená
chcela vytesniť a zabudnúť naň, čo je prirodzený psychologický jav, a snažila sa vyhnúť vo svojich
výpovediach priamemu reprodukovaniu vyhrážok, aby si opätovne neprivolávala stav traumatizácie.

Zákonný znak prečinu nebezpečného vyhrážania „inému sa vyhrážal smrťou“ bol tak dokázaný.

Dokázaným je aj ďalší znak „vyhrážka môže vzbudiť dôvodnú obavu“, keďže obžalovaný ju slovne
vyjadril za použitia verbálnej agresivity, ktorú potvrdila aj tam prítomná svedkyňa E. Z., čo evokovalo
u poškodenej strach, že obžalovaný ju naplní. Takýto verbálny prejav nemožno hodnotiť len ako silné
slová, so zreteľom na jeho agresívny prednes a na fyzickú prevahu obžalovaného nad poškodenou
obsah a intenzita vyhrážky vo svojom súhrne naplnila zákonom predpokladaný následok a tým je

vzbudenie dôvodnej obavy.

Tieto úvahy potom viedli aj odvolací súd k záveru, že právne posúdenie skutku pod bodom II. ako prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona zodpovedá zákonu.

Konajúci súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, a trest zákazu pobytu v okrese Poprad
vo výmere 2 rokov. Prihliadal pritom na prevahu priťažujúcich okolností, keďže zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a poľahčujúce okolnosti zistené neboli. Z tohto dôvodu potompoužilpriukladanítrestuajsprísňovacieustanovenie§38ods.4Tr.zákona,dôsledkomčohojezvýšenie
dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu.

Taktouloženýtrestodňatiaslobodyspolustrestomzákazupobytupovažovalodvolacísúdzadostatočný
na zabezpečenie účelu trestu a za primeraný, s prihliadnutím aj na dobu spáchania skutku, keďže od
nej uplynula doba 3 a 1 roka, hoci vec skutkovo a právne nie je náročná. Je faktom, že obžalovaný v
minulosti spáchal viac trestných činov, čo preukazuje odpis registra trestov, avšak ďalšou okolnosťou je
i to, že odsúdený má zahladené predchádzajúce odsúdenia, preto na ne prihliadať nemohol.

Konajúci súd ukladal obžalovanému trest za najprísnejšie trestný čin, ktorou v posudzovanom prípade
bol prečin krádeže so sankciou odňatia slobody až na dva roky. Pri aplikácii § 38 ods. 4 Tr. zákona pri
prevahe priťažujúcej okolnosti sa dolná hranica trestnej sadzby zvýšila na 8 mesiacov. Trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka je zákonným, keďže jeho výmera je v upravenej trestnej sadzbe od 8 mesiacov
do 2 rokov. Zákonu zodpovedá aj podmienečne odložený výkon uloženého trestu a určenie skúšobnej

doby na 18 mesiacov je primeraným k hodnoteniu osoby obžalovaného.

Obžalovaný páchal na území mesta Poprad trestnú činnosť opakovane, preto aj uloženie trestu
zákazu pobytu v okrese Poprad je opodstatneným na eliminovanie páchania trestnej činnosti, teda
zabezpečenia účelu trestu.

Prokurátor namietal i to, že v krátkej dobe po zrušení predchádzajúceho rozsudku, ktorým bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného
uloženia probačného dohľadu, došlo týmto napadnutým rozsudkom k uloženiu podstatne miernejšieho
trestu. K tejto námietke odvolací súd len v stručnosti uvádza, že od predchádzajúceho rozhodnutia

uplynula doba 1 a 1 roka, čím sa predĺžilo trestné stíhanie pre nedodržanie procesných postupov, čo
ide na vrub súdu. Keďže došlo k opakovanému prejednaniu veci a teda aj ukladaniu trestu v neskoršom
období, konajúci súd zmiernil sankciu, keďže aj jej účinky sa znižujú, s čím sa stotožnil aj odvolací súd.
Na odsúdenie vo veci sp. zn. 8T/50/2021 nebolo možné prihliadať, keďže k odsúdeniu došlo za skutok
spáchaný v roku 2021. Tieto dôvody viedli odvolací súd k záveru, že prokurátorom uplatňované námietky

k sprísneniu trestu neboli dôvodné.

Prokurátor vytkol aj formálnu chybu pri uložení trestu zákazu pobytu, keďže vo výroku o treste absentuje
ustanovenie § 62 ods. 2 Tr. zákona, kde je upravená výmera trestu. Odvolací súd tento formálny
nedostatok nepovažoval za taký závažný, aby to zakladalo dôvod zrušenia napadnutého rozsudku

vo výroku o treste. Absencia tohto ustanovenia vo výroku o treste nespôsobuje jeho zmätočnosť,
nevykonateľnosť či nezákonnosť.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhodnotil odvolania obžalovaného a prokurátora ako
nedôvodné, a ako také ich postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.