Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/222/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211204119
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2211204119.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: UniCredit Leasing Slovakia a.s., Plynárenská 7/A,
Bratislava, IČO: 35 730 978 proti odporkyni: W. Z., S. G. č. XXX/XX, B. S., zastúpená advokátkou JUDr.
C. S., D. I. I. č. XXX/X, B. S., o zaplatenie 7.276,93 eur s prísl. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C 65/2011-55 zo dňa 20.5.2011 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd návrh, ktorým navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu k zaplateniu sumy 7.276,93 eur s poukazom
na to, že s ňou dňa 28.9.2004 uzatvoril kúpnu a leasingovú zmluvu č. 59950849, na základe ktorej
jej ako leasingový prenajímateľ prenajal formou finančného leasingu motorové vozidlo zn. Peugeot
206, ktorého kúpna cena bola 301.588,- Sk bez DPH, zamietol. Podľa tvrdenia navrhovateľa doba
dohodnutého leasingu bola 60 mesiacov a odporkyňa sa zaviazala predmet leasingu užívať a platiť

mesačne leasingové splátky vo výške 1,2927 % z kúpnej ceny bez DPH a po ukončení leasingu mal
navrhovateľ na odporkyňu previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovo-predajnú cenu
0,- Sk. Odporkyňa ale predpísané leasingové splátky riadne a včas neuhrádzala, preto navrhovateľ
podľa čl. 4 písm. a/ Obchodných podmienok prenajímateľa odstúpil od leasingovej zmluvy v súlade s
čl. 6 písm. b/ Obchodných podmienok v spojení s čl. 11 písm. d/, podľa ktorých odporkyňa je povinná
uhradiť navrhovateľovi všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté v súvislosti

s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu, administratívny poplatok a skutočne vynaložené
náklady na spracovanie agendy predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. Navrhovateľ si nároky
vyčíslil vo výške žalovanej istiny a odporkyňa listom zo dňa 5.8.2005 svoj záväzok voči navrhovateľovi
uznala.
Odporkyňa voči žalovanému nároku vzniesla námietku premlčania a žiadala, aby súd návrh v celom
rozsahu zamietol. Poukazovala tiež na to, že uhradila 8 splatných splátok, ale z tzv. finančného

vysporiadania leasingovej zmluvy nevyplýva, či žalovaná suma predstavuje splatné pohľadávky alebo
ide o náhradu škody, alebo o dôvody, ktoré sú vymenované v niektorom z článkov Obchodných
podmienok. Okrem toho poukázala odporkyňa na to, že navrhovateľ nie je totožný so subjektom, s
ktorým uzatvorila obchodno-záväzkový vzťah a navrhovateľ si uplatnil finančné nároky voči nej podaním
žaloby na súd dňa 17.3.2011, hoci leasingová zmluva skončila 31.5.2005 čo znamená, že po uplynutí
premlčacej lehoty s poukazom na ust. § 387, § 391, § 394 a § 397 Obchod. zákonníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 28.9.2004 bola medzi odporkyňou ako nájomcom a
spoločnosťou CAC Leasing Slovakia a.s. Bratislava ako prenajímateľom uzatvorená kúpna a leasingová
zmluva č. 59950849, od ktorej listom zo dňa 6.5.2005 z dôvodu neplnenia si povinnosti odporkyňou
navrhovateľ odstúpil s tým, že sa stávajú splatné i zostávajúce leasingové splátky a ostatné platby s
tým súvisiace. Podľa písomného výpočtu škody na majetku sa spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia
a.s. domáhala na odporkyni zaplatenia žalovanej istiny. Súd mal preukázané, že odporkyňa bola uznaná

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 3T 144/2007 zo dňa 21.5.2008 za vinnú, keď v
presne nezistený deň, na začiatku druhej polovice marca roku 2005 v Dunajskej Strede ako leasingovýnájomca v rozpore s bodom č. 6 písm. a/ Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing
motorových vozidiel, bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka vozidla prenechala na užívanie predmet
leasingu Z. L., ktorý s ním vykonal jazdu do mesta J. v Taliansku, kde bolo vozidlo z dôvodu podozrenia

zo spáchania trestnej činnosti zadržané, čím bola uvedenej spoločnosti spôsobená škoda vo výške
219.225,- Sk. Odporkyňa bola uznaná za vinnú a odsúdená a zároveň bola zaviazaná k náhrade škody
vo výške 219.225,- Sk. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda však bol vo výroku o náhrade škody
uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 3To 66/2008 zo dňa 25.11.2008 zrušený a poškodená strana
bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Právny vzťah medzi účastníkmi súd posúdil s odkazom na ust. § 489, § 496 Obchod. zák. a v súvislosti
so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne i s poukazom na ust. § 387, § 388, § 391, §
394 a § 397 Obchod. zákonníka, keď mal jednoznačne preukázané, že k odstúpeniu od zmluvy zo strany
navrhovateľa došlo dňa 6.5.2005, ktoré písomné oznámenie si odporkyňa prevzala 20.5.2005, v ktorom
dátum ukončenia leasingovej zmluvy navrhovateľ označil deň 31.5.2005. Premlčacia doba podľa § 394
ods. 1 Obchod. zák., ktorá je podľa § 397 Obchod. zák. 4-ročná, začala plynúť odstúpením od zmluvy,

teda odo dňa 6.5.2005, najneskôr odo dňa 31.5.2005, ku ktorému dňu navrhovateľ vykonal výpočet
škody na majetku a tak od 31.5.2005 vznikol navrhovateľovi nárok na peňažné plnenie proti odporkyni
z titulu odstúpenia od zmluvy. Návrh, ktorým si navrhovateľ uplatnil finančné nároky voči odporkyni bol
podaný na súd až dňa 17.3.2011, teda 5 rokov a 9 mesiacov po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, na
základe čoho súd zobral do úvahy vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne a nárok ako

premlčaný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd uvedené rozhodnutie zmenil a návrhu v rozsahu podanej žaloby vyhovel, alebo aby rozhodnutie
zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožňuje práve z dôvodov,
že ako poškodený sa nároku na náhradu škody domáhal už v trestnom konaní, v ktorom si nárok na
náhradu škody uplatnil dňa 20.2.2006, keď podal trestné oznámenie a uplatnil si ho voči odporkyni
z dôvodu spáchania trestného činu. Podaním trestného oznámenia na odporkyňu a uplatnením si
nároku došlo tak k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty podľa § 402 Obchod. zák., premlčacia lehota

spočívala, preto nemohlo dôjsť k premlčaniu počas doby, keď sa účastník právneho vzťahu svojho
práva domáhal na súde a to v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda č.k. 3T
144/2007. Zákonná 4-ročná premlčacia doba neplynula v období od 20.2.2006 do 25.11.2008 t.j. do dňa
rozhodnutia o odkázaní navrhovateľa s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-
právnych uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 3To 66/2008-100 zo dňa 25.11.2008, z toho dôvodu

je nepochybné, že jeho nárok nebol dňa 17.3.2011, kedy podal žalobu na Okresný súd Dunajská Streda
premlčaný.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a
odvolanie navrhovateľa označila za nedôvodné. So závermi súdu prvého stupňa sa stotožnila a

okrem toho uviedla, že navrhovateľ v návrhu, ktorý podal dňa 17.3.2011 neuviedol, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že by mu mala spôsobiť škodu vo výške žalovanej istiny. Mala za to,
že výška škody bola pochybná i vzhľadom na postoj navrhovateľa v adhéznom konaní a samotnom
trestnom konaní, kde sa odvolával na účtovnú škodu, preto bol odkázaný na konanie vo veciach
občiansko-právnych.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania vo veci rozhodol keď zistil, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu z dôvodu jeho premlčania s
poukazom na ust. § 394 ods. 1 a § 397 Obchod. zák.. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a to v súvislosti s posúdením
otázky premlčania žalovaného nároku navrhovateľa. Napriek vznesenej námietky premlčania zo strany
odporkyne sa mal súd vyporiadať i s právnou úpravou týkajúcou sa spočívania a pretrhnutiu premlčacej

doby, na ktorú poukazoval odvolateľ, keď podľa § 402 Obchod. zák. premlčacia doba prestáva plynúť,
keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva vykoná akýkoľvek právny úkon, ktorý sa
považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konania za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už
začatom konaní. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti prvostupňového súdu i rozhodnutiauverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk (R 29/1985 a R 31/1974), ktoré sa práve inštitútom
pretrhnutia a spočívania premlčacej doby zaoberajú a ktorou skutočnosťou sa prvostupňový súd vôbec
nevysporiadal a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil ani z hľadiska skutkového ani z hľadiska právneho.

Uvedené pochybenie má za následok, že takýmto postupom a rozhodnutím súd prvého stupňa odňal
účastníkovi právo konať pred súdom a odvolaním napadnuté rozhodnutie trpí vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/,
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvého stupňa musí zaoberať vyššie

uvedenými skutočnosťami, po vykonanom dokazovaní ich právne vyhodnotí aplikovaním príslušného
ustanovenia právneho predpisu a až potom o veci rozhodne. Zároveň v novom rozhodnutí súd rozhodne
i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.