Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111227411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6111227411.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U. A., bývajúcej v Q., zastúpenej JUDr.
Rastislavom Skybom, advokátom, so sídlom v Žiline, Farská č. 6, proti žalovanému H. U., bývajúcemu
v R., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Urbáni & Partners, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého č. 17, o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 16C/162/2011, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z

29. septembra 2016, sp. zn. 16Co/91/2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2016 sp. zn. 16Co/91/2015 spolu s
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. mája 2017 č. k. 16C/162/2011-306 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2017 sp. zn. 16Co/298/2017 z
r u š u j e a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 15. októbra 2014,
č. k. 16C/162/2011-236 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR s 8,5
% úrokom z omeškania zo sumy 8.800 EUR od 1. septembra 2013 do zaplatenia v lehote 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol na základe zistenia, že žalobkyňa bola podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV XXXX kat. úz. R., a to bytu č. X na štvrtom
poschodí bytového domu orientačné č. X na F., v podiele 5/6 a žalovaný v podiele 1/6, ktoré žalovaný

užíval v celosti bez súhlasu žalobkyne od r. 2005 bez toho, aby žalobkyni poskytol za užívanie
protihodnotu. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica z 10. októbra 2013 č. k. 16Co/325/2013-286 tak, že nehnuteľnosť bola prikázaná do
vlastníctva žalobkyne za náhradu 13.166,67 EUR. Žalobkyňa tak požadovala náhradu za užívanie od
1. decembra 2009 do 31. júla 2013, za obdobie 44 mesiacov x 200 EUR/mesiac, spolu v sume 8.800
EUR. Súd prvej inštancie nariadil na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia znalecké dokazovanie.

V znaleckom posudku č. 4/2014 znalec vyčíslil výšku mesačného nájomného na sumu 273,70 EUR a
uviedol výšku obvyklého nájmu v danej lokalite v sume od 250 do 280 EUR, preto považoval uplatnený
nárok za primeraný, lebo za užívanie 5/6 podielu zodpovedá výška odplaty sume 228 EUR. Nebolo
sporné, že žalovaný užíval nehnuteľnosť výlučne sám, preto považoval uplatnený nárok za dôvodný a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť požadovanú sumu 8.800 EUR. Žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením už od 1. septembra 2013, preto žalobkyni vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo

výške 8,5 % zo sumy 8.800 EUR. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného, uznesením z 29.
septembra 2016, sp. zn. 16Co/91/2015 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 8,5 % úrok z omeškania zo sumy 8.800 EUR od 1.

septembra 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800EUR, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
žalobkyňa v žalobnom návrhu a po jeho zmene požadovala 8,5 % úrok z omeškania z dlžnej sumy. Súd
prvej inštancie podľa odvolacieho súdu rozhodol o uplatnenom príslušenstve pohľadávky bez toho, aby

vo svojom rozhodnutí odstránil nejasnosť vyčíslenia úroku z omeškania. Jeho rozhodnutie je v tejto časti
preto predčasné. Uložil okresnému súdu v ďalšom konaní povinnosť znovu posúdiť uplatnený úrok z
omeškania a po preukázaní, že boli zachované procesné práva účastníkov konania znovu rozhodnúť o
príslušenstve žalobnej pohľadávky tak, aby nebolo pochýb, o akom úroku z omeškania z hľadiska jeho
vyčíslenia rozhodol. V závere uviedol, že odvolanie žalovaného sa netýkalo tej časti výroku rozsudku,

ktorou mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, preto v tejto časti ostal
rozsudok okresného súdu nedotknutý. Uviedol, že v novom konečnom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

3. Žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti II. výroku uvedeného uznesenia odvolacieho súdu
dovolanie s tým, že jeho prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Namietal

nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. Mal za to, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil uskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože neprihliadol na ním predložené dôkazy v konaní.
Poukázal aj na nesprávne konštatovanie odvolacieho súdu, že nakoľko odvolanie žalovaného sa
netýkalo tej časti výroku, ktorou mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, tak

v tejto časti nechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd však ale mal podľa jeho tvrdenia
rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V závere žiadal odložiť vykonateľnosť právoplatného uznesenia.
Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k predmetnému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom
nevydal samostatné rozhodnutie.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, skúmajúc najprv
splnenie podmienok prípustnosti dovolania, dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na
uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ CSP) zároveň aj dôvodné. Ak totiž dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu

uvedeného v § 420 CSP, potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej z tzv. zmätočnostných
vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale
zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.

7. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch,

v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na
spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s

uplatnením súdnej ochrany práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP,
treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom
prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov,

a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak
v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak
argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako
celok je nepresvedčivé.9. Žalovaný v zmysle uplatnenej procesnej vady namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia
odvolacieho súdu. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie jemu

patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces,
pretože neprihliadol na ním predložené dôkazy v konaní. Poukázal aj na nesprávne konštatovanie
odvolacieho súdu, že nakoľko odvolanie žalovaného sa netýkalo tej časti výroku, ktorou mu okresný súd
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8 800 Eur, tak v tejto časti nechal rozsudok okresného súdu
nedotknutý. Odvolací súd však ale mal podľa jeho tvrdenia rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

10. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nerozhodnutia
krajského súdu o celej prejednávanej veci v rámci odvolacieho konania.

11. Podľa § 124 ods. 1 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu.

12. Podľa ustanovenia § 212 CSP rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však
účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

13.Podľa§378CSPaktentozákonneustanovujeinak,prekonanienaodvolacomsúdeplatiaprimerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa § 212 prvej vety v spojení s § 378 CSP odvolací súd musí rozhodnúť o celom predmete
odvolania. Ak súd prvej inštancie, alebo odvolací súd prizná len časť nároku a o zostávajúcej časti
zabudne rozhodnúť, takýto postup súdu nie je správny, lebo tým porušil ustanovenie § 212 CSP.

15. Odvolací súd uložil prvým zrušujúcim výrokom okresnému súdu v ďalšom konaní povinnosť znovu
posúdiť uplatnený úrok z omeškania a po preukázaní, že boli zachované procesné práva účastníkov
konania, znovu rozhodnúť o príslušenstve žalobnej pohľadávky tak, aby nebolo pochýb, o akom úroku
z omeškania z hľadiska jeho vyčíslenia rozhodol. Vo výroku II., ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože

odvolací súd mal za to, že odvolanie nebolo proti nemu podané. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP)
avšak podľa dovolacieho súdu vyplýva, že žalovaný ho podal proti celému rozsudku okresného súdu,
keď v ňom uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje po skutkovej ako aj po právnej stránke
vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal za nesprávne. V zmysle čoho požadoval zmenu
celého rozsudku súdu prvej inštancie a to tak, že návrh žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutý

prípadne sa vec vráti tomuto súdu ďalšie konanie.

16. Keďže bol odvolaním napadnutý celý rozsudok súdu prvej inštancie, výrok, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 8.800 EUR ostal zo strany odvolacieho súdu nesprávne
nedotknutý. Vzhľadom na uvedené došlo v odvolacom konaní k procesnej vade podľa ustanovenia §

420 písm. f/ CSP.

17. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Dovolací súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého uznesenia sa
nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.

18. V prejednávanej veci žalovaný dovolaním napadol výrok uznesenia odvolacieho súdu, ktorý sa

dotýkal veci samej ohľadom povinnosti žalovaného uhradiť žalobkyni istinu vo výške 8.800 EUR. Výrok
o priznaní úroku z omeškania z vyššie uvedenej istiny, o ktorom sa rozhodlo prvým výrokom uznesenia,
síce podľa obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) žalovaný nenapáda, no ten je jednostranne závislý
od existencie rozhodnutia vo veci samej. Závislosť výrokov od seba vyplýva z charakteru konkrétneho
právneho vzťahu. Vo všeobecnosti možno o závislosti hovoriť vtedy, ak medzi výrokmi existuje istý vzťah

prejudiciality. Zrušením uznesenia odvolacieho súdu vo veci samej uznesenie o úroku z omeškania
z uvedenej istiny ako závislé rozhodnutie stráca svoj podklad. Judikatúra Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyustálila,žezávislýmvýrokommôžebyťnielen(opravnýmprostriedkomnedotknutý)výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného
rozhodnutia v danej veci (R 73/2004).

19. So zreteľom na uvedené v prejednávanej veci bolo nevyhnutné zrušiť celé uznesenia odvolacieho
súdu okrem dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu aj naň nadväzujúci rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica zo 17. mája 2017 č. k. 16C/162/2011- 306 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. septembra 2017 sp. zn. 16Co/298/2017 a to bez ohľadu na
prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalovaného smerujúceho proti týmto rozhodnutiam, pretože ide o

výrok (rozhodnutie) závislý od rozhodnutia o výroku, ktorý bol napadnutý dovolaním (§ 439 písm. a/
CSP); v opačnom prípade by tieto rozhodnutia o úroku z omeškania bez nadväznosti na predchádzajúce
(zrušené) rozhodnutie vo veci samej zostali osamotené a strácali by rozumný zmysel, čo by odporovalo
princípu právnej istoty (I. ÚS 549/2015).

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

21. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.