Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919010383
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6919010383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a

sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaných C. H. a D. H., za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a
iné, na verejnom zasadnutí dňa 16. novembra 2021, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 2T/73/2019, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e u obžalovaných C. H. a D. H. napadnutý
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaní

1/ C. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalým pobytom Q., H. XXX/XX, t.č. bytom D. H., G. XX, okres
M. G., bez zamestnania,

2/ D. H., nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom D. H., G. XX, okres M. G., bez zamestnania,

s ú v i n n í , ž e

ako zákonní zástupcovia od presne nezisteného dňa v mesiaci jún XXXX do XX.XX.XXXX v rodinnom
domevoD.H.č.XX,okresM.G.ainde,vedomeaopakovanenapriekpredchádzajúcimupozorneniama
doporučeniam zo strany lekárov neposkytovali predpísanú a dostatočnú stravu, hygienickú a zdravotnú
starostlivosť mal. P.B., nar. XX.XX.XXXX v M. G., až do takej miery, že v mesiaci august XXXX bola
mal. P.B. hospitalizovaná v nemocnici na zápal pľúc a takisto konali aj pri druhom dieťati mal. K.B.,
nar. XX.XX.XXXX v M. G., tým, že ju nekŕmili pravidelne, mal. K.B. bola stále hladná, podvýživená,

dňa XX.XX.XXXX bola mal. K.B. prijatá do T. v M. G., na pediatrické oddelenie, kedy mal. K.B.
kašľala, nechcela nič jesť, piť, bola dráždivá, podvýživená so zapareným zadočkom, okolie úst a nosa
mala začervenané, následne XX.XX.XXXX bola aj mal. P.B. hospitalizovaná, teda svojím konaním
neposkytovali deťom dostatočnú stravu, nevyhnutnú osobnú starostlivosť a hygienu, v dôsledku čoho
boli ich maloleté deti P.B. a K.B. hospitalizované v T. G. zdravia, a. s. na pediatrickom oddelení v M.
G. a následne uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/299/2018-18 z 23.10.2018,
právoplatným a vykonateľným 23.10.2018, boli umiestnené do S. domova U., I. X a bol im ustanovený

na zastupovanie kolízny opatrovník A. práce a rodiny M. G.,

t e d a

obžalovaní 1/ a 2/
najmenejtrimesiacevobdobídvochrokovznedbanlivostineplnilizákonnúpovinnosťzaopatrovaťiného,

č í m s p á c h a l iprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaná 1/ C. H.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020, § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 01.01.2020 obžalovanej výkon trestu odňatia slobody
p o d m i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020 obžalovanej u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere
1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovaný 2/ D. H.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020, § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. na
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 01.01.2020 obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

p o d m i e n e č n e o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020 obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere
1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 12.04.2021, sp. zn. 2T/73/2019 boli obžalovaní
1/ C. H. a 2/ D. H. uznaní za vinných z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

ako zákonní zástupcovia od presne nezisteného dňa v mesiaci jún 2017 do XX.XX.XXXX v rodinnom
domevoD.H.č.XX,okresM.G.ainde,vedomeaopakovanenapriekpredchádzajúcimupozorneniama
doporučeniam zo strany lekárov neposkytovali predpísanú a dostatočnú stravu, hygienickú a zdravotnú
starostlivosť mal. P.B., nar. XX.XX.XXXX v M. G., až do takej miery, že v mesiaci august XXXX bola

mal. P.B. hospitalizovaná v nemocnici na zápal pľúc a takisto konali aj pri druhom dieťati mal. K.B.,
nar. XX.XX.XXXX v M. G., tým, že ju nekŕmili pravidelne, mal. K.B. bola stále hladná, podvýživená,
dňa XX.XX.XXXX bola mal. K.B. prijatá do T. v M. G., na pediatrické oddelenie, kedy mal. K.B.
kašľala, nechcela nič jesť, piť, bola dráždivá, podvýživená so zapareným zadočkom, okolie úst a nosa
mala začervenané, následne XX.XX.XXXX bola aj mal. P.B. hospitalizovaná, teda svojím konaním

neposkytovali deťom dostatočnú stravu, nevyhnutnú osobnú starostlivosť a hygienu, v dôsledku čoho
boli ich maloleté deti P.B. a K.B. hospitalizované v T. G. zdravia, a. s. na pediatrickom oddelení v M.
G. a následne uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/299/2018-18 z 23.10.2018,
právoplatným a vykonateľným 23.10.2018, boli umiestnené do S. domova U., I. X a bol im ustanovený
na zastupovanie kolízny opatrovník A. práce a rodiny M. G..

Za to okresný súd obidvom obžalovaným uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a určil probačný
dohľad počas celej skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. obom obžalovaným uložil
povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo

iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď po jeho
vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 12.04.2021 odvolanie okresný prokurátor

proti výroku o vine a treste v neprospech obidvoch obžalovaných. Takto podané odvolanie písomne
odôvodnil písomným podaním zo dňa 15.07.2021, doručeným okresnému súdu dňa 16.07.2021.
Primárne poukázal na výrokovú časť rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Namietal neuznanie
okresným súdom viny obžalovaných v zmysle podanej obžaloby a nestotožnenie sa ani s jeho
záverečným návrhom uložiť im obidvom aj primerané nepodmienečné tresty odňatia slobody v dolnej

hranici trestnej sadzby na 7 rokov, so zaradením na výkon trestu do A. s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa okresného súdu v prejednávanej veci nebolo žiadnym vykonaným dôkazom, či už na hlavnom
pojednávaní resp. v prípravnom konaní preukázané, že by úmyselným konaním obžalovaných došlo
v mesiaci jún XXXX skoro k zaduseniu maloletej C. pri kŕmení fľašky obžalovanou 1/, ďalej že by
úmyselným konaním tejto obžalovanej došlo v mesiaci júl alebo august 2017 k vypadnutiu mal. C. z
kočíka a v jeho dôsledku k modrinám na jej hlave a vôbec nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by

zo strany obžalovaných došlo k akémukoľvek úmyselnému násilnému konaniu obžalovaných voči ich
deťom, majúc za následok ich fyzické alebo psychické utrpenie.

Rozhodnutie okresného súdu považuje za nedôvodné a nezákonné. V ďalšom poukázal na obsah
ustanovení§2ods.10,ods.12Tr.por.Mázato,ževpriebehuvyšetrovaniabolovšetkýmizadováženými

dôkazmi, ako aj na hlavných pojednávaniach preukázané, že obžalovaní C. H. a D. H. naplnili svojim
protiprávnym konaním po stránke subjektívnej i objektívnej všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr.
zák., s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. tak, ako to je uvedené v obžalobe.

Trestná činnosť obžalovaných v zmysle podanej obžaloby je jednoznačne preukázaná okrem ich
čiastočného priznania sa výpoveďou svedkyne a zároveň poškodenej - opatrovníčky mal. detí P.B. a K.B.
I..D.Y.,výpoveďamisvedkýňI.G.,J.I.,tohočasuH.,Y.W.,F.B.,F.W.,I..J.D.asvedkaH.D.,znaleckým
posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie č. 62/2019 na obvinených C. H. a
D. H. a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie č.

77/2018 na mal. P.B. a mal. K.B., zápisnicou o trestnom oznámení I. G., zápisnicou o výsluchu I.. I. H.,
fotodokumentáciou ku zraneniam mal. P.B. a mal. K.B., rodnými listami mal. P.B. a mal. K.B., uznesením
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/299/2018 - 18, lekárskymi správami na mal. P.B. a K.B. s
fotodokumentáciou, správami A. M. G., odboru sociálnych vecí a rodiny na rodinné pomery mal. P.B. a
mal. K.B., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi zabezpečenými do vyšetrovacieho spisu vo vyšetrovaní,

ktoré všetky dôkazy boli aj vykonané na hlavnom pojednávaní.

Zdôraznil, že obžalovaní sa k tejto trestnej činnosti už v prípravnom konaní čiastočne priznávali,
usvedčovali sa navzájom, aj keď pred okresným súdom využili svoje zákonné právo a odmietli
vypovedať. Ich trestná činnosť je dostatočne preukázaná výpoveďami svedkýň I. G., J. I., toho času H.

Y. W., F. B., F. W., I.. J. D. a svedka H. D., ktoré svedecké výpovede jednoznačne potvrdzujú skutkové
okolnosti podľa obžaloby a nie tak, ako ich vyhodnotil okresný súd. Tieto výpovede jednotlivo, ale aj
súhrnne poukazujú na týranie oboch maloletých detí páchateľmi - ich rodičmi. Obžalovaní spôsobovali
svojim deťom značné fyzické a psychické utrpenie nielen tým, že takým malým deťom neposkytovali
dennodenne riadnu stravu, hygienu a lekársku starostlivosť, ale aj tým, že mal. P. B., nar. XX.XX.XXXX

im vypadla z kočíka, mala zápal pľúc, keď bývala stále zanedbávaná, podvýživená, hladná. Poškodená
mal. K. B. utrpela vo svojom nízkom veku komplikovanú zlomeninu proximálnej časti píšťaly a podobne.
Tieto preukázané skutočnosti predsa nesvedčia len o zanedbaní povinnej výživy zo strany obidvoch
páchateľov ako rodičov týchto maloletých detí, a to aj napriek ich nižšiemu intelektu, ale o týraní svojich
maloletých detí. Obe deti pod vplyvom ich starostlivosti boli dennodenne hladné, teda podvýživené,

chorľavé, špinavé a mali po tele rôzne zranenia, následkom ktorých fyzicky aj psychicky trpeli až do
doby, kedy boli súdom odňaté a zverené do S. domova U..

Podľa jeho názoru okresný súd nevyhodnotil správne všetky zadovážené dôkazy a vo veci nesprávne
a nezákonne rozhodol. Záverom preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Rimavská Sobota na nové konanie a rozhodnutie.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní okresného prokurátora verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaných C. H. a D. H., a to za splnenia procesných podmienokuvedených v ust. § 293 ods. 7 Tr. por. O termíne verejného zasadnutia boli obidvaja obžalovaní riadne
upovedomení, ako je to zistiteľné z obsahu pripojených doručeniek, pričom títo písomným podaním zo
dňa 08.11.2021, doručeným krajskému súdu dňa 15.11.2021 súhlasili, aby sa verejné zasadnutie konalo

v ich neprítomnosti.
Krajský prokurátor sa na verejnom zasadnutí v celom rozsahu pridržiaval písomne vyhotoveného
odvolania a dôvodov v ňom uvedených. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Naproti tomu obhajca na verejnom zasadnutí vzhľadom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní,

ako aj na hlavnom pojednávaní, navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na
to, že neboli produkované žiadne dôkazy, týkajúce sa dĺžky trvania konania tak, aby bolo možné konanie
obžalovaných kvalifikovať v zmysle § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., teda po dlhší čas.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania okresného prokurátora
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému

bolo prípustné. Následne v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov o vine a treste, proti ktorým podal tento odvolateľ odvolanie a preskúmal tiež
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal
i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom
procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nebolo podané dôvodne,

napriek tomu ale na jeho podklade zistil iné dôvody, pre ktoré musel napadnutý rozsudok zrušiť a vo
veci rozhodnúť sám. Tu krajský súd pre úplnosť poukazuje na to, že v prípade odvolania podaného
okresným prokurátorom sa neuplatňuje zásada reformatio in peius, a teda mohol rozhodnúť v prospech
obžalovaných, aj keď odvolateľ podal odvolanie v ich neprospech.

Uvedená trestná vec už bola predmetom odvolacieho konania, keď predchádzajúci napadnutý rozsudok
okresného súdu zo dňa 17.12.2019, sp. zn. 2T/73/2019 bol uznesením krajského súdu zo dňa
10.06.2020, sp. zn. 3To/82/2020 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Poopätovnompredloženívecinarozhodnutieopodanomodvolaní,odvolacísúdposplneníprieskumnej
povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. zistil že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie
Trestnéhozákona,apreto nazákladeodvolaniaokresnéhoprokurátorapodľa§321ods.1písm.d),ods.
3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, t.j. vo výrokoch o vine a o treste. Následne, keďže
prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, na jeho podklade podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo

veci sám, a to rozsudkom, v ktorom zmenil v prospech obžalovaných C. H. a D. H. právnu kvalifikáciu
skutku na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2020 a v
dôsledku toho obidvom obžalovaným znížil výmeru uloženého trestu odňatia slobody.

Okrem nesprávnej prísnejšej právnej kvalifikácie skutku, ako prečinu zanedbania povinnej výživy aj

podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. (spáchanie činu
závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas), súd prvého stupňa pri dôslednom dodržaní procesného
postupu a rešpektovaní práva obidvoch obžalovaných na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní
o ich vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým

podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúdspravoval,keďposudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obidvoch obžalovaných

zo spáchania skutku kladeného im za vinu. Krajský súd považuje pritom za potrebné zdôrazniť, že
prejednávanému prípadu venoval okresný súd náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič
podstatné vyčítať. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2020 vykonal výsluchy
obžalovaných, ktorí využili svoje zákonné právo odoprieť vypovedať a vypočul svedkov I.. J. D., F. W., Y.
W. a F. B.. Na hlavnom pojednávaní dňa 02.02.2021 vypočul svedkyňu I. G.. Na hlavnom pojednávaní

dňa12.04.2021doplnildokazovanievzmyslenávrhuprokurátoravýsluchomsvedkovJ.H.rod.I.aH.D..
Za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaním obsahu písomných znaleckých posudkov
znalcov z odboru Zdravotníctvo a farmácia, a to z odvetvia Psychiatrie - I.. F. G. a z odvetvia X., U. - I..
Z. Y.. Ďalej v zmysle § 269 Tr. por. prečítal aj jednotlivé listinné dôkazy zadovážené a zadokumentovanév obsahu spisového materiálu, a to najmä rodné listy mal. detí, uznesenie Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 2P/299/2018, lekárske správy o ošetrení mal. detí, správy A. M. G., správy o povesti
na obžalovaných, sobášny list obžalovaných, odpisy registra trestov a správy o priestupkoch týkajúce

sa osôb obžalovaných. Po záverečných rečiach prokurátora, obhajcu obžalovaných a záverečnej reči a
práva posledného slova obžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa 12.04.2021, rozhodol okresný súd
vo veci napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaní spáchali

skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie rozsudku okresným súdom, s ktorým sa okrem právnej kvalifikácie skutku aj podľa § 207
ods. 3 písm. b) Tr. zák., stotožnil. Takýto výrok o vine obžalovaného, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu jeho
konania, súd prvého stupňa zdôvodnil nasledovne. Prokurátorka v podanej obžalobe tvrdila, že konaním
popísaným v skutkovej vete obžaloby obžalovaní spôsobili svojim maloletým deťom fyzické a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej

starostlivosti, hygieny a zdravotnej starostlivosti, pričom uvedený čin spáchali závažnejším spôsobom
konania,t.j.podlhšíčas.Nauvedenomzákladeichkonanieprávnekvalifikovalaakozločintýraniablízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Tr. zák.

Objektom tohto trestného činu je v danom prípade ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so
zreteľom na nedostatok veku sú v starostlivosti alebo vo výchove iných osôb. Vo svojej podstate ide
najmä o ochranu pred domácim násilím. Podľa obžaloby mala byť objektívna stránka žalovaného zločinu
naplnená tým, že obžalovaní spôsobili fyzické a psychické utrpenie deťom bitím, kopaním, údermi,
bezdôvodným odopieraním stravy, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a zdravotnej

starostlivosti. V zmysle súdnej praxe sa pritom týraním rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou alebo
zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a necitlivosti, určitou trvalosťou, ktoré
táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Psychickým a fyzickým utrpením je potrebné pritom rozumieť
stav, vyznačujúci sa bolesťami alebo duševnou traumou, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej
osoby a netrvajú len krátky čas. Páchateľom tohto trestného činu môže byť len ten, kto má týranú

osobu vo svojej starostlivosti alebo vo výchove a zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie
páchateľa.

V prejednávanej veci však nebolo žiadnym vykonaným dôkazom, či už na hlavnom pojednávaní resp.
v prípravnom konaní preukázané, že by úmyselným konaním obžalovaných došlo v mesiaci jún 2017

skoro k zaduseniu maloletej C. pri kŕmení fľašky obžalovanou 1/, ďalej že by úmyselným konaním tejto
obžalovanej došlo v mesiaci júl alebo august 2017 k vypadnutiu mal. C. z kočíka a v jeho dôsledku k
modrinám na jej hlave a vôbec nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by zo strany obžalovaných
došlo k akémukoľvek úmyselnému násilnému konaniu obžalovaných voči ich deťom majúc za následok
ich fyzické alebo psychické utrpenie.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa na rozdiel od podanej obžaloby ustálil skutkový stav tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to na základe jednak vykonaných výsluchov svedkov
ako aj čítaných záverov znaleckých posudkov a listinných dôkazov. V tejto súvislosti odkázal na obsah
výpovedí jednotlivých svedkov a čítaných dôkazov, ktorých obsah podrobne rozviedol v odôvodnení

svojho rozhodnutia. Z týchto dôkazov vyplynula bez akýchkoľvek pochýb preukázaná skutočnosť, že
obžalovaní nezabezpečovali pre svoje poškodené maloleté deti svoju zákonnú povinnosť zaopatrovať
ich. Povinnosť rodičov vyživovať alebo zaopatrovať svoje maloleté deti spočíva nielen v poskytovaní
peňažného plnenia, ale aj v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej forme,
to znamená vo faktickej starostlivosti poskytovať dieťaťu stravu, oblečenie, bývanie, starostlivosť o

jeho zdravie, čistotu a podobne. Uvedený záver vyplýva najmä z výsluchu I.. D., ale aj sociálnych
pracovníčok svedkýň G. a H. a v neposlednom rade aj výpovedí svedkýň F. a Y. W. a B.. Všetci títo
svedkovia sa zhodli v tom, že obžalovaná H. nie je dostatočne mentálne zrelá, v dôsledku čoho nie je
schopná poskytnúť adekvátnu starostlivosť maloletým deťom, rovnako o tom svedčí aj záver znaleckého
posudku I.. G., v ktorom obžalovanú charakterizuje ako jednoducho štrukturovanú osobnosť, kde jej

intelektové schopnosti sa nachádzajú v pásme populačného podpriemeru. Znalkyňa zároveň hodnotí
jej zníženie mentálnych schopností ako trvalé a dostupnými liečebnými metódami neovplyvniteľné.
Svedkyne sa zhodne tiež vyjadrovali o obžalovanej H., že táto mala snahu sa o deti aj starať, avšak
z vyššie popísaných dôvodov toho nebola schopná. Podľa názoru okresného súdu zistená podvýživadetí, ich nedostatočná strava a zanedbaná hygienická a zdravotná starostlivosť zo strany matky vyplýva
práve z jej mentálnej zaostalosti.
Vo vzťahu k obžalovanému D. H., otcovi detí, je nutné uviesť, že tento sa snažil tak ako to bolo v jeho

siláchodetisastarať,čopotvrdilivšetkysvedkyne,avšakzdôvodu,žepracoval,nemoholzabezpečovať
o deti celodennú starostlivosť.

Ku konštatovaným zraneniam poškodených maloletých detí v znaleckom posudku znalca z odvetvia
chirurgie, traumatológie, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by tieto zranenia spôsobili deťom

obžalovaní resp. niektorý z nich, a to fyzickým týraním detí, keď k zlomenine nožičky mal. K.B. malo
dôjsť v súvislosti so život zachraňujúcim konaním zo strany otca. Je preto potrebné zdôrazniť, že malo
ísť o konanie v krajnej núdzi, teda okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu.

Na uvedenom základe preto okresný súd konanie oboch obžalovaných tak, ako je ustálené v skutkovej
vete rozsudku právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák., pretože obaja rodičia najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnili zákonnú povinnosť zaopatrovať svoje dve maloleté deti
a to po dlhší čas.

S naznačenou argumentáciou súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku sa krajský

súd okrem právnej kvalifikácie skutku aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., stotožnil a bolo by
nadbytočné na tomto mieste túto argumentáciu znovu opakovať.

V reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že podľa § 2 ods. 19 Tr.
por. smie súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto

konaní vykonané. Táto základná zásada trestného konania je zvýraznená aj v ustanovení § 278 ods.
2 Tr. por., podľa ktorého súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že súd (a to aj odvolací) môže pri svojom rozhodovaní
vychádzať len z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Nie súd, ale strany trestného ko-

nania pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú alebo oslobodzujú.
Jeho úlohou, ako nestranného rozhodovacieho orgánu, je posúdenie týchto dôkazov a rozhodnúť
spor medzi prokurátorom, ktorý zastupuje štát (§ 2 ods. 5 veta prvá Tr. por.) a obžalovaným. Pri tomto
rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej stra-
ne. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods.

14 Tr. por.), ale aj zásady spravodlivého procesu (§ 2 ods. 10 Tr. por.).

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.12.2020 tak, ako už bolo vyššie uvedené, vyplýva, že
obžalovaní využili svoje zákonné právo odoprieť vypovedať, pričom zápisnice o ich skoršej výpovedi
z prípravného konania neboli na hlavnom pojednávaní prečítané, keď prokurátor ani obhajca nedali

návrh na ich prečítanie v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. Prokurátor nezotrval ani na obžalobnom návrhu
vykonať výsluch opatrovníka mal. poškodených I.. D. Y.. Súd prvého stupňa potom správne postupoval,
keď prihliadol pri uznaní viny obžalovaných len na dôkazy vykonané v rámci dokazovania na hlavnom
pojednávaní zákonným spôsobom.

Okresný súd potom tiež postupoval správne, keď na základe ním vykonaného dokazovania ustálený
skutok nekvalifikoval podľa obžaloby ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. Na druhej
strane však okresný súd pochybil, keď obidvoch obžalovaných v konečnom dôsledku uznal za vinných
nielen z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ale aj podľa ods. 3 písm. b)

Tr. zák., t. j. že obžalovaní spáchali čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Tr. zák.

Odvolací súd bral dôsledne na zreteľ obsah ust. § 2 ods. 1 Tr. zák., podľa obsahu ktorého sa trestnosť
činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Potom podľa § 207

ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 01.01.2020, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní,
čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť zaopatrovať iného.Podľa ustálenej súdnej praxe pre naplnenie kvalifikačného znaku páchania uvedeného prečinu podľa §
207ods.3písm.b)Tr.zák.spoukazompodľa§138písm.b)Tr.zák.,t.j.prespáchaniečinuzávažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, musí neplnenie zákonnej povinnosti zaopatrovať iného v súhrne trvať

viac ako dvadsaťštyri mesiacov, čo v prejednávanom prípade nebolo ustáleným konaním ani jedného
z obžalovaných naplnené.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam a okolnostiam, teda odvolací súd dospel k záveru, že obidvaja
obžalovaní trestný čin nespáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, ako to požaduje vyššie

citované ustanovenie Trestného zákona, a preto právnu kvalifikáciu skutku ako prečinu zanedbania
povinnej výživy aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák. vypustil.

Okresný prokurátor podané odvolanie proti výroku o treste bližšie neodôvodnil. Keďže krajský súd zrušil
celý výrok o vine, obligatórne zrušil súčasne aj celý výrok o treste.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný zákon v sankcii ust. § 207 ods. 1 Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia

slobody na 2 roky.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery okresný súd u obidvoch obžalovaných správne aplikoval
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (ust. § 36 písm.
j) Tr. zák.), pričom nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by im v rámci úvah najmä o výmere trestu

priťažovala. Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere 1 : 0, došlo k zníženiu
hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o ?-inu (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr. zák.), v dôsledku
čoho bolo možné obžalovaným uložiť trest odňatia slobody na 1 rok a 4 mesiace. Zároveň odvolací súd
zobral do úvahy okrem pomeru, aj mieru závažnosti ustálenej poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 38
ods. 2 Tr. zák., ktorá bola pomerne významná.

Okresný súd postupoval správne, keď obidvom obžalovaným neuložil trest odňatia slobody ako trest
nepodmienečný, nakoľko takýto spôsob jeho výkonu by bol neprimerane prísny. Prvostupňový súd
však pochybil, keď obidvom obžalovaným, ktorým podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúci dva roky, súčasne postupom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. ukladal probačný dohľad nad

ich správaním v skúšobnej dobe a súčasne im podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil aj povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Odvolací súd zároveň
poznamenáva, že podľa Tr. zák. účinného od 01.01.2019, možno podľa § 51 ods. 9 Tr. zák. uložiť
povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. (podľa Tr. zák. účinného od 01.08.2019 podľa § 51 ods.

4 písm. h) Tr. zák.) po predchádzajúcom vyžiadaní správy od probačného a mediačného úradníka o
vhodnosti jej uloženia, ak vhodnosť uloženia tejto povinnosti nevyplýva z odborného vyjadrenia alebo
zo znaleckého posudku.

Vzhľadom na skutočnosť, že oproti rozhodnutiu prvostupňového súdu došlo v dôsledku čiastočnej

zmeny právnej kvalifikácie prečinu k aplikácii nižšej trestnej sadzby, odvolací súd s prihliadnutím na
osoby obžalovaných, na ich doterajší život, keď títo nie sú osobami s kriminálnou minulosťou, zmiernil
výmeru uloženého trestu odňatia slobody a obidvom obžalovaným uložil trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov, pričom výkon uloženého trestu im podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok
a 6 mesiacov, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1

písm. a) Tr. zák.

Takto uložený trest zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň
obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, atakýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne
i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora rozhodol pomerom hlasov 3:0 tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.