Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 8, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14Er/1271/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712215514
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8712215514.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava,IČO:36865141,protipovinnému:IvetaMalá,nar.:26.03.1970,bytomHôrka9,05912Hôrka,
vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 60,
821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod sp. zn. EX 23124/12, v konaní o vymoženie sumy 1.728,23

eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného zo dňa 08.10.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o

vymoženie pohľadávky vo výške 1.728,23 eur s prísl. na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08250/11 zo dňa 02.09.2011. Uznesením č. k. 14Er/1271/2012-16 zo
dňa 28.02.2014 Okresný súd Poprad zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie zmenkového úroku
vovýške0,25%dennezosumy1.728,23eurod04.04.2011dozaplateniaazákonnéhoúrokuvovýške6
% ročne zo sumy 248,83 eur od 23.05.2011 do zaplatenia. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.04.2014. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 28.02.2014.

2. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený voči povinnému
uplatňoval nárok zo zmenky. Z tohto dôvodu oprávnenému vznikla povinnosť v zmysle § 243f Zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vrátane zmien v znení účinnom od
1.2.2017 do 31.03.2017 (ďalej Exekučný poriadok) doplniť návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom bol
povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený doplnenie

návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 a súdu bolo podanie oprávneného doručené dňa
04.02.2016.

3. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
Zákona č. 438/2015 Z. z. a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie

exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.5. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. V predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka od povinného, ktorý je fyzickou osobou na základe
uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný v konaní, kde si oprávnený uplatňoval voči
povinnej nárok zo zmenky. Zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok,
účinnýmod23.12.2015,bolavzmysle§39ods.4Exekučnéhoporiadkuoprávnenýmuloženápovinnosť,
aby v návrhoch na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky
proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opísal aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa

vlastného vzťahu s povinným a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k uvedenej novelizácii upravený v § 243f Exekučného
poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, je oprávnený povinný
doplniťnávrhnavykonanieexekúciepodľa§39ods.4Exekučnéhoporiadkudo30dníododňaúčinnosti
tohto zákona.

8. Zákonodarca v uvedených exekučných konaniach stanovil oprávnenému povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňuje
právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už v
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúci sa vlastného vzťahu s povinným. Aj v

prejednávanej veci bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní a táto lehota
začala plynúť dňom nadobudnutia účinnosti Zák. č. 438/2015 Z. z., t. j. od 23.12.2015 a uplynula dňom
22.01.2016.

9. Ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v stanovenej lehote

doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi).
Rozhodovacia prax súdov sa v tejto otázke priklonila k záveru, že v uvedenej lehote malo byť
doplnenie návrhu doručené exekučnému súdu, keďže o zastavení alebo prípadnom pokračovaní
exekúcie rozhoduje exekučný súd a nie súdny exekútor. V tomto smere súd poukazuje na uznesenia
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Er/662/2009 zo dňa 4.3.2016 a sp. zn. 9Er/574/2011 zo dňa

7.3.2016, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE/30/2021 zo dňa 31.05.2021, sp.
zn. 2CoE/12/2021 zo dňa 30.03.2021 a sp. zn. 28CoE/22/2021 zo dňa 22.6. 2021. Uvedené právne
závery súdov boli predmetom posúdenia aj Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení č. k. III. ÚS
752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver
okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje Ústavný súd SR za

ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor.
Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného

procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom stanovenej lehote na jeho vykonanie.
Obdobný právny názor zaujal Ústavný súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. III.
ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016 a sp. zn. II. ÚS 615/2016 zo dňa 10.08.2016). V prejednávanej veci
súd nevidí dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR a všeobecných súdov.

10. V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený bol povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísaním rozhodujúcich skutočností
týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú v lehote
30 dní od dňa účinnosti Zákona č. 438/2015 Z. z., t. j. do 22.01.2016. Z obsahu spisu je zrejmé, že
oprávnený doručil doplnenie návrhu súdnemu exekútorovi a súdu bolo jeho podanie doručené až dňom

04.02.2016, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Keďže oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť
doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd podľa § 243f ods. 5 Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

12. Podľa § 262 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení /ďalej len
CSP/ o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

13. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

15. V zmysle § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Vo výnimočných
prípadoch upravených v § 203 Exekučného poriadku možno uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v
prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Keďže dôvodom na zastavenie
exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený nedoplnil v zákonom stanovenej lehote návrh na vykonanie

exekúcie, súd má za to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, preto rozhodol, že
súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.