Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/28/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010567

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120010567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.03.2022, v trestnej veci
proti obžalovanému H. F. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona, o

odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/16/2020 zo dňa 13.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému H. F., nar. X.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XX/XX, Z., okres H.,

u k l a d á

Podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona per analogiam trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu

podmienečne o d k l a d á a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona mu u k l a d á , aby ako fyzická osoba riadne a včas plnil povinnosti, ktoré
vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho orgánu alebo

člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v trvaní 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona mu súčasne ukladá peňažný trest 6.000,- (šesťtisíc) eur.

Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona uložený peňažný trest zaplatí v dvanástich mesačných splátkach po 500,-
(päťsto) eur a to do jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. H. F. uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa
§ 276 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- ako zodpovedný zástupca spoločnosti V. A. s.r.o., O. 3, N., (v súčasnosti M. V., s.r.o., F. X, G.
- Z. O.), IČO: XXXXXXXX, v úmysle skrátiť daň a túto neodviesť do štátneho rozpočtu, podal na
príslušnom Daňovom úrade Prešov, pobočka Bardejov, daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
podané elektronicky dňa 24.11.2014, za zdaňovacie obdobie október 2014, v ktorom deklaroval základ
dane vo výške 285.111,85 eur, daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 57.022,37 eur a vlastnú

daňovú povinnosť vo výške 284,64 eur, kde si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH za prijatie služieb
oddodávateľaV.s.r.o.,B.XXXX/X,N.,IČOXXXXXXXX,z28fiktívnychfaktúrvcelkovejvýške56.737,73
eur a to z:
- faktúry č. 14012 zo dňa 06.10.2014 na sumu 1.632,- eur, z toho DPH vo výške 272,- eur, za práce
„Maľba stien - materská škola, U.“,

- faktúry č. 14013 zo dňa 17.10.2014 na sumu 5.262,- eur z toho DPH vo výške 877,- eur, za práce
„úprava fasády zateplením, obytný blok ul. G. XX, A.,
- faktúry č. 14014 zo dňa 23.10.2014 na sumu 40.611,- eur, z toho DPH vo výške 6.768,50 eur
- faktúry č. 14015 zo dňa 23.10.2014 na sumu 29.256,- eur, z toho DPH vo výške 4.876,- eur, za
„elektromontážne práce a pomocné stavebné práce na objektoch J. E. - BA, Z.-N., Y.-A., N. mall, S., F.“,

- faktúry č. 14016 zo dňa 23.10.2014 na sumu 6.925,64 eur, z toho DPH vo výške 1.154,27 eur, za
„elektromontážne práce a poradenské a konzultačné služby, H. Z., Z.“,
- faktúry č. 14017 zo dňa 22.10.2014 na sumu 2.424,- eur, z toho DPH vo výške 404,- eur, za „obnovu
bytového domu ul. G. 9, A. - zateplenie fasády“,
- faktúry č. 14018 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.311,80 eur, z toho DPH vo výške 218,63 eur, za „NAVRH

SDZABY + korekturu textov do katalogu G.“,
- faktúry č. 14019 zo dňa 31.10.2014 na sumu 618,48 eur, z toho DPH vo výške 103,08 eur, za „grafické
prepracovanie obalov: visačky malé, veľké“,
- faktúry č. 14020 zo dňa 31.10.2014 na sumu 619,14 eur, z toho DPH vo výške 103,19 eur, za „grafické
spracovanie na knihu“,

- faktúry č. 14021 zo dňa 31.10.2014 na sumu 5.400,- eur, z toho DPH vo výške 900,- eur,
- faktúry č. 14022 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.308,- eur, z toho DPH vo výške 1.218,- eur,
- faktúry č. 14023 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.536,60 eur, z toho DPH vo výške 1.256,10 eur,
- faktúry č. 14024 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.061,16 eur, z toho DPH vo výške 1.176,86 eur,
- faktúry č. 14025 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.513,50 eur, z toho DPH vo výške 1.502,70 eur,

- faktúry č. 14026 zo dňa 31.10.2014 na sumu 7.236,- eur, z toho DPH vo výške 1.206,- eur,
- faktúry č. 14027 zo dňa 31.10.2014 na sumu 6.960,- eur, z toho DPH vo výške 1.160,- eur, všetky za
fakturáciu „zmluvy o dielo za vedenie mot. vozidla v mesiaci 10-2014“,
- faktúry č. 14028 zo dňa 31.10.2014 na sumu 139.700,- eur, z toho DPH vo výške 27.940,- eur, za
„prostredkovanie prác a zákazok, sprostredkovanie živnostníkov“,

- faktúry č. 14029 zo dňa 31.10.2014 na sumu 2.754,- eur, z toho DPH vo výške 459,- eur, za „strojné
obrábanie, CNC Freza: prace podľa dohody ako subdodávka pre C. D. s.r.o.,
- faktúry č. 14030 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.309,20 eur, z toho DPH vo výške 218,20 eur, za
„sprostredkovanie pracovníkov na zabezp. Zakaziek pre spol A. H. L. s.r.o. v počte 2 pracovníkov“,
- faktúry č. 14031 zo dňa 30.10.2014 na sumu 2.870,40 eur, z toho DPH vo výške 478,40 eur, za „strojné

obrábanie CNC. Horizont, freza vratanie programovania ako supdodavka pre S. L.“,
- faktúry č. 14032 zo dňa 30.10.2014 na sumu 6.057,60 eur, z toho DPH vo výške 1.009,60 eur
- faktúry č. 14033 zo dňa 30.10.2014 na sumu 8.862,96 eur, z toho DPH vo výške 1.477,16 eur, obidve
za „pomocné tesárske práce a armovačské práce v Levoči a Spišskej novej vsi“,
- faktúry č. 14034 zo dňa 30.10.2014 na sumu 404,64 eur, z toho DPH vo výške 67,44 eur, za „grafické

sprac. kalendara T.“,
- faktúry č. 14035 zo dňa 31.10.2014 na sumu 756,- eur, z toho DPH vo výške 126,- eur, za „opravu
paliet“,
- faktúry č. 14036 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.599,60 eur, z toho DPH vo výške 266,60 eur,
- faktúry č. 14037 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.854,- eur, z toho DPH vo výške 309,- eur,

- faktúry č. 14038 zo dňa 31.10.2014 na sumu 1.620,- eur, z toho DPH vo výške 270,- eur,- faktúry č. 14039 zo dňa 31.10.2014 na sumu 5.520,- eur, z toho DPH vo výške 920,- eur, všetky za
„pomocné práce na stavbe želez. trate Púchov - Žilina v mesiaci 10-2014“,
nakoľko v danom zdaňovacom období k dodaniu týchto služieb zo strany spoločnosti V. s.r.o. nedošlo,

čím takýmto spôsobom v zdaňovacom období október 2014 neoprávnene znížil daňovú povinnosť
spoločnosti agentúra práce s.r.o., (v súčasnosti M. V., s.r.o.), IČO: XXXXXXXX na DPH celkovo vo výške
56.737,73 eur a tým v tejto sume skrátil DPH, ktorú neodviedol do štátneho rozpočtu,

Za to mu bol uložený podľa § 276 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3,

§ 36 písm. j), l), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého
výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 5 rokov.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva v trvaní 6 rokov a tiež podľa § 56 ods. 1 Tr.

zákona peňažný trest 3.000,- eur. Podľa § 56 ods. 3 Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť
zaplatiť peňažný trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 300,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol mu uložený aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace.

Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote podal krajský prokurátor
odvolanie. V písomnom odôvodnení zdôraznil, že obž. H. F. v priebehu prípravného konania využil svoje
právo a k veci vypovedal, ku skutku sa však nepriznal, teda orgánom činným v trestnom konaní nijakým
spôsobom nenapomáhal pri vyšetrovaní, nepriznal vinu a nijakým spôsobom neodhalil akým spôsobom

a s kým uvedenú trestnú činnosť páchal. Zároveň v priebehu prípravného konania ani raz neprejavil
ľútosť nad svojím konaním. Priznanie vykonal až v konaní pred súdom, avšak okolnosti spáchania
uvedenej trestnej činnosti neobjasnil. K súdom konštatovanej možnosti použitia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona vzhľadom na dobu spáchania skutku
v r. 2014 uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku konštatuje tú skutočnosť, že mimoriadne zníženie trestu

odvádza od doby spáchania skutku v r. 2014. K tomu však považuje za potrebné dodať, že ESĽP uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní 6 rokov, ináč môže nadobudnúť
charakter odopretia spravodlivosti. Tvrdí, že podľa judikatúry ESĽP v trestnom konaní primeraná lehota
začína plynúť od vznesenia obvinenia. V danom prípade došlo k vzneseniu obvinenia podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku dňa 31.05.2019, dňa 16.03.2020 bola na súd podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku

podaná obžaloba a súd dňa 13.07.2021 vydal odsudzujúci rozsudok. Z uvedeného teda vyplýva, že
odo dňa vznesenia obvinenia po rozhodnutie súdu uplynula doba 2 roky (a nie viac ako 6 rokov), čo je
zjavný nepomer oproti tomu, čo uvádza vo svojej judikatúre ESĽP. K tvrdeniu súdu, že obžalovaný potom
(po spáchaní žalovaného skutku v r. 2014) už nepokračoval v trestnej činnosti, čo súd vyhodnotil ako
mimoriadnu okolnosť, ktorá má vplyv na ním uložený trest uviedol, že mimoriadne okolnosti vo svojej

podstatevyžadujú,abysúdstarostlivoadôkladnezvážilichpovahu.Musíísťotakéokolnosti,ktorésapri
posudzovanejtrestnejčinnostibežnenevyskytujúalebolenvojedinelýchprípadoch.Pomermipáchateľa
sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom
a existujú v čase rozhodovania o treste. Takýmito pomermi môže byť napr. skutočnosť, že sa páchateľ
sám stará o viacero osôb, ktoré sú na neho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa a pod. Je

síce pravdou, že obžalovaný sa po spáchaní skutku už ďalšej trestnej činnosti nedopustil, považuje však
za ťažko predstaviteľné, že by táto skutočnosť (to, že sa osoba už nedopúšťa ďalšej trestnej činnosti)
mala za následok to, aby takéto v podstate „normálne“ správanie jedinca sa považovalo za mimoriadnu
okolnosť, pričom dodržiavanie všeobecných pravidiel, podzákonných a zákonných noriem by malo byť
samozrejmosťou a nie niečím výnimočným, za čo by mala byť konkrétna osoba ešte aj odmenená v

podobe zníženia trestu. Poukázal, že k uloženému peňažnému trestu súd uviedol, že zohľadnil finančnú
situáciu obžalovaného a preto mu uložil peňažný trest v sume 3.000,- eur, ktorý má uhradiť v splátkach.
V rozsudku však absentuje akákoľvek zmienka o tom, akým spôsobom súd zohľadnil finančnú situáciu
obžalovaného,akýjejehopríjem,jehovýdavky,akýjejehocelkovýmajetok,pričomvprípravnomkonaní
bolo vykonané tzv. finančné vyšetrovanie (nachádzajúce sa vo zväzku č. II.), z ktorého je zrejmé, že

obžalovaný „netrpel biedou“ a disponoval majetkom (aj nehnuteľným), ktorého sa však do rozhodnutia
súdu v podstate zbavil, resp. prepísal na iné osoby. Je toho názoru, že rozsah činu (56.737,73 eur)
je v zjavnom nepomere vo vzťahu k uloženému peňažnému trestu (3.000,- eur), pričom nie je zrejmé,
z akého dôvodu došlo k uloženiu tak nízkeho peňažného trestu. Trest by mal byť proporcionálny vovzťahu k spáchanému trestnému činu, čo vzhľadom na povahu majetkového (daňového) trestného činu
a jeho rozsahu vo vzťahu k uloženému trestu splnené nie je, keďže pri spáchaní majetkového trestného
činu by ako hlavný trest pre páchateľa mal byť jeho majetkový postih. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku pri súčasnom uložení
primeraného trestu odňatia slobody uložil obžalovanému aj peňažný trest minimálne vo výmere 10.000,-
eur, ktorý by bol povinný zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, a podľa § 57 ods.
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je
čiastočne dôvodné.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.07.2021 urobil vyhlásenie podľa

§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po
tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g)
a h) Tr. poriadku okresný súd prijal jeho vyhlásenie a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Po takto vykonanom dokazovaní, s prihliadnutím na záverečnú reč obžalovaného, v ktorej vyjadril ľútosť

nad vykonaným skutkom, prvostupňový súd zistil dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v tom, že
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život [§ 36 písm. j) Tr. zákona] a že sa k
spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval [§ 36 písm. l) Tr. zákona], pričom nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd konštatoval, že obžalovanému by mal
uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov. Zároveň však dospel k záveru, že tu

existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu. Vychádzajúc z
napadnutého rozsudku použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona prvostupňový súd odôvodnil tak, že konkrétny
prípad sa vymyká z radu obdobných prípadov tým, že sa obžalovaný skutku dopustil ešte v októbri 2014,
teda skoro 7 rokov pred vyhlásením napadnutého rozsudku, pričom daň z pridanej hodnoty skrátil iba
raz v priebehu jediného mesiaca a v páchaní obdobnej trestnej činnosti ďalej nepokračoval. Uvedené

skutočnosti, prevaha poľahčujúcich okolností, bezúhonnosť a kladné hodnotenie obžalovaného v mieste
bydliska považoval prvostupňový súd za taký súhrn okolností, že ich označil za mimoriadne a uložil mu
trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby ustanovenej zákonom vo výmere 2 rokov,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov, za súčasného uloženia trestu zákazu
činnosti a peňažného trestu.

Krajskýsúdpopreskúmanívecizistil,žesasuvedenýmzáveromokresnéhosúduniejemožnéstotožniť.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona (v znení účinnom do 31.12.2020) trest má postihovať iba páchateľa tak,
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom je
teda podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona možné len vtedy ak sú dané také okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.
Keďžepodľazákonaideomimoriadnezníženietrestu,pretakýtopostupmusiabyťzistenétakéokolnosti
prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa v
iných obdobných prípadoch, a zároveň vzhľadom na ktoré by použitie trestnej sadzby odňatia slobody
ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany

spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Žiadne mimoriadne okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery na strane obžalovaného však zistené
neboli.

Pod pojmom okolnosti prípadu treba rozumieť len také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu,

charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Tieto musia byť také intenzívne a
také závažné, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Pod mimoriadne pomery
páchateľa treba vo všeobecnosti zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému
trestnému činu a môže ísť napríklad o rodinné pomery alebo o zdravotný stav páchateľa. Aj tieto však
musia vykazovať známky mimoriadnosti, výnimočnosti a neobvyklosti oproti iným podobným prípadom.

K skutočnostiam uvedeným prvostupňovým súdom je však potrebné uviesť, že okolnosti predmetného
spáchaného zločinu sú bežnými okolnosťami, za ktorých je takáto trestná činnosť páchaná. Skutočnosť,
že po spáchaní trestného činu v novembri 2014 obžalovaný nepokračoval v jeho páchaní, nie je
žiadnou mimoriadnou okolnosťou, ale naopak okolnosťou bežnou, pretože nepáchanie trestnej činnosti

a dodržiavanie právnych noriem je bežnou súčasťou každého riadneho vedenia života. Je potrebné
zdôrazniť,žezávažnosťskutkuzhľadiskajehonásledkovzvyšujeskutočnosť,žeobžalovanýDPHskrátil
až vo výške 56.737,73 eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobok minimálnej hranice značného rozsahu.
Dlh na DPH pritom nebol doposiaľ ani sčasti uhradený.

Je pravdou, že trestný čin bol spáchaný ešte v novembri 2014, avšak tu je potrebné brať do úvahy aj
časové obdobie, počas ktorého sa páchateľovi darilo trestnú činnosť skrývať a sťažovať jej odhalenie
a objasnenie, ako aj primeranosť dĺžky trestného stíhania obvineného vo vzťahu k závažnosti skutku a
zložitosti dokazovania. V danom prípade obžalovaný po spáchaní trestného činu predmetnú obchodnú
spoločnosť agentúra práce s.r.o. previedol na občana Maďarskej republiky a dodávateľom fiktívnych

služieb bola spoločnosť V., s.r.o., ktorej konateľom bol občan Českej republiky S. M., ktorý bol hľadaný
cez Interpol a na ktorého bol v Českej republike aj pre inú trestnú činnosť vydaný aj príkaz na zatknutie.
Po tom, čo orgány činné v trestnom konaní za týchto sťažených podmienok za účelom objasnenia veci
a zistenia páchateľa zabezpečili množstvo listinných dôkazov a vykonali výsluchy množstva svedkov,
dňa 31.5.2019 bolo H. F. vznesené obvinenie. Následne už 30.3.2020 bola na súd podaná obžaloba

a 13.7.2021 vyhlásený odsudzujúci rozsudok. Preto ani dĺžka konania sa v tomto prípade neodchyľuje
nijako od iných obdobných prípadov takéhoto druhu trestnej činnosti.

V tomto smere je potrebné považovať odvolacie námietky prokurátora za dôvodné.

Na strane druhej odvolací súd zistil, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pri
analogickom použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona.

Vo všeobecnosti totiž platí, že analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná iba v zmysle
rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech

páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k
analogickypoužitémuustanoveniu.Akmožnopáchateľovitrestnéhočinupriuzavretíaschválenídohody
o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v
situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade

uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom),
keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu (pozri R 44/2017).V predmetnej veci je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že obžalovaný vyhlásením o svojej vine na
hlavnom pojednávaní neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo

akýmkoľvekspôsobompredznamenanérozhodnutiesúduodruhuavýškeuloženéhotrestu,atonapriek
tomu, že zákonom ustanovená trestná sadzba odňatia slobody je 4 až 10 rokov. Pritom vzhľadom na
rozsiahlosť spisového materiálu zadováženého v prípravnom konaní je zrejmé, že svojím vyhlásením
obžalovaný výrazným spôsobom skrátil dobu konania hlavného pojednávania.

Z hľadiska osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy je potrebné uviesť, že tento sa pred spáchaním
predmetného trestného činu, ale ani potom iného trestného činu nedopustil. Podľa správy obce Z.
obžalovaný doposiaľ nebol riešený ani komisiou verejného poriadku.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostiajpodľaodvolaciehosúduvyhlásenieobžalovanéhopodľa§257ods.
1 písm. b) Tr. poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, možno považovať

za takú okolnosť, kedy súd môže analogicky aplikovať zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zákona a uložiť trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona je možné trest odňatia slobody znížiť o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Keďže ust. § 276 ods. 3 Tr. zákona stanovuje dolnú
hranicu na 4 roky, tak do úvahy prichádzalo zníženie až na 2 roky 8 mesiacov.

Po zhodnotení všetkých uvedených skutočností a vzhľadom na osobu obžalovaného a mieru jeho
narušenia odvolací súd dospel k záveru, že za použitia
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam je v prípade obžalovaného účel trestu možné
dosiahnuť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na

skúšobnú dobu 3 rokov, za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním. Pri určovaní
dĺžky skúšobnej doby odvolací súd prihliadol na dobu, po ktorú po spáchaní stíhaného trestného činu
už obžalovaný žil riadnym životom.

Ako súčasť probačného dohľadu odvolací súd obžalovanému uložil aj povinnosť, aby ako fyzická osoba

si riadne a včas plnil povinnosti, ktoré vzniknú v súvislosti so správou daní.

Za dôvodnú odvolací súd považoval aj námietku prokurátora, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti,
jej rozsah a vtedajšie postavenie obžalovaného bolo mu potrebné uložiť aj prísnejší peňažný trest.
Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, že jeho súčasný čistý príjem je okolo 1.000,- eur mesačne, mu

odvolací súd uložil peňažný trest 6.000,- eur, ktorý je povinný zaplatiť v 12-tich mesačných splátkach po
500,- eur a to do 1 roka od právoplatnosti rozsudku, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia
slobody 8 mesiacov pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený.

Súčasne odvolací súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti, pri ktorej páchal predmetnú trestnú

činnosť. Na dosiahnutie účelu trestu za dostatočné považoval trest zákazu činnosti vykonávať funkciu
štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v trvaní 6 rokov.

Preto krajský súd na podklade odvolania prokurátora jednomyseľne zrušil výrok o treste napadnutého
rozsudku a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.