Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 2, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119219238
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8119219238.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. N.,
nar. XX.XX.XXXX a o mal. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Q., M. Q. XXX/XX, toho času bytom X., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou
so sídlom Prešov, Hlavná 61, a otca U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. Q. XXX/XX, v konaní

o udelenie súhlasu k zmene priezviska, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k.
29P/303/2019-39 zo dňa 04.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania udelenia súhlasu súdu so zmenou priezviska
maloletých detí.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 1 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. c), 8 ods. 1, čl. 17 Nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností, § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej aj ako „CMP“), § 9, § 161 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako

„CSP“), § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„zákon o rodine“).

4.Súdmalzato,ževdanomprípadesajednáovýkonrodičovskýchprávapovinností,atedajenamieste
postupovať v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003. Konkrétne, ide o rodičovské právo otca
vo vzťahu k rozhodnutiu o priezvisku dieťaťa, ktoré chce matka nahradiť rozhodnutím súdu. Nejde o

rozhodovanie o zmene mena alebo priezviska maloletého dieťaťa, nie je teda možné uplatniť výluku
podľa čl. 3 ods.1 písm. c) Nariadenia.5. Právomoc slovenských súdov je daná, ak maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý
pobyt. V danom prípade súd zistil, že obe maloleté deti sa zdržiavajú dlhodobo so svojou matkou v X..

Z iného konania je súdu známe, že mal. I. navštevuje školu v C. v X., je výborným žiakom a
chce pokračovať v štúdiu. Pri takomto pobyte má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu príslušný súd v X..

6. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania matky

7. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, namietajúc, že Nariadenie Rady ES č 2201/2003 sa podľa

čl. 1 ods. 3 písm. c) nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa. Má za to, že v konaní ide o rozhodovanie
o zmene priezviska mal. detí, ktoré sú občanmi Slovenskej republiky a majú tu trvalý pobyt. Právomoc
rozhodnúť o udelení súhlasu o zmenu priezviska patrí slovenským súdom, aj vzhľadom na to, že otec si
neuplatňuje žiadne práva k deťom. Matka navrhla vyhovieť návrhu a udeliť súhlas podať matke žiadosť
o zmenu priezviska u mal. detí.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.

1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je vo výroku o zastavení konania vecne správne.

9. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. O mal. deti sa osobne
stará matka, obvyklý pobyt majú na území O.. Otec podľa návrhu uznal otcovstvo k mal. deťom v S.,
avšak nie je biologickým otcom mal. Q.. O mal. I. sa otec nezaujíma, nestýka sa s nim a na jeho výživu
neprispieva.

10. Súd prvej inštancie, vzhľadom na obvyklý pobyt mal. detí na území O., vyhlásil, že nemá právomoc
v predmetnej veci konať a konanie zastavil, s poukazom predovšetkým na čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady
(ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo
veciach rodičovských práv a povinností (ďalej aj ako „Nariadenia“).

11. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za správne. Predmetný
právny záver vyslovil odvolací súd už uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 24CoP/89/2020-36
zo dňa 28.01.2021. Podľa bodu 11 odôvodnenia tohto uznesenia sa Nariadenie v zmysle dikcie jeho čl.
1 ods. 3 písm. c) nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa. Súd prvej inštancie sa však napadnutým
uznesením odklonil od právneho názoru odvolacieho súdu, zotrvávajúc v presvedčení, že predmetné

konanie je výkonom rodičovských práv a povinností, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie.

12. Ani po opätovnom predložení veci nezmenil odvolací súd svoj predchádzajúci právny záver. Na
predmetné konanie o zmenu priezviska mal detí sa Nariadenie nevzťahuje, pretože vo svojich článkoch,
in concreto čl. 1 ods. 3 písm. c), vylučuje svoju pôsobnosť v konaniach o priezvisku a menách dieťaťa.

Zdôvodnenie odlišného právneho záveru zo strany súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné až nelogické.
Príkladmo možno uviesť, že aj plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodiča je výkonom jeho
rodičovských práv a povinností podľa § 28 ods. 1 písm. a), § 62 ods. 1 zákona o rodine, napriek tomu má
v komunitárnom práve Európskej únie samostatnú úpravu, obsiahnutú v Nariadení Rady (ES) č. 44/2001
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Na konanie o

výživnom je aplikácia Nariadenia vylúčená, dodržiavajúc čl. 1 ods. 3 písm. e) Nariadenia.

13. Po predchádzajúcom zrušení uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 29P/303/2019-21 zo dňa
26.05.2020 bolo povinnosťou odvolacieho rozhodnúť vo veci v zmysle ust. § 390 CSP. Keďže všakvo veci je nevyhnutné použiť ustanovenie právneho predpisu, ktoré doposiaľ v konaní nebolo použité,
vyzvalodvolacísúdúčastníkovkonanianavyjadreniesakodlišnémuprávnemuposúdeniuvecivzmysle
ust. § 382 CSP.

14. Napriek tomu, že veci rodinnoprávne sú vecami občianskymi, nemožno na určenie právomoci použiť
ani všeobecnú úpravu z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej ako „Nariadenie Brusel
I“). Nariadenie Brusel IIa je nariadením, ktoré dopĺňa Nariadenie Brusel I, avšak vzájomne sa nekryjú.

To znamená, každé má osobitný okruh právnych vzťahov ktoré upravuje a vylúčenie veci z pôsobnosti
Nariadenia Nariadenia Brusel IIa neznamená automatický odkaz na Nariadenie Brusel I. Pokiaľ ide o
Nariadenie Brusel I, už od čias Bruselského dohovoru je z dôvodovej správy (tzv. Jenardova správa)
zrejmé, že úmyslom tvorcov bolo vylúčiť z vecnej pôsobnosti nariadenia všetky rodinnoprávne záležitosti
(s výnimkou výživného).

15. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

16. V aplikačnej praxi vyššie uvedené znamená, že zákon o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom je subsidiárne aplikovaným právnym predpisom. Jeho aplikácia je na mieste, v prípade ak na
konkrétny právny vzťah s cudzím prvkom nemožno použiť medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská
republika viazaná, avšak rovnako tak ani právny akt sekundárneho práva EÚ. Táto eventualita je daná
jednak samotným právom EÚ a rovnako tak je potvrdená čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého právne
akty EÚ majú prednosť pred zákonmi SR.

17. Vzhľadom na absenciu právneho aktu na medzinárodnej úrovni, ktorý by v danej veci určil
právomoc súdu, prichádza do úvahy použitie vnútroštátneho predpisu, a to zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý je jediným právnym predpisom, ktorý možno
považovať za vnútroštátny prameň medzinárodného práva súkromného.

18. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,
právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území
Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

19. Pred rozhodnutím o odvolaní matky sa odvolaciemu súdu javilo, že v preskúmavanej veci je
potrebné posúdiť právomoc súdu podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom. K aplikácii tohto ustanovenia sa účastníci konania nevyjadrili.

20. V zmysle uvedeného ustanovenia by slovenský súd mohol svoju právomoc založiť len vtedy, ak by

tu mali mal. deti svoj obvyklý pobyt, alebo by jeho pobyt nebolo možné určiť. V preskúmavanej veci však
mal. deti majú obvyklý pobyt na území O., z toho dôvodu súd Slovenskej republiky nemá právomoc
konať ani v zmysle ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. zákon o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom.

21. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci
súdu vo veci konať, súd v zmysle ust. § 9 v spojení s § 161 ods. 2 CSP musí konanie zastaviť, čo
zodpovedá výroku I. napadnutého uznesenia, s prislúchajúcim výrokom o trovách konania.

22. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne postupom

vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).