Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 2, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010072
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120010072.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2022, v trestnej
veci obžalovaného U. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 41T/3/2020 zo dňa 18.08.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému U. Z., nar. XX.XX.XXXX N. S., trvale
bytom S., Š. XXXX/X

u k l a d á :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písm. j) Tr. zák., oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo
výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému
trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/3/2020 zo dňa 18.08.2021 bol obžalovaný U. Z., nar.
XX.XX.XXXX N. S., trvale bytom Š. XXXX/X, S., uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 08.03.2019 v čase približne o 10.30 hod. v obci Tulčík, ako vodič motorového vozidla porušil

ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e) a § 14 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, kde viedol motorové vozidlo zn. MAN TGS, ev. č. S. XXX G., po miestnej
komunikácii, kde je povolená jazda len jedným smerom, a to v smere jazdy od cesty 11/545, kde nedbal
na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi a počas jeho obchádzania nedodržal dostatočný bočný odstup,ale s vozidlom narazil do chodca P.. F. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý na chôdzu používal pravú krajnicu,
keďže súčasťou uvedenej komunikácie nebol chodník, následkom čoho P.. F. C. utrpel zranenia, a
to devastačné poranenie a početné zlomeniny ľavého predkolenia a členka, ktoré vznikli v príčinnej

súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a vyžiadali si liečenie od 6 do 12 mesiacov.

Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák., oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu

bol výkon trestu podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba v
trvaní 12 (dvanástich) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ okresný súd odkázal poškodených P.. F. C.,
nar. XX.XX.XXXX N. X., trvale bytom R. XX, X.. S.Š. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a. s. - Prešov,

Kúpeľná 5, Prešov, IČO: 35937874, so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne písomným
odôvodnením obmedzil len na odvolanie proti výroku o treste. Poukázal v ňom na to, že mu je nesmierne
ľútozranenípoškodenéhoapretovyjadrilsúhlassuloženýmpodmienečnýmtrestomodňatiaslobody,no

uložený trest zákazu činnosti považoval za neprimerane prísny. Poukazoval na závery vo veci podaného
znaleckého posudku č. 25/2019 znalca z odboru dopravy, ktorý podľa jeho názoru potvrdzoval jeho
výpoveď, že dopravná nehoda sa stala na miestnej komunikácii, kde je povolená jazda len jedným
smerom a v čase nehody on išiel veľmi pomaly cca 7 km/hod., pričom dodal, že nikdy nechcel nikomu
ublížiť, a tak, podľa jeho názoru, na jeho nápravu postačuje prejednanie veci pred súdom a uložený

podmienečný trest. Poukazoval na to, že pracuje ako vodič spoločnosti KOSIT už 12 rokov, a to na
pobočke Prešov, kde sú zamestnaní len vodiči a závozníci, ktorí nešoférujú. Dodal, že ak mu bude
uložený trest zákazu činnosti, príde o živobytie, keď sa ho v zamestnaní stále pýtajú, ako skončil, pričom
vodičský preukaz potrebuje aj v súkromnom živote, keďže vozí svoju mamu a brata, ktorí bývajú v obci
F. na vyšetrenie do nemocnice. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok a trest zákazu činnosti mu neuložil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.. Výrok o treste zákazu činnosti je súčasťou výroku o treste, ktorý je vzhľadom na účel
trestu potrebné hodnotiť komplexne ako jeden výrok, výrok, ktorý definuje trestný postih páchateľa.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, na osobu páchateľa, jeho usporiadané pomery, ako aj možnosti jeho
nápravy a nezistiac prítomnosť priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., vychádzal z prevahy
poľahčujúcej okolnosti uvedenej v ustanovení § 36 písm. I) Tr. zák.. Dospel k záveru, že na nápravu

obžalovaného nebude potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej slobody.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti spáchania trestného činu a na osobu obžalovaného,
postačuje uložiť podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12
mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 12 mesiacov v spojení s trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 12 mesiacov.

K spôsobu a okolnostiam trestného činu obžalovaný uviedol, že v ten deň v obci Tulčík šoféroval
motorové vozidlo - smetiarske vozidlo, rovným smerom sa blížil ku popolnici bez toho, aby k nej zatáčal.
Pred predajňou Milk Agro si na vzdialenosť asi 15 - 20 metrov všimol poškodeného, ako ide po krajnici
cesty v jeho jazdnom pruhu oproti vozidlu. Vozidlo viedol veľmi pomalou rýchlosťou asi 7 km/hod.,

poškodeného minul, prestal ho vidieť a zrazu začul, ako niečo buchlo po dverách spolujazdca. On ihneď
zastavil a počul jedného zo závozníkov kričať, že niekoho prešiel. Vyšiel z kabíny vozidla a videl, ako
niekto leží pri aute z boku. Nad všetkým vyjadril ľútosť. Poškodený P.. F. C. uviedol, že vtedy kráčal
smerom k potravinám po krajnici cesty v obci Tulčík, pričom si všimol, že za ním ide smetiarske auto,pričom tesne pred zrážkou nestratil žiaden balans, nevie, či stál alebo kráčal, no čakal, kedy okolo neho
to auto prejde. Chcel prejsť na druhú stranu cesty po tom, ako malo okolo neho prejsť uvedené auto,
no v tom zacítil náraz predným nárazníkom do ľavej časti panvy, spadol a cez nohu mu prešlo koleso

auta. Podľa znaleckého posudku č. 104/19, Z.. S. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, boli
poškodenému spôsobené devastačné poranenia a početné zlomeniny ľavého predkolenia a členka.
Záveryznaleckéhoposudkuč.25/2019,P..Š.E.,súdnehoznalcazodborucestnejpremávkyasimulácia
nehodového deja nasvedčujú, že poškodený bol zrazený zozadu, prednou pravou časťou motorového
vozidla. V čase zrážky sa motorové vozidlo obžalovaného pohybovalo rýchlosťou 7,72 km/hod., pričom

bezpečný odstup pri obchádzaní poškodeného ako chodca, bol v rozmedzí od 68,49 cm až 150 cm.
Dychovou skúškou nebolo zistené, že mal obžalovaný požitý alkohol v čase trestného činu. Podľa
záznamu o obhliadke miesta dopravnej nehody, plánu a fotodokumentácie, k dopravnej nehode došlo
v blízkosti uloženia kontajnera na smeti v priestore jazdného pruhu miestnej dvojpruhovej komunikácie,
ktorá bola bez závad a za dobrého stavu krajnice a výrazne viditeľného vodiaceho pruhu, povrch suchý,
neznečistený, kde rýchlostný limit bol 50 km/hod..

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je ženatý, je otcom dvoch plnoletých synov, v mieste bydliska
je hodnotený bez poznatkov o protiprávnej činnosti. Výpis z evidencie priestupkov a najmú výpis z
evidenčnej karty vodiča potvrdzuje, že je držiteľom vodičského oprávnenia skupín B, C, T od 26.11.1981,
pričom súdu bolo známe, že spáchal deäť priestupkov v doprave sankcionovaných pokutami 20,- až 30,-

eur, naposledy 21.08.2019 oproti pokute 50,- eur. Z tejto evidencie nevyplýva, že by v minulosti už porušil
obdobnú vodičskú povinnosť, ako v predmetnej trestnej veci a doposiaľ mu nebol uložený žiaden trest
zákazu činnosti spojený s obmedzením vedenia motorových vozidiel ani policajným orgánom. Odpis
registra trestov nasvedčuje, že doposiaľ sa do rozporu so záujmami chránenými Trestným rozkazom
nedostal.

Podľa § 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu je teda nevyhnutné, popri osobe obžalovaného a jeho pomeroch, spolu s okolnosťami

prípadu zohľadniť aj komplex ostatných zákonných skutočností. V neprospech obžalovaného tak pôsobil
následok jeho prečinu v podobe ťažkej ujmy na zdraví obete dopravnej nehody. U obžalovaného možno
vnímať nedôsledný prístup k potrebe zvýšenej opatrnosti, keď obžalovaný sa spoliehal len na to, že
ide nízkou rýchlosťou, že ide priamo a že ho poškodený dostatočne vníma. Na druhej strane, v mieste
dopravnej nehody nebolo zistené, aby bola prekážka, ktorá by bránila poškodenému využiť priestor

za situácie, že ako sám potvrdil, vnímal, že za ním sa v jeho smere pohybuje smetiarske auto, ktoré
treba považovať za nákladné auto väčších rozmerov, ktorá situácia subjektívne bola spôsobilá vyvolať
pocit vyššieho stupňa ohrozenia na strane chodca pohybujúceho sa v bezprostrednej blízkosti takého
vozidla. To samozrejme neznižuje mieru trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného ako vodiča, ktorý
rozhoduje ako a ktorým smerom sa bude jeho vozidlo pohybovať, no na druhej strane dokresľuje

výnimočnú povahu prípadu.

Nemožno pritom hodnotiť obžalovaného ako osobu, u ktorej by sa v porovnaní s jeho dlhoročnou
vodičskou praxou a správaním v ostatnom čase jednalo o výslovne nedisciplinovaného vodiča a ani pri
predmetnej dopravnej nehode sa nesprával vyslovene bezohľadne. Na druhej strane ale z evidenčnej

karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný v minulosti predsa len porušoval pravidlá cestnej premávky, a to
opakovane, aj napriek finančnému postihu.

Všetky tieto skutočnosti, vrátane pomerov obžalovaného, na ktoré poukazoval už súd prvého stupňa,
výsledne spôsobili, že odvolací súd považoval výmeru uloženého trestu odňatia slobody a dĺžku

skúšobnej doby aj v zmysle zásady zdržanlivosti za primeranú a nebol dôvod upravovať ich v prospech
odvolateľa.Pokiaľ ide o trest zákaz činnosti, odvolací súd sa ale s ohľadom na uvedenú zásadu nemohol stotožniť
s názorom súdu prvého stupňa k primeranosti výmery vo vzťahu k účelu trestu.

Nemožno totiž prehliadnuť, že od predmetnej dopravnej nehody spôsobenej 08.03.2019 doposiaľ
obžalovaný neporušil žiadne iné povinnosti v cestnej premávke, a pritom mu v tomto období, ani v
súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, nebolo obmedzené vodičské oprávnenie. Je teda zjavné,
že obžalovaný prestal porušovať svoje vodičské zákonné povinnosti a že pokiaľ nikdy v minulosti
mu za jeho početné priestupky pri výkone vodičského oprávnenia nebol zakázaný výkon vodičského

oprávnenia, tak po dopravnej nehode, pri ktorej inému ublížil na zdraví, už neporušil povinnosti vodiča.
Nemožnotedaurobiťzáver,žebyišloonedisciplinovanéhovodiča,ktorýnapriekspôsobeniupredmetnej
dopravnej nehody nedáva bez ďalšieho záruku riadneho výkonu vodičského oprávnenia a ktorému by
bolo namieste obmedzovať výkon vodičského oprávnenia trestom zákazu činnosti vo výmere 1 rok.

V podobe mimoriadnej okolnosti a jednak v podobe mimoriadnych pomerov páchateľa bolo namieste

znížiť výmeru trestu zákazu činnosti. Ukladanie obmedzenia výkonu vodičského oprávnenia na spodnej
hranici trestnej sadzby sa totiž odvolaciemu súdu javilo byť neprimeraným, a tak odvolací súd uložil
obžalovaného trest na dolnej hranici zákonom prípustného rozsahu pri užití ustanovenia Trestného
zákona mimoriadne znižujúceho tento trest. Splnenie podmienok pre mimoriadne zníženie trestu zákazu
činnosti v rámci zákonného rozsahu je daná skutočnosťou, že ide o profesionálneho vodiča, ktorý síce

opakovane porušil svoje povinnosti vodiča v minulosti až do stupňa priestupku a v predmetnej veci do
stupňa nedbanlivostného prečinu, však za okolnosti, že v rámci spáchaných priestupkov nešlo ani raz
o závažnejší priestupok, v pomere k dobe trvania jeho vodičského oprávnenia je počet priestupkov a
ich závažnosť nižšej intenzity, pričom zjavná je jeho snaha realizovať vlastnú nápravu po dopravnej
nehode, ktorej okolnosti, ako bolo uvedené vyššie, tiež vykazovali nie bežnú povahu. Aj vzhľadom na

závislosť jeho najbližšej rodiny od jeho príjmu profesionálneho vodiča, nie je potrebné obmedzovať
ho vo výkone vodičského oprávnenia viac, ako po dobu zákonne minimálnu. Takým rozsahom je v
tomto prípade, podľa odvolacieho súdu, výška trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých
druhov na 6 mesiacov. Prevaha poľahčujúcej okolnosti oproti absencii priťažujúcich okolností tento záver
posilňuje. Obžalovaný vyjadril svoju ľútosť a realizuje riadny spôsob vedenia života nepretržite od

spáchania predmetného nedbanlivostného prečinu, čo naznačuje priaznivú prognózu dosiahnutia účelu
takto uloženého trestu.

Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých bol
žalovaný trestný čin spáchaný, a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti jeho

nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti
pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie
podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných
odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou,
dospel krajský súd k záveru, že pri predmetnom prečine súvisiacom s porušením dôležitých povinností

vodiča, pri ktorom došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného účastníka cestnej premávky, pre
dosiahnutie účelu trestu a v súlade so záujmom na generálnej a individuálnej prevencii bolo potrebné
uložiť trest odňatia slobody a rozhodnúť o spôsobe jeho výkonu v podstate obdobne, ako učinil súd
prvéhostupňa,notentotrestdoplniťtrestom zákazučinnostiviesťvšetkydruhymotorovýchvozidielna6
mesiacov. Takto uložený trest je na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný, dostatočne

individualizovaný, zákonný a spravodlivý.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.