Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 25, 2008

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/25/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105230332
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2008:5105230332.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci

navrhovateľa: G. M., a.s., so sídlom B. X,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zastúpený Mgr. D. S.,
advokátom v B., M. XX,. proti odporcovi: I. J., nar. X.X.XXXX,. bytom Z. C. XXXX/X,. Ž., zaplatenie
47.520,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 47.520,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
od 7.7.2004 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 9.504,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania v časti rozdielu medzi uplatnenou výškou úroku z omeškania
0,1 % denne zo sumy 47.520,- Sk a priznanou výškou 9 % ročne z tejto sumy za obdobie od 7.7.2004
do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie o návrhu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 47.520,- Sk za
obdobie od 20.5.2004 do 6.7.2004 z a s t a v u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 8267,- Sk na
účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom domáhal sa navrhovateľ, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť 47.520,- Sk s úrokom z
omeškaniavovýške0,1%denneztejtosumyza obdobieod20.5.2004dozaplatenia,zmluvnúpokutuvo
výške 9504,- Sk a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere
dňa 19.1.2004, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni peňažné prostriedky na nákup tovaru
uvedeného v zmluve. Za tieto peňažné prostriedky si odporkyňa kúpila tovar, navrhovateľovi však vyššie
uvedené peňažné prostriedky neuhradila. Neuhradila ani jednu splátku, preto sa dostala do omeškania

a navrhovateľ požaduje úrok z omeškania vo výške 0,1% denne a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený z dôvodu jeho nedoručenia do vlastných rúk
odporkyni Odporkyňa sa k veci nevyjadrila, v celom konaní zostala nečinná. Súd postupujúc podľa §
101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Zo zmluvy o úvere uzavretej 17.1.2004 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa G. C. M., k.s. a
odporkyňa uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni na
nákup tovaru - vodného filtra úver vo výške 31.184,- Sk a priamou platbou 7796,- Sk. Odporkyňa sazaviazala v pravidelných mesačných splátkach zaplatiť cenu úveru 47.520,- Sk, pričom bol dohodnutý
počet splátok na 36 a výška mesačnej splátky na 1320,- Sk. Dátum platieb splátok bol dohodnutý na
devätnásty deň v mesiaci.

Pred prvým pojednávaním navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
od 20.5.2004 do 6.7.2004 späť.

Zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi G. C. M., k.s. a A. S., s.r.o. súd zistil, že predmetom zmluva

je vymedzenie práv a povinností zmluvných strán pri poskytovaní úverov M. zákazníkom na nákup
tovaru od obchodníka, ktorým bol A. S., s.r.o.. Obchodník sa zaväzuje uzatvárať v mene M. so svojimi
zákazníkmizmluvyoúvereaM.sazaväzujezaisťovaťzapodmienokstanovenýchzmluvoufinancovanie
tovaru.

Z avíza vykonaných platieb zo dňa 9.6.2008 vyplynulo, že dňa 5.3.2004 bolo poukázané na účet

obchodníka A. S., s.r.o. čiastka 31.184,- Sk na základe zmluvy uzavretej dňa 19.1.2004.

Zo skutkového tvrdenia v návrhu za začatie konania, ktoré nebolo odporkyňou rozporované súd mal za

preukázané, že odporkyňa nezaplatila na poskytnutý úver ani jednu splátku.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.6.2006 tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písmeno a) cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vo forme odloženej
platby, pôžičky, alebo v inej právnej forme.

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení do 30. 6. 2004 typovou zmluvou sa

podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ods. 2 citovaného zák. ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom

navrhovateľa spoločnosťou G. C. M., k.s. a odporcom bola uzavretá zmluva o tzv. spotrebiteľskom
úvere. Pod pojmom spotrebiteľské úvery je možné rozumieť všeobecné označenie skupiny zmluvných
typov, na úpravu ktorých sa majú popri kogentnej či dispozitívnej zákonnej úprave samotných zmluvných
typov (napr. zmluva o pôžičke, zmluva o úvere...) použiť ďalšie právne normy, ktoré dopĺňajú všeobecnú
úpravu jednotlivých zmluvných typov o ďalšie náležitosti vymedzené v zákone č. 258/2001 Z.z. v

znení neskorších predpisov. Za spotrebiteľský úver je potrebné považovať každé dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy spotrebiteľovi za odplatu veriteľom bez ohľadu na právnu
formusvýnimkouzmlúvvymedzenýchv§1ods.2 aods.3Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Vdanom
prípade súd po vykonanom dokazovaní zistil, že právnou formou takto poskytnutého spotrebiteľského
úveru je forma úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. ObZ. Rozlíšiť úver od pôžičky v konkrétnom prípade

niejevzásadeveľmijednoduché,pretožekauzálnesútietodvazmluvnétypytakmertotožnéateoreticky
rozlišovacích kritérií je minimum. Podstatu rozdielu je potrebné nájsť v obsahu jednotlivých záväzkov. O
zmluvu o úvere sa jedná nielen vtedy, ak je tak označená, ale tomuto zmluvnému typu musí zodpovedať
ajobsahdojednanýchzáväzkovzmluvnýchstrán.Zúverovejzmluvymusínepochybnevyplynúťzáväzokveriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, ako tomu
je v danom prípade.

Bolo preukázané, že navrhovateľ je právnym nástupcom pôvodného poskytovateľa služby spoločnosti
G. C. M., k.s. a ako jeho nástupca má teda aktívnu vecnú legitimáciu na to, aby vyžadoval od odporkyne
zaplatenie dlžných splátok poskytovanej sumy. Bolo nesporné, že suma 31.184,- Sk bola predchodcom
navrhovateľaspoločnostiA.S.,s.r.o.poskytnutá.Tiežbolonesporné,žeodporkyňa,ktoráprevzalatovar,
ktorý si zakúpila od obchodníka spoločnosti A. S., s.r.o. cenu úveru vo výške 47.520,- Sk predchodcovi

navrhovateľa neuhradil ani z časti. Súd preto zaviazal odporkyňu na zaplatenie dlžnej istiny 47.520,- Sk.

Navrhovateľ má taktiež nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku 6.2 obchodných podmienok vo výške,
ako je stanovená sadzobníkom pre obchodné podmienky 20% z dlžnej čiastky. Bolo preukázané, že
porušenie zmluvnej povinnosti, pre ktoré bola zmluvná pokuta dojednaná, bolo riadne špecifikované
ako omeškanie zákazníka riadne a včas plniť dohodnuté splátky a takéto porušenie nesporne nastalo.

Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu sa spravuje ustanoveniami ObZ (§ 300 a nasl. ObZ) a všeobecnými
ustanoveniami OZ o zmluvnej pokute na princípe lex specialis derogat lex generalis. Zmluvná pokuta
bola dojednaná v súlade s princípmi zakotvenými v ObZ i OZ a jej výška je taktiež v súlade i s § 23a
ods. 2 zákona písm.b) zák. č. 634/1992 Zb. Súd preto ako dôvodnú priznal navrhovateľovi i zmluvnú
pokutu vo výške 9.504,- Sk.

Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ tzv. absolútnym obchodom, aj na právne
vzťahy ňou vyvolané potrebné aplikovať obchodnoprávne inštitúty, avšak vzhľadom na to, že jednou
zmluvnou stranou je spotrebiteľ a zmluva má atribúty tzv. spotrebiteľského úveru, prioritne sa použijú
normy upravujúce oblasť spotrebiteľských zmlúv. Keďže zmluva bola uzavretá pred účinnosťou z.č.

568/2007 Z.z.. účinného od 1.1.2008, ktorý novelizoval OZ a aj práva a povinnosti z nej vznikli pred
jeho účinnosťou, vzhľadom na ustanovenie § 879j OZ účinného od 1.1.2008 sa na práva a povinnosti z
danéhoprávnehovzťahupoužijúdoterajšiepredpisyospotrebiteľskompráve,ktorýmisúvyššiecitované
zákony. Ak podľa § 23a ods. 2, písm. b/ zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu
podpísania zmluvy o úvere typová zmluva nesmie obsahovať podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými

mravmi, táto požiadavka zákona nie je splnená v časti dohody o úrokoch z omeškania, ktoré podľa
obchodných podmienok sú stanovené vo výške 0,1 % denne, ktoré sú stanovené vyššie ako maximálne
dovolené civilné úroky z omeškania. Táto podmienka je v neprospech spotrebiteľa, ktorý jej obsah pri
uzavieraní typovej spotrebiteľskej zmluvy nemohol ovplyvniť. V tejto časti sú obchodné podmienky v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. Preto je potrebné na právne vzťahy

vzniknuté na základe takýchto dojednaní pri charaktere účastníkov zmluvy, z ktorých jeden je spotrebiteľ
- fyzická osoba aplikovať inštitúty občianskeho práva ako lex generalis - Občiansky zákonník (OZ).
Zároveň podľa § 39 OZ je dohoda o výške úrokov z omeškania absolútne neplatná, pretože je v rozpore
so zákonom - ustanovením § 517 ods. 2 OZ o maximálnej výške úroku z omeškania v spojení s NV
č.87/1995 Z.z.. Rovnako sú obchodné podmienky absolútne neplatné i v ich časti o voľbe obchodného

práva, ktorá je zároveň neúčinná vzhľadom na pravidelný obchodný charakter samotnej zmluvy o úvere.
Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške zodpovedajúcej úroku z omeškania v
zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 NV č. 87/1995 Z.z. a to vo výške dvojnásobku základnej sadzby
NBS ku prvému dňu omeškania, ktorý deň stanovil navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí návrhu na
začatie konania na deň 7.7.2004. Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti rozdielu medzi uplatneným

úrokom z omeškania 0,1% denne a priznaným úrokom vo výške 9% ročne.

Podľa § 96 ods. 1, 3 OSP súd konanie v časti úroku z omeškania za obdobie od 20.5.2004 do 6.7.2004
zastavil.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP. Neúspech navrhovateľa je v porovnaní
s jeho neúspechom v pomerne nepatrnej časti (jedná sa o zamietnutie návrhu v časti rozdielu medzi
priznaným a uplatneným úrokom z omeškania a v časti návrhu na zaplatenie úroku z omeškania za
obdobie od 20.5.2004 do 6.7.2004) preto súd navrhovateľovi priznal náhradu účelne vynaložených trov
konania. Tieto spočívajú:

1. v zaplatení súdneho poplatku vo výške 2850,- Sk
2. náhrady trov právneho zastúpenia a to za úkony právnej pomoci
a) prevzatie a príprava zastúpenia 2150,- Sk
b) podanie návrhu na začatie konania vo výške 2150,- Sk.c) režijný paušál za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2005, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie návrhu na začatie konania po 150,- Sk ( § 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. keď výpočtový
základ na rok 2005 bol stanovený na 15.008,- Sk)

d) DPH za dva úkony právnej pomoci, pretože právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom
DPH vo výške 817,- Sk.

Súd ako účelnú trovu konania nepovažoval písomné podanie vo veci samej - predsporová výzva zo
dňa 3.11.2005. Aby bola účelná a splnila svoj cieľ - primäť odporcu k mimosúdnemu splneniu dlhu -

táto mala byť doručená odporcovi, avšak právny zástupca nepredložil doklad o tom, že by takáto výzva
bola skutočne odporcovi doručená. Jediný dôkaz, ktorý bol predložený ohľadne doručovania výziev
je poštový podací hárok zo dňa 2.7.2004. Nejedná sa doklad, ktorý by preukazoval doručenie výzvy,
ktorý adresoval odporkyni právny zástupca navrhovateľa dňa 3.11.2005. Preto odmenu za právny úkon
pomoci predsporová výzva súd navrhovateľovi nepriznal.

Daň z pridanej hodnoty za tzv. režijný paušál nebola priznaná vzhľadom na § 18 ods. 3 vyhl.č 655/2004
Z.z. o zvýšení o DPH tarifnej odmeny určenej podľa § 9 až 14f vyhlášky. Výdavky podľa § 16 ods. 3 nie
sú odmenou určenou podľa § 9 až 14f vyhlášky, preto sa z nich DPH nepriznáva.

Celkovo súd priznal navrhovateľovi ako náhradu účelne vynaložených trov na trovách právneho

zastúpenia sumu 5417,- Sk. Spolu so zaplatením súdnym poplatkom vo výške 2850,- Sk predstavuje
náhrada trov konania sumu 8267,- Sk. Túto sumu je odporkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX. podľa 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

V Žiline,

dňa 25.6.2008