Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 21, 2021

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6320201941
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2021:6320201941.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa S. Z., narodený XX. A. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dieťa T. D., narodenej XX. K. XXXX, bytom D., F. XX/XX, zastúpená
S.. C. D., nar. X. O. XXXX, bytom D., F. XX/XX a S. Z., narodeného XX. O. XXXX, bytom H., N. XXX/
XXX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/155/2018-119 zo dňa 13. decembra 2018 vo
výroku I./2 o výživnom tak, že otec je povinný s účinnosťou od 1. septembra 2020 prispievať na výživu
maloletého S. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150 Eur mesačne, ktorý je povinný platiť k rukám

matky maloletého, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 1. septembra 2020 do 21. júla 2021 vo výške 1.320 Eur j e otec
p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého S. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. septembra 2020 žiadala, aby
súd upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletého a výživné zvýšil na sumu 200 Eur počnúc dňom
1. septembra 2020. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili pomery na
strane maloletého a tento navyše začne chodiť do predškolského zariadenia.

2. Otec maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadril.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v
záujme maloletého.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26. mája 2021 a na deň 21. júla 2021, vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu
200 Eur mesačne počnúc dňom 1. septembra 2020. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka
je zamestnaná s netto mesačným príjmom 510 Eur. Spolu s maloletým býva v rodinnom dome, ktorý
vlastnia jej rodičia, ktorí v tomto dome tiež bývajú. Rodičom za bývanie nič neplatí. Za maloletého platípoplatok za komunálny odpad vo výške 17 Eur ročne. Maloletý navštevuje materskú školu v Beňuši.
Nakoľko v mieste pobytu maloletého nie je materská škola, tak musia do škôlky dochádzať s čím má
matka spojené výdavky na cestovanie vo výške 20 Eur mesačne. V škôlke matka platí ďalšie poplatky

a to 7 Eur mesačne réžia, 25 Eur mesačne za stravu a 20 Eur mesačne poplatok za dochádzku do
škôlky. Náklady na stravu maloletého matka vyčíslila na sumu 147,50 Eur mesačne. Náklady na ošatenie
a hygienu vyčíslila matka na sumu 250 Eur mesačne k čomu uviedla, že na základe odporučenia
lekára musí maloletému kupovať špeciálnu obuv a tiež že maloletý sa snaží zapadnúť do kolektívu a
podľa matky je realitou súčasnej doby, že aj takéto deti v predškolskej dochádzke musia mať značkové

oblečenie, aby neboli terčom posmechu. Maloletý navštevuje zdravotnícke zariadenia s čím má matka
náklady na cestovné 64 Eur mesačne a 12 Eur platí v ambulancii. Matka maloletému mesačne sporí
30 Eur. Iné výdavky matka s maloletým nemá. Od septembra 2020 do dňa pojednávania otec zaplatil
každý mesiac na výživnom sumu 30 Eur.

6. Otec maloletého na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Od mája 2021 je nezamestnaný, nakoľko pracovný pomer skončil po skúšobnej dobe. Nemali pre neho
prácu. Od septembra 2020 do apríla 2021 bol zamestnaný ako taxikár kde mesačne zarobil 50 Eur
netto. Tento pracovný pomer tiež skončil pre nedostatok práce. Otec má dosiahnuté vzdelanie stolár s
výučným listom. Býva v Banskej Bystrici a nemá výdavky, pretože nemá žiadny príjem a živí ho jeho
matka a jeho priateľka. Mama mu robí nákupy, financie od nej nemá. Od 14. júna 2021 je zamestnaný

vo Zvolene s netto mesačným príjmom 650 Eur. Brigádnicky si mesačne zarobí 50 Eur. Na výživnom
každý mesiac počnúc 1. septembrom 2021 uhradil sumu 30 Eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 1. septembra
2020.

8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/155/2018-119 zo dňa 13. decembra 2018, právoplatným
dňom 28. decembra 2018, súd stanovil otcovi výživné na sumu 30 Eur mesačne s účinnosťou od 15.
augusta 2018.

9. Matka maloletého je zamestnaná s netto mesačným príjmom 510 Eur a poberá prídavky na dieťa vo
výške 25,50 Eur mesačne.

10. Otec maloletého od 14. júna 2021 pracuje na HPP s čistým mesačným príjmom 650 Eur, brigádnicky
si zarobí 50 Eur mesačne. Od septembra 2020 do mája 2021 mesačne v rôznych prácach zarobil 50

Eur mesačne.

11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajúna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

22. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

23. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

25. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na
maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je

v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.
Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v
porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu
zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže

dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie
doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom
prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

26. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého
tým, že je od posledného rozhodovania súdu o dva a pol roka starší a stal sa žiakom materskej školy.
Zo zmeny pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia
predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, so zabezpečovaním jeho výživy, jehozdravotnýchlekárompredpísanýchpotriebatiežsozabezpečovanímškolskýchamimoškolskýchaktivít.
Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej
výške nepostačuje.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená
rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/155/2018-119 zo dňa 13. decembra 2018, právoplatným
dňom 28. decembra 2018, odkedy ubehla doba viac ako 30 mesiacov, za ktorú došlo k zmene pomerov
aj na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V súčasnej dobe

má matka príjem z pracovného pomeru vo výške 510 Eur mesačne. Matke nepribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia zmena pomerov však
nastala na strane maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy výživného mal vek 3 roky, toho času
navštevuje predškolské zariadenie, v dôsledku čoho vzrástli aj jeho potreby a výdavky s nimi spojené.

28. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené
s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletého S. zo sumy 30 Eur na sumu 150 Eur mesačne, ktoré súd považoval
za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca.
Súd akceptoval výdavky matky na maloletého mesačne: komunálny odpad 1,50 Eur, režijný poplatok

v škôlke 7 Eur, strava v škôlke 25 Eur, poplatok za škôlku a cestovné 40 Eur, strava maloletého 140
Eur, ošatenie a hygiena 200 Eur (matkou udávanú sumu 250 Eur považoval súd za príliš vysokú a vo
výške 200 Eur zohľadnil najmä špeciálnu obuv, ktorú podľa lekárskeho záveru musí maloletý používať),
návštevy ambulancií 50 Eur, sporenie 30 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého
vo výške 493,50 Eur. Od tejto sumy sa odráta sumu 25,50 Eur titulom štátneho prídavku na dieťa a

teda suma matkou vynakladaná na maloletého je 468 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú
primeranévekumaloletého,regiónuvktorommaloletýžije,aleajprimeranérozvojujehoosobnosti.Otec
dieťaťa mal v rozhodnom období príjem, ktorý sa ťažko stanovuje vzhľadom na špecifiká vykonávanej
práce. Príjem taxikára ako aj príjem z brigád skoro vždy presahuje sumu, ktorú udáva povinná osoba.
Samozrejme česť výnimkám. Súd podľa ustanovení zákona o rodine by mal otcovi stanoviť výživné

v celkovej sume 300 Eur mesačne, ako 2/3 nákladov matky na maloletého - najmä s prihliadnutím
nato, že otec iným spôsobom ako materiálnym nezabezpečuje starostlivosť o maloletého a preto je
jeho povinnosťou ako rodiča vo zvýšenej miere pokrývať náklady maloletého spojené s jeho blahom a
rozvojom jeho osobnosti, avšak súd musí akceptovať pandemickú situáciu v Slovenskej republike a jej
dopad najmä na trh práce. Preto súd stanovil výživné len vo výške 1 tejto sumy, t.j. vo výške 150 Eur,

ktorú má súd zato, že si otec dokázal mesačne zarobiť brigádami ako aj prácou taxikára, pričom ako
otec sám uviedol výdavky nemá, lebo ho živia jeho mama a jeho priateľka. Tak súd má zato, že celý jeho
príjem môže byť vynaložený na plnenie vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že výška takto určeného
výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že otec dieťaťa nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo

podieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Súdjezároveňtohonázoru,ženovávýškavýživnéhobude
v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov
otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a
životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

29. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/155/2018-119 zo dňa
13. decembra 2018, právoplatným dňom 28. decembra 2018, vo výroku o výživnom na maloletého S. Z..

30. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého S. za obdobie od 01. septembra 2020 do 21. júla 2021
ustálil na výške 1.320 (jedentisíctristodvadsať) Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom

zaplatil do dvanástich mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná
o takú sumu, ktorej rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy a súd má zato, že sumu 1.320
Eur mesačne otec vie za túto dobu usporiť v prospech maloletého. Za mesiace september až december
2020 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 4 x150 Eur pričom uhradil 4 x 30 Eur a teda jeho dlh je za
tieto štyri mesiace 600 - 120 = 480 Eur. Za mesiace január až júl 2021 vrátane mal otec uhradiť na

výživnom 7 x150 Eur pričom uhradil 7 x 30 Eur a teda jeho dlh je za týchto sedem mesiacov 1.050 - 210
= 840 Eur. Celkovo je tak dlh na výživnom vo výške 480 Eur + 840 Eur a to sa rovná sume 1.320 Eur.31. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného väčším výživným plateným otcom
zamietol.

32. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný

súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení.