Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 14, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118010722
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118010722.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Veroniky Mikulcovej a Tatiany Meszárošovej v trestnej veci proti obžalovanému W. D. pre zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 14.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
W. D. Y. F. A. Í. L. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom
E. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e :

v čase od 24.11.2015 do presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2016, v osobnom motorovom vozidle na
železničnej stanici v obci H., na iných presne nestotožnených miestach v okrese Q. G. a v rodinnom
dome vo H., T. Č..XXX/XX, mal opakovane najmenej desaťkrát pohlavný styk s maloletou Y. U.. U..

XX.XX.XXXX, hoci mal vedomosť o tom, že nedovŕšila 15. rok veku

t e d a :

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

t ý m s p á ch a l :

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona.

Za t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 a § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20(dvadsať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 30(tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W. D. a
vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkov G. U., B.U., G. G., G. D., N. G., prečítaním výpovedí svedkov G. E., G. D., K. D., prečítaním výpovede svedkyne
Y. U. a oboznámením sa s obrazovo zvukovým záznamom z výsluchu poškodenej Y. U., vypočutím
znalkyne G.. L. R., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že
skutok sa stal tak ako je popísaný v skutkovej vete tohto rozsudku, je trestným činom a spáchal ho
obžalovaný.

Obžalovaný W. D. na hlavnom pojednávaní poprel, že by mal vedomosť o veku poškodenej Y. U.. Keď
sa s ňou zoznámil povedala mu, že chodí do 9. triedy základnej školy. Pripustil, že mu Y. hovorila, že má
15 alebo 16 rokov. Svojím správaním, t.j. fajčením, pitím, vyjadrovaním a prezentovaním sa na sociálnej
sieti Y. U., kde uvádzala že má 18 rokov bol presvedčený o tom, že má viac ako 15 rokov. Pohlavný styk
s Y. mal cca 10 krát v období od novembra 2015 do mája alebo júna 2016 na železničnej stanici, v aute
aj u nej doma. Ako kolegyňu z práce poznal aj Y. matku, a od leta 2015 k nej do domácnosti chodil na

kávu. Rozprávali sa o rôznych veciach, pričom sa mu Y. matka sťažovala, že s Y. má výchovné problémy
a požiadala ho aby Y. dohovoril, čo asi dva krát aj urobil. O Y. veku sa nerozprávali. Niekedy v máji alebo
v júni 2016, po tom, čo s Y. prerušil vzťah, pretože zistil, že aj s matkou vedú neusporiadaný život, sa
stretol s Y. rodičmi, kedy sa priznal, že s Y. mal pohlavný styk, ale viac sa s ňou nebude stretávať, ale
keďže sa stretávala po chatách s inými mužmi, tak vzťah ukončil. Až na tomto stretnutí sa dozvedel,

že Y. má len 14 rokov.
Pri stretávaní sa s Y., táto sa mu chválila, že už mala dvoch sexuálnych partnerov. Nakoľko ona bola
skúsená, tak ho v podstate zviedla. O Y. osobe získal informácie na facebooku.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďami svedkov mal. Y. G., G. U., B. U., G. G., znaleckými

posudkami a listinnými dôkazmi.

Z prečítanej výpovede a oboznámeného obrazovo zvukového-záznamu z výpovede G.. Y. U. mal
preukázané, že s obžalovaným mala 10 mesačný vzťah. Tento vzťah bol dobrovoľný, W. ju nezneužíval.
Chodili spolu od 20. novembra 2015 a rozišli sa v júli 2016. K nej domov chodieval vždy keď mama

nebola doma. Pohlavný styk mali spolu veľakrát, v aute na Železničnej stanici vo H., alebo u neho doma
resp. u nej doma. Prvý krát to bolo 24.11.2015 na železničnej stanici. O tom, koľko má rokov sa W. D.
dozvedel, hneď na začiatku, keď ho mama doniesla domov, vedel o tom, že má 14 rokov, pričom jej
povedal, že na to nevyzerá.

Z výpovedí svedkov G. U. a B. U. mal sú preukázané, že dcéra Y. U.O. sa im priznala, že mala pohlavný
styk s W. D.. Na základe tohto svedok G. U. s obžalovaným telefonicky dohodol stretnutie, na ktoré
obžalovanýprišielkB.U..Obžalovanýnatomtostretnutípoprel,žebymalniečosY.,pričomsaodvolával
nato,žejekolegomB.U.anikdybytakétoniečoneurobil.PodľasvedkaG.U.obžalovanýmalvedomosť
o Y. veku, pretože sa dozvedel, že obžalovaný bol častým hosťom u jeho bývalej manželky, Y. viackrát

čakal pred školou, a jeho bývalá manželka pri stretnutí s obžalovaným, keď od neho žiadali vysvetlenie,
tomuto doslovne prízvukovala: „vedel si koľko má Y. rokov“. Taktiež sa od dcéry dozvedel, že obžalovaný
mal vedomosť o jej veku, pretože sa s ním rozprávala o tom, kedy má narodeniny a tým pádom mal
vedomosť aj o tom, v ktorom roku sa narodila. Aj výpovede svedkyne B. U. mal súd preukázané,
že obžalovaný mal vedomosť o veku Y. U., t.j. že má 14 rokov, pretože obžalovaný často chodil do

jej domácnosti, rozprávali sa rôznych dôverných veciach, a pri bežnom rozhovore obžalovaného
informovala o Y. veku aj o tom, že má dve dcéry. O tom, že Y. mala s obžalovaným pohlavný styk sa
dozvedela v lete, keď Y. mala len 14 rokov a v tom roku v novembri dovŕšila 15.rok veku. S Y. mala
výchovné problémy, čo riešili za pomoci psychológa. Obžalovanému sa sťažovala, že s Y. má výchovné
problémy, a konkrétne mu povedala, že napriek tomu že Y. má 14 rokov, nevie sa spratať do kože, na

to sa jej obžalovaný ponúkol, že sa jej pokúsi dohovoriť.

Z výpovede svedkyne G. G., starej matky poškodenej, mal súd preukázané, že keď v jednom prípade
vošla do Y. izby, pristihla obžalovaného a Y. ako ležia na posteli a obžalovaný rukou išiel do Y. výstrihu. V
tom čase Y. navštevovala základnú školu a mala iba 14 rokov. O Y. veku sa s obžalovaným nerozprávala.

NanávrhobhajobybolinahlavnompojednávanívypočutísvedkoviaG.D.aN.G.,ktorí žiadnekonkrétne
skutočnostikprejednávanémuskutkuneuvádzali.Vosvojichvýpovediachopísalipoškodenúakodievča,
stretávajúcu sa s rôznymi cudzími mužmi, ktorá na svoj skutočný vek sa správala vyzývavo, fajčila achodia na diskotéky. Okrem toho na sociálnej sieti reagovala na podnet G. D., prezentujúceho sa pod
fiktívnym menom, ako 17 ročná navštevujúca školu v M..

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia G.. L. R. a z jej vyjadrenia na hlavnom
pojednávaní mal súd preukázané, že poškodená mal. Y. U. je schopná správne vnímať a reprodukovať
udalosti a okolnosti týkajúce sa vyšetrovanej veci, vzhľadom na úroveň intelektu a štruktúru jej
osobnosti ako aj zhodu v jej výpovediach o prípade, jej výpovede nesú pozitívne znaky všeobecnej
a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môže považovať za vierohodné.

Napriek tomu, že si uvedomovala protiprávnosť svojho konania vo vyšetrovanej veci úmyselne a
dobrovoľne opakovala toto svoje správanie. V rámci rozhovoru so znalkyňou Y. U. rozporne deklarovala
vedomosť obžalovaného o jej veku. Dôvodom tejto rozpornosti môže byť vytesnenie časových súvislostí
z pamäti alebo ich zabudnutie a doplnenie prázdneho miesta v pamäti, ďalším dôvodom môže byť
Y. snaha vyviniť sa a ukázať sa okoliu v lepšom svetle, aby nebola umiestnená do resocializačného
zariadenia, čo jej reálne hrozilo.

Znalkyňa vykonala psychologické vyšetrenie aj obžalovaného W. D., a dospela k záveru, že psychická
vyspelosť ako i psychosexuálna úroveň W. D. je oproti fyzickému veku znížená. K opačnému pohlaviu
má submisívny postoj, je ľahko ovplyvniteľný. Vzhľadom na štruktúru osobnosti a intelektu, výpovede
W. D. nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti. Avšak vzhľadom na diskrepencie vo výpovediach
menovaného sú oslabené znaky špecifickej vierohodnosti.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, bol zistený skutkový stav veci, náležite
a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste.

Trestného činu sexuálneho zneužívania sa dopustí ten, kto vykoná súlož s osobou mladšou ako 15

rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije a potrestá sa odňatím slobody na 3 až
10 rokov. Toto ustanovenie chráni mravný a fyzický vývin detí mladších ako pätnásť rokov pred rôznymi
útokmi na ich sexuálnu nedotknuteľnosť.
Predmetom útoku je osoba mladšia ako 15 rokov, pričom nezáleží na jej sexuálnej vyspelosti ani na jej
prípadnom súhlase s konaním páchateľa.

V prejednávanej veci sa obžalovanému kladie za vinu že vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť
rokov.

Obžalovaný priznal, že mal opakovane pohlavný styk s Y. U., tento zákonný znak trestného činu

sexuálneho zneužívaní bol teda jednoznačne preukázaný. Poprel, že by mal vedomosť o jej veku v
čase keď sa pohlavne stýkali. Trval na tom, že Y. ani jej matka mu neoznámili jej vek. Priznal, že mal
vedomosť o tom, že Y. navštevuje 9.ročník základnej školy, pričom ich vzťah trval od novembra 2015 do
júna 2016. Okrem toho sa obžalovaný bránil tým, že mu povedala, že má 15 alebo 16 rokov (už si to
nepamätal), a aj na sociálnej sieti uvádzala, že má 18 rokov. Takúto obranu obžalovaného súd vyhodnotil

ako účelovú, snažiac sa vyviniť a zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Súd je toho názoru, že pokiaľ si obžalovaný nebol istý aký mala Y. vek, v čase keď s ňou mal pohlavný
styk, tak minimálne mal zachovať mieru obozretnosti už na základe informácii, ktoré sa dozvedel od
Y. (vek 15 alebo 16 rokov) , ktorý ročník základnej školy navštevuje (9. ročník) a aký vek mala uvádzať

na sociálnej sieti (18 rokov), a skôr než s ňou mal pohlavný styk, jej vek preveriť.

Výpoveď poškodenej Y. U. týkajúca sa prejednávaného skutku bola skúmaná aj z psychologickéh
hľadiska a jej výpoveď sa považuje za vierohodnú. Taktiež bola skúmaná výpoveď obžalovaného W.
D. a z psychologického hľadiska vzhľadom na diskrepancie v jeho výpovediach, sú oslabené znaky

špecifickej vierohodnosti. Aj vzhľadom na takého závery psychologických posudkov, súd nemal dôvod
neveriť poškodenej, ktorej výpoveď je v kontexte s výpoveďou jej matky svedkyne B. U..

Odhliadnuc od rozporných informácii o Y. veku uvádzaných obžalovaným, ktoré pred resp. počas vzťahu
s Y. obžalovaný zistil, súd mal jednoznačne preukázané, že o Y. H. (14 rokov) obžalovaný mal vedomosť

od samotnej svedkyne Y. U. a taktiež od jej matky svedkyne B. U. a v čase, keď mal pohlavný styk s
poškodenou, bol uzrozumený s tým, že G.. Y. mala menej ako 15 rokov.Obhajoba sa zamerala na spochybnenie povesti maloletej Y. U. tým, že poškodená Y. U. na sociálnej
sieti komunikovala s inými mužmi, dohadovala s nimi stretnutia, uvádzala vek 18 rokov, a zavesila svoje
vyzývavé fotografie, čo podľa obžalovaného svedčilo o tom, že už mala sexuálne skúsenosti, ešte

predtým, než s ňou mal on pohlavný styk.

K týmto skutočnostiam boli vypočutí obhajobou navrhnutí svedkovia G. D. a N. G.. Aj keď z ich výpovedí
bolo preukázané, že poškodená komunikovala na sociálnej sieti s mužmi, prezentujúc sa že má 17
rokov a študuje v M., a že chodila po diskotékach, fajčila a pila, čo je zachytené aj na predložených

fotografiách, tieto skutočnosti v prejednávanej veci súd považoval za nepodstatné, síce spochybňujúce
dobrú povesť Y. U., ale nespôsobilé na vyvinenie obžalovaného spod obžaloby. Anonymná vyzývavá
komunikácia a filtrovanie na sociálnej sieti aj keď je v rozpore s dobrými mravmi, sa nepovažuje za
porušenie zákona, pokiaľ nenapĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu.

Pokiaľ týmto obhajoba chcela preukázať, že maloletá mala intímny vzťah aj s inými mužmi, toto nebolo

ničím a nikým preukázané, len samotné stretávanie sa s chlapcami v prítomnosti iných osôb a na
verejnosti, neznamená, že s nimi mala aj intímny vzťah.

Pre posúdenie trestnosti konania obžalovaného nie je podstatné či maloletá poškodená Y. U. sa
stretávala s inými mužmi, či s nimi komunikovala a zámerne sa prezentovala ako staršia osoba, a nie je

podstatné ani to, či už mala v minulosti pohlavné styky alebo či bola iniciátorom sexuálneho zneužívania.
Nie je určujúce ani to, či k sexuálnemu zneužitiu došlo na základe citového vzťahu a či súhlasu zneužitej
osoby.

Obhajoba tiež navrhla vypočuť ako svedkyňu E. G., ktorá ako dôverná priateľka poškodenej Y. U. by

súdu mohla poskytnúť informácie o Y. intímnom života.
Tento návrh na doplnenie dokazovania bol ako nedôvodný zamietnutý, pretože predmetom dokazovania
nebolintímnyživotpoškodenejpredpohlavnýmstykomsobžalovaným,alevedomosťresp.nevedomosť
obžalovaného o skutočnom veku poškodenej. Okrem toho bolo na hlavnom pojednávaní vykonaných
dostatok dôkazov na ustálenie viny obžalovaného.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti
rozsudku, že obžalovaný v období od 24.11.2015 do presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2016 sa
najmenej desať krát stretol s poškodenou Y. U., nar. XX.XX.XXXX a mal s ňou pohlavný styk v osobnom

motorovom vozidle na železničnej stanici v obci H. a na iných presnene nezistených miestach ako aj v
rodinnom dome u poškodenej vo H., pričom mal vedomosť o tom, že táto ešte nedovŕšila 15.rok veku.
Súd precizoval dobu páchania trestného činu obžalovaným do presne nezisteného dňa v mesiaci júl
2016 (podľa obžaloby mal obžalovaný trestný čin páchať do júla 2016), a to v zhode s výpoveďou
svedkov Y. U., B. U. a G. U..

Popísaný skutok potom súd právne kvalifikoval ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1
Trestného zákona. Obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky objektívnej
aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pretože vedel, že osoba ku ktorej
prejavuje náklonnosť, a s ktorou mal pohlavný styk, má iba 14 rokov. Z výpovede poškodenej aj
z priznania obžalovaného bolo preukázané, že medzi nimi k súloži došlo najmenej desať krát. Čo

sa týka subjektívnej stránky, obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle (§ 15 písmeno b/
Tr.zák.) Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho
úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením
§ 201 Trestného zákona (ochrana mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred
akýmkoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
V evidencii priestupkov má tri záznamy za priestupky spáchané v roku 2014 pre porušenie pravidiel v
cestnej premávke, za ktoré mu boli u uložené pokuty vo výške 10, 40 a 20 € a jeden priestupok v oblasti
dopravy spáchaný v roku 2017.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné
pomery a možnosť nápravy.

U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život, keďže súd na hore uvedené priestupky v oblasti dopravy neprihliadol pretože vzhľadom na
výšku uložených pokút ich považoval za menej závažné. Pri prevahe poľahčujúcich okolností v pomere
1:0 súd upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov, znížením horenej hranice o

jednu tretinu na 7 rokov 8 mesiacov.

S prihliadnutím okrem na všetky hore uvedené skutočnosti, aj na doterajší život obžalovaného, jeho
netrestanosť, na okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Preto podľa názoru súdu účel trestu
bude dosiahnutý aj trestom odňatia slobody bez skutočného výkonu v trvaní 20 mesiacov za použitia

ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, v zmysle ktorého súd
môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom, ak súd vzhľadom
na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd takémuto názoru dospel na základe preukázaných skutočnosť, a to že obžalovaný doposiaľ
nebol stíhaný za žiadnu trestnú činnosť, jeho osoba nezodpovedá profilu recidivistu a tiež že maloletá
poškodená napriek tomu, že si uvedomovala protiprávnosť konania obžalovaného, úmyselne a
dobrovoľne opakovala svoje správanie (pohlavný styk s obžalovaným).
Preto postupujúc v zmysle ustanovenia § 39 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, podľa ktorého

pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody
kratší ako 6 mesiacov rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu
odňatia menej ako päť rokov, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, keďže súd je toho názoru, že nie je nevyhnutné ukladať trest odňatia
slobody hoc aj na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky.

Trest odňatia slobody, s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti, bol obžalovanému podmienečne
odložený a bola určená skúšobná oba v trvaní 30 mesiacov v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby
určenej výmerou 1 až 5 rokov, ktorá dĺžka podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti spáchaného
trestného činu ako aj doterajšiemu životu obžalovaného.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a treste obžalovaného, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.