Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 10, 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206226
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119206226.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Obec Štitáre, IČO: 37 869 531,

Pri Prameni 125/14, 951 01 Štitáre, zastúpený JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, IČO: 42 049 423,
so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Miroslav J., nar. XX.X.XXXX, E. XX/XX, 958 XX
Partizánske, zastúpený Matejom Valjentom, advokátom, IČO: 42 025 753, Jesenského 232, 958 01
Partizánske, o zaplatenie sumy 1 339,36 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 339,36 eur a úhradu poštových sadzieb
spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 7.6.2019 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatením náhrady škody vo výške 1 339,36 eur a náhrady poštových sadzieb vo výške
1,40 eur. Súčasne sa domáhal priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe poukázal na to, že v Obci Štitáre sa dlhodobo riešilo pripojenie jednotlivých nehnuteľností
na miestnu kanalizáciu. Žalovaný je spolu s manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti

vedenej na liste vlastníctva č. 1550 pre katastrálne územie Dolné Štitáre ako parcela registra „C“
parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 891 m2. Žalobca je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti
evidovanej na liste vlastníctva č. 1736 katastrálne územie Dolné Štitáre ako parcela registra „E“ parc.č.
186 - ostatná plocha o výmere 3053 m2. Jedná sa o nehnuteľnosť predstavujúcu v obci označenú
Jókaiho ulicu. Dňa 12.5.2017 obec zvolala všetkých dotknutých vlastníkov a informovala o prípravných
prácach v súvislosti s realizáciou kanalizačných prípojok na uliciach Pri Prameni a Kolíňanská. Na
obecnom zastupiteľstve 12.3.2018 starostka obce okrem iného informovala o investičných akciách na

rok 2018 a bolo odsúhlasené, aby pre občanov s trvalým pobytom na území obce Štitáre boli hradené
kanalizačnéprípojkyzrezervnéhofonduobce.Ostatnýmvlastníkom(beztrvaléhopobytunaúzemíobce
Štitáre) mali byť kanalizačné prípojky uskutočnené za platbu, ktorú uhradí vlastník nehnuteľnosti priamo
zhotoviteľovi na základe vopred predloženej a odsúhlasenej kalkulácie. Žalovanému bola realizátorom
v zastúpení stavbyvedúcim Ing. Kyseľom predložená ponuka a kalkulácia na kanalizačnú prípojku dňa
4.7.2018 na čiastku 284,41 eur. Cenovú ponuku však žalovaný odmietol prevziať, pretože nesúhlasil
s jej celkovou výškou a ani s cenami v nej. Dňa 25.10.2018 realizoval žalovaný práce na kanalizačnej

prípojkepredsvojímrodinnýmdomom.Ohlásenietejtodrobnejstavbyuskutočnilžalovanýdňa6.4.2018,
pričom spolu s podaním uhradil aj príslušný správny poplatok vo výške 30 eur. Vzhľadom k tomu, že
drobná stavba mala byť vykonávaná na nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalobcu a zároveň na
hlavnej vetve kanalizačnej siete, ktorá taktiež patrí do vlastníctva žalobcu, mal si žalovaný k ohláseniudrobnej stavby zabezpečiť aj súhlas tejto dotknutej osoby s realizáciou stavby, žalovaný mat počkať
na vydanie písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky.
Žalovaný však práce vykonával bez písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu

nemá námietky, práce boli žalovaným vykonávané svojpomocne a neodborne, ich vykonaním došlo k
poškodeniu verejnej kanalizácie. Na druhý deň ráno mali byť realizované na ulici Jókaiho asfaltovacie
práce s tým, že keď prvý stroj prešiel cez rozkopávku vykonanú žalovaným, táto klesla hneď o cca 30
cm. Práce na rekonštrukcii preto s ohľadom na prepadnutie cesty museli byť zastavené. Pri odkopaní
čiernej stavby bolo zistené, že kanalizačná prípojka bola zasypaná pôvodnou zeminou bez hutnenia

a pri realizácii čiernej stavby bola poškodená, rozbitá hlavná trasa kanalizácie PVC DN 300 a táto
bola neodborne opravená kusom plastovej rúry a silikónom. Bolo preto potrebné urobiť výrez na
hlavnom potrubí a novú kanalizačnú prípojku a všetky výkopy boli zasypané hutneným kamenivom.
Predmetné práce vykonal dodávateľ Ing. Jozef Vyskoč EKOSTAVING, IČO: 22819983, Podhájska 23,
Nitra, ktorý si za uvedené vystavil faktúru č. 180826 zo dňa 29.10.2018 na sumu 1 339,36 eur. Faktúra
bola uhradená žalobcom dňa 20.12.2018. Žalobca tvrdí, že škodu na kanalizačnej vetve spôsobil

jednoznačne žalovaný. Žalobcovi vznikla škoda vo výške 1 339,36 eur predstavujúca sumu zaplatenej
faktúry č. 180826. Dňa 19.11.2018 bol žalovaný vyzvaný na úhradu vzniknutej škody vo výške 1 339,36
eur. Žalovaný výzvu prevzal dňa 23.11.2018, túto sumu však do troch dní v zmysle výzvy neuhradil.
Žalobca sa v podanej žalobe voči žalovanému domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy počnúc dňom 29.11.2018 do zaplatenia. Žalobca tiež žiadal, aby súd zaviazal

žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,40 eur.

3. Súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 3.7.2019, č. k.
19Csp/44/2019-53.

4. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dožadujúc sa zamietnutia žaloby a priznania náhrady
trov konania. Priznal, že kanalizačnú prípojku zrealizoval, a to na základe predchádzajúceho ohlásenia
drobnej stavby príslušnému stavebnému úradu zo dňa 6.4.2018, súčasne aj zaplatil správny poplatok.
Kanalizačná prípojka je drobnou stavbou a podľa stavebného zákona pri jej realizácii nie je potrebný
žiadny odborný dozor a nemusí byť ani vykonávaná odborne spôsobilou osobou. Žalovaný tvrdil, že

prípojku vykonal v súlade s platnými právnymi predpismi a počas tejto realizácie nedošlo k žiadnej škode
na kanalizácii. Po ukončení prác bola hlavná kanalizačná vetva v poriadku a pri tejto činnosti nedošlo
k jej žiadnemu poškodeniu, žalovaný nespôsobil žiadnu škodu na hlavnej kanalizačnej vetve. Žalobca
žiadny objektívny a hodnoverný dôkaz o tom, že by mu žalovaný spôsobil škodu nepredložil, takýmto
dôkazom nemôže byť ani faktúra, ktorá nepreukazuje vznik a spôsobenie škody.

5. K odporu žalovaného sa vyjaril žalobca, ktorý poukázal na ust. § 54, § 55 ods. 2 a § 57 ods. 1,
2 stavebného zákona. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, pretože dňa 6.4.2018 síce uskutočnil
ohlásenie stavby, avšak nepočkal na vydanie písomného oznámenia stavebného úradu, že proti
uskutočneniu stavby nemá námietky. Žalovaný tiež nedodržal svoju povinnosť oznámiť obci rozkopávku

verejnej komunikácie a nevyžiadal si ani predchádzajúci súhlas prevádzkovateľa na pripojenie na
verejnú kanalizáciu. Žalovaný celú situáciu bagatelizuje a neuvedomil si, že bez akéhokoľvek súhlasu
vlastníka zasiahol do cudzieho pozemku a do cudzej stavby. Zo zápisnice zo dňa 25.10.2018
jednoznačne vyplýva, že došlo k poškodeniu hlavnej trasy kanalizácie PVC DN 300 a toto poškodenie
vzniklo pri odkopávaní verejnej kanalizácie žalovaným. Potrubie verejnej kanalizácie bolo pri rozkopávke

rozbité, tým bola narušená vodotesnosť potrubia, jeho mechanická a chemická odolnosť a táto sa môže
obnoviť len tak, že sa časť potrubia vyreže a nahradí sa úplne novým potrubím, ktoré sa náležite
upevní. V danom prípade bolo vzniknuté poškodenie opravené neodborne nalepením kusu plastovej
rúry silikónom. Takýmto spôsobom absolútne nebola zabezpečená chemická, mechanická a vodotesná
odolnosť vzniknutého poškodenia. Následne bola kanalizačná prípojka nesprávne zasypaná, keď sa na

zásyp použila pôvodná zmenina bez zhutnenia. Žalobca k vyjadreniu (replike) priložil fotodokumentáciu
zachytávajúcu stav po odkrytí rozkopávky.

6. Žalovaný v duplike dôrazne odmietol tvrdenie, že by spôsobil akúkoľvek škodu na kanalizačnom
potrubí. Po vykonaní pripojenia bolo kanalizačné potrubie v poriadku. Žalobca nepredložil žiadne

objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že žalovaný spôsobil akúkoľvek škodu na
kanalizačnej vetve resp. prípojke. Ani z fotodokumentácie, ktorú predložil žalobca, nevyplýva, že by
škodu, ak vznikla, spôsobil žalovaný, poškodenie mohol spôsobiť aj subjekt, ktorý vykonával kontrolu
kanalizačnej prípojky. Žalovaný tvrdil, že prípojku vykonal v súlade s platnými právnymi predpismi, počastejto realizácie nedošlo k žiadnej škode na kanalizácii, po ukončení prác bola hlavná kanalizačná vetva
v poriadku a pri tejto činnosti nedošlo k jej žiadnemu poškodeniu. Takúto drobnú stavbu možno vykonať
aj svojpomocne. Žalobca musí preukázať nielen vznik škody, ale aj zodpovednosť žalovaného za škodu

a taktiež aj kauzálny nexus medzi vznikom škody a konaním žalovaného.

7. Súd spor prejednal za prítomnosti strán sporu. V rámci dokazovania súd vykonal výsluch žalovaného
a svedka Ing. Jaroslava Kyseľa, oboznámil sa tiež s listinnami tvoriacimi obsah súdneho spisu.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na svojich písomných podaniach, nárok žalobcu
považovalazapreukázanýažalobežiadalavyhovieť.Objasnila,žeúrokuzomeškaniasavtomtokonaní
nedomáha, žiada len zaplatenie istiny tak ako je uvedené v petite žaloby.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní rovnako zotrval na svojich prednescoh, dožadoval
sa zamietnutia žaloby, pretože žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre uplatnenie

zodpovednosti za škodu.

10.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žefirmaEKOSTAVINGurobilacenovúponuku,sktorounesúhlasil,
preto pani starostku upovedomil, že za túto cenu si on nemieni dať prípojku zrealizovať a zrealizuje si ju
sám. Prípojku vykonal svojpomocne, odmieta tvrdenia, že pri pripojení došlo ku škode na kanalizačnej

vetve. Prípojka bola vykonaná odborne podľa návodu, všetko bolo v poriadku aj po dokončení prípojky.
Žalovaný odborné vedenie pri realizácii prípojky nezabezpečoval, on sám má stredoškolské vzdelanie
strojárske. Prípojku realizoval podľa návodu na pripojovacej sade a to tak, že vyvŕtal do hlavného
potrubia otvor, do ktorého sa vložila pripojovacia sada. Pokiaľ ide o zásyp prípojky, bol zrealizovaný tak,
že to čo bolo vybraté z jamy sa nasypalo naspäť. Žalovaný nevie uviesť, ako mohlo dôjsť ku škode. Tvrdí,

že pani starostka od určitého momentu na neho poľuje, aj z tohto urobila veľkú kauzu. Nezhody medzi
žalovaným a starostkou tu boli už pred vyhotovením prípojky. Žalovaný to pripisuje tomu, že upozorňoval
v obci na veci, ktoré nie sú v poriadku. Bol iniciátorom petície, ktorou sa občania sťažovali na zlý stav
verejných komunikácií. Túto petíciu adresoval pani starostke a poslancom obecného zastupiteľstva.
Týmto pani starostku nahneval, poslancom uvedené ani oznámené nebolo. Dovolil si zrejme urobiť

niečo, čo pani starostka nevie rozdýchať, odvtedy má s ňou problémy, vzájomnej komunikácii sa radšej
vyhýba.

11.SvedokIng.JaroslavT.,zamestnanecfirmyIng.JozefVyskočEKOSTAVINGnapojednávaníuviedol,
že kanalizačná vetva v Štitároch bola už uložená, ich úlohou bolo realizovať prípojky. Tieto realizovali

tak, že ako prvé sa vytýčili inžinierske siete, aby mali prehľad o všetkých podzemných vedeniach. Majú
projekt, v ktorom je presne uvedené, kde a ktorá kanalizačná prípojka má byť. Vykopali trasu a položili
potrubie. Zhutneným zásypom (kamenivom) sa celý výkop zasypal. Žiadne lepenie, ani silikónovanie nie
je pri pripájaní prípustné, na to je špeciálny vrták, ktorým sa navŕta hlavná trasa a samotné pripojenie
sa robí tvarovkou in situ. Zásyp sa robí kamenivom frakcie 8 - 16, postupne sa to zasýpa a zhutní na to

určeným strojom odborne nazývaným vibračný pech (žaba). Zisťovali, či je prípojka žalovaného odborne
spravená podľa všetkých noriem. Prišli na tvar miesta a začali prípojku odkopávať. Už pri odkopávaní
zistili, že prípojka nie je spravená, bola zasypaná pôvodnou zeminou bez hutnenia. Odkopali ju až po
hlavné potrubie, kde zistili, že hlavné potrubie je poškodené. Bolo treba spraviť na hlavnej trase výrez,
to znamená vyrezať kus hlavnej trasy a vodotesne ju prepojiť dvomi presuvkami a kusom potrubia. Pri

odkopávaní kanalizácie už chlapi vedia, že asi posledný pol meter, je potrebné odkopávať ručne. V tomto
prípade ten, kto robil prípojku, pustil bager až dolu až po hlavné potrubie, čím ju poškodil. Toto by sa v
prípade ručného odkopávania stať nemohlo. Opravené to bolo zátkou (kúskom potrubia). Vo firme majú
stále ten vyrezaný kus hlavného potrubia. Keby prípojku nechali v takomto stave, hrozila by škoda. Na
Jókaiho ulici je spodná voda, ktorá by neustále vnikala po hlavnej trase kanalizácie, čo je neprípustné,

celá hlavná trasa musí byť vodotesná, musí byť vytvorený uzavretý systém. Na Jókaiho ulici realizovali
cca 50 prípojok, žalovaný bol jediný, ktorý sa rozhodol prípojku si zrealizovať sám.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalovanýn s manželkou T. J., nar. 26.9.1976 je vlastníkom nehnuteľnosti nachádhajúcej sa na
Jókaiho ulici v obci Štitáre, k. ú. Dolné Štitáre, čo vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. 1550. Jedná sa
o parcelu č. 1037/2 o výmere 891 m2, druh pozemku záhrada.14. Súd mal preukázané, že v obci Štitáre sa riešilo pripojenie jednotlivých nehnuteľností na miestnu
kanalizáciu. Obecné zastupiteľstvo obce Štitáre na zasadnutí dňa 12.3.2018 schválilo vykonanie
verejného obstarávania na kanalizačné odbočenia a zabezpečenie výstavby kanalizačných odbočení po

hranicu nehnuteľností na ulici Jókaiho a Pod Žibricou do výšky 45 909,23 eur z rezervného fondu obce,
ostatným vlastníkom bez trvalého pobytu na území obce za platbu, ktorú uhradia zhotoviteľovi. Ohľadom
uvedeného sa dňa 28.3.2018 konalo pracovné stretnutie s dotknutými vlastníkmi nehnuteľností, na
ktorom bol prítomní aj žalovaný.

15. Dňa 6.4.2018 žalovaný uskutočnil ohlásenie drobnej stavby a zaplatil aj správny poplatok a následne
si kanalizačnú prípojku svojpomocne zrealizoval.

16. V zápisnici zo dňa 25.10.2018 spísanej na základe podnetu Ing. Zuzany E., starostky obce Štitáre
z dôvodu neodborného zásahu vybudovaním kanalizačnej prípojky na hlavnej kanalizačnej vetve na
ulici Jókaiho, parcela č. 1037/2 vo vlastníctve žalovaného je obsiahnuté vyjadrenie W.. Jaroslava T..

Ing. Jaroslav T. tu uvádza, že pri odkopávaní a odkopaní čiernej stavby - kanalizačná prípojka pred
RD v obci Štitáre, ul. Jókaiho, novostavba RD, p. č. 1037/2 bolo zistené, že kanalizačná prípojka bola
zasypaná pôvodnou vykopanou zeminou bez zhutnenia. Pri realizácii čiernej stavby bola poškodená,
rozbitá hlavná trasa kanalizácie PVC DN 300 a neodborne bola opravená (kus platovej rúry + silikón). Z
uvedených dôvodov bolo nutné spraviť výrez na hlavnom potrubí a novú kanalizačnú prípojku. Všetky

výkopy boli zasypané zhutneným kamenivom.

17. Z faktúry č. 180826 zo dňa 25.10.2018, splatnej dňa 16.11.2018 vystavenej Ing. I. E. EKOSTAVING,
IČO: 22 819 983 bol žalobcovi vyúčtovaný odkop, kontrola a oprava kanalizačnej prípojky Miroslava
J. sumou vo výške 1 339,36 eur. Táto faktúra bola žalobcom uhradená dňa 20.12.2018, čo vyplýva z

výpisu o pohyboch na účte.

18. Dňa 19.11.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 1 339,36 eur predstavujúcej
škodu, ktorá žalovanému vznikla tým, že z dôvodu neodborného vykonania prác na kanalizačnej vetve
žalovaným, žalobca prostredníctvom dodávateľa Ing. I. E. EKOSTAVING vykonal opravu kanalizačného

potrubia a následne jeho opätovný zásyp, za čo si dodávateľ vyššie uvedenou faktúrou č. 180826 z
29.10.2018 vyúčtoval sumu vo výške 1 339,36 eur.

19. Zo znaleckého posudku Ing. Róberta Krosnera č. 6/2020, znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvia
Odhad hodnoty nehnuteľností, Líniové vedenia a rozvody zo dňa 7.10.2020 vyplynulo, že svojpomocne

realizovaná prípojka pred parcelou č. 1037/2 bola realizovaná neodborne. Spôsob napojenia na
kanalizačnú stoku prebiehal tak, že do kanalizačnej stoky bol zrealizovaný nesúmerný otvor veľkosti
50x20 cm pomocou elektrickej uhlovej brúsky. Potom bol na otvor tmelom nalepený z PVC potrubia
DN300 vyrezaný polooblúk, ktorý mal prekryť pôvodný nesúmerný otvor, ktorý ale nevytvoril tesné
spojenie s pôvodným potrubím kanalizačnej stoky a ani ho celý neprekryl. Do polooblúka bol následne

zrealizovaný oblúk blížiaci sa kruhu ale s nesprávnym polomerom. Následne bola vložená pripojovacia
sada, ktorá nebola dobre utesnená, preto bola dodatočne utesnená tmelom. Následne doško k montáži
prípojky a jej zásypu. Tento postup bol v rozpore s postupom realizácie napojenia. Znalec popísal i
správny postup napojenia a uviedol, že pri správnej inštalácii nie je potrebné spoj dodatočne tesniť
prídavným materiálom. Znalec konštatoval i nesprávnosť postupu pri zásype prípojky, keď na lôžko

a obsyp prípojky nebol použitý sypký materiál, ale bol použitý pôvodný vykopaný materiál. V závere
znaleckého posudku znalec konštatoval, že k poškodeniu hlavnej vetvy kanalizácie na Jókaiho ulici v
obciŠtitáredošlorezanímuhlovoubrúskou,korúobsluhovalčlovek.Takétopoškodeniejemožnéopraviť
vyrezaním poškodenej časti stoky a následným vložením nepoškodeného kusu potrubia spojeným
so stokou cez dve presuvky s tesnením alebo bezvýkopovo inštalovaním krátkej kanalizačnej vložky

do miesta poškodenia, následným vyfrézovaním otvoru a vyspravením prepojenia. Vznik takéhoto
poškodenia môže mať za následok vtekanie balastných vôd do stoky a následné ničenie mikroflóry
v ČOV, vtekanie balastných vôd do stoky, ktoré unášajú zeminu do stoky. Následokom je i oslabenie
hlavnej vetvy, skrátenie životnosti a náslené možné zbortenie stoky pred časom životnosti. Nasleduje
tvorba kaverny a prepad vozovky. Podľa znalca správnosť zásypu prípojky realizovanej svojpomocne

nie je možné z podkladov určiť. Znalec konštatoval, že technologický postup v časti uloženia potrubia
v lôžku (10 - 15 cm) a obsype (30 cm) zo sypkého materiálu bez kusov kameniva frakcie menšej ako
16 mm nebol dodržaný. Zásyp prípojky realizovanej spoločnosťou EKOSTAVING s.r.o. bol realizovaný
správne podľa technologických postupov. Nesprávny zásyp rozkopávky môže mať za následok lokálnesadanie povrchu vozovky v mieste kanalizačnej vetvy v horizonte niekoľkých rokov, nasleduje tvorby
nerovností a jám na vozovke.

20. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nižšie uvedených právnych predpisov:

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

24. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

25. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a
o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon č.

442/2002 Z. z.) vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá
zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu
alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky
alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

26. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník kanalizačnej prípojky je povinný
a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom
určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie,
b) zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby nedošlo ku zmenšeniu

prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená,
c) zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady.

27. Podľa § 16 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník verejnej kanalizácie je ďalej
povinný umožniť po predchádzajúcom súhlase prevádzkovateľa pripojenie na verejnú kanalizáciu, ak

sa pripájaná stavba nachádza na území s kanalizačnou sieťou a ak je to technicky možné.

28. Podľa § 18 ods. 3 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. prevádzkovateľ verejnej kanalizácie rozhoduje
o technickom riešení, umiestnení a parametroch kanalizačnej prípojky, o mieste a spôsobe jej pripojenia
na verejnú kanalizáciu, o umiestnení a technických podmienkach osadenia meradla na kanalizačnej

prípojke a o umiestnení kanalizačnej šachty,

29. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z. žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže
pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej
kanalizácie podľa § 4 ods. 3 .

Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú
verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo
súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5 .

30. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný
pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické
podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu
o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok
nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu

štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník
pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú
kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.31. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
jednoduché stavby a ich zmeny môže uskutočňovať stavebník sám pre seba svojpomocou, ak vedenie
ich uskutočňovania vykonáva stavebný dozor. Na uskutočňovanie jednoduchých stavieb a ich zmien

[§ 139b ods. 1 písm. b) a c) ],
drobných stavieb a ich zmien svojpomocou stačí, ak stavebník zabezpečí odborné vedenie ich
uskutočňovania osobou, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného smeru alebo architektonického
smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore
(ďalej len „kvalifikovaná osoba“), ak sám nespĺňa uvedené požiadavky.

32. Podľa § 54 staveného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

33. Podľa § 55 ods. 2 stavevného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do

nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,

h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 57 ods. 1 stavevného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných
úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí
jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a) , pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné
povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú
úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

35. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a) , k písomnému oznámeniu pripojí overenú
projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí
inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže
stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu

stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

36. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z
ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. V treťom odseku je vyjadrená

doplňujúca zásada, v zmysle ktorej sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa
tejto konštrukcie poškodený preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou, ďalej to, že mu v
majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym deliktom a škodu je príčinná súvislosť. Na základe
preukázania týchto skutočností je škodca povinný škodu nahradiť. Takýto následok môže škodca vylúčiť,akpreukáže,žeškodunezavinil(§420ods.3Občianskehozákonníka).Vzhľadomnatútokonštrukciusa
tentoprípadoznačujeakozodpovednosťnazákladepredpokladanéhozavinenia(Števček,M.,Dulak,A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár.

2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1442 a nasl.)

37. V tomto konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy vo výške 1 339,36 eur
predstavujúcej škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca musel vynaložiť
uvedenú sumu na opravu neodborne vykonanej kanalizačnej prípojky žalovaným. Pre úspešné

uplatnenie nárok na náhradu škody bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal splnenie jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

38. Prvým z predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, konanie škodcu.
Za protiprávne konanie možno označiť zavinené konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom,
dôsledkom ktorého je ujma vo forme škody. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pri realizácii

kanalizačnej prípojky postupoval neodborne. Táto skutočnosť vyplynula z tvrdení žalobcu, výsluchu
svedka Ing. Jaroslava Kyseľa a potvrdil ju i znalecký posudok Ing. Róberta Krosnera. Žalobca v
podanej žalobe i počas celého konania poukazoval na nesprávny postup žalovaného pri realizovaní
kanalizačnej prípojky, ktorú prípojku si žalovaný zrealizoval sám, svojpomocne, žalobca poukazoval
i na porušenie ustanovení stavebného zákona žalovaným. Svedok Ing. Jaroslav Kyseľ pred súdom

potvrdil, že po odkopaní prípojky zistili, že prípojka žalovaného nie je správne spravená, poškodené bolo
hlavné potrubie a prípojka bola zasypaná pôvodnou zeminou bez zhutnenia. Poškodenie potrubia bolo
neodborne opravené zátkou (kusom potrubia), čo svedok považoval za neprípustné, pretože celá hlavná
trasa musí byť vodotesná. Neodborné svojpomocné realizovanie prípojky potvrdil i znalecký posudok
Ing. Róberta Krosnera, v ktorom znalec podrobne popísal ako spôsob napojenia na kanalizačnú stoku

prebiehal, popísal i správny spôsob napojenia a jednoznačne konštatoval neodbornosť svojpomocne
zrealizovanej prípojky. Nesprávny a neodborný postup žalovaného pri realizovaní kanalizačnej prípojky
tak mal súd preukázaný.

39. Druhým z predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu je preukázanie existencie

škody na strane žalobcu. Škoda je definovaná ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971, R 27/1977, R 3/1984). Škoda sa teda
prejavuje v majetkovej sfére poškodeného. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že došlo
k poškodeniu hlavnej kanalizačnej vetvy verejnej kanalizácie v obci Štitáre. Pretože takéto poškodenie
bolo potrebné opraviť, žalobca opravu zrealizoval a v konaní preukázal, že za odkop, kontrolu a opravu

kanalizačnej prípojky vynaložil sumu vo výške 1 339,36 eur. Uvedená suma bola žalobcovi vyúčtovaná
dodávateľom Ing. Jozef Vyskoč EKOSTAVING vo faktúre č. 180826. Žalovaný jednotlivé položky faktúry
nenamietal. Výpisom z účtu žalobca preukázal, že túto faktúru dodávateľovi uhradil dňa 20.12.2018.

40. Ďalším (v poradí tretím) predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti

medzi konaním žalovaného (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére žalobcu (poškodeného). Súd
dospel k záveru, že je naplnený i uvedený predpoklad, teda medzi konaním žalovaného a vznikom
škodyexistujepríčinnásúvislosť(kauzálnynexus).Akoužsúduviedolvyššie,bolpreukázanýnesprávny
postup žalovaného pri realizovaní pripojenia na kanalizáciu a vznikla potreba tento neodborný zásah
žalovaného opraviť. Žalobca za opravu poškodenej kanalizačnej prípojky vynaložil sumu vo výške 1

339,36 eur a táto suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Potreba vykonať uvedené opravy
vznikla práve v nadväznosti na neodborný postup žalovaného pri realizovaní prípojky, príčinná súvislosť
medzi jeho konaním a vznikom škody je tiež preukázaná.

41. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pripúšťa, aby sa žalovaný zbavil povinnosti

nahradiť škodu, ak preukáže, že škodu nezavinil. Z formulácie ustanovenia vyplýva, že ďalším
predpokladom vzniku povinnosti nahradiť škodu je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje
(predpokladá). Táto prezumpcia zavinenia sa vzťahuje iba na zavinenie nedbalostné; stačí však, ak sú
dané skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že ide o nedbanlivosť nevedomú. Škodca musí preukazovať,
že škodu nezavinil. Právna teória definuje zavinenie ako vnútorný psychický vzťah človeka jednak

k vlastnému protiprávnemu konaniu, porušeniu (ohrozeniu) právnej normy, jednak k výsledku tohto
protiprávneho konania, ktorý má za následok vznik zodpovednosti. Zavinenie môže byť jednak
úmyselné, a to vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu a nedbanlivostné, vo forme vedomej alebo
nevedomej nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie sa skladá z dvoch zložiek, a to zložky intelektuálneja zložky vôľovej. Obidve tieto zložky musia zahŕňať jednak ohrozenie alebo porušenie záujmov
chránených zákonom. Právna teória rozlišuje medzi úmyslom priamym (dolus directus) - osoba chcela
porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem a úmysel nepriamy (dolus indirectus) - osoba vedela,

že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bola
s týmto uzrozumená. V prípade úmyslu zavinenie vždy zahŕňa vždy zložku vôľovú aj rozumovú, kým v
prípade nedbanlivostného zavinenia je rozumová zložka odlišná. Nedbanlivostné zavinenie sa skladá
len z intelektuálnej zložky, chýba tu vôľa naplniť znaky skutkovej podstaty protiprávneho činu, chýba
tu vôľa vedome porušiť právny predpis. O nedbanlivosť vedomú (culpa luxuria) ide vtedy, ak osoba

vedela, že môže porušiť alebo ohroziť zákonom chránený záujem, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. O nedbanlivosť nevedomú (culpa negligentia)
pôjde vtedy, ak osoba nevedela, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala a mohla. V danom prípade
podľa názoru súdu nebolo preukázané, že žalovaný chcel škodu spôsobiť (nebolo preukázané jeho
úmyselné zavinenie), súd však mal preukázané, že žalovaný spôsobil škodu z nedbanlivosti. Realizácia

pripojenia na verejnú kanalizáciu je nepochybne činnosť vyžadujúca si určitú mieru odbornej zdatnosti
a opatrnosti a tohto si mal byť vedomý i žalovaný, ktorý túto činnosť uskutočnil. Žalovaný si zrejme
nebol vedomý toho, že spôsob akým prípojku uskutočnil, nie je správny, avšak vzhľadom k tomu, že sa
k tejto činnosti odhodlal, vykonanie prípojky inou osobou neakceptoval a realizoval si ju svojpomocne,
mal si byť vedomý i toho, že svojim neodborným konaním môže škodu spôsobiť. Súd preto konštatuje,

že na strane žalovaného existovalo zavinenie aspoň vo forme nedbanlivosti, čím je daný i posledný
zodpovednostný predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

42. Žalovaný na svoju obranu v tomto konaní uvádzal, že on nesprávne nepostupoval, poukazoval
na nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody na strane žalobcu, na

druhej strane však vôbec neuviedol, ako inak, ak nie práve jeho konaním, malo dôjsť k poškodeniu
kanalizačného potrubia. Pokiaľ sa žalovaný zmienil, že ku škode mohlo dôjsť aj pri kontrole správnosti
ním zrealizovanej prípojky, toto v konaní nepreukázal. Skutočnosť, že k poškodeniu kanalizačnej vetvy
došlo ľudskou činnosťou, vyplynula zo znaleckého posudku Ing. Róberta T.. Znalec v predmetnom
posudku popísal nesprávny postup napojenia i dodatočného utesnenia pripojovacej sady žalovaným,

pričom tento nesprávny postup žalovaného nebol v konaní spochybnený. Znalec tiež konštatoval
vznik poškodenia rezaním uhlovou brúskou, z čoho je tiež zrejmé, že k poškodeniu kanalizačenej
vetvy nemohlo dôjsť pri odkopávaní prípojky po ukončení prác žalovaného. Naopak, z tvrdení žalobcu
jednoznačne vyplynulo, že jediný, kto akékoľvek práce na prípojke ku kanalizačnej stoke realizoval,
bol práve žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný nielenže neodborne prípojku zrealizoval, ale túto aj

nedostatočne zasypal, žalovaný v konaní nevyvrátil. Uvedené potvrdzujú i tiež nevyvrátené tvrdenia
žalobcu o tom, že už na druhý deň po realizácii prípojky, keď pri vykonávaní asfaltovacích prác prešiel
stroj cez rozkopávku, hneď klesla o 30 cm.

43. Žalovaný síce svoju zodpovednosť za škodu počas celého konania popieral, súdu však neuviedol

akýkoľvek iný možný popis vzniku škody a v konaní ani netvrdil, že škodu mal spôsobiť niekto iný. Nebolo
sporným, že práve žalovaný si dňa 25.10.2018 prípojku zrealizoval. Zo zápisnice z toho istého dňa
(25.10.2018) vyplynulo poškodenie hlavnej kanalizačnej trasy a už v tejto zápisnici je konštatované i jej
neodborné opravenie a zasypanie rozkopávky. Aj z časového sledu jednotlivých udalostí je zrejmé, že
iná osoba okrem žalovaného tu akúkoľvek činnosť, pri ktorej by došlo čo i len do kontaktu s kanalizačnou

vetvou nevykonávala a k jej poškodeniu došlo práve konaním žalovaného. S poukazom na všetky vyššie
uvádzané skutočnosti súd vyhodnotil žalobu ako podanú dôvodne a žalobcovi priznal nárok na náhradu
škody vo výške 1 339,36 eur.

44.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

45. Žalobcovi súd priznal tiež nárok na zaplatenie sumy vo výške 1,40 eur ako nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky predstavujúcich poštovné za zaslanie výzvy žalobcom žalovanému zo
dňa 19.11.2018. Uvedenou výzvou bol žalovaný pred podaním žaloby vyzvaný na úhradu dlžnej

sumy. Žalovaný uvedený nárok nenamietal, žalobca zaslanie výzvy žalovanému preukázal priložením
samotnej výzvy, podacieho lístka i doručenky.46. Súd záverom konštatuje, že mal preukázané i porušenie ustanovení stavebného zákona žalovaným,
keď žalovaný síce ohlásil stavebnému úradu vykonávanie drobnej stavby a zaplatil správny poplatok,
avšak stavbu realizoval bez oznámenia stavebého úradu o tom, že proti uskutočneniu stavby nemá

stavebný úrad námietky. Žalovaný tiež nepreukázal, že obci oznámil rozkopávku verejnej komunikácie.
Uvedené pochybenia žalovaného boli predmetom samostatného správneho konania iniciovaného
žalobcom voči žalovanému, z ktorého je zrejmé, že konanie žalovaného vykazuje znaky skutkovej
podstaty priestupku. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi je
však podľa názoru súdu predmetné správne konanie pre toto konanie bezpredmetné, je z neho však

zrejmé, že žalovaný porušil i právne predpisy v oblasti stavebného práva. Podľa názoru súdu je pre
toto konanie bezpredmetné i tvrdenie žalovaného o nezhodách medzi ním a starostkou obce. Otázka
vzájomnéhovzťahužalovanéhoastarostkyobceŠtitárenemápreposúdeniezodpovednostižalovaného
za vzniknutú škodu nijaký význam.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Nárok na

náhradu trov konania vznikol v tomto spore žalobcovi, ktorý bol v tomto spore úspešný v celom žalobou
požadovanom nároku oproti žalovanému, ktorý úspech nedosiahol.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.