Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204122
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. V., B. K. XX/XX, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 1.268,74 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 10C/161/2016-201 zo dňa
7. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti splatnosti sumy 399,63 Eur tak, že žalovaná j e p o
v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 399,63 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o trovách konania tak, že žalovanej p r i z n á v a
proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 37 % .

Rozsudok súdu prvej inštancie z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti o uložení povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobcovi sumu 399,63 Eur.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v časti vyhovel žalobe a užil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 399,63 Eur v pravidelných mesačných splátkach vo výške 15 Eur mesačne,
splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej zriadil žalobca pre žalovanú účet bez povoleného

prečerpania. Podľa výpisu z účtu žalovanej sa táto dostala do záporného zostatku na účte v mesiaci
december 2008. Od tohto dátumu boli na ťarchu jej účtu zaúčtované výbery z bankomatu platobnou
kartouaprevodyzúčtuvovýške41.497,31Euravkladyvovýške41.097,68Eur.Okresnýsúdpretouložil
žalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovirozdielmedzivykonanýmivýbermiavkladminaúčetatovovýške
399,63 Eur. V zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na spotrebiteľský charakter
záväzkového vzťahu žalobcu a žalovanej. Žalobca ako veriteľ si preto mohol od žalovanej ako dlžníčky
žiadať len úroky a poplatky individuálne v zmluve dojednané. Žalobca však nepreukázal existenciu

takéhoto dojednania. Sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva odkazovala, nepovažoval okresný súd za
individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k uplatneným úrokom
žalobca netvrdil z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované, čím si nesplnil svoju
povinnosť tvrdenia. O možnosti úhrady priznanej istiny v splátkach žalovanou rozhodol okresný súdpodľa § 232 ods. 4 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Konštatoval, že v konaní bola úspešnejšia žalovaná, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania s
tým, že o jeho výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku, v časti o splatnosti priznaného nároku (povolenie
splátok) a vo výroku o trovách konania podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca, ktorý
sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu, vrátane splatnosti uloženej

povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3. V súvislosti so záverom o nepredložení dôkazu preukazujúceho dojednanie výšky poplatkov a úrokov
namietal postup okresného súdu, ktorý ho mal v zmysle § 129 ods. 1 CSP vyzvať na doplnenie podania/
žaloby. Pokiaľ tak neurobil a meritórne rozhodol, odňal tým žalobcovi možnosť uplatňovať procesné
práva za účelom účinnej ochrany jeho oprávnených záujmov, v dôsledku čoho došlo k porušeniu

základného práva na spravodlivý súdny proces.

4. V otázke poplatkov odvolateľ poukazoval na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý umožňuje časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, teda taktiež
nestanovil, že by všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v jednotlivom dokumente.

Žalovanábolapriebežneinformovanáozostatkuúčtu,akoajoúrokovýchsadzbáchvýpismizúčtu,ktorej
boli doručované na aktuálnu adresu. Okrem toho všeobecné obchodné podmienky, ako aj sadzobník a
úrokové sadzby produktov, ktoré boli uvádzané na výveskách žalobcu, sú súčasťou zmluvy. Na podporu
tejto svojej argumentácie poukazoval aj na znenie rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo
veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí

byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.

5. Odvolateľ tiež namietal, že okresný súd neodôvodnil povolenie splátok pre žalovanú na zaplatenie
priznanej istiny. Žalovaná uviedla, že je nezamestnaná bez príjmu a žije len s príjmu matky, ale nie je
zrejmé akým spôsobom tieto tvrdenia okresný súd skúmal, resp. či ich žalovaná preukázala, keďže súd

neuviedol aké dôkazy v uvedenom smere vykonal.

6. Na záver odvolateľ namietal správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania. Keďže má
za to, že odvolanie v časti zamietajúceho nároku je opodstatnené, žiadal, aby mu boli priznané trovy
konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) vec

preskúmal z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a 380 ods. 1 CSP; z toho titulu nedotknutým zostal
rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutej časti o uložení samotnej povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 399,63 Eur) a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v zamietajúcom výroku a podľa §
388 CSP zmenil ohľadne lehoty splatnosti priznaného nároku a aj v závislom výroku o trovách konania.

9. Neobstojí odvolacia argumentácia žalobcu namietajúca s odkazom na § 129 ods. 1 CSP postup
okresného súdu. Označené zákonné ustanovenie upravuje postup súdu v prípade, že z podania vo veci
samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo je neúplné alebo nezrozumiteľné. Všetky
uvedené nedostatky sa teda týkajú obsahovej stránky podania (žaloby). V prípade odvolateľa však

mal postup okresného súdu smerovať k odstráneniu nedostatkov skutkových tvrdení, ktorými žalobca
preukazovalopodstatnenosťsvojhonároku.Toznamenákuneseniudôkaznéhobremenastranousporu.
Skutočnosť, či žalobca unesie dôkazné bremeno nachádza svoj odraz až v rozhodnutí vo veci samej.
V štandardnom sporovom konaní, medzi ktoré súdená vec patrí, je neprípustné vyzývať strany sporu
na uvedenie tvrdení a na predloženie dôkazov, ktoré by mali byť predložiť, aby mohli byť v spore

úspešné. Takýto postup súdu, ktorého sa domáha i odvolateľ, by bol v hrubom rozpore s princípom
kontradiktórnosti sporového súdneho konania, ako aj porušením ústavnej zásady rovnosti sporových
strán.10. Odvolateľ prehliada, že určujúcim východiskom v súdenej veci je spotrebiteľský charakter zmluvného
vzťahumedzisporovýmistranami.Nadväznejepodstatné,ženapredmetnúúverovúzmluvusavzťahuje
právny režim spotrebiteľského práva upravený v ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, ktorý sa na súdenú vec vzťahoval, vzhľadom na moment uzavretia úverovej zmluvy medzi
stranami sporu, ako aj v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľ nemôže od veriteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností
účastníkov zmluvy, či všetky súvislosti poskytovanej služby. Rozhodne však nemali byť priestorom na
kreovanie ďalšieho neobmedzeného množstva poplatkových povinností spotrebiteľa. Uvedené platí o to
viac, ak všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s
množstvom právnických či ekonomických termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa aj osobe
znalej práva, nie to ešte priemernému spotrebiteľovi. Zároveň ide o dokument formulovaný výhradne

bankou bez akéhokoľvek vplyvu spotrebiteľa, čo v plnej miere platí i o sadzobníku. Vychádzajúc z
uvedeného sa možno stotožniť so záverom okresného súdu o nezáväznosti dotknutých dokumentov
pre spotrebiteľa.

12. Opodstatnene však odvolateľ namietal určenie splatnosti priznaného nároku v splátkach. Zároveň

zodpovedá obsahu napadnutého rozhodnutia, že okresný súd svoje rozhodnutie o povolení žalovanej
uhradiť dlžnú sumu v splátkach vôbec neodôvodnil. Hoci poukázal na súvisiace písomné vyjadrenie
žalovanej, absentujú akékoľvek jeho ďalšie hodnotenia; okrem iného to, prečo vyjadrenie a na základe
čoho považoval za preukázané. Žalovaná svoje tvrdenia o nezamestnanosti, nulovom príjme atď. nijako
nepreukázala. Nadväzne nie je možné dotknuté tvrdenia vyhodnotiť ako skutkovo pravdivé/preukázané.

Z daného titulu krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že splatenie dlhu žalovanej stanovil
v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP na 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

13. Krajský súd zmenil od meritórneho rozhodnutia závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
Okresný súd v danej otázke náležite neaplikoval zásadu miery úspechu v spore a nezohľadnil pomer

medzi uplatňovaným a priznaným meritórnym nárokom, ktorú úvahu ani konkrétne neodôvodnil.
Vzhľadom na to, že zmeňujúci výrok odvolacieho súdu (v časti povolenia splátok) sa vôbec nedotýkal
rozsahu dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatňovaného peňažného nároku, v otázke trov odvolací súd
vychádzal z priority potvrdzujúceho rozsudku, od ktorého závisel pomer úspešnosti sporových strán v
prvoinštančnom štádiu konania. Preto preskúmaval dotknutý závislý výrok a nerozhodoval o nároku na

náhradu trov konania i na súde prvej inštancie, ale uprednostnil podľa článku 2 veta druhá základných
princípov CSP zmysel a účel zákona pred striktne doslovnou aplikáciou § 396 ods. 2 CSP. Žalobca si
voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie istiny v rozsahu 1.268,74 Eur, priznaná mu bola 399,63 Eur.
Podiel medzi priznanou a žiadanou sumou predstavuje úspech navrhovateľa, ktorý činí 31,50%, jeho
neúspech potom predstavuje 68,50% (100 - 31,50) a čistý úspech 37% (68,50 - 31,50), v ktorom rozsahu

má nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo
výroku o trovách prvostupňového konania zmenil a žalobcovi priznal proti žalovanej nároku náhradu
tejto časti trov konania v rozsahu 37%. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď o priznaní náhrady trov konania nerozhodoval
podľa pomeru úspechu strán vo veci.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len ohľadne splatnosti priznaného nároku a vo zvyšku
bol neúspešný. Relevanciu odvolacieho nároku týkajúceho sa splatnosti priznanej sumy voči ostatnej
časti odvolania stanovil percentuálne krajský súd v rozsahu 25% : 75%. Čistý úspech žalovanej tak

predstavoval 50% (75% - 25%). Krajský súd jej preto priznal náhradu trov odvolacieho konania v tomto
rozsahu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)