Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618202018
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4618202018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobkýň: 1. J. V., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX A. nad A., B. XXXX/X, 2. Z. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX W., N. B. XXX/
XX, 3. V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q., V. XXX/XXX, zastúpených Advokátska kancelária
Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovaným: 1. Q.
B., nar. XX. XX. XXXX a 2. V. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX Q., V. XXX/XXX, zastúpených
advokátom Mgr. Juraj Šimuny, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, o zriadenie
práva cesty zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaniach všetkých strán sporu proti rozsudku

Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/43/2018-286 zo dňa 20. októbra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkýň v 1. až 3. rade
z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva proti žalobkyniam v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne v 1. - 3. rade sa podanou žalobou domáhali, aby súd zriadil v ich prospech ako podielových

spoluvlastníčok stavby rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX/X zapísaného na LV č. XXX v kat.
úz. Q. právo cesty pešo, bicyklom, motocyklom, osobným motorovým vozidlom, nákladným motorovým
vozidlom cez pozemok parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaný na LV
č. XXX v kat. úz. Q. a to v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom súdom ustanoveného znalca
s tým, že žalovaní sú povinní strpieť právo cesty pešo, bicyklom, motocyklom, osobným motorovým
vozidlom, nákladným motorovým vozidlom cez pozemok parc. č. XX/X a to v rozsahu vyznačenom
uvedeným geometrickým plánom (podaním žalobkýň zo dňa 26.10.2018 na č. l. XX došlo k zmene petitu

pôvodne uvedeného v podanej žalobe a súd uznesením na pojednávaní dňa 22.03.2019 pripustil zmenu
petitu žaloby v takom znení, ako je vyššie uvedené). Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. Q. zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XX/X a parc. č.
XX spolu so stavbou rodinného domu súp. č. XXX a to každá v podiele X/X a zároveň sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX spolu so žalovanými v X./ a 2./rade a
žalovaní v 1./ a 2./rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX,
pričom na parc. č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX sa nachádza garáž žalovaných, ktorá žalobkyniam

znemožňuje prístup k ich rodinnému domu a žalovaní v 1./ a 2./rade oplotením začali žalobkyniam
neoprávnene brániť v prechode cez parc. č. XX/X a parc. č. XX/X. Uvedené nehnuteľnosti sú jedinou
prístupovoucestouzverejnejkomunikáciekichrodinnémudomuapretovdôsledkukonaniažalovaných
nemajú zabezpečený žiadny vhodný prístup ku verejnej komunikácii a to ani cez svoje nehnuteľnosti. Vosvojom vyjadrení zo dňa 26.10.2018 (č. l. 57) žalobkyne uviedli, že umožnenie prechodu cez pozemok
parc.č.XXpatriacižalovanýmniejevtejtosituáciižiadnymadekvátnymriešením,nakoľkotentoprechod
by im nezabezpečoval prístup k verejnej komunikácii, čo je hlavným účelom zriadenia práva cesty. Táto

navrhovaná alternatíva zabezpečuje iba prístup k ďalšiemu pozemku, ktorý je vo vlastníctve obce Q. a
na ktorom je umiestnená škola a školský areál. Pred podaním žaloby sa domáhali od obce Q. súhlasu so
zriadením práva prechodu a prejazdu zo zadnej časti cez pozemok parc. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve
obce a cez ktorý vedie prístup k verejnej komunikácii, avšak obec ich žiadosti nevyhovela. Taktiež sa
usilovali so žalovanými dohodnúť na odstránení garáže umiestnenej na parc. č. XX/X ako aj oplotenia

medzi parc. č. XX/X a XX/X, ktoré im bráni v prístupe na verejnú komunikáciu zo svojho rodinného
domu, avšak tieto návrhy zo strany žalovaných neboli akceptované. Žalovaní v 1./ a 2./ rade vo svojom
vyjadrení zo dňa 02.10.2018 (č. l. 25) žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy a
podľa vyjadrenia Mestského národného výboru zo dňa 26.07.1989 bola už na pozemkoch postavená
garáž, pričom v znaleckom posudku J.. Q. V. zo dňa 06.04.1989 sa uvádza aj garáž postavená v r.

XXXX. Potvrdili, že so žalobkyňami prebiehali rokovania ohľadom práva prechodu a v rámci toho navrhli
žalobkyniam zriadiť právo prechodu cez parc. č. XX resp. zámenu pozemkov tak, aby mali žalobkyne
pohodlný vstup na svoje nehnuteľnosti bez toho, aby museli prechádzať cez parc. č. XX/X, ktorá je pod
oknami žalovaných. V súčasnej dobe žalobkyne bez akýchkoľvek obmedzení prechádzajú cez parc.
č. XX, na ktorú sa dostanú cez obecnú voľne prístupnú parc. č. XXX/X. Z uvedeného dôvodu nie sú

kumulatívne splnené obe podmienky stanovené zákonom pre prípad zriadenia vecného bremena a to
podmienka, že prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak.

2.Rozsudkomzodňa30.4.2019č.k.4C/43/2018OkresnýsúdTopoľčanyakosúdprvejinštanciepodanú
žalobu zamietol a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keď

dospel k záveru, že žaloba žalobkýň na zriadenie vecného bremena nie je dôvodná, nakoľko nie sú
naplnené tri ním označené zákonné podmienky. Proti uvedenému rozsudku podali žalobkyne odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/186/2019-228 zo dňa 13.02.2020 tak, že
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal potrebné dokazovanie a

jeho rozhodnutie je naviac (s ohľadom na jeho odôvodnenie) rozporné (odporujúce si). Odvolací súd sa
nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o tom, že samotná skutočnosť, že žalobkyne sú
(spolu) vlastníkmi nehnuteľností parcely č. XX a parciel č. XX/X, XX/X, XX/X teda priľahlých pozemkov
vylučuje, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez parcelu č. XX/X vo vlastníctve
žalovaných ako to žalobkyne požadujú. Podľa názoru odvolacieho súdu samotné spoluvlastníctvo

žalobkýň k parceliam č. XX/X, XX/X, XX/X nepostačuje, nakoľko žalobkyniam prístup cez tieto pozemky
k ich rodinnému domu na parc. č. XX/X reálne z verejnej komunikácie - ulice V. neumožňuje to, že
žalovaní na parcele č. XX/X majú garáž, na parc. č. XX/X majú drevenú šopu (a podzemnú pivnicu) a
rovnako parc. č. XX/X a XX/X nie je voľne prístupná z dôvodu oplotenia patriaceho žalovaným. Podľa
názoruodvolaciehosúdupokiaľžalovaníaktuálnevylučujúžalobkynezužívaniaparcielvichpodielovom

spoluvlastníctve stavbou garáže, drevenej šopy (podzemnej pivnice) a oplotením, nemožno dospieť k
záveru, že žalobkyne majú cez uvedené parcely (vzniknuté v minulosti pri reálnej deľbe nehnuteľností
za účelom prístupu k ich rodinnému domu), prístup zabezpečený. V kontexte ust. § 151o ods. 3 OZ
musí totiž vlastník priľahlého pozemku reálne disponovať svojimi (spolu)vlastníckymi právami, teda iba
jeho (spolu) vlastníctvo bez naplnenia jeho účelu - obsahu (naviac na prospech protiprávne konajúcich

osôb) stačiť nemôže. Rovnako odvolací súd súhlasí s odvolateľkami v tom, že prístup k ich domovej
nehnuteľnosti má byť zabezpečený (rovnako ako tomu malo byť doposiaľ) z verejnej komunikácie a že
touto parcela č. XXX/X vo vlastníctve obce Q. (právne ani reálne) nie je, ako aj s tým, že prístup k svojej
domovej nehnuteľnosti musia mať žalobkyne zabezpečený na základe právneho titulu oprávňujúceho
ich prístupovú cestu využívať a teda že len aktuálna akceptácia ich prechodu cez pozemky v ich

nevlastníctve zo strany vlastníkov (v súčasnosti) nepostačuje. Pri obrane žalovaných ohľadom iného
možného prístupu práve stranu žalovaných zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom jeho faktického a
právneho realizovania (prípustnosti). Pokiaľ žalobkyne, nebyť stavby garáže, drevenej šopy, (pivnice)
a oplotenia, by mali prístup k svojej domovej nehnuteľnosti zabezpečený cez parcely v podielovom
spoluvlastníctve z ulice V. ako verejnej komunikácie, nemožno pri protiprávnom stave prameniaceho

z konania žalovaných, resp. ich právnych predchodcov od žalobkýň spravodlivo požadovať, aby mali
len akýsi náhradný prístup nezabezpečujúci im prístup k verejnej komunikácii, a to i s prihliadnutím na
tvrdené skutočnosti zdravotného stavu žalobkyne v 3. rade. Na rozdiel od odvolateliek však mal odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie je viazaný ich žalobným návrhom požadujúcim zriadenie vecnéhobremena práve cez parcelu č. XX/X, teda súd má povinnosť posudzovať tento ich návrh a nemohol by,
v prípade vzhliadnutia žaloby nedôvodnou, nad rámec podanej žaloby zriaďovať vecné bremeno cez
iné parcely, ktoré žalobkyne neoznačili (cez ktoré právo prechodu ako vecné bremeno zriadiť nežiadali).

Súd však nemusí žalobe plne vyhovieť čo do požadovanej formy (spôsobu) prechádzania. Na základe
stanoviska súdu druhej inštancie doplnil prvoinštančný súd vykonané dokazovanie, pričom výpoveďami
sporových strán na pojednávaniach zistil, že medzi nimi nedošlo k žiadnej dohode a žalobkyne naďalej
nemajú zabezpečený prístup k ich rodinnému domu z ulice V.. V dome býva žalobkyňa v 3./rade s
manželom a prístup k domu má len zo zadnej časti cez parc. č. XX a XX a musí chodiť cez obecný

pozemok, ktorý bol rozkopaný, avšak obec ho už dala do poriadku a na tomto sú betónové koľaje.
Pozemok žalovaných parc. č. XX/X je naďalej ohradený oplotením a v jeho prednej časti je brána na
zámok a preto žalobkyne cez tento pozemok nemajú prístup k verejnej komunikácii. Žalobkyne najskôr
navrhovali vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie na zameranie pozemku parc.
č. XX/X a zobrazenie prístupu cez tento pozemok, avšak so súhlasom žalovaných si vypracovanie
geometrického plánu zabezpečili na svoje náklady a nebolo potrebné znalca ustanovovať súdom.

Žalovaní v 1/. a 2./ rade trvali na tom, že právo cesty cez ich pozemok v takom rozsahu, ako požadujú
žalobkyne je nevykonateľné, nakoľko by išlo o úzku cestu pre osobné a nákladné autá a mohlo by
dôjsť k poškodeniu ich rodinného domu a garáže. Podľa nich prístupu bráni oplotenie medzi pozemkami
žalobkýň a ich pozemkami ako aj stavby na pozemku žalobkýň - pivnica a kôlňa. Žalobkyne majú
zabezpečený prístup k domu cez parc. č. XXX/X a mohli sa domáhať zriadenia vecného bremena vo

forme práva prechodu cez tento pozemok. Ak by aj došlo k zriadeniu vecného bremena, tak je to možné
len za náhradu. Pred posledným pojednávaním navrhli žalobkyniam dve alternatívy možného vyriešenia
veci a to tak, že by bola uzatvorená zámenná zmluva, podľa ktorej by parc. č. XX previedli do výlučného
vlastníctva žalobkýň zámenou za ich podiely na nehnuteľnosti parc. č. XX/X alebo druhou možnosťou
by bolo odkúpenie nehnuteľností nachádzajúcich sa v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň za kúpnu

cenu 15 000 eur. Žalobkyne však s týmito navrhovanými spôsobmi riešenia skutkového stavu nesúhlasili
a považovali ich iba za účelové, keďže to nerieši problém bývania žalobkyne v 3./rade a jej manžela.
Pokiaľ ide o náhradu za zriadenie vecného bremena, tak podľa žalobkýň by táto žalovaným nemala byť
priznaná, keďže žalobkyniam bol žalovanými, resp. ich právnymi predchodcami zabránený prístup k ich
domu, ktorý bol predtým zriadený cez iné pozemky a výmera pozemku, ktorej by sa malo týkať vecné

bremeno je len okolo XX m2 a na druhej strane výmera pozemkov, cez ktoré bola predtým prístupová
cesta je spolu XXX m2 a z toho polovica pripadá na žalobkyne.

3. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a v poradím druhým rozsudkom súd prvej
inštancie v spore takto rozhodol:

I. Súd zriaďuje v prospech žalobkýň v 1./ - 3./rade ako podielových spoluvlastníčok stavby rodinného
domu súpisné číslo XXX postaveného na parc. registra C, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2 zapísaného na LV č. XXX v kat.úz. Q. právo cesty pešo a bicyklom cez pozemok parc.
registra C parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXX v kat.úz.
Q. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XXX/XX vyhotoveným X., geodetické

služby, A. XXXX/XX, C. IČO: 41 313 381 dňa 27.07.2020 a overeným Okresným úradom Topoľčany dňa
03.09.2020 pod č. XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1./ a 2./ rade sú povinní strpieť právo cesty pešo a bicyklom cez pozemok parc. registra
C parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísaný na LV č. XXX v kat.úz. Q.
v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XXX/XX vyhotoveným X., geodetické

služby, A. XXXX/XX, C. IČO: 41 313 381 dňa 27.07.2020 a overeným Okresným úradom Topoľčany dňa
03.09.2020 pod č. XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyne v X./ - 3./ rade sú podielovými
spoluvlastníčkami nehnuteľností v kat. úz. Q. zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra C parc. č.
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XX, záhrady o výmere XXX m2 spolu so
stavbou rodinného domu súp. č. XXX na parc.č. XX/X a to každá v podiele X/X. Žalovaní v 1./ a 2./ rade

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parcely registra C parc.
č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere X m2 a parc. č. XX záhrady o výmere XXX m2 spolu so stavbou rodinného domu súp. č. XXX na
parc. č. XX/X. Zároveň sú sporové strany podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LVč. XXXX ako parcely registra C parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 a to žalobkyne každá v podiele X/X a žalovaní v 1./ a 2./rade spolu v podiele X/X. Z dokladov

zabezpečených v priebehu súdneho konania vyplynulo, že uvedeným zápisom vlastníckych vzťahov k
sporným nehnuteľnostiam predchádzala notárska zápisnica N N zo dňa 18.02.1980 (registrovaná ŠN
v C. dňa 29.02.1980 pod č. T ktorou došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi A. E., V. K. a Q. E. ako
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. Q. zapísanej vo vložke č. XX ako parc. č. XX, z
ktorej bola odčlenená na základe geometrického plánu časť o výmere XX m2 do parcely č. XX/X a časť

o výmere XX m2 do parcely č. XX/X a zároveň tieto nehnuteľnosti boli predané C. S. a M. K., ktorí
boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných vo vložke č. XXX ako parc. č. XX a XX a
to každý v polovici a následne medzi týmito podielovými spoluvlastníkmi na základe vypracovaného
geometrického plánu došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva s tým, že M. K. sa
stala výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parc. č. XX/X a parc. č. XX/X a zároveň spoluvlastníčkou
parc. č. XX/X v polovici a C. S. sa stal výlučným vlastníkom novovytvorenej parc. č. XX/X a parc. č.

XX/X a taktiež spoluvlastníkom parc. č. XX/X v podiele X/X. Pokiaľ ide o parcelu č. XX/X, táto bola
označená ako spoločný prechod o výmere XXX m2. V rámci tej istej notárskej zápisnice došlo zároveň
k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi predávajúcim C. S. a kupujúcim Q. R. (otcom žalobkýň), ktorou C. S.
previedol do vlastníctva kupujúceho parc. č. XX/X - dom o výmere XXX m2, parc. č. XX/X - záhrada o
výmere XXX m2 a polovicu parc. č. XX/X - spoločný prechod o výmere XXX m2. Podkladom uzavretia

uvedených právnych úkonov bol nielen geometrický plán, ale aj výkaz plôch a znalecký posudok zo
dňa 21.09.1979, ktorým boli prevádzané nehnuteľnosti ocenené, avšak medzi týmito nehnuteľnosťami
sa garáž nenachádzala. Dňa 17.07.1981 bola uzavretá kúpna zmluva (registrovaná ŠN v C. dňa
27.10.1981 pod č. T medzi predávajúcou M. K. a kupujúcou X. R., na základe ktorej sa kupujúca stala
vlastníčkou parc. č. XX/X o výmere XXX m2 spolu s domom súp. č. XXX, parc. č. XX/X záhrada o

výmere XXX m2 a spoluvlastníčkou parc. č. XX/X spoločný prechod o výmere XXX m2 v podiele X/X.
Podľa znaleckého posudku pripojeného v tejto kúpnej zmluve bola oceňovaná aj garáž, ktorá mala byť
postavená v r. XXXX. Otec žalobkýň v 1./ - 3./ rade Q. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní
po ňom vedenom na ŠN v C. pod sp. zn. XD/XXX/XXXX boli prejednané nehnuteľnosti v kat. úz. Q.
nadobudnuté kúpnou zmluvou T a to parc. č. XX/X a XX/X, pričom podľa uznesenia zo dňa 17.02.1989

sa ich podielovými spoluvlastníčkami stali žalobkyne v 1./ - 3./ rade a to každá v podiele X/X. Súčasťou
rozhodnutia o dedičstve nebol aj spoluvlastnícky podiel k parcele č. XX/X napriek tomu, že aj táto bola
uvedená v znaleckom posudku ako spoločný dvor. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.1989 (registrovanou
ŠN v C. dňa 02.08.1989 pod č. T žalovaní v 1./ a 2./rade nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
od predávajúcej X. R. nehnuteľnosti v kat. úz. Q. zapísané na LV č. XXX ako parc. č. XX zastavaná

plocha dom č. XXX o výmere XXX m2, parc. č. XX zastavaná plocha o výmere XX m2 a parc. č. XX
záhrada o výmere XXX m2 (z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu C. odbor katastrálny č. U - 38
zo dňa 19.12.2017 vyplýva, že v r. 1981 prebehlo v kat. úz. Q. technicko - hospodárske mapovanie, na
podklade ktorého boli v r. 1983 prečíslované parc. č. XX/X a XX/X na parc. č. XX, XX a XX a parc. č. XX/
X a XX/X boli prečíslované na parc. č. XX a XX). Podľa dotazníka a čestného vyhlásenia pripojených

k uvedenej kúpnej zmluve sa na pozemkoch nachádzala aj garáž a podľa znaleckého posudku J.. Q.
V. zo dňa 07.03.1989 bola oceňovaná aj garáž, ktorá bola postavená v r. 1977 vo dvore. Na základe
podnetu žalobkyne v 3./rade Okresný úrad C. odbor katastrálny vydal dňa 19.12.2017 rozhodnutie pod
č. U ktorým vykonal opravu v kat. úz. Q. tak, že do LV č. XXX boli zapísané parc. č. XX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2 a

parc. č. XX záhrada o výmere XXX m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v X./ a 2./ rade;
do LV č. XXX boli zapísané parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č.
XX záhrada o výmere XXX m2 v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň v X./ - 3./rade a to každej v
podiele X/X a do LV č. XXXX boli zapísané parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a parc.č. XX/X zastavané plochy a

nádvoriaovýmereXXm2atovpodielovomspoluvlastníctvežalobkýňkaždejvpodieleX/Xažalovaných
v 1./ a 2./ rade spolu v podiele X/X. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva postupný prevod
vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam od vyhotovenia notárskej zápisnice N N s tým, že pri
technicko -hospodárskom mapovaní v r. 1981 došlo nesprávne k zániku spoločného dvora parc.č. XX/X
a preto Okresný úrad C. vyhotovil záznam podrobného merania zmien č. XXX pre kat.úz. Q., na základe

ktorého bolo potrebné obnoviť v písomnom a grafickom operáte KN pôvodnú parc.č. XX/X (teraz parc.č.
XX/X, XX/X a XX/X) a zároveň opraviť výmery a vlastníctvo ostatných dotknutých parciel, avšak na
základe ďalšieho prešetrovania vo veci U bolo zistené, že záznam podrobného merania zmien č. XXX
je vyhotovený nesprávne, keďže v ňom nebol zohľadnený pôvodný stav pod CKN parcelou č. XX apreto bol tento záznam opravený a jeho kópia zaslaná právnym zástupcom sporových strán, ktorí sa k
nemu nevyjadrili a preto na základe uvedeného rozhodnutia bola vykonaná oprava a realizované zápisy
v jednotlivých listoch vlastníctva tak, ako sú citované v bode 7 tohto odôvodnenia. Podľa výpisu z LV č.

XXX pre kat.úz. Q. je vlastníkom parc.č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 Y. Q.,
ktorá vo svojej správe zo dňa 30.11.2018 (č.l. 87) oznámila súdu, že parc.č. XXX/X je areálom ZŠ Q.
a je prístupná verejnosti bez obmedzenia, pričom nikto nie je vylúčený z jej užívania. Dňa 01.01.2018
nadobudlo účinnosť M. č. XX/XXXX o miestnej dani za užívanie verejného priestranstva na území obce
Q., podľa ktorého sú verejným priestranstvom verejnosti prístupné plochy vo vlastníctve obce Q. t.j.

všetky miestne komunikácie a iné spevnené a nespevnené plochy pozemkov, ku ktorým má obec Q.
vlastnícke právo, prípadne iné právo hospodárenia a ktoré neboli prenajaté. Medzi takéto pozemky
patrí aj predmetná parc.č. XXX/X. Pri obhliadke uskutočnenej súdom na mieste samom dňa 20.02.2019
bolo zistené, že dom žalovaných sa nachádza pri hlavnej komunikácii cez obec Q. na ul. V. a prístup
z tejto komunikácie na dvor parc.č. XX/X je možný cez bránu, pričom na dvore sa nachádza garáž.
Vzdialenosť medzi predným rohom garáže a domom žalovaných je X,XX m a smerom dozadu sa dvor

rozširuje a končí pri drevenom plote o výške cca Xm, ktorým sú oddelené parc.č. XX/X vo vlastníctve
žalovaných a parc.č. XX/X v spoluvlastníctve žalobkýň. Za garážou sa nachádza drevená šopa, ktorá
je sčasti postavená aj na parcele č. XX/X a plot je vybudovaný po bočnú stenu šopy. Pred plotom sa
na parc.č. XX/X nachádza pivnica a pred ňou voliéra pre psa. Na dvore pri dome sú vysadené tuje, čím
je zúžený priestor medzi domom a garážou. Z hlavnej komunikácie na ul. V. vedie komunikácia po ul.

M. smerom k obecnej škole a po tejto sa popri škole dá po pozemku parc.č. XXX/X dostať k parc.č. XX
a XX, pričom cez parc.č. XX sa popri múre rodinného domu žalobkýň dá prejsť cez parc.č. XX a časť
parcely č. XX/X a dostať sa na dvor parc.č. XX/X.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia

Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 151n ods. 1 a 2, § 151o ods. 1 - 3), odôvodnil
nasledovne:
Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkýň
na zriadenie práva cesty cez priľahlý pozemok je dôvodná, i keď nie v celom rozsahu. Je nesporné,
že žalobkyne ako spoluvlastníčky stavby rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. XX/X napriek tomu,

že sú aj spoluvlastníčkami priľahlých pozemkov parc.č. XX, XX/X, XX/X a XX/X nemajú zabezpečený
prístup k stavbe svojho rodinného domu z verejnej komunikácie a žalobkyňa v 3./rade, ktorá v rodinnom
dome súp.č. XXX naďalej býva aj s manželom, musí pri realizácii prístupu k domu prechádzať nielen
cez parc.č. XX/X a parc.č. XX, ktoré sú v jej spoluvlastníctve, ale aj cez parc.č. XX vo vlastníctve
žalovaných a parc.č. XXX/X vo vlastníctve obce Q. a napriek tomu nemá zabezpečený priamy prístup

k verejnej komunikácii na ul. V. a k tejto sa dostane len cez ul. M., ktorá nie je verejnou komunikáciou.
Právnymi predchodcami sporových strán bol v minulosti pri delení pôvodných nehnuteľností dohodnutý
prístup k rodinnému domu súp.č. XXX tak, že tento sa mal realizovať cez parc.č. XX/X (v súčasnej
dobe parc.č. XX/X, XX/X a XX/X), avšak reálne tento prístup zabezpečený nie je, keďže na parc.č.
XX/X bola v minulosti (ešte predtým ako nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v 1./ a 2./rade) vybudovaná

garáž a za ňou sa nachádza drevená šopa zjavne vybudovaná ešte právnymi predchodcami žalovaných.
V súčasnej dobe sa medzi pozemkami parc.č. XX/X v spoluvlastníctve žalovaných a parc.č. XX/X v
spoluvlastníctve žalobkýň nachádza drevený plot o výške cca X metre vybudovaný žalovanými a tento
znemožňuje prístup žalobkýň k verejnej komunikácii na ul. V. cez parc.č. XX/X, i keď v minulosti tento
prístup bol žalobkyniam umožnený a žalovaní ho tolerovali, pričom na druhej strane bolo žalovaným

umožnené prechádzať cez dvor žalobkýň na parc. č. XX/X do záhrady na parc.č. XX. K zamedzeniu
prechodu žalobkýň cez pozemok parc.č. XX/X došlo žalovanými v dôsledku zhoršenia vzájomných
vzťahov so žalobkyňami a okrem vybudovania dreveného plota žalovaní na pozemku parc.č. XX/X
vybudovali betónovú pivnicu do zeme a umiestnili voliéru pre psa. Uvedené skutočnosti umožňujú
súdu vyhovieť žalobe žalobkýň na zriadenie práva cesty cez parc.č. XX/X vo vlastníctve žalovaných,

keďže prístup k ich domovej nehnuteľnosti nie je zabezpečený z verejnej komunikácie napriek tomu, že
sú spoluvlastníčkami priľahlých pozemkov. Podľa stanoviska odvolacieho súdu žalovaných zaťažovalo
dôkazné bremeno na ich tvrdenia ohľadne iného možného prístupu cez obecný pozemok, avšak v
tomto smere zo strany žalovaných ďalšie dôkazy produkované neboli a ich stanovisko zostalo len v
rovine tvrdenia. Jediným možným riešením preto bolo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v

práve cesty cez parc.č. XX/X, čo aj bolo obsahom žaloby žalobkýň, pričom žalobkyne v rámci ďalšieho
dokazovania predložili geometrický plán, ktorým bola zameraná časť parcely č. XX/X s tým, že cez
túto časť pozemku je možné realizovať právo prechodu a prejazdu. Žalobkyne požadovali, aby právo
cesty bolo zriadené ako právo prechodu pešo a prejazdu bicyklom, motocyklom, osobným motorovýmvozidlom a nákladným motorovým vozidlom, avšak vychádzajúc z vykonaného dokazovania a potrieb
žalobkýň, ako aj s prihliadnutím na rozsah obmedzenia vlastníckych práv žalovaných k pozemku parc.č.
XX/X mal súd za to, že právo cesty je možné a potrebné zriadiť len v obmedzenom rozsahu ako právo

prechodupešoaprávoprejazdubicyklomapretožalobevyhovelibavtejtočastiavozvyšnejčastižalobu
ako nedôvodnú zamietol. Pri svojom rozhodovaní súd zobral do úvahy právo prechodu dohodnuté v
minulosti ešte právnymi predchodcami sporových strán, ktoré sa však podľa tejto dohody nerealizovalo,
keďže na parc.č. XX/X bola postavená garáž a za ňou drevená šopa, ktoré prakticky dohodnuté právo
prechodu znemožňovali a v dôsledku toho bolo žalovanými tolerované právo prechodu žalobkýň cez

parc.č. XX/X, k zamedzeniu ktorého však došlo v dôsledku zhoršenia vzájomných susedských vzťahov.
Priúvaheorozsahuprávaprechoducezparc.č.XX/Xsúdvychádzalajztoho,ženauvedenompozemku
žalovanými už bola vybudovaná betónová pivnica do zeme a postavená voliéra pre psa a okrem toho
ďalšími úpravami - výsadbou okresných drevín sa zúžil priestor medzi rodinným domom žalovaných a
garážou natoľko, že by nebolo reálne zriadiť právo prejazdu motocyklom a už vôbec nie osobnými a
nákladnými motorovými vozidlami. Zriadenie práva cesty v takom rozsahu, ako požadovali žalobkyne, by

neprimeranýmspôsobomzasiahlodovlastníckychprávžalovanýchkpozemkuparc.č.XX/Xaneúmerne
by zhoršilo kvalitu ich bývania v rodinnom dome a preto súd žalobe vyhovel iba v časti zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty a to prechodu pešo a prejazdu bicyklom. Je síce pravdou, že
zdravotný stav žalobkyne v 3./rade, ktorá ako jediná z podielových spoluvlastníčok rodinného domu
súp. č. XXX v tomto aj býva je taký, že si vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti častejšie ako

je bežné, avšak na druhej strane prístup sanitkou z verejnej komunikácie na ulici V. cez parc.č. XX/X
je v skutočnosti ťažko realizovateľný pre vzdialenosť rodinného domu žalovaných od garáže a drobné
stavby nachádzajúce sa na parc.č. XX/X, ako aj stav parc.č. XX/X patriacej žalobkyniam, na ktorej sa
nachádza skalka, dreviny a chodník, čo by aj tak sanitke neumožňovalo dostať sa až k rodinnému domu
žalobkýň. Podľa názoru súdu pri zriadení vecného bremena nie je možné vlastníka priľahlého pozemku

obmedziť v realizácii jeho vlastníckych práv takým spôsobom, že by tieto boli prakticky znemožnené
(naďalej by síce bol vlastníkom, ale svoje vlastnícke právo by prakticky nemohol vykonávať, pretože
by bol obmedzený vecným bremenom do takej miery, že jeho vlastníctvo by bolo iba formálne), ale
obmedzenie môže byť len v nevyhnutnej miere, aby vlastníkovi stavby bol zabezpečený prístup k jeho
nehnuteľnosti z verejnej komunikácie. V každom prípade nie je možné zriadiť vecné bremeno tak, aby

vlastník stavby mal komfortný prístup k stavbe nielen pešo, ale aj motorovými vozidlami (osobnými
a dokonca aj nákladnými) a treba vždy vychádzať z daného skutkového stavu a z individuálneho
posúdenia každého prípadu. Právo jednej strany môže byť vyvážené povinnosťou druhej strany len
v takom rozsahu, aby to zodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov medzi vlastníkom stavby
a vlastníkom priľahlého pozemku. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúci spôsob a rozsah

užívania stavby; cestu možno zriadiť iba v takom rozsahu, bez ktorého by obvykle užívanie stavby
bolo znemožnené alebo značne sťažené. Podstatné pritom je, aby vlastníkovi stavby bolo umožnené
predmet svojho vlastníctva užívať. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak
by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci požadovať, aby cestu trpel. Pri
zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno

najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je
vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi
zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby
zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce
právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, aj keď nepôjde o užívanie

komfortné - napríklad podľa okolností prípadu. Nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k
domu autom za účelom jeho garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku. V
prejednávanej veci stav nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných a usporiadanie drobných stavieb na
ich pozemkoch neumožňuje zriadenie práva prejazdu motocyklom, osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami v prospech žalobkýň. Samotné žalobkyne ani neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by

odôvodňovali potrebu zriadenia práva cesty vo forme prejazdu motocyklom, osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami a zo zisteného skutkového stavu nebolo ani preukázané, že je potrebné zriadiť
právo cesty v takomto rozsahu pre riadne užívanie domovej nehnuteľnosti žalobkýň. Z dokazovania
vyplynula iba skutočnosť, že dom užíva žalobkyňa v 3./rade spolu s manželom a zriadenie práva cesty
bolo odôvodňované jej potrebou zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a skutočnosťou, že žalobkyne

v 1./ a 2./rade ju občas navštevujú, čo však neznamená, že pre zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
žalobkyne v 3./rade je nutné zriadiť právo cesty v takom rozsahu, aby sanitka mala prístup prakticky
až k dverám rodinného domu žalobkýň a žalobkyňa v 3./rade v prípade parkovania sanitky na verejnej
komunikácii na ul. V. je schopná zvládnuť vzdialenosť medzi rodinným domom a sanitkou, ktorá je ccaXXmetrov aj na francúzskych barliach, pomocou ktorých sa pohybovala pri účasti na pojednávaniach
a na obhliadke, prípadne tento presun je možné zabezpečiť na invalidnom vozíku. Pre riadne užívanie
domovej nehnuteľnosti žalobkýň preto podľa názoru súdu postačuje zriadenie práva cesty a to prechodu

pešo a prejazdu bicyklom cez pozemok žalovaných, čím bude zabezpečené, aby žalovaní ako vlastníci
pozemku boli čo najmenej obmedzení. Už samotným zriadením práva prechodu pešo a prejazdu
bicyklom sa značne obmedzí súčasný štandard bývania žalovaných, pretože budú musieť strpieť
prechod žalobkýň pešo cez ich dvor (parc.č. XX/X) prípadne prejazd bicyklom a zároveň umožniť
žalobkyniam vstup na parc.č. XX/X z ulice V. (čiže prístup cez bránu, ktorú zrejme v prípade svojej

neprítomnosti žalovaní zamykajú) a okrem toho odstrániť časť dreveného oplotenia medzi parc.č.
XX/X a parc.č. XX/X a obmedziť voľný pohyb psa po pozemku. Berúc do úvahy právo žalobkýň na
zriadenie vecného bremena ako aj obmedzenia z toho vyplývajúce pre žalovaných mal súd za to, že
najspravodlivejšiemu usporiadaniu vzťahov medzi sporovými stranami zodpovedá zriadenie vecného
bremena v prospech žalobkýň spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu bicyklom cez parc.č. XX/
X v takom rozsahu, ako je vyznačené na geometrickom pláne tvoriacom neoddeliteľnú súčasť tohto

rozsudku a preto žalobe vyhovel iba v tomto rozsahu a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Zriadeniu vecného bremena v prospech žalobkýň v takom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku zároveň zodpovedá povinnosť žalovaných strpieť výkon tohto práva a preto súd vo výrokovej
časti rozsudku zaviazal žalovaných na strpenie práva prechodu pešo a prejazdu bicyklom žalobkyňami
cez parcelu č. XX/X. Zriadeniu vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v

práve cesty cez priľahlý pozemok zodpovedá zároveň povinnosť vlastníka stavby poskytnúť vlastníkovi
priľahlého pozemku náhradu za zriadené vecné bremeno, i keď táto povinnosť nie je vyslovene uvedená
v ustanovení § 151o ods. 3 OZ, avšak rozhodovacia prax súdov je taká, že vlastníka stavby zaväzujú
na poskytnutie tejto náhrady. S prihliadnutím na článok 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd
možno zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ len za náhradu a dotknutý vlastník má

právo na poskytnutie tejto náhrady, pričom náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku
v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Vzhľadom na to, že stanovenie náhrady je hmotnoprávnou
podmienkou na zriadenie práva, na rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku
a súd náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nutnej cesty určí a prizná aj
bez návrhu. V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že žalobkyne nie je možné zaviazať na

zaplatenie náhrady žalovaným za zriadené vecné bremeno a to s prihliadnutím na skutočnosť, že vecné
bremeno muselo byť zriadené z dôvodov na strane žalovaných, ktorí svojim konaním vytvorili taký
protiprávny stav, že žalobkyniam úplne znemožnili prístup k ich stavbe z verejnej komunikácie na ul. V.
a to jednak vybudovaním oplotenia v zadnej časti parc.č. XX/X ako aj vybudovaním ďalších drobných
stavieb na tomto pozemku a taktiež pohybom psa po ňom, ktorý v minulosti napadol žalobkyňu v 3./

rade. Rovnako súd zobral do úvahy skutočnosť, že konaním žalovaných a aj ich právnych predchodcov
došlo k znemožneniu realizácie vlastníckych práv žalobkýň k parc.č. XX/X, XX/X a XX/X, cez ktoré mal
byť podľa pôvodnej dohody spoluvlastníkov zabezpečený prístup k domovej nehnuteľnosti žalobkýň,
resp. ich právnych predchodcov. Za takejto situácie by priznanie náhrady za zriadené vecné bremeno
bolo podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe o možnej náhrade za zriadenie vecného

bremena súd prihliadol aj na to, že žalobkyne nežiadali právo cesty podľa predchádzajúcich dohôd
právnych predchodcov sporových strán cez parc.č. XX/X, XX/X a XX/X, čím by prakticky muselo dôjsť k
odstráneniu časti garáže žalovaných ako aj šopy za ňou stojacej a teda k vynaloženiu ďalších nákladov
na strane žalovaných v súvislosti s takouto možnosťou zriadenia vecného bremena. Realizáciou práva
cesty a to prechodu pešo a prejazdu bicyklom cez parc.č. XX/X sa prakticky sporové strany vracajú k

stavu, ktorý bol žalovanými trpený ešte pred vybudovaním oplotenia v zadnej časti parc.č. XX/X, keď
žalobkyne resp. ich právny predchodca mali možnosť dostať sa cez pozemok žalovaných až k verejnej
komunikácii. Z dôvodov vyššie uvedených preto súd nepovažoval za spravodlivé a v súlade s dobrými
mravmi zaviazať žalobkyne na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena žalovaným, pretože
zriadenie práva cesty bolo nutnosťou vyplývajúcou z protiprávneho stavu nastoleného žalovanými, čo

už naznačil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení (odôvodnenie - bod 26. posledná veta).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok - zákon č.
160/2015 Z. z.) tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci
iba čiastočný úspech, i keď žalobe žalobkýň na zriadenie vecného bremena bolo síce vyhovené, avšak
nie v takom rozsahu, ako požadovali (žalobkyne žiadali zriadiť právo cesty pešo, bicyklom, motocyklom,

osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, avšak súd vyhovel žalobe iba v časti zriadenia práva
cesty pešo a prejazdu bicyklom a vo zvyšnej časti ju ako nedôvodnú zamietol), čo možno považovať
za ich čiastočný neúspech v konaní a preto nebolo možné priznať náhradu trov konania výlučne iba
žalobkyniam.6. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe sporové strany.

7. Žalovaní žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby bola žaloba zamietnutá v plnom
rozsahu, keď požadovali aj náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže proti všetkým výrokom
predmetného rozsudku podávajú odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V
súvislosti s riešením sporného prechodu žalobkyniam opakovane ponúkali niekoľko alternatív riešenia,
ku ktorým žalobkyne pristupovali s negatívnym a odmietavým stanoviskom, z ktorého dôvodu sa ich

postoj javí ako špekulatívny a nesmerujúci k zabezpečeniu ich prístupu k nehnuteľností, ale výlučne
snažiaci sa vyvolať spor. Žalobkyne dodatočne argumentujú tým, že aj v prípade zabezpečenia prístupu
prostredníctvom parcely č. XX nešlo by o prístup zabezpečený z verejnej komunikácie, keďže by
boli ďalej limitované prechodom cez parcelu č. XXX/X vo výlučnom vlastníctve obce Q., ohľadom
ktorej opakovane poukazujú na to, že na tejto parcele je zriadené vecné bremeno ostatných priľahlých
vlastníkov nehnuteľností a preto je vylúčené resp. vysoko nepravdepodobné, že by žalobkyne právo

vecného bremena k tejto parcele nezískali. Podstatná v tejto súvislosti je najmä skutočnosť, že v prípade
zriadenia vecného bremena na parcelu č. XX/X by došlo k značne neprimeranému zásahu do ich
vlastníckeho práva, ako aj k hrubému zásahu do ich súkromia, keďže žalobkyne by sa pri prechode
presúvali v bezprostrednej blízkosti hlavných obytných miestností ich rodinného domu a naproti tomu v
prípade zabezpečenia prechodu žalobkýň prostredníctvom parciel č. XXX/X a č. XX by došlo k zásahu

do vlastníckych práv dotknutých osôb v minimálnom rozsahu, teda týmto je daná možnosť žalobkýň
zabezpečeniaprístupuinakatýmjevylúčenámožnosťaplikácieustanovenia§151oods.3OZ.Rovnako
za nedôvodné považujú rozhodnutie súdu v súvislosti s náhradou za zriadené vecné bremeno, ohľadom
ktorého súd rozhodol tak, že sa v prospech žalobkýň zriaďuje bezodplatne s odôvodnením, že práve ich
konaním bolo zabránené v prechode žalobkýň, ktoré tvrdenie namietajú, keďže časť stavieb stojacich

na nehnuteľnosti v ich vlastníctve bola vybudovaná ešte ich právnymi predchodcami a žalobkyne svoje
nehnuteľnosti nadobudli už s vedomosťou o týchto stavbách, keď ostatné drobné stavby žalobkyne v
prechode peším spôsobom nijakým spôsobom neobmedzujú, keď voľný pohyb ich domácich zvierat je
ich oprávnením vyplývajúcim z ich vlastníckeho práva a tiež je nutné dodržať ustanovenie článku 20
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky o obmedzení vlastníckeho práva za primeranú náhradu, ktorá im

poskytnutá nebola.

8. Žalobkyne podali odvolanie proti zamietajúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania, keď
požadovali plné vyhovenie ich žalobe a priznanie im plnej náhrady trov konania voči žalovaným, keď
súdu prvej inštancie vyčítali to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a tiež že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku v bode 22. vyplýva , že súd prvej inštancie na jednej strane považuje za
nemožné zriadiť právo cesty cez parcelu č. XX/X motocyklom, osobným a nákladným motorovým
vozidlom, nakoľko tomu má brániť zúžený priestor medzi rodinným domom a garážou, pričom na
druhej strane uvádza, že takýto stav pramení práve z protiprávneho konania právnych predchodcov

žalovaných ako aj samotných žalovaných, ktorí v dôsledku zhoršenia susedských vzťahov pristúpili k
svojvoľnému zamedzeniu dovtedy tolerovaného ich prístupu cez parcelu č. XX/X. Súd prvej inštancie
prihliadol aj na vlastnícke právo žalovaných, čím tak poskytol žalovaným právnu ochranu napriek tomu,
že práve títo sa neštítili svojvoľne znemožniť im akýkoľvek prístup k ich rodinnému domu, čím ich
neoprávnene vylúčili z realizácie ich vlastníckych práv a to najmä postavením garáže na parcele č.

XX/X a XX/X, vybudovaním oplotenia a ďalších drobných stavieb, ktoré v skutočnosti v konaní sporné
ani neboli. Za takýchto okolností považujú za neprípustné a v rozpore s dobrými mravmi, aby súd pri
rozhodovaní v merite veci teraz prihliadal na vlastnícke právo žalovaných a poskytoval im tak právnu
ochranu porovnaním ich výhody s ujmou žalovaných. Rozsudok tak odporuje zásade, že z bezprávia
resp. z protiprávneho konania právo nevzniká, teda v posudzovanom prípade nemožno protiprávne

konanie žalovaných legalizovať a tomuto poskytovať ešte aj súdnu ochranu, keď opätovne pripomínajú,
že nebyť protiprávneho konania žalovaných by mohli nepochybne využívať na prechod a prejazd
dopravnými prostriedkami svoju parcelu č. XX/X, XX/X a XX/X. Nemožno tiež akceptovať argument
žalovaných ohľadom zhoršenia kvality ich bývania v ich rodinnom dome, keďže účelom výkonu práva
cesty je zabezpečiť prejazd iba v nevyhnutnom rozsahu na čas potrebný pre prekonanie cesty cez

parcelu č. XX/X. Navyše v dôsledku protiprávneho konania žalovaných resp. ich predchodcov došlo
bezpochyby k zhoršeniu najprv kvality ich života a teda stav vyplývajúci z rozsudku sa im javí za
absolútne rozporný s dobrými mravmi. V súvislosti s prechodom poukazujú na obsah geometrického
plánu, z ktorého vyplynulo, že prejazd dopravnými prostriedkami je fyzicky možný, keďže šírka právacesty dosahuje najmenej X,XX m a táto vzhľadom k šírke motorových vozidiel prejazd reálne umožňuje.
Navyše nesporne v minulosti bol prejazd zabezpečený a umožnený aj pre nákladné motorové vozidlá,
čomu svedčí pozostatok širšej veľkej brány v prednej časti parcely. Okrasné dreviny nezakladajú trvalú

prekážku pre zriadenie práva cesty prejazdom motorovými vozidlami tak, že by ich žalovaní neboli
schopní odstrániť, rovnako ako oplotenie v zadnej časti a obmedziť voľný pohyb ich psa. Majú za to, že
žalovaní sú povinní prekážky prejazdu odstrániť, nakoľko s prihliadnutím na ne by inak bolo možné právo
prechodu zriaďovať len pri voľne dostupných priestoroch a pozemkoch, čím by však inštitút vecných
bremien celkom stratil význam. V tejto časti považujú rozsudok aj za nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov odôvodnenia.

9.Žalobkynesavyjadrovaliajkpodanémuodvolaniužalovaných,vktoromdôvodyodvolaniažalovaných
spochybnili a zotrvali na záveroch napadnutého rozsudku resp. na dôvodoch svojho odvolania.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejne vyhláseným rozsudkom a viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní
oboch sporových strán, ako aj súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (bez potreby
zopakovaniaalebodoplneniadokazovania)dospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné podľa ust. § 388 CSP (pre nesplnenie podmienok na jeho potvrdenie alebo zrušenie) zmeniť
a žalobu žalobkýň (v celom rozsahu) ako nedôvodne podanú zamietnuť s tým, že súčasne rozhodol aj

o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol
tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal proti všetkým žalobkyniam nárok na náhradu trov celého
konania, keď o výške tohto nároku bude ďalej konať a rozhodovať súd prvej inštancie a keď dôvody
hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným nevzhliadol, keď
prihliadol na právne zastúpenie žalobkýň a na pomery všetkých (oboch) strán sporu.

11. Predmetom žaloby - sporového konania je zriadenie práva cesty pre žalobkyne ako podielové
spoluvlastníčky rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XX/X v kat. úz. Q. cez parc. reg. „C“ č. XX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalovaných v rozsahu vyznačenom podľa
žalobcami predloženého geometrického plánu č. XXX XX XXX-XXX/XX požadovanom žalobkyňami

pešo, bicyklom, motocyklom, osobným a nákladným motorovým vozidlom bez určenia náhrady pre
žalovaných za zriadenie uvedeného práva cesty požadovaného s poukazom na ust. § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka (OZ). Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 30. 04. 2019 č. k.
4C/43/2018-174 podanú žalobu žalobkýň zamietol s priznaním náhrady trov konania žalovaným v plnej
výške majúc za to, že nie sú splnené všetky tri podmienky na zriadenie práva nevyhnutnej cesty,

ktorých splnenie musí byť kumulatívne, a to konkrétne, že žalobkyne sú spoluvlastníčkami priľahlých
pozemkov - parc. č. XX, XX/X, XX/X a XX/X, ktorá samotná skutočnosť zriadenie vecného bremena
súdom vylučuje, že nie je naplnená ani druhá podmienka a to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, nakoľko žalovaní ako vlastníci priľahlého pozemku parc. č. XX žalobkyniam ponúkli na
odpredanie, resp. darovanie časť tohto pozemku pre zabezpečenie ich prístupu k ich rodinnému domu,

resp. možnosť zámeny pozemkov a prístupu nebráni ani vlastníctvo (a postoj obce Q.) k parc. č. XXX/X,
a že zároveň nebola splnená ani tretia podmienka - neexistencia okolností, ktoré zriadenie práva cesty
vylučujú, keďže podzemná pivnica žalovaných na parc. č. XX/X bráni prechodu akýmkoľvek motorovým
vozidlom a taktiež šírka tohto pozemku takýto prechod vylučuje a zároveň právo cesty by obmedzovalo
žalovaných v neprimeranom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací vo svojom uznesení zo

dňa 13. 02. 2020, č. k. 8Co/186/2019-228 zhora uvedený prvý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (pre nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie potrebného
dokazovania a rozporného odôvodnenia), keď mu uložil opätovne posúdiť rozsah a trvajúcu nutnosť
prechodu žalobkýň cez označenú parcelu vo vlastníctve žalovaných s následnou potrebou špecifikácie
práva cesty s ohľadom na zápis do evidencie nehnuteľností a tiež vysporiadanie sa s otázkou náhrady

za zriadené vecné bremeno ako i trov strán (dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu sú uvedené v bode
16. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným (a v poradí)
druhým rozsudkom súd prvej inštancie podanej žalobe čiastočne vyhovel, po doplnení dokazovania,
keď dôvody svojho rozhodnutia špecifikoval v bodoch 20. až 26. odôvodnenia svojho rozhodnutia, keď
voči uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie obe strany sporu (z dôvodov uvedených v bode 7. a 8.

odôvodnenia tohto rozhodnutia), v dôsledku ktorých odvolaní predmetom konania - rozhodovania v
odvolacom konaní je celý nárok žalobkýň a všetky výroky napadnutého rozsudku.12. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s

vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 1 a 2 OZ).

13. Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i
pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým
riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu.
O zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty môže súd rozhodnúť len na návrh, keď

podmienkou úspešnosti takejto žaloby je splnenie hmotnoprávnych podmienok, že a/ vlastník stavby nie
je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, b/ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Súd
pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku,
v dôsledku čoho musí vždy zobrať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje
vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka domovej nehnuteľnosti, teda

je potrebné posudzovať výhodu, ktorú vlastníkovi stavby cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vlastníkovi
pozemku vznikla zriadením cesty pre vlastníka domovej nehnuteľnosti, keď tiež musí byť naplnené
to, že prístup k stavbe inak zabezpečiť nemožno. Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno
zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má (môže) slúžiť ako cesta,
ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť odpredá, alebo že mu vecné bremeno zriadi

zmluvou za cenu obvyklú. Vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty má byť v rozsahu objektívne
zabezpečujúcom riadne užívanie stavby, nemusí ísť vždy o užívanie komfortné, ale podľa okolností musí
zabezpečiť prístup k domu - stavbe bez nadmerného obmedzenia vlastníka pozemku, teda príjazd k
domuautomnievždyjenevyhnutnýaanisohľadomnagarážovaniepotrebný.Okremzriadeniavecného
bremena výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch (a za taxatívne vymedzených podmienok) je

nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou na zriadenie práva stanovenie náhrady za zriadenie práva
cesty s ohľadom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, a to aj bez
návrhu žalobcu. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva
cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby
tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší, keď skutočnosť využitia iného prístupu s potrebou

stavebných úprav nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam.

15. Vychádzajúc zo zhora uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ním vyslovený právny názor v
prvom rozhodnutí zo dňa 13. 02. 2020 je v protiklade s jasným a nepochybným znením ust. § 151o ods.
3 OZ (s hmotnoprávnou úpravou podmienok pre zriadenie práva cesty), nakoľko zákonné ustanovenie

nezmocňuje súd ani vo výnimočných prípadoch nerešpektovať uvedené hmotnoprávne predpoklady
pre zriadenie práva cesty a neprihliadať teda s ohľadom na faktický stav na spoluvlastníctvo žalobcov
k priľahlým pozemkom v podielovom spoluvlastníctve strán sporu (parc. č. XX/X, XX/X a XX/X), s
ohľadom na čo odvolací súd odstupuje od svojich právnych záverov uvedených v predchádzajúcom
rozhodnutí, s ohľadom na ktoré (pre súd prvej inštancie právne záväzné) názory prvoinštančný súd v

spore následne po zrušení jeho prvého rozsudku vo veci konal a rozhodoval. Pokiaľ v danom spore
nie je naplnený už prvý zákonný predpoklad pre zriadenie práva (požadovanej a v GP vyznačenej)
cesty, pre spoluvlastníctvo žalobkýň k priľahlým pozemkom, ktoré práve na účel prístupu k ich stavbe
v minulosti pri deľbe domovej nehnuteľnosti boli ponechané v podielovom spoluvlastníctve oboch
vlastníkovnovovytvorenýchdomovýchnehnuteľností,nebolomožnéžalobevyhovieť,anisprihliadnutím

na (i v čl. 5 CSP uvedenom) princíp, že zjavné zneužitie (spolu) vlastníckeho práva žalovanými k
týmto priľahlým pozemkom nepožíva právnu ochranu. Preto ústavne súladným (konformným) výkladom
uvedeného ustanovenia zákona môže byť len taký, ktorý výslovnému zneniu zákonného ustanovenia
neodporuje. Citované zákonné ustanovenie teda pre súd nepredpokladá zohľadnenie situácie, že
reálny (aktuálny) užívací stav k priľahlým pozemkom žalobcom ich reálne využitie na prístupovú cestu

neumožňuje. V danej veci nie je naplnený ani druhý zákonný predpoklad pre zriadenia práva cesty v
nemožnosti zabezpečenia prístupu vlastníka k stavbe inak, nakoľko postoj žalovaných je prístupný k
zabezpečeniu prístupovej cesty pre žalobkyne zozadu cez ulicu M. a následne cez obecnú parc. č. XXX/
X a parcelu žalovaných.16. Odvolací súd však zotrváva na svojom právnom názore o tom, že v spore môže súd rozhodovať o
zriadení práva cesty len cez pozemok označený žalobcami, teda v tomto konaní bez návrhu žalobkýň

nemohol konať a rozhodovať o práve cesty z inej strany ako to žalobcovia navrhovali. Podľa názoru
odvolacieho súdu tiež nepripadalo do úvahy zriadenie práva cesty bezodplatne (podľa odôvodnenia
rozsudku), nakoľko odplatnosť za zriadenie práva cesty ako vecného bremena je ústavnoprávnou
hmotnoprávnou podmienkou jeho zriadenia, keď rovnako ani pri určení prechodu len pešo a bicyklom
nebolo nevyhnutné upraviť právo cesty v šírke X,X m.

17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).