Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 18, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010424
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8713010424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.10.2021, v trestnej
veci obžalovaných A. C. a M. T. pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaných a okresného prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/30/2013 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaným:
1/ A. C. P. T. T. O. V. D. P. S. L. , nar. XX.XX.XXXX S. G., H. N.
A. 1637/2, Kežmarok,

2/ M. T. L. R. Í. G. P. S. L. , nar. XX.XX.XXXX S. R., trvale bytom B.
XXX/XX, W. P., P.. D. R.,

u k l a d á :

Obž. A. C.

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zákona a čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n e odkladá a zároveň u
k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu.

Obž. M. T.

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2
Tr. zákona a čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody p o d m i e n e č n
e odkladá a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona u k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú
škodu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste uloženom rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 19.09.2019 sp. zn. 3T/72/2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a mi e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. C. V. M. T. vinnými z obzvlášť závažného
zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, na

tom skutkovom základe, že

- po predchádzajúcej vzájomnej dohode M. T., ako konateľ obchodnej spoločnosti STING-ITEC Slovakia
Poprad, s.r.o., so sídlom Poprad, Moyzesova 3368, IČO: 31 719 864 a A. C., ako konateľ obchodnej
spoločnosti ABC SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Spišská Belá, Medňanského 72, IČO: 36 455 865, dňa

03.08.2007 v Poprade uzavreli kúpnu zmluvu č. 040907 medzi obchodnou spoločnosťou STING-ITEC
Slovakia Poprad, s.r.o., ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou ABC SLOVAKIA, s.r.o. Spišská
Belá, ako kupujúcim, kde predmetom tejto zmluvy bol predaj neexistujúcej lesnej vyvážacej súpravy
značky ROTTNE SOLID F12s/8WD, č. stroja 60907, rok výroby 2007 v kúpnej cene 9.730.035,- Sk
(322.977,99 eur) s DPH, pričom túto neexistujúcu lesnú vyvážaciu súpravu A. C. následne predal

obchodnej spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Bratislava, Priemyselná 1/A,
IČO: 35 865 491, a to na základe kúpnej zmluvy č. 98820020 zo dňa 16.11.2007 za kúpnu cenu vo
výške 8.678.075,- Sk (288.059,32 eur) s DPH, kde v rámci uzatvoreného kúpnopredajného zmluvného
vzťahu bola vykonaná aj obhliadka lesnej vyvážacej súpravy na doposiaľ presne nezistenom mieste
vo Vysokých Tatrách v čase po 16.11.2007, počas ktorej A. C. pracovníkom kupujúceho obchodnej

spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. predviedol ako predmet kúpy lesnú vyvážaciu súpravu
ROTTNE SOLID 6WD, ktorú mal dlhodobejšie v užívaní a ktorá nebola predmetom kúpnopredajnej
zmluvy, pričom obchodná spoločnosť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. následne uzatvorila dňa
16.11.2007 v Poprade s obchodnou spoločnosťou NIC-JOPE, s.r.o., so sídlom Šamorín, Bratislavská 68,
IČO: 35 962 402 zmluvu o operatívnom leasingu, predmetom ktorej bol prenájom uvedenej neexistujúcej

lesnej vyvážacej súpravy ROTTNE SOLID F12s/8WD, č. stroja 60907, rok výroby 2007 na obdobie
12 mesiacov za mesačnú splátku vo výške 179.016,- Sk (5.942,24 eur), pričom obchodnej spoločnosti
Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., ako prenajímateľovi, bolo uhradených iba 6 mesačných splátok
v celkovej výške 1.074.096,- Sk (35.653,46 eur), a to na základe úhrad zo dňa 08.01.2008 vo výške
437.048,- Sk (14.507,34 eur), zo dňa 17.04.2008 vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), zo dňa

09.07.2008 vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktoré vykonal A. C. a úhrady zo dňa 16.04.2008
vo výške 180.628,- Sk (5.995,75 eur), ktorú vykonala doposiaľ nestotožnená osoba, čím obchodnej
spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., so sídlom Bratislava, Priemyselná 1/A, IČO: 35 865 491
bola spôsobená škoda vo výške 8.678.075,- Sk (288.059,31 eur) s DPH.

Za to súd uložil obžalovanému A. C. podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona,
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, podľa § 48 ods. 2
písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil
ochranný dohľad na 2 roky.

Obžalovanému M. T. uložil podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, čl. 48 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona a § 78 ods. 1 Tr. zákona mu uložil ochranný dohľad

na 2 roky.Podľa§287ods.1Tr.poriadkuuložilobžalovanýmpovinnosťnahradiťpoškodenejSlovenskejsporiteľni,
a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 škodu vo výške 252.405,87 eur, a to spôsobom

spoločným a nerozdielnym.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali odvolanie tak okresný prokurátor ako aj obžalovaní A.
C. V. M. T..

V písomných dôvodoch okresný prokurátor uviedol, že s úvahami súdu, ktoré viedli k zníženiu trestu
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby s poukazom na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, sa nestotožnil. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že bral do úvahy skutočnosti
spojené s Ústavou garantovaným právom na prejednanie veci v primeranej lehote tak, ako to má na
zreteli čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a tak vzhľadom na časové hľadisko spáchania skutku
a následnú dĺžku prebiehajúceho trestného stíhania, považoval ukladanie trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia za primeranú u oboch obžalovaných. Uvedená výmera trestu má byť
akousi satisfakciou za neprimeranú dĺžku trestného stíhania. V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4
Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Uložený trest nie je možné považovať, podľa prokurátora, za
zákonný s poukazom na zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a teda na výmeru, v akej

bol uložený, ako aj s ohľadom na okolnosti spáchania skutku a spôsobený následok. Uložený trest
tak neplní predovšetkým funkciu generálnej prevencie. Dĺžka prípravného konania bola ovplyvnená
potrebou realizovania úkonov formou dožiadaní o právnu pomoc do Českej republiky a Švédska. Dĺžka
trestného konania bola ovplyvnená aj neúčasťou M. T., prvotne ako svedka, na úkonoch trestného
konania, z dôvodu ktorej nebolo možné vec náležíte objasniť, čo bolo aj dôvodom k prerušeniu trestného

stíhania počas prípravného konania. Následne, hlavné pojednávanie nebolo možné vykonať z dôvodu
neprítomnosti či už obžalovaného C., resp. obžalovaného T. /12.11,2013, 10.12.2013, 28.01.2014, 06
03.201417.04.2014, 20.05.2014, 06.09.2016, 11.04.2017, 28.11.2018/. Dĺžka súdneho konania tak bola
nepochybne ovplyvnená aj obštrukciami na strane obžalovaných. Z uvedeného dôvodu tak nie je možné
akceptovať názor súdu o dôvodnosti zníženia trestnej sadzby pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby z dôvodu dĺžky trestného stíhania. Taktiež poukázal aj na následok, ktorý bol konaním
obžalovaných spôsobený. Kvalifikovanie skutku, ako obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona, predpokladalo spôsobenie následku minimálne vo výške 133.000,-
eur s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zákona. V priebehu vyšetrovania, resp. súdneho
konania, na základe listinných dôkazov bola preukázaná výška spôsobeného následku konaním oboch

obžalovaných vo výške 252.405,87 eur, čo predstavuje viac ako dvojnásobok sumy 133.000,- eur.
Spôsobenie tohto následku neodôvodňuje zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove v zmysle § 321
ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Poprade sp.
zn. 2T/30/2013-1188 zo dňa 27.02.2019 a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozsudkom vo veci

rozhodol.

Obžalovaný A. C. svoje odvolanie zdôvodnil tak, že po vykonanom dokazovaní a z vykonaných
dôkazov je nesporné, že obaja obžalovaní, ako konatelia obchodných spoločností, uzavreli kúpnu
zmluvu,ktorejpredmetombolpredajneexistujúcejlesnejvyvážacejsúpravy,ktorúskutočnosťpotvrdzujú

výsledky právnej pomoci zo Švédskeho kráľovstva, z obsahu ktorých dôkazov vyplýva, že výrobca
uviedol, že konkrétny stroj s konkrétnym výrobným číslom nikdy nevyrobil. Obaja obžalovaní deklarovali
uzavretie písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2007, ktorej predmetom bol predaj neexistujúcej lesnej
vyvážacej súpravy, ktorá kúpna zmluva mala byť uzavretá v Poprade, pričom obžalovaný T. na jednej
strane popieral a na druhej strane potvrdil, že na kúpnej zmluve je jeho podpis s odôvodnením, že s

obžalovaným C. mal aj iné obchodné aktivity a podpisoval mu viacero čistých papierov. Predmetom
kúpnej zmluvy bol predaj neexistujúcej veci, a teda nemohlo ani k prevzatiu predmetu zmluvy dôjsť.
Obžalovaný C. uviedol, že predmet kúpy bol obhliadnuť, avšak nikdy ho fyzicky neprevzal, nakoľko
ešte pred samotným prevzatím predmetu zmluvy žiadal o zrušenie kúpnej zmluvy z dôvodu zhoršeniasituácie v oblasti podnikania, pre ktoré pôvodne predmet kúpy zamýšľal používať. Toto tvrdenie
obžalovaného C. súd vyhodnotil ako účelové, pretože považoval za nepochybné, že obžalovaný C.
si nikdy nemohol prehliadnuť predmet kúpy vzhľadom k tomu, že takáto vec nikdy nebola vyrobená.

Pokiaľ ide o následný predaj predmetu kúpnej zmluvy leasingovej spoločnosti, tak v tomto smere sa ako
dôležité javia výpovede vypočutých svedkov L.. Z. a L.. Č., pracovníkov spoločnosti Leasing Slovenskej
sporiteľne, ktorí popisovali okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej obžalovaný
C. previedol na leasingovú spoločnosť lesné zariadenie, ktoré sa následne stalo predmetom prenájmu
obchodnou spoločnosťou NIC-JOPE s.r.o.. Súd ďalej poukázal aj na listinné dôkazy, ktoré svedčia o

tom, že to bol práve obžalovaný C., ktorý po uzavretí zmluvy o operatívnom leasingu a po tom, čo
mu bola vyplatená kúpna cena za prevod vlastníctva neexistujúcej lesnej súpravy, kde kúpnu cenu
bezprostredne po jej úhrade na účet takmer v celom rozsahu vybral a následne uhrádzal čiastočne
leasingové splátky za nového leasingového nájomcu. Toto konštatovanie a zistenie súdu prvého stupňa,
podľa názoru obžalovaného A. C., nemôže postačovať na uznanie viny a na preukázanie splnenia
všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V danej trestnej veci boli

v rámci prípravného konania, ako aj hlavného pojednávania, vykonané dôkazy, a to najmä výsluchom
obžalovaných, výsluchom svedkov, ako aj čítaním listinných dôkazov. Obhajoba má za to, že vykonaným
dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným A. C..
V priebehu dokazovania obžalovaný A. C. už v prípravnom konaní opísal všetky, podľa neho rozhodné
skutočnosti, ktoré sa týkali samotného skutku. Nikto zo svedkov vypočutých v konaní nespochybnil a

ani nevyvrátil výpoveď obžalovaného A. C. v časti, kde uvádzal, že pri riešení operatívneho leasingu
prišiel do styku prvýkrát so zástupcami spoločnosti Leasing Slovenskej Sporiteľne, a.s. až v Poprade
pri podpisovaní zmluvy, z čoho vyplýva, že sa žiadnym spôsobom nepodieľal na príprave podkladov
k leasingu. Práve z výpovede zástupcov leasingovej spoločnosti vyplývali nejasnosti o tom, kedy a
ako bola vykonaná fyzická obhliadka predmetu leasingu z ich strany, pričom sa vôbec na hlavnom

pojednávaní nevedeli vyjadriť k podstatným okolnostiam uzavretia predmetného leasingového prípadu,
a to, kto podával žiadosť o leasing, s kým komunikovali, kto im doručoval nimi žiadané listiny na
schválenie leasingu. Konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že obžalovaný A. C. mal vedomosť
o tom, že lesná vývozná súprava, ktorú odkúpil kúpnou zmluvou z 03.08.2007 od obžalovaného T.,
neexistovala a jednalo sa o fiktívny obchod, nebolo ničím preukázané. Súd uviedol, že obžalovaný A.

C. uviedol vo svojej výpovedi, že lesný stroj si pred kúpou obhliadol, čo podľa súdu nebolo možné,
ak lesná vývozná súprava podľa potvrdenia výrobcu nikdy nebola vyrobená. Súd na základe tohto
tvrdenia obžalovaného vyhodnotil celú jeho výpoveď ako účelovú. Súd však opomenul, že obžalovaný
A. C. uviedol výlučne len to, že chcel kúpiť osemkolovú vývoznú súpravu a takúto vec výrobca zo
Švédska bežne vyrábal. To, že výrobné číslo nebolo vyrobené, ešte neznamená, že si obžalovaný

A. C. neprezrel a neobhliadol lesnú vývoznú súpravu, ktorú mal záujem od obžalovaného T. odkúpiť.
Obhajoba vo vzťahu ku hodnoteniu vierohodnosti výpovede svedkov Č. V. Z. žiadala, aby súd zabezpečil
do súdneho spisu originály celej dokumentácie vo vzťahu k zmluvám, ktoré uzavrela spoločnosť ABC
Slovakia, s.r.o. v zastúpení konateľom A. C. so spoločnosťou Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s., ako
aj originály celej dokumentácie zmluvy operatívnom leasingu č. 98820020 uzavretej medzi Leasingom

Slovenskej Sporiteľne, a.s. a NIC-JOPE, s.r.o.. Súd vyzval danú spoločnosť na predloženie týchto listín,
kde do súdneho spisu boli doložené obsahy zložiek týkajúcich sa leasingových zmlúv č. 9883048 a
9883050 (nájomca ABC Slovakia, s.r.o.), ako aj leasingovej zmluvy č. 98820020 (nájomca NIC-JOPE,
s.r.o.), kde porovnaním obsahu týchto zložiek je možné konštatovať, že súčasťou leasingovej zmluvy č.
98820020, ktorá sa týka prejednávaného prípadu, mali byť fotografie zaškrtnuté pod poradovým číslom

27 (foto G/988/988200201), kde však v origináli danej zložky sa žiadne fotografie a ani žiadna iná
fotodokumentácia nenachádzala, čo je v rozpore s tvrdeniami oboch týchto svedkov. Iba porovnaním
fotodokumentácie, ktorá sa mala nachádzať v tejto zložke (podľa tvrdenia svedkov Z. V. Č. mali
títo fotografovať predmet leasingu po podpise zmlúv 16.11.2007 vo Vysokých Tatrách), s predmetom
leasingu, ktorý užíval ako nájomca ABC Slovakia, s.r.o. podľa zmluvy č. 9883048, by bolo možné

jednoznačne ustáliť, či obžalovaný A. C. ukazoval dňa 16.11.2007 daným svedkom súpravu, ktorú
už užíval na základe uvedenej leasingovej zmluvy, čím by ich naozaj uviedol do omylu, kde však
bez existencie svedkami tvrdenej dokumentácie je potrebné neexistenciu tohto svedkami tvrdeného
dôkazu vykladať práve na prospech obžalovaného. Súd prvej inštancie založil uznanie viny A. C. aj na
tom, že vykonanie štyroch vkladov na účet leasingovej spoločnosti po tom, čo už došlo k odpredaju

neexistujúcej vývoznej súpravy, preukazuje jeho vedomosť o tom, že uviedol leasingovú spoločnosť
do omylu. S týmto odvolateľ nesúhlasí, pretože v tejto súvislosti sa súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyporiadal s ďalším dôkazom, ktorý sa týkal úhrad jednotlivých
leasingových splátok, a to výpoveďou svedkyne S. C., ktorá taktiež vykonala vklad finančnej hotovostina účet leasingovej spoločnosti v mene leasingového nájomcu - spoločnosti STING-ITEC Slovakia,
s.r.o., a to na žiadosť osoby, ktorá nebola nikdy stotožnená, teda osoby, ktorou nemohol byť ani jeden
z obžalovaných. Je logické, že keď A. C. v súvislosti s uzavretou leasingovou zmluvou podpísal aj

osobné ručenie a vlastnú bianko zmenku, mal záujem na riadnom plnení leasingovej zmluvy. Práve
postavenie ručiteľa odôvodňovalo vykonanie uvedených platieb úhrad leasingových splátok. Ak by
súd hodnotil všetky vykonané dôkazy a priznal im rovnakú váhu, dospel by jednoznačne k záveru,
že vina obžalovaného nie je bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Súd bol povinný hodnotiť
dôkazy v neprospech obžalovaného, ako aj v jeho prospech, čo však neučinil. Obžalovaný A. C. od

počiatku, teda ihneď po vznesení obvinenia, presne popísal okolnosti, za ktorých jeho spoločnosť
nadobudla vývoznú súpravu, ktorú však nikdy neužívala a ani neprevzala, pričom samotné neprevzatie
súpravy nemôže založiť objektívnu skutočnosť, ktorou je vedomosť o jej neexistencii. Záverom poukázal
aj na osobu obžalovaného, ktorý do dnešného dňa viedol a vedie riadny život, nikdy nebol súdne
trestaný. Nikdy nebol odkázaný na zabezpečenie si svojho živobytia páchaním trestnej činnosti, kde aj
tieto skutočnosti mal súd brať do úvahy pri hodnotení vierohodnosti vykonaných dôkazov - výsluchov

obžalovaných a svedkov. S poukazom na osobnosť obžalovaného, jeho bezúhonnosť, dĺžku trvania
súdneho konania, je potom podľa názoru odvolateľa nezákonný aj uložený trest odňatia slobody.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 6 ods. 1 stanovuje: „Každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. „Otázku primeranosti dĺžky trestného
stíhania“ Európsky súd pre ľudské práva skúma z hľadiska konkrétnych skutočností daného prípadu,
ktoré charakterizujú štyri základné kritériá: zložitosť veci, správanie páchateľa, postup štátnych orgánov
a význam konania pre sťažovateľa. Osobitnou okolnosťou prípadu, podporujúcou opodstatnenosť
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona pri skutkovo a právne nie zložitej veci,

predstavuje aj dĺžka konania. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach opakovane poukazuje, že
trestné stíhanie pri skutku s jednoduchšou dôkaznou situáciou, presahujúce 6 rokov, už neprimeraným
spôsobom presahuje kritériá spravodlivého súdneho konania v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru. Pri zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností by súd mal uložiť ako trest zákonný,
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, a to práve pre dĺžku vedenia trestného konania, ktoré

začalo dňa 06.10.2008 vydaním uznesenia vyšetrovateľa UJKP Poprad podľa ustanovenia § 199 ods. 1
Tr. poriadku, pokračovalo následným vydaním uznesenia o vznesení obvinenia zo 14.12.2011, trvaním
súdneho konania od 07.08.2013 (podaním obžaloby) až do 27.02.2019 (vyhlásenie rozsudku súdom
prvého stupňa). Tieto skutočnosti pri ich hodnotení samostatne, ale aj vo vzájomnej súvislosti, nemožno
považovať za preukázanie naplnenia subjektívnej stránky žalovaného zločinu. Obžalovaný navrhol,

aby jeho odvolaniu bolo vyhovené a aby napadnutý rozsudok bol zrušený pre jeho nezrozumiteľnosť,
pretože jeho skutkové zistenia nie sú úplné a súd prvého stupňa sa v rozhodnutí nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Obžalovaný má za to, že trestné konanie nebolo
vykonané v súlade so zákonom, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa nezistil náležite skutkový stav
veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. poriadku,

neprihliadol k dôkazom, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a vykonané dôkazy nevyhodnotil
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Tr. poriadku. Zásada „in
dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) je jednou z kľúčových zásad aplikujúcich
sa v rámci trestného konania, pričom táto zásada, ktorá vychádza z právnych myšlienok rímskeho
práva, je ako taká neoddeliteľne spätá so zásadou prezumpcie neviny, ktorá má pre trestný proces

zásadný význam. Zásada prezumpcie neviny je natoľko významná, že je priamo (expressis verbis)
zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody vrátane
Ústavy Slovenskej republiky a Trestného poriadku. Prezumpcia neviny teda vyjadruje objektívny stav,
podľa ktorého, o vine obvineného môže rozhodnúť len súd, pričom jeho rozhodnutie musí vychádzať
z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého existuje jednoznačný záver, že žalovaný skutok spáchala

určitá osoba. Pokiaľ existujú o otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je
možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby).
Uvedené pravidlo sa však uplatní, len pokiaľ ide o skutkové zistenia (otázky skutkového charakteru),
kde musí ísť o také rozumné a dôvodné pochybnosti, pre existenciu ktorých nemožno spoľahlivo uznať
obžalovaných vinnými. V tomto prejednávanom prípade, takýto právny stav podľa odvolateľa nastal,

teda sú tu pochybnosti o skutkovej otázke okolností dojednávania uzavretia zmlúv a nevyhnutných listín
pre operatívny leasing dňa 16.11.2007, ktorá skutočnosť je pre posúdenie viny obžalovaných právne
významnou a túto nemožno odstrániť inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v
prospech obžalovaných. Použitie zásady „in dubio pro reo“ je prípustné vždy, keď pochybnosti, ktorévznikli, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov. Na základe vyššie uvedených
skutočností preto odvolateľ navrhol, aby Krajský súd v Prešove napadnutý rozsudok podľa ustanovenia
§ 322 ods. 3 prvá veta Tr. poriadku zmenil tak, že obžalovaného A. C. oslobodí spod obžaloby okresného

prokurátora v celom rozsahu alebo postupom podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), alebo c) Tr.
zákona napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na nové konanie.

Obžalovaný M. T. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že trvá na tom, že sa skutku, pre ktorý ho
prvostupňový súd odsúdil, nedopustil. Žiadnym spôsobom sa nepodieľal na konaní, ktorého následok je

v rozsudku prvostupňového súdu popísaný. On nemal možnosť nikdy zadovážiť stroj - lesnú vyvážaciu
súpravu značky Rootnesolid, ani sa žiadnym spôsobom nepodieľal na činnosti A. C. vo vzťahu k
spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s.. Je pravda, že bol konateľom spoločnosti STING-
ITEC Slovakia, Poprad a že viedol komunikáciu s C. ohľadom vyrábania štiepky, avšak spoločnosť
STING-ITEC Slovakia, Poprad nikdy nespolupracovala s obchodnou spoločnosťou ABC Slovakia.
Nepodpisoval kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by mal byť predaj lesnej vyvážacej súpravy a pokiaľ je

v spise takáto kúpna zmluva s jeho podpisom, tak to mohlo byť tak, že p. C. podpisoval bianko papiere,
ktoré súviseli s predajom drevnej hmoty a nie lesnej vyvážacej súpravy. Podobným spôsobom mohlo
dôjsť k podpisu príjmových a výdavkových dokladov a to tak, že ich podpísal bianko s predajom drevnej
hmotyanásledneC.využiltietojehopodpisyvovzťahukspoločnostiLeasingSlovenskejsporiteľne,a.s..
Nikdy s p. C. v oblasti Českých Budějovíc nebol, nepozná ani osoby M. B. ani spoločnosť NIC - JOPE,

s.r.o., ani nikdy nebol v kontakte s pracovníkmi spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s.. Túto
skutočnosť potvrdili aj samotní pracovníci vo svojich výpovediach, a to L.. O. Z., ktorý uviedol na hlavnom
pojednávaní, že si nespomína, že by bol prítomný pri podpise zmluvy. V prevažnej miere sa k skutku,
ktorý je uvedený v rozsudku a obžalobe, dopustil C. V. B. a odvolateľ je toho názoru, že z jeho strany
nedošlo ani k objektívnej ani subjektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 4 Tr. zákona.

Poukázal na to, že L.. O. Č. (pracovník spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne) s určitosťou nevedel
potvrdiť, či odvolateľ bol prítomný pri uzatváraní leasingovej zmluvy. Odvolateľ sa žiadnym spôsobom
nezúčastňoval na ukážke lesnej vyvažovacej súpravy zamestnancom leasingovej spoločnosti, ani sa
nepodieľal na akýchkoľvek ďalších činnostiach, ktoré súviseli so zmluvnými vzťahmi so spoločnosťou
NIC - JOPE a spoločnosťou LAMA LM, s.r.o.. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací

súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutých výrokov rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.
zn.: 2T/30/2013 zo dňa 27.02.2019, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a následne podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) napadnutý rozsudok
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 2T/30/2013 zo dňa 27.02.2019 zrušil a podľa § 322 Tr. poriadku vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaní A. C. V. M. T. spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu popreli.

Obžalovaný A. C. potvrdil, že dňa 03.08.2007 kúpil od spoločnosti STING-ITEC Slovakia s.r.o. lesnú
vyvážaciu súpravu značky ROTTNE SOLID F12s/8WD, č. stroja 60907, rok výroby 2007 za sumu
9.730.035,- Sk (322.977,99 eur) s DPH, ktorú on vyplatil osobne v troch splátkach (03.08.2007,
25.09.2007 a 19.10.2007) konateľovi spoločnosti obžalovanému M. T. s tým, že túto súpravu mu mal
obžalovaný T. dodať do 7 dní od zaplatenia poslednej splátky, k čomu však nedošlo. Od roku 2005

začal podnikať v oblasti výroby drevoštiepky a spracovania dreva, za tým účelom nakúpil do spoločnosti
potrebné vybavenie, a to vývoznú súpravu ROTTNE 6wd, štiepkovací stroj JENZ, nakladač a traktor, na
niektoré mal uzatvorené leasingové zmluvy s poškodenou spoločnosťou Leasing Slovenskej sporiteľne
a.s. Keďže mal podpísanú zmluvu s Lesmi na väčší objem drevnej hmoty, potreboval kúpiť ďalšiu
vyvážaciu súpravu s väčším výkonom, preto oslovil ľudí pôsobiacich v tej istej oblasti, na čo sa mu

ozval obžalovaný T. s tým, že mu vie zohnať z Českej republiky lesnú vyvážaciu súpravu značky
ROTTNE SOLID F12s/8WD. Keďže následne došlo zo strany Lesov k zmene zmluvných podmienok,
ktoré boli preňho nevýhodné, nedošlo k naplneniu zmluvy, preto navrhol obžalovanému T., nech zruší
ich kúpnu zmluvu, a aby stroj nedovážal, s čím T. nesúhlasil, ale navrhol mu, že nájde záujemcuo kúpu a stroj dodá priamo jemu, načo sa mu ozvali z leasingovej spoločnosti, ktorej on podpísal
zmluvu s tým, že jeho spoločnosť ABC Slovakia s.r.o. mala byť ručiteľom. Obžalovaný C. taktiež priznal,
že dňa 16.11.2007 uzatvoril v prítomnosti pracovníkov poškodenej spoločnosti kúpnu zmluvu, ktorou

predal lesnú vyvážaciu súpravu značky ROTTNE SOLID F12s/8WD, č. stroja 60907, rok výroby 2007
poškodenej spoločnosti, za čo mu bola v ten istý deň na účet vyplatená kúpna cena 8.678.075,- Sk
(288.059,32 eur) s DPH. Poprel, aby zástupcom spoločnosti on ukázal lesnú vyvážaciu súpravu značky
ROTTNE SOLID F12s/8WD. Priznal, že on namiesto leasingového nájomcu spoločnosti NIC-JOPE
s.r.o., zastúpenej P. B., uhradil časť splátok, pretože mu prostriedky dal obžalovaný T..

Obžalovaný M. T. v niektorých bodoch poprel pravdivosť výpovede obžalovaného C., keď uviedol,
že kúpil zadlženú spoločnosť STING-ITEC Slovakia Poprad s.r.o., poprel, aby on predal spoločnosti
obžalovaného lesnú vyvážaciu súpravu značky ROTTNE SOLID F12s/8WD, priznal však, že podpis na
kúpnej zmluve, ako aj na príjmových pokladničných dokladoch je jeho, on obžalovanému C. podpisoval
bianko papiere, v období, keď došlo k podpisu týchto dokladov však bol v Česku. Rovnako priznal, že sa

s obžalovaným C. poznali, ako aj že sa poznal so svedkom U.. Vyvrátil tvrdenie obžalovaného C., keď
uviedol, že s ním nikdy nebol v Českých Budějoviciach, ako aj v tom, že nikdy nedával obžalovanému
C. peniaze na splátky, s ktorým sa naposledy stretol v júli alebo auguste 2005. Poprel, aby sa poznal
so svedkom B., ako aj že by poznal spoločnosť NIC-JOPE s.r.o.. Obžalovaný T. priznal, že sa poznal
so svedkom U.. V roku 2007 nemal finančné prostriedky, bol v kritickej situácii, lebo obžalovaný C. im

tvrdil, že štiepka nejde a zatajoval sa im.

Výpoveď oboch obžalovaných bola však jednoznačne vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedkov L..
O. Č. a L.. O. Z., pracovníkov poškodenej Leasing Slovenskej sporiteľne a.s., ktorí zhodne potvrdili, že
v súvislosti s podpisom kúpnej zmluvy medzi ABC Slovakia s.r.o. a Leasingom Slovenskej sporiteľne

dňa 16.11.2007 im obžalovaný A. C. deklaroval existenciu stroja lesnej vyvážacej súpravy značky
ROTTNE SOLID F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007 predložením listín, ako aj ohliadkou
stroja po podpise zmluvy, ktorý stroj si odfotili a fotografie sú súčasťou dokumentácie k leasingu. Až
neskôr zistili, že obžalovaný C. im ukázal šesťkolesovú lesnú vyvážaciu súpravu, nie osemkolesovú.
Pri podpise uvedených zmlúv bol s osobou vystupujúcou ako konateľ spoločnosti NIC-JOPE s.r.o. P.

B. prítomný po celý čas aj obžalovaný M. T., ktorého si predovšetkým svedok Č. pamätal aj z inej
predchádzajúcej činnosti. Skutočnosť, že lesná vyvážacia súprava značky ROTTNE SOLID F12s/8WD,
číslo stroja 60907, rok výroby 2007, nikdy neexistovala, potvrdil aj svedok zastupujúci spoločnosť Rottne
Indrustri AB Švédsko. Svedok L.. Č. opoznal pri rekognícii ako osobu, ktorá bola prítomná pri podpise
leasingovej zmluvy 16.11.2007, obžalovaného M. T. ako osobu, ktorá prišla spoločne s B., opoznal aj

B. ako konateľa spoločnosti NIC-JOPE s.r.o., ako aj obžalovaného C. V. O. U. ako osobu, ktorá mu
predstavila obžalovaného T., O. U. však pri podpise leasingovej zmluvy nebol prítomný.

Svedok O.. F. R., splnomocnenec poškodenej spoločnosti uviedol, že Leasing Slovenskej sporiteľne a.s.
na základe predošlej žiadosti klienta spoločnosti NIC-JOPE s.r.o. začala konať o schválení zmluvy o

operatívnom leasingu, ich obchodní zástupcovia L.. Č. V. L.. Z. boli povinní zhromaždiť všetky doklady
overujúce predmet prenájmu, totožnosť klienta a bonitu, ako aj prípadné zábezpeky. Keď boli tieto
doklady zhromaždené a posúdené, poškodená spoločnosť pristúpila k odkúpeniu lesnej vyvážacej
súpravy značky ROTTNE SOLID F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007, ako aj k schváleniu
operatívneho leasingu so spoločnosťou NIC-JOPE s.r.o., následne predávajúca spoločnosť vystavila

poškodenej spoločnosti faktúru, ktorá jej bola preplatená. Touto úhradou sa stala poškodená spoločnosť
majiteľom uvedenej vyvážacej súpravy, ktorú v ten istý deň prenajala spoločnosti NICE-JOPE s.r.o.
na dohodnutú dobu a za dohodnuté mesačné splátky. Po uzatvorení zmluvy bola uhradená len časť
splátok, zvyšné splátky neboli uhradené, preto poškodená leasingová spoločnosť pristúpila k odstúpeniu
od zmluvy k 07.07.2008 a k odobratiu súpravy, pričom bol kontaktovaný konateľ spoločnosti NIC-JOPE,

pričom boli zistené skutočnosti, že konateľ tejto spoločnosti nemal vykonávať žiadnu podnikateľskú
činnosť, v tom čase bol nemajetný bez stáleho domova, následne bol kontaktovaný konateľ spoločnosti
LAMA LM p. U., ktorý deklaroval vyťaženosť prenájmu, ktorý však uviedol, že zmluva o dielo je
sfalšovaná, čo ich utvrdilo v tom, že pravdepodobne od začiatku išlo o protiprávne konanie, následne sa
do ich spoločnosti dostavil obžalovaný C., ktorý nevedel uviesť, kde sa mal predmet nájmu nachádzať,

nevedel nič o osobe svedka B. a na otázku, prečo ručil osobe, ktorú nepozná, za niečo, čo nemá v držbe,
nevedel odpovedať, čo ich utvrdilo v ich podozrení.Podstatná bola aj výpoveď svedka P. B., ktorý potvrdil, že bol v inkriminovanom čase bezdomovcom, a
že ho oslovili neznámi ľudia, či si nechce privyrobiť, podpísal nejaké doklady u právnika v Bratislave a bol
aj v Poprade, kde rovnako podpísal zmluvy, v skutočnosti však on nikdy s drevom nepodnikal. V súlade

s výpoveďou tohto svedka sú aj výpovede svedka U. Y., ktorý potvrdil, že na požiadanie Y. F. bol aj spolu
s B. v Poprade. Rovnako tak je významná aj výpoveď svedka L.. O. U., konateľa spoločnosti LAMA
LM s.r.o., ktorý nepotvrdil výpoveď obžalovaného C., ktorý uviedol, že nepozná spoločnosť NIC-JOPE
s.r.o., podpis na zmluve o dielo č. 7/2007 zo dňa 28.09.2007 medzi obchodnou spoločnosťou LAMA LM
s.r.o. a NIC-JOPE s.r.o. je síce jeho, ale nikdy sa na základe takej zmluvy neplnilo, s obžalovaným C.

spolupracovali v minulosti, ale dodnes mu obžalovaný C. dlhuje peniaze, ktoré mu sťahujú z dôchodku.

ZvýpisovzúčtuspoločnostiobžalovanéhoC.,akoajpoškodenejspoločnostiplynie,žetobolobžalovaný
C., kto napriek tomu, že leasingovým nájomcom lesnej vyvážacej súpravy značky ROTTNE SOLID
F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007, bola spoločnosť NIC-JOPE s.r.o., zaplatil tri splátky,
08.01.2008 vybral z účtu spoločnosti ABC Slovakia s.r.o. sumu 437.048,- Sk a tú istú sumu vložil

na účet poškodenej spoločnosti ako leasingovú splátku, rovnako tak vybral a vložil dňa 17.04.2008
sumu 350.000,- Sk a vložil 200.000,- Sk a 09.07.2008 vybral 100.000,- Sk a tú istú sumu vložil ako
splátku leasingu poškodenej spoločnosti. Nevierohodne potom vyznieva výpoveď obžalovaného C.,
ktorý uvádzal, že splátky mu nosil obžalovaný T. a on ich len vkladal na účet poškodenej. Ani výpoveďou
svedkyne S. C., ktorá zaplatila na požiadanie známeho z Popradu jednu leasingovú splátku, žiadnym

spôsobom nevyvracia vinu obžalovaného C..

Z listinných dôkazov boli podstatné kúpna zmluva č. 040907 zo dňa 03.08.2007, z ktorej vyplýva,
že spoločnosť STING-ITEC Slovakia Poprad s.r.o. v zastúpení obžalovaným T. predala obchodnej
spoločnosti ABC Slovakia s.r.o. v zastúpení obžalovaným C. lesnú vyvážaciu súpravu značky ROTTNE

SOLID F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007 za sumu 9.730.035,- Sk, ktorú po tri a pol
mesiaci (16.11.2007) obchodná spoločnosť ABC Slovakia s.r.o. predala spoločnosti Leasing Slovenskej
sporiteľne a.s. za sumu 8.678.075,- Sk, teda za sumu o 1.051.960,- Sk nižšiu. Ešte v deň podpísania
zmluvy (16.11.2007) bola na účet spoločnosti obžalovaného C., ktorý bol založený rovnako dňa
16.11.2007, zaslaná celá kúpna cena, ešte v ten istý deň (16.11.2007) vybral obžalovaný C. z účtu sumu

3.000.000,- Sk a 19.11.2007 sumu 5.000.000,- Sk.

Na základe vykonaného dokazovania potom, podľa názoru krajského súdu, dospel okresný súd k
správnym skutkovým záverom, pretože vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
obžalovaní A. C. V. M. T. po vzájomnej dohode predstierali existenciu lesnej vyvážacej súpravy značky

ROTTNE SOLID F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007 vyhotovením kúpnej zmluvy zo dňa
3.8.2007 a súčasne záujem spoločnosti NIC-JOPE s.r.o. Šamorín o leasingový prenájom tohto stroja,
čím dosiahli svoj cieľ a to, že zástupcovia Leasingu Slovenskej sporiteľne a.s. uzatvorili so spoločnosťou
ABCSlovakias.r.o.,zastúpenejobžalovanýmA.C.akopredávajúcimkúpnuzmluvuzodňa16.11.2007o
predaji tohto neexistujúceho stroja za kúpnu cenu 8.678.075,- Sk (288.059,32 eur), ktorá bola vyplatená

kupujúcemu zastúpenému obžalovaným A. C., následne v ten istý deň 16.11.2007 na tom istom mieste,
kde došlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou ABC Slovakia s.r.o. a Leasingom Slovenskej
sporiteľne a.s., došlo k podpisu zmluvy o operatívnom leasingu, predmetom ktorej bol prenájom toho
istého neexistujúceho stroja prenajímateľom Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. a nájomcom bola
spoločnosť NIC-JOPE s.r.o., kde bolo jednoznačne preukázané, že konateľom spoločnosti bol P. B.,

ktorý nikdy nepodnikal, zdržiaval sa v prostredí bezdomovcov a tento nemal nikdy záujem požívať
predmet leasingu. Bonitu spoločnosti NIC-JOPE s.r.o. mala preukazovať aj zmluva o dielo č. 9/2007 zo
dňa 28.09.2007, ktorou malo byť preukázané, že leasingový nájomca bude mať dostatočné príjmy na
úhradu splátok, pričom aj tento zmluvný vzťah bol fiktívny, keďže svedok B. nikdy žiadnu podnikateľskú
činnosť, a už vôbec nie v oblasti ťažby a spracovania dreva, nevykonával. Rovnako tak bola vyvrátená

obrana obžalovaného C., ktorý tvrdil, že druhú vyvážaciu súpravu potreboval pretože mal sľúbené
väčšie zákazky od Štátnych lesov. Jednak žiadnu dohodu o týchto skutočnostiach obžalovaný C.
nepredložil, navyše aj Štátne lesy Tatranského národného parku oznámili, že v roku 2007 nemali
so spoločnosťou ABC Slovakia s.r.o. žiadnu zmluvu. Obžalovaný Peter C., aj keď nebol leasingovým
nájomcom, uhradil namiesto svedka B., ktorého predtým nepoznal, a ktorý bol v tomto vzťahu bielym

koňom leasingovej spoločnosti, tri mesačné splátky v celovej sume 1.074.096,- Sk (35.653,46 eur),
pričom nevedel žiadnym hodnoverným spôsobom vysvetliť, prečo splácal splátky za spoločnosť NIC-
JOPE s.r.o., rovnako nevedel vysvetliť, prečo uzatvoril zmluvu o ručení. Krajský súd neuveril ani
výpovedi obžalovaného T. v tom smere, pokiaľ tento vypovedal, že podpisoval obžalovanému C. čistépapiere, pretože bolo okrem iného jednoznačne preukázané, že to bol práve obžalovaný T., kto prišiel k
podpisovaniu zmlúv 16.11.2007 do reštaurácie v Poprade spolu s fiktívnym konateľom a záujemcom o
leasingový nájom vyvážacej súpravy, svedkom P. B.. Obžalovaný T., rovnako ako aj obžalovaný C., aj v

minulosti poznali svedka Č., ako aj vedeli, ako konkrétne sa dokladuje žiadosť o poskytnutie leasingu.
Už len na okraj krajský súd uvádza, že pod protokolom o prevzatí lesnej vyvážacej súpravy značky
ROTTNE SOLID F12s/8WD, číslo stroja 60907, rok výroby 2007 zo dňa 16.11.2007 je podpísaný okrem
L.. Z. a svedka B. aj obžalovaný C., ktorý na jednej strane tvrdil, že predmetnú vyvážaciu súpravu nikdy
neprevzal, na druhej strane však ukazoval svedkom Č., ako aj Z. inú vyvážaciu súpravu, ktorú vydával

za tú, ktorú mal predať poškodenej spoločnosti. Obžalovaný C. poprel, aby prevzal od obžalovaného T.
predmetný stroj, preto ho ani pracovníkom poškodenej spoločnosti nemohol ukázať.

Aj krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom smere, že konaním obžalovaných bola
poškodenej spoločnosti Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. spôsobená škoda pozostávajúca z rozdielu
medzi kúpnou cenou, ktorú vyplatil Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. na účet spoločnosti ABC Slovakia

s.r.o. a sumou ktorá bola uhradená na nájomnom. Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá
aj správna právna kvalifikácia skutku ako obzvlášť závažného zločinu podvodu spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 221 ods.1, ods. 4 písm. a) Tr. zákona.

Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd u obžalovaného C. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že

tento v minulosti viedol riadny život, keď vychádzajúc z odpisu registra trestov, tento nebol doposiaľ
súdne trestaný. Obžalovaný T. bol pred spáchaním stíhaného trestného činu dvakrát súdne trestaný a
aj keď v oboch prípadoch došlo k zahladeniu odsúdenia a na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol
trestaný, nedošlo k zahladeniu skutočnosti, že došlo k spáchaniu trestnej činnosti, iba trestu, ide pritom
o odsúdenia nie staršie ako 10 rokov pred spáchaním stíhanej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výšku

trestu, obom obžalovaným umožnil zákon uložiť trest odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Krajský súd
sa stotožnil s názorom okresného súdu, že vzhľadom na dĺžku trestného konania, ako aj vzhľadom na
časovýodstupodspáchaniaskutku,viacako14rokov,skutočnosti,žeišloojedenskutok,bolonamieste
postupovať podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd z dôvodu priznania určitej satisfakcie za neprimeranú dĺžku konania. Krajský súd

pritom nezistil, aby sa obžalovaní výrazným spôsobom podieľali na predĺžení ich trestného stíhania.
V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že k odročovaniu pojednávaní došlo aj pre ospravedlnenie
obhajcov a v dvoch prípadoch z dôvodu, že obžalovaný T. zmenil miesto pobytu v ČR, ktorú skutočnosť
neoznámil okresnému súdu, avšak po zistení jeho pobytu neboli hlavné pojednávania odročené pre jeho
neprítomnosť. Taktiež práceneschopnosť obžalovaných nemôže byť bez odborného vyjadrenia znalca

z odboru zdravotníctvo hodnotená ako vyhýbanie sa účasti na hlavných pojednávaniach. Za primeraný
potom považoval krajský súd trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 5 rokov, pričom súčasne uložil obžalovaným povinnosť nahradiť v skúšobnej
dobe spôsobenú škodu. Súčasne bol obom obžalovaným uložený aj probačný dohľad nad ich správaním
v skúšobnej dobe. Obžalovanému T. bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody, pretože sa stíhanej

trestnej činnosti dopustil pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 3T/72/2019.
Keďžekrajskýsúdnevyhovelodvolaniuokresnéhoprokurátora,jehoodvolanieakonedôvodnézamietol.
V tej súvislosti krajský súd uvádza, že nemohol neprihliadať aj na okolnosti prípadu, keď ku skutku
došlo aj nedostatočným overením vyvážacej súpravy zo strany poškodenej spoločnosti, ktorej neboli
predložené žiadne doklady od súpravy. Pokiaľ ide o úvahy o výške spôsobenej škody, je treba poukázať

aj na diskutovanú právnu otázku výšky minimálnej škody, ktorá napriek inflácii nebola v Trestnom zákone
novelizovaná od roku 2005.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol vo
veci tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Týmto rozsudkom nebol dotknutý výrok o náhrade škody v

rozsudku okresného súdu, ktorý správne zaviazal obžalovaných škodu zaplatiť nástupníckej spoločnosti
Leasingu Slovenskej sporiteľne, a.s., a to Slovenskej sporiteľni, a.s.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný