Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 26, 2022

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220203199
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Helena Marcinkechová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2022:2220203199.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobcu: B. S., D.. XX.XX.XXXX, N. H. XXXX/XXX, S.
O., právne zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu
Bartóka 789/3 proti žalovanému: I. U., D.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, S. O., právne zastúpený: JUDr.
Zsolt Hodosi, advokát so sídlom Veľkoblahovská 6750, Dunajská Streda, IČO:45 014 515, o vydanie
bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi sa vracia suma 35,30 € zo súdneho poplatku za žalobu, ktorú mu po právoplatnosti tohto
uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému - Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21

Košice.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.09.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 700 EUR s príslušenstvom titulom nájomného.

2. Podaním doručeným súdu dňa 14.06.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie

zastaviť a s poukazom na § 257 CSP navrhol, aby súd výnimočne náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že späťvzatie žaloby je reakciou na vyjadrenie žalovanej k žalobe, keď žalovaná uviedla,
že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nenadužíva, pretože v nehnuteľnosti nebýva. V celej
nehnuteľnosti býva jej matka O. S. - jeho stará matka, teda tretia osoba. Uvádza ďalej, že vzhľadom na
to, že je dôvodný záver, že žalovanej nevznikla povinnosť na úhradu voči žalobcovi ako spoluvlastníkovi,
ktorý neužíva nehnuteľnosť v rozsahu svojho podielu. Právne vzťahy spoluvlastníkov v tom prípade sa

riadia § 135 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého voči tretím osobám je so žalovanou oprávnený
a povinný spoločne a nerozdielne. Je potrebné uviesť, že pred podaním žaloby dňa 5.5.2020 žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzval žalovanú na riešenie ich spoluvlastníckych vzťahov.
Keďže žalobca nemal záujem na zotrvaní podielového spoluvlastníctva so žalovanou, navrhol jej, ako
väčšinovejpodielovejspoluvlastníčke,abyspoluvlastníctvozrušiliavyporiadalitak,žesastanevýlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti za primeranú náhradu 15.000.- € pre žalobcu. Inak žalobca bude žiadať za

jej nadužívanie primeranú odplatu, ktorá sa rovná obvyklému nájomnému. Žalobca žiadal, aby sa k
návrhom a stanoviskám vyjadrila, čo však neurobila. Čakal na jej stanovisko až do septembra 2020
a potom dňa 11.9.2020 podal predmetnú žalobu. Žalovaná sa tak vyjadrila po prvýkrát až k žalobe
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ak by sa bola včas k veci vyjadrila, nemusel by žalobca
žalobu podať a vec by mohli riešiť mimosúdnou dohodou. Výzvu pre žalovanú z 5.5.2020 žalobca
doložil k žalobe. Ustanovenie § 257 umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich

náhradu trov konania (moderačné absolučné právo). Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa, medzi
ktoré patrí aj posúdenie postoja strán v konaní, prípadne iné okolnosti. Je dôležité posúdiť aj existenciuokolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu a správanie účastníkov pred začatím sporu (viď uzn.
NS SR sp. zn. 6M Cdo 5/2011 z 18.1.2012) a obdobne aj rozhodnutie NS SR z 24.2.1972 R31/1972).

3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP“ ) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1/ CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. V predmetnej veci žalobca, ktorý podal žalobu, svoju žalobu voči žalovanej vzal späť skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 CSP alebo pojednávanie. Na základe
týchto skutočností a s poukazom na citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia a konanie zastavil (výrok I. uznesenia). Prípadný nesúhlas žalovanej súd nezisťoval,
vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním/predbežným prejedaním sporu.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Právna úprava ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia. V
prípade, že dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný skúmať procesnú
zodpovednosť na oboch zúčastnených stranách sporu, t.j. tak na strane žalobcu ako aj na strane
žalovaného. Zavinenie na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicata alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod. Zavinenie na strane žalovaného nastáva
v prípade, keď žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, pričom žaloba bola dôvodne
podaná. Obdobným prípadom je aj to, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho
žalobca vzal žalobu späť.

9. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaná uviedla, že svoj spoluvlastnícky
podiel na nehnuteľnosti nenadužíva, pretože v nehnuteľnosti nebýva. V takomto prípade žalovaná má
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, nakoľko zastavenie
konania zavinil žalobca, keďže podal žalobu, ktorá bola nedôvodná. Súd na tomto mieste uvádza, že

žalobca v čase podania žaloby mal dôkladne poznať rozhodujúce okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu
žaloby, preto zodpovedá za to, ak podá žalobu, ktorá je nepodložená. Súd na tomto mieste konštatuje
aj to, že žalobca je povinný v spore uniesť aj dôkazné bremeno, to znamená, že musí mať dostatočné
množstvo dôkazov, aby vedel, že v žalobe tvrdené skutočnosti vie aj preukázať a za tým účelom musí
vyvíjať snahu, aby čo najdôkladnejšie zistil a preukázal skutočnosti o ktoré si opiera svoj nárok. V danom

prípade nie je možné aplikovať § 257 CSP, keďže tu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a súd
môže jasne určiť, že za výsledok konania zodpovedá žalobca, ktorý podal nedôvodnú žalobu.

10. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie

zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie
odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz;
to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom
pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní

pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná
sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

11. V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním
návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, no

poplatok sa vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o vrátení
súdneho poplatku (316 € krátených o 6,70 €) za žalobu žalobcovi.12. Poplatok po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatí prevádzkovateľ systému, na ktorého je tunajší
súd zapojený (§ 11 ods. 6 cit. zákona).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu ( § 362 ods. 1/ CSP ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1/

CSP ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3/ CSP ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 362 ods. 1/ CSP ).