Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 28, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214327
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Mederová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2313214327.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: ŠEVČÍK, s. r. o., so sídlom 504 Trnovec nad Váhom
925 71, IČO: 44 563 434, zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, so sídlom Jarmočná
2264/3, Šaľa 927 01, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
Pázmaňa 60, so sídlom P. Pázmaňa 60/12, Šaľa 927 01, IČO: 36 100 200, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra 949 01, IČO: 36 868 876, o zaplatenie

sumy 10.897,18 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5Cb/40/2013, o
dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. augusta 2020, č. k. 21Cob/93/2019-655,
takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí tretím
rozsudkom zo dňa 6. marca 2019, č. k. 5Cb/40/2013-580 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
27. marca 2019 č. k. 5Cb/40/2013-597 žalobu zamietol a žalovanému a štátu priznal plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 10.897,18 eur
spolu s 8,75 % úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou 0,25 % denne od 2.4.2013 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 13.2.2013 Zmluvu o dielo č. 003/13, na základe
ktorej zhotovil pre žalovaného dielo, za ktoré mu žalovaný nezaplatil, hoci ho riadne prevzal. Uviedol,
že plnenie poskytol na základe zmluvy o dielo, ktorá bola vyhotovená v písomnej forme a pri bežnom
nazretí podpísaná E. J., teda osobou, ktorá zastupovala žalovaného. Rozsudkom č. k. 5Cb/40/2013-123

zo dňa 14. júla 2014 súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že bolo možné považovať písomnú
zmluvu o dielo za neplatnú, nakoľko na nej absentoval podpis žalovaného a tiež pre neurčitosť diela.
Odvolací súd uznesením č. k. 31Cob/96/2014-165 zo dňa 30. novembra 2015 napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a uviedol, že bolo preukázané, že zmluva o dielo nemohla byť považovaná
za platnú, pretože nespĺňala kritériá vyžadované zákonom a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
zmluvu priezviskom predsedníčky spoločenstva žalovaného podpísala svedkyňa Ľ. H., ktorá nebola

k podpisu splnomocnená. Bolo na žalobcovi, aby ako podnikateľ niesol istú mieru zodpovednosti a
opatrnosti pri uzatváraní záväzkového vzťahu, preto odvolací súd mal za to, že zmluva o dielo pre
nedostatok podpisu k tomu poverenou osobou bola neplatná. Nesprávny bol však záver súdu prvej
inštancie, výsledkom ktorého bolo zamietnutie žaloby i s ohľadom na posúdenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vykonal ďalšie
dokazovanie. Nakoľko však žalobca opätovne uvádzal, že zmluva o dielo je platná a trval aj na nároku nazmluvnú pokutu, súd prvej inštancie opakovane uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
ženaschôdzivlastníkovkonanejdňa12.2.2013bolodohodnuté,že sauskutočníopravastrechy,pričom
bolo dohodnuté, že opravu vykoná žalobca. Pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná

forma, postačuje aj ústna dohoda, avšak to neplatí, pokiaľ zmluvné strany majú vôľu uzavrieť zmluvu
i v písomnej podobe, tak ako tomu bolo v danom prípade. V zmysle § 7c ods. 2 veta druhá zákona
č. 182/1993 Z. z., za spoločenstvo vlastníkov koná predseda (pani J.), ktorý aj v tomto prípade bol
ako jediný oprávnený uzavrieť zmluvu za žalovaného. Súd mal preukázané, že zmluva o dielo bola
síce opečiatkovaná razítkom žalovaného, avšak výpoveďou predsedníčky žalovaného a svedkyne H.

mal súd preukázané, že podpis na zmluve nepatril pani J., ale ju podpísala svedkyňa H.. Ustanovenie
§ 16 Obchodného zákonníka nebolo možné použiť, nakoľko aj sám žalobca uviedol, že pani H. s
ním neuzatvárala zmluvu, ale len sprostredkovala uzavretie zmluvy s pani J.. Aj zo samotnej zmluvy
predloženej žalobcom bolo zrejmé kto bol oprávnený konať za žalovaného a preto žalobca nemohol
tvrdiť, že o uvedenej skutočnosti nevedel. Preto bolo možné zmluvu považovať za neplatnú, nakoľko na
nej absentoval podpis žalovaného.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nebolo sporné, že žalobca vykonal rekonštrukciu strechy
bytového domu vo vlastníctve žalovaného. Keďže zmluva o dielo nebola platná a na základe zmluvy plnil
len žalobca, ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka sa nepoužije; v takom prípade sa povinnosť
vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka.

Žalobca mal právo na úhradu toho, čo vynaložil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže išlo
o plnenie bez právneho dôvodu. Za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného bolo
na návrh žalobcu nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ktorý stanovil
výšku majetkového prospechu na 10.897,18 eur. Následne predložil doplnenie znaleckého posudku,
podľa ktorého bola výška bezdôvodného obohatenia 15.299,91 eur. Mal za to, že dielo nevykazovala

žiadne podstatné ani nepodstatné vady. Uvedený znalecký posudok však neobstál, nakoľko znalec
nezohľadnil vadnosť diela, ktorú konštatoval znalec Ing. Szalay a ku ktorému nemal Ing. Ratulovský
žiadne výhrady. Súd prvej inštancie poukázal na to, že bez návrhu dokazovanie nevykonáva a bolo
len na žalobcovi, aby v prípade ak je nariadené znalecké dokazovanie, formuloval otázky, keďže súd
z vlastnej iniciatívy otázky nekladie. Výška bezdôvodného obohatenia a spôsob zistenia tejto výšky

znalcom Ing. Ratulovským podľa názoru súdu nebolo správne a presvedčivo vyznel odborný posudok
Ing. Szalaya, ktorý zistil, že strecha nespĺňa požiadavky na tepelný odpor podľa noriem platných v čase
vykonania diela. Tiež bolo preukázané, že dažďové vpuste neboli použité tie, ktoré boli vyfaktúrované. Z
uvedeného tak vyplynul rozpor vykonaného dokazovania so závermi znalca. Z vykonaného dokazovania
nevyplýval majetkový prospech žalovaného, ktorý by získal vykonaním prác a zabudovaním materiálu

zo strany žalobcu. Možno konštatovať, že nekvalitným vykonaním diela, ktoré vykazovalo podstatné
vady vznikla na strane žalovaného škoda titulom nákladov na opravu strechy. Žalobca mal povinnosť
tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na objasnenie veci. Podľa § 185 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj ako „C. s. p.“) môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám
rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia

a dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto
povinnosť nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť
strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jej neprospech. Bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu žalovaného a v akej konkrétnej výške. Žalobca v konaní nepreukázal, že

by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a ani v akej výške, teda neuniesol dôkazné bremeno
a preto súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže
žalobca nepreukázal platné dojednanie o zmluvnej pokute, nakoľko súd vyhodnotil písomnú zmluvu o
dielo ako neplatnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Dopĺňacím
rozsudkom č. k. 5Cb/40/2013-597 zo dňa 27. marca 2019 súd prvej inštancie doplnil rozsudok výrokom,

že „Štátu sa priznáva plná náhrada trov konania voči žalobcovi.“

5. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 25. augusta 2020, sp. zn.
21Cob/93/2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nebolo dôvodné a zdôraznil, že odvolanie sa posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov a zaoberá
sa len tým, čo dovolateľ rozporuje v odvolaní. S poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b) C. s. p. uviedol, že uvedený argument nebol bezbrehý a jeho naplnenie bolo dané v prípade,
ak je celé konanie nespravodlivé a došlo zo strany súdu k výraznému zasiahnutiu do práv strany.Odvolací súd zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo riadne a dôsledne odôvodnené a dávalo
odpoveď na všetky podstatné otázky, i keď sa odvolateľ s nimi nestotožnil a preto nedošlo k naplneniu
uvedeného odvolacieho dôvodu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. odvolací

súd uviedol, že námietka žalobcu vo svojej podstate smerovala voči výsledkom hodnotenia vykonaných
dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/204/2009, podľa ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej

vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie vo veci. Súd
pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia
dôkazov.“ Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z
kritérií vyššie uvedených dôkazov. Ďalej poukázal na to, že sa už v poradí prvom rozhodnutí o veci k
otázke platnosti Zmluvy o dielo vyjadril s tým, že zmluva nebola platným právnym úkonom, ktorý by

zaväzoval strany sporu. Dokazovanie preukázalo, že zmluva nebola podpísaná k tomu oprávnenou
osobou, ktorá ani neudelila plnomocenstvo inému pre vykonanie tohto úkonu, čo založilo jej neplatnosť.
Žalobca aj napriek skôr uvedeným právnym záverom súdov trval na priznaní plnenia zo zmluvy o
dielo, hoci mohol reagovať a produkovať návrhy na preukázanie bezdôvodného obohatenia. Avšak
tak nepostupoval a zotrval na tvrdení, že zmluva bola platná. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365

ods. 1 písm. h) C. s. p., odvolací súd uviedol, že zmluva o dielo nebola platným právnym úkonom,
preto si žalobca nemohol uplatňovať ani nárok na zmluvnú pokutu pre jej neplatné dojednanie pre
nedostatok písomnej formy, ako to vysvetlil súd prvej inštancie v bode 41. rozhodnutia, s ktorým sa
odvolací súd stotožnil. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia odvolací súd uviedol, že žalobca
pripustil možnosť plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré požadoval vo výške fakturovanej

ceny diela ako ceny obvyklej. Odvolací súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,
podľa ktorého rozsah bezdôvodného obohatenia nie je pri úprave veci vymedzený nákladmi, ktoré na
opravu či úpravu vynaložil zhotoviteľ, ale čiastka, o ktorú sa vec zhodnotila, čo neznamená, že tou je
cena, ktorú za zhotovenie diela zhotoviteľ fakturoval žalovanému. Majetkovým vyjadrením prospechu
nie je peňažná čiastka zhotoviteľom vynaložená na zhotovenie diela, ale náhrada zodpovedajúca

skutočnému majetkovému prospechu objednávateľa diela. Pritom bolo potrebné vychádzať z najnižších
nákladov, ktoré by v danom čase a mieste musel objednávateľ za rovnaké plnenie vynaložiť. Tiež bolo
potrebné poukázať na vadnosť žalobcom poskytnutého plnenia, ktoré označil a zhodnotil znalec Ing.
Szalay vo svojom odbornom posudku č. 27/2018, ktorý spĺňal znaky súkromného znaleckého posudku
vyžadované § 209 C. s. p. V zmysle posudku tak strešná konštrukcia pri revitalizácii nezodpovedala

normou predpísaným hodnotám tepelného odporu. K uvedenému sa vyjadril aj súdom ustanovený
znalec Ing. Ratulovský, ktorý odbornú námietku nevzniesol, dokonca uviedol, že vady zistené Ing.
Szalayom nerozporuje, vychádzal z noriem, ktoré platili v čase opravy strechy. Skutkový stav, ktorý
vyplynulzvykonanéhodokazovania,konkrétneodbornýposudokIng.Szalaya,vyvrátiltvrdeniauvedené
v znaleckom posudku Ing. Ratulovského, ktorý pripustil rozdielnosť. Na uvedené rozdiely už žalobca

ďalšími návrhmi na vykonanie dokazovania nereagoval, nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, hoci
bez ďalšieho nebolo možné ako výšku bezdôvodného obohatenia označiť cenu, ktorú si žalobca za
zhotovené dielo fakturoval. Znalcom Ing. Szalayom konštatované vady mali vplyv na výšku majetkového
prospechu, za ktorý sa ale nemôže považovať majetková strata žalobcu vzniknutá na úkor žalovaného,
ale majetkový prospech, ktorý mal získať žalovaný. K tomuto však žalobca nenavrhol vykonať žiadne

dokazovanie,apretozdôvodunepreukázaniabezdôvodnéhoobohateniasúdžalobuzamietol.Onároku
na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Rozsudok odvolacieho súdu napadol včas dovolaním žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) a to pre

nesprávne právne posúdenie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p., nakoľko podľa názoru
dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím
súdom riešená rozdielne.

7. Dovolateľ uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom súdov nižšej inštancie o neplatnosti zmluvy

o dielo. Tvrdil, že uvedené vyhodnotenie skutkového stavu vážne narúša právnu istotu v zmluvných
vzťahoch, keď veriteľovi, ktorý si svoje zmluvné a zákonné povinnosti splní, súd neprizná nárok na
zaplatenie z dôvodu, že žalovaný tvrdí, že zmluva bola podpísaná inou osobou. Tvrdil, že zmluva bola
uzatvorená riadne a došlo k plneniu na jej základe. Dovolateľ poukázal na výpoveď svedkýň v spore,ktorémalipreukázať,žepaniH.bolapoverenápodpísanímzmluvyodieloasúčasnezáležitostiohľadom
opravy strechy vybavovala. O vykonávaní diela pani J. vedela a nemala voči tomu námietky. Z výpovedí
svedkýň tiež vyplynulo, že dielo bolo vykonané riadne a včas, o čom mala svedčať protokolácia o

odovzdaní diela. Pri danom dôvode neplatnosti zmluvy o dielo dovolateľ poukázal na celkový priebeh
uzatvárania zmluvy, následné vykonanie a odovzdanie diela. Bolo zrejmé, že dovolateľ dielo vykonával
so všetkými oprávnenými osobami, teda pani H., J. a Š., pričom žiadna z osôb neprezentovala, že tam
niektorá bola navyše. Dovolateľ nemohol mať vedomosť, že tam niektorá z osôb bola navyše, resp. že
neoprávnené osoby vykonali úkony v prospech žalovaného. Záverom uviedol, že pani J. nenamietala

uzatvorenie zmluvy o dielo neoprávnenou osobou, priestory žalobcovi sprístupnila a vedela aj o realizácii
diela. Dovolateľ poukázal na § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nastupuje zákonná fikcia
zastúpenia. Dôkazné bremeno vyvrátenia zákonnej fikcie bolo na ťarchu žalovaného, pričom súdy
nižších inštancií sa dostatočne nezaoberali s odôvodnením neaplikovania uvedeného ustanovenia, čo
považoval dovolateľ za moment nesprávneho právneho posúdenia v rozpore so slovenskou judikatúrou.
Ažvsporesažalovanýbránil,žezmluvuodielonepodpísal,ibaopečiatkoval.Zdôraznil,ženemoholmať

pochybnosť, že niektorá z osôb pani H., Š. a J. neboli oprávnené konať za žalovaného, navyše, keď sa
mu vrátila podpísaná zmluva. Na záver dovolateľ poukázal na to, že zmluva o dielo nevyžaduje písomnú
formu,postačíprijatieústnejobjednávkyavykonaniediela,kčomuaj došloapretosúdynižšíchinštancií
pri aplikácii § 16 Obchodného zákonníka nemohli rozhodnúť inak, ako že k uzavretiu zmluvy o dielo
došlo a žalobcovi tak patril uplatnený nárok. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho

súdu a žalobe vyhovel alebo aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Žalovaný sa k podanému dovolaniu vyjadril podaním zo dňa 02. februára 2021 a uviedol, že
dovolanie bolo neurčité a nezrozumiteľné, pretože žalobca neuviedol konkrétny dovolací dôvod. Tiež
neuviedol právne posúdenie, v ktorom spočívala nesprávnosť právneho posúdenia. V dovolaní tak

absentovali všetky podstatné náležitosti, ktoré zákon pri dovolaní vyžaduje. Dovolateľ neuviedol ani
rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré by žalobcom namietané skutočnosti riešilo rozdielne. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/61/2006, v zmysle ktorého „k uplatneniu
dovolacieho dôvodu nepostačuje, ak dovolateľ dôvod označí len ustanoveniami zákona alebo jeho
zákonnou skutkovou podstatou. Tiež poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/23/2017,

v ktorom sa riešia náležitosti dovolania ohľadom vymedzenia právnej otázky, ktorú má dovolací súd
preskúmať. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 447 písm. f) C. s. p., dovolanie odmietol.

9. Dovolacia duplika zo strany dovolateľa nebola predložená.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po
zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade s § 429
ods. 1 C. s. p., v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§
451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

11. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má v systéme opravných prostriedkov
civilného sporového konania osobitné postavenie. V zmysle § 419 C. s. p., je proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne
neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také

rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.

12. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., mohlo byť
rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného

nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania
zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného
patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v
ustanoveniach § 431 až § 435 C. s. p. (porovnaj rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 203/2016 a 6 Cdo 113/2017).

13. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.
p., vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k znemožneniu meritórneho dovolacieho
prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa § 447 písm. f) C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľavysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach v § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s.
p. ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj 1 Cdo 126/2017, 1 Cdo 206/2017, 2 Cdo
203/2016, 3 Cdo 235/2016, 4 Cdo 89/2017, 7 Cdo 20/2017, 8 Cdo 186/2016).

14. V danom prípade žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c)
C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. S poukazom na uvedené zákonné

ustanovenie v dovolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke platnosti
zmluvy o dielo, pričom nesúhlasil so záverom súdov nižších inštancií o neplatnosti zmluvy dielo majúc
za to, že došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka. Dovolateľ tvrdil, že
nemoholmaťvedomosťotom,žezmluvaodielonebolapodpísanáoprávnenouosobouaztohtodôvodu
ju považoval za platnú.
15. Dovolací súd uvádza, že aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C. s.

p., musí ísť - okrem vyššie uvedených podmienok - o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o
skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom
sa rozumie tak otázka hmotno-právna (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a podobne), ako aj otázka procesno-právna (ktorej riešenie
záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

16. Pokiaľ však v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom
rozhodnutí dovolací súd, nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená
podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p., a takúto otázku nie je
dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.

17. S ohľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia dovolací súd v prvom rade poukazuje na
tú skutočnosť, že aby mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené dovolaciemu prieskumu
podľa § 421 ods. 1 C. s. p., bolo povinnosťou dovolateľa vymedziť právnu otázku, od vyriešenia ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ v podanom dovolaní nevymedzil konkrétnu právnu

otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Z obsahu dovolania vyplývalo, že
dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie zmluvy o dielo s poukazom na § 16 Obchodného
zákonníka majúc za to, že súdy nižších inštancií zmluvu nesprávne posúdili ako neplatnú. S ohľadom
na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 z 26.
02. 2010). Z procesu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynul skutkový záver, že

zmluva o dielo nebola podpísaná oprávnenou osobou, a preto je neplatná. Uvedený záver namietal
žalobca v dovolaní s tvrdením že ide o nesprávne právne posúdenie veci, pritom však nepoukázal
na použitie nesprávneho ustanovenia zákona alebo jeho nesprávnu interpretáciu. V skutočnosti sa
nestotožnil s výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré súd neposúdil v jeho prospech. Ďalšou
podstatnou skutočnosťou bolo aj nesplnenie podmienky stanovenej § 421 ods. 1 písm. c) C. s. p., keď

dovolateľ neuviedol rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mali súdy nižšej inštancie odkloniť.
Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 C. s. p., je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový
stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní
preto dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože

nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu), nakoľko v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať
revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania. Pri prejednaní dovolania môže dovolací súd vychádzať iba z obsahu dovolania, resp. z
predloženého súdneho spisu a nemôže nahrádzať pasivitu dovolateľa a vytvárať namiesto neho vlastnú

právnu argumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho
súdu, ktorej správnosť alebo nesprávnosť by mala byť podrobená dovolaciemu prieskumu. V takom
prípade by totiž dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa
nielen koncepcii právnej úpravy dovolania v C. s. p., ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnostikonania, keďže rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo založené na iných skutočnostiach, ako boli
tvrdené dovolateľom a ku ktorým mal možnosť vyjadriť sa žalovaný ako protistrana vo svojom vyjadrení k
dovolaniu. Dovolací súd nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný

prostriedok. Preto platí, že odlišný pohľad dovolateľa na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu bez
vymedzenia právnej otázky, nemôže zakladať prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže dovolací dôvod podľa § 432 ods. 1
C. s. p., uplatnený dovolateľom vo vzťahu k námietke o nesprávnom právnom posúdení veci, nie je

vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., dovolací súd dovolanie
žalobcu podľa § 447 písm. f) C. s. p., odmietol.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania
žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.