Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 9, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121207772.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr.MilanaMajerníkaaJUDr.AndrejaRadomského,vprávnejvecižalobkyne:M.O.,G..XX.XX.XXXX,
K. J. XXX/XX, XXX XX Š. M., proti žalovanému: B. K., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXX/XXA, XXX XX Š. M.,
právne zastúpeného JUDr. Pavlom Birošom, advokátom, IČO: 52 772 527, so sídlom Bardejovská 44,
080 01 Prešov, o zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov, č. k. 17C/2/2021-64 z 19. novembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh a

nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

2. Výrok odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením, sp. zn. 15C/40/2018 z 21. septembra 2018
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zákazu priblíženia sa k žalobkyni a
k ich spoločným deťom na vzdialenosť 100 m, zamietol návrh o zákaze priblíženia sa v prevyšujúcej
časti, uložil žalovanému povinnosť, aby dočasne nevstupoval do obydlia bytu J. XXX/XX, Š. M. a uložil

žalobkyni povinnosť podať žalobu o zákaze priblíženia a vylúčenia žalovaného z bytu v lehote 30 dní od
21. septembra 2018. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2018.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 1. februára 2019 žiadal zmeniť, resp. zrušiť
nariadené neodkladné opatrenie, keďže od septembra 2018 mu je bránené v osobnom kontakte s
maloletými deťmi, vo vzťahu ku ktorým podáva návrh na zmenu, resp. zrušenie tohto neodkladného

opatrenia. Od októbra 2018 neúspešne žiada matku detí o umožnenie osobného styku s maloletými
deťmi, hoci aj v prítomnosti tretej osoby či v špecializovanom zariadení a taktiež o umožnenie
telefonického kontaktu s deťmi. Súd prvej inštancie uznesením z 2. mája 2019 zrušil I. výrok uznesenia
Okresného súdu Prešov, č. k. 15C/40/2018-8 z 21. septembra 2018 v časti uloženého zákazu
žalovanému priblížiť sa k maloletej V. K. a maloletej A. K., zamietol návrh na zmenu, resp. zrušenie
neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti a nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 13Co/101/2019 z 12. septembra 2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 23. septembra 2019 zmenil uznesenie tak, že uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k
žalobkyni, ako aj k spoločným deťom na vzdialenosť 100 m, s výnimkou účasti na nariadených úkonoch
a pojednávaniach súdov, ako aj s výnimkou prípadného povoleného stretávania sa s maloletými deťmi
pred orgánmi sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately a zároveň pred subjektmi sociálno-
právnej ochrany detí, ktorým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udelilo

akreditáciu, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v prevyšujúcej časti a nepriznal stranám sporu nárok
na náhradu trov konania.4. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie 17. septembra 2021 pôvodne v konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/45/2018 žiadal nariadené neodkladné opatrenie zrušiť. Žalovaný návrh na zrušenie

nariadeného neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že mimoriadne obmedzený režim stretávania sa s
maloletými deťmi nastolený predmetným uznesením tak pretrváva už vyše dvadsať mesiacov, teda už
nemožno hovoriť o počiatočnom štádiu, na ktoré je odkazované v predmetom uznesení. Dieťa má na
starostlivosť zo strany rodičov právo a zároveň je ústavným právom rodičov zabezpečiť starostlivosť o
deti a ich výchovu. Príslušná zákonná dikcia rodičovstvu priznáva výnimočné postavenie. Rodičovské

právo starať sa o deti je prioritným právom, ako aj povinnosťou obidvoch rodičov, rovnako aj prioritným
právom deti je, aby ich vychovávali a starali sa o ne ich rodičia. Aj keď si je vedomý, že nariadené
neodkladné opatrenie je nevyhnutné rešpektovať a dodržiavať a ním uložené povinnosti je nevyhnutné
dodržiavať, zároveň poukazuje na skutočnosť, že od jeho vydania uplynula značná doba, pričom podľa
jeho názoru práve plynutím času bola vyvrátená dôvodnosť takéhoto opatrenia. Rovnako nepopiera
ani skutočnosť, že vzťah medzi ním a žalobkyňou nie je ideálny, ale nebolo preukázané, že by z jeho

strany dochádzalo k akémukoľvek konaniu, ktoré by malo vyvolávať obavu opodstatňujúcu neodkladnú
úpravu pomerov. Práve nariadené neodkladné opatrenie vyvoláva v ich vzťahu istú mieru napätia, ktoré
negatívne vplýva na obidve strany.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia uviedla, že tento

návrh považuje za nedôvodný, pretože stále prebieha konanie v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
5T/59/2021, v ktorej bol 10. augusta 2021 vydaný trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za
vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. c) a písm.
e) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“) a bol mu uložený peňažný trest
vo výmere 200,- eur. Proti tomuto trestnému rozkazu podal odpor prokurátor, nakoľko ním uložený trest

považoval vzhľadom na charakter trestného činu za neprimerane nízky. V tomto dôsledku bude v tejto
veci vytýčený termín pojednávania, na ktorom budú vypočutí aj svedkovia, ktorých žalovaný kontaktoval
telefonickyaleboprostredníctvominýchkomunikačnýchprostriedkovaurážlivosavyjadrovalkjejosobe.
Súdu predkladá e-mailovú komunikáciu žalovaného z 12. marca 2021 adresovanú zamestnankyni
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj zamestnankyni Centra Návrat, v ktorej vyjadril svoju

nenávisť voči nej a túžbu, aby nežila (aby dostala rakovinu a aby skapala v ťažkých bolestiach),
ale aj e-mailovú komunikáciu, v ktorej žalovaný opakovane vyjadril svoj nenávistný postoj k nej s
prianím, aby nežila alebo ju oslovoval hrubo urážlivými slovami. V trestnom konaní vedenom pod
sp. zn. 5T/59/2021 bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalkyňa konštatovala, že vzhľadom
na charakter a pokračovanie trestného činu v kombinácii s nekritičnosťou obvineného je potrebné

podrobiť sa v ambulantnej forme psychiatrickej liečbe a doporučuje nariadenie jej ústavnej formy.
Za predpokladu nerealizácie uvedeného druhu liečby je pobyt obvineného na slobode nebezpečný
pre spoločnosť. Okrem toho v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/135/2019 bol vypracovaný znalecký
posudok, v ktorom znalec konštatoval, že u žalovaného je zistená polyformná porucha osobnosti
a predpokladá jej paranoidný vývoj. Nejde o duševnú poruchu v zmysle psychózy, ale jedná sa o

celoživotnú povahovú charakteristiku, ktorá výrazne sťažuje vlastné prežívanie života a je častým
zdrojov konfliktov. V neposlednom rade je dôvodom jej obáv nepredvídateľné správanie sa žalovaného
v súčasnosti, keď počas stretnutí s deťmi nariadených súdom deťom rozpráva nevhodné veci, a preto
opakovane počas posledných mesiacov bolo niekoľkokrát nutné ukončenie stretnutia otca s maloletými.
Od 16. júla 2021, kedy žalovaný napísal vyjadrenie adresované súdu a deťom povedal, že ich už nechce

vidieť, kričal na deti, prečo chcú byť s ňou a citovo ich vydieral, stretávanie neprebieha.

6. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že na základe návrhu žalovaného
prebieha medzi stranami sporu pod sp. zn. 27P/135/2019 konanie o zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo, pričom termín pojednávania

je nariadený na 30. novembra 2021. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 24CoP/119/2020
z 24. septembra 2020 upravil styk žalovaného s maloletými deťmi tak, že žalovaný je oprávnený
stretávať sa s nimi každú párnu sobotu v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. v priestoroch občianskeho
združenia Centrum Návrat v Prešove za asistencie pracovníka tohto združenia. Počnúc 27. novembrom
2020 je žalovaný oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny piatok kalendárneho roka

v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú párnu sobotu od 9:00 hod do 11:00 hod. rovnako v
priestoroch občianskeho združenia Centrum Návrat. Podľa správy kolízneho opatrovníka z 13. októbra
2021 posledný asistovaný styk sa uskutočnil 16. júla 2021. Na tomto stretnutí žalovaný informoval
maloleté deti, že sa už s nimi nebude stretávať, nezvláda to a nebude otcom tak, aby sa videli iba vcentre, lebo to nepovažuje za rodičovstvo. Na stretnutí matky, detí a pracovníka centra 17. júla 2021
bola pracovníkom centra maloletým podrobnejšie vysvetlená situácia, aby rozumeli rozhodnutiu otca.
V prípade, ak by žalovaný svoje rozhodnutie zmenil bol v Centre Návrat 30. a 31. júla 2021 vytvorený

priestor, avšak žalovaný sa na stretnutie nedostavil. Preto kolízny opatrovník navrhol, aby bolo súdom
uložené výchovné opatrenie obom rodičom za účelom podrobenia sa sociálnemu a psychologickému
odbornému poradenstvu, účelom ktorého malo byť zlepšenie vzájomných komunikačných schopností
rodičov. Súčasťou spisu vedeného pod sp. zn. 27P/135/2019 bol aj znalecký posudok o duševnom stave
žalovaného vypracovaný v rámci trestného konania, z ktorého vyplýva, že u žalovaného bola zistená

trvalá vrodená abnormálna varianta vývoja osobnosti tzv. porucha osobnosti, konkrétne zmiešaný
typ poruchy osobnosti. Ide o stav trvalý a v konkrétnom prípade sa prejavuje výraznou emočnou
labilitou so zníženým prahom dráždivosti a vzťahovačnosťou zameranou na expartnerku. Tento typ
osobnosti sa prejavuje tendenciami k dramatizovaniu, prehnanými emočnými prejavmi, ktoré sú však
plytké a labilné, vrátane manipulatívneho správania sa. Znalkyňa z psychiatrického hľadiska vzhľadom
na charakter a pokračovanie trestného činu v kombinácii s nekritičnosťou obvineného podrobiť sa

ambulantnej forme psychiatrickej liečby doporučuje nariadenie ústavnej formy psychiatrickej liečby.
Po jej absolvovaní s pozitívnym efektom, kedy dôjde ku korekcii emočného náboja a sekundárne ku
korekcii správania, sa dá predpokladať priaznivá prognóza. Za predpokladu nerealizácie uvedeného
druhu liečby je pobyt obvineného na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Podľa znaleckého posudku
č. 82/2021 vypracovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/135/2019 je u žalovaného zistená

polymorfná porucha osobnosti s reaktívnym paranoidným vývojom, v rámci ktorého je posudzovaný
zahltený vlastnými presvedčeniami. Nejde o duševnú poruchu v zmysle psychózy, ale o celoživotnú
povahovú charakteristiku, ktorá výrazne sťažuje vlastné prežívanie života a je častým zdrojom konfliktov
v domácom prostredí a okolí. V minulosti bola takáto porucha označovaná ako psychopatia. Psychopat
vie, že po určitom konaní budú nasledovať komplikácie, avšak vinu za svoje konanie racionalizuje a

presúva na iných. Osobnostný vplyv žalovaného na maloleté deti možno označiť ako nestabilný. V
období, keď je otec psychicky kompenzovaný, je jeho osobnostný vplyv pozitívny.

7. V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalobkyni
bolo nariadené z dôvodu hrubého správania sa žalovaného, voči ktorému podala viackrát oznámenie

o spáchaní priestupku. Súčasne bolo preukázané, že konanie žalovaného bolo útočné a ohrozovalo
nielen žalobkyňu, ale aj ďalších členov jej rodiny. Z predloženým listinných dôkazov nesporne vyplýva,
že u žalovaného pretrváva nevhodná forma písomnej komunikácie nielen so žalobkyňou, ale aj s tretími
osobami, v ktorej vyjadruje svoj nenávistný postoj k žalobkyni s túžbou, aby nežila (ochorela na rakovinu
a skapala v ťažkých bolestiach). Žalovaný takisto pokračuje v písomnej komunikácii, v ktorej oslovuje

žalobkyňuhrubýmivulgarizmami.AjzospisuvedenéhoOkresnýmsúdomPrešovpodsp.zn.5T/59/2021
vyplynulo, že žalovaný naďalej zasiela žalobkyni množstvo e-mailov, obsahom ktorých sú vyhrážky
smrťou a aj keď sa jej priamo smrťou nevyhráža, vzbudzuje u nej obavu nielen o jej život, ale aj o zdravie
a život ich maloletých detí. Zároveň zo znaleckých posudkov vypracovaných v rámci trestného konania
a konania o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti vyplýva, že aj keď žalovaný

netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy, bola u neho zistená polymorfná porucha osobnosti s
reaktívnym paranoidným vývojom. Znalkyňa v posudku vypracovanom v rámci trestného konania tiež
konštatovala, že vzhľadom na charakter a pokračovanie trestného činu v kombinácii s nekritičnosťou
obvineného je potrebné podrobiť sa v ambulantnej forme psychiatrickej liečbe a doporučuje nariadenie
jej ústavnej formy. Za predpokladu nerealizácie uvedeného druhu liečby je pobyt obvineného na slobode

nebezpečný pre spoločnosť.

8. Podľa názoru súdu prvej inštancie po oboznámení sa s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, nie
je možné vylúčiť vzhľadom na charakterové vlastnosti žalovaného také konanie, ktoré by mohlo byť
v rozpore so záujmami subjektov požívajúcich ochranu nariadeného neodkladného opatrenia. Naďalej

nebolo ukončené konanie vo veci samej vedené pod sp. zn. 8C/45/2018, predmetom ktorého je
posúdenie rovnakých skutočností ako pri nariadenom neodkladnom opatrení, ani konanie o návrhu
žalovaného na zverenie detí do striedavej starostlivosti, vrátane úpravy styku, ktorý v súčasnosti
prebieha formou asistovaného stretávania sa z dôvodu pretrvávajúcej problematickej vzájomnej
komunikácie strán sporu s použitím osobných invektív a riešením vzájomných nedorozumení pri

stretnutiach s maloletými deťmi.9. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie neodkladného
opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/101/2019 z 12. septembra
2019 zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na skutočnosť, že v tomto konaní
bol žalovaný neúspešný a úspešnej žalobkyni trovy konania nevznikli, stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento
odvolací dôvod vzhliadol v závere prijatom súdom prvej inštancie, že trvanie neodkladného opatrenia
je aj napriek uplynutiu značného časového intervalu a nepristúpeniu žiadneho dôvodu relevantné.
Tvrdil, že s konštatovaním súdu prvej inštancie sa za žiadnych okolností nemožno stotožniť, pretože

sa voči žalobkyni a maloletým deťom nikdy žiadneho násilia nedopustil a kategoricky takéto dôkazmi
nepodložené tvrdenie súdu odmieta. Zároveň odvolávanie sa súdu na to, že dôvodom tak zásadného
obmedzeniastykusdeťmimajúbyťjehocharakterovévlastnosti,podľajehonázorunemožnopovažovať
za ústavne a zákonne konformné. Hoci nepopiera skutočnosť, že vzťah medzi ním a žalobkyňou nie
je ideálny, nebolo preukázané, že by z jeho strany dochádzalo k akémukoľvek konaniu, ktoré by malo

vyvolávať obavy opodstatňujúce neodkladnú úpravu pomerov. Podľa jeho názoru práve nariadené
neodkladné opatrenie vyvoláva v ich vzťahu istú mieru napätia, čo žalobkyňa využíva vo svoj prospech
a uvedomujúc si psychicky náročné znášanie odlúčenia od detí z jeho strany, stupňuje nervozitu, ktorá
však vyústi maximálne do expresívnejšej komunikácie, nikdy nie do fyzických činov, resp. iného konania,
ktoré by mohlo zakladať dôvodnosť obáv o život, resp. zdravie. V tomto smere, ale zdôrazňuje, že

uvedomujúc si istú mieru nevhodnosti používania expresívnejších výrazov voči matke jeho maloletých
detí, takéto konanie eliminuje. Avšak akákoľvek miera prípadnej nevhodnosti vyjadrení otca voči matke
nemôže byť dôvodom pre zákaz styku s ich spoločnými deťmi. Zároveň podotkol, že Krajský súd v
Prešove, v odôvodnení uznesenia, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, ktorého zrušenia sa teraz
domáha, explicitne vyjadril dočasnosť tohto rozhodnutia. V súčasnosti od jeho vydania uplynula doba 27

mesiacov,počasktorejsanedopustilžiadnehokonania,ktorébypotvrdilodôvodnosťtakéhotoopatrenia.
To podľa jeho názoru zakladá potrebu progresívnej zmeny, ktorá by bola v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), v zmysle ktorých majú obaja rodičia právo na starostlivosť o deti a deti majú právo na
starostlivosť zo strany rodičov. Mal za to, že trvanie obmedzenia v styku s deťmi je v značnom rozpore

s príslušnými ustanoveniami zákona o rodine, ako aj s účelom neodkladného opatrenia podľa CSP. V
tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu nález Ústavného súdu Českej republiky sp zn. I.ÚS
266/10, podľa ktorého aby bolo určité riešenie vo všetkých aspektoch v záujme dieťaťa, je požadovaný
stavtakmerideálny.Tojevšakiluzórne.Úlohourodičovbymalobyť,abysasvojímsprávanímktakémuto
stavu aspoň približovali, teda aby rodičia upustili od svojich egoistických, mnohokrát dokonca „nízkych

záujmov“ (napr. v podobe trýznenia druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa). Každý rodič by si mal
byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí okrem iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu
dieťaťa sa v jeho sfére (v jeho živote, či už v súčasnosti, ale najmä v budúcnosti) prejavia intenzívnejšie
negatívne ako v živote rodiča ako človeka dospelého. Maloleté dieťa totiž nie je „hotová“ silná osobnosť
a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vyporiadať, takže často si nesie psychické traumy na celý život.

Ústavný súd Českej republiky tiež vyhodnotil ako protiústavný postup súdov, keď zaujato rozhodovali
v prospech matky, a to v náleze sp. zn. I.ÚS 238/05, kde konštatoval, že správanie otca a jeho snaha
o čo možno najčastejší styk s maloletým dieťaťom nemôže byť použitá proti nemu. Je a stále zostáva
rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Jeho správanie nemôže byť
použité ako argument k obmedzeniu rozsahu jeho styku s maloletým dieťaťom. Navyše aj z tejto časti

odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že súdy neprihliadali ani tak k záujmom dieťaťa, ale
akcentovali predovšetkým záujem matky. Trval na tom, že napadnuté uznesenie je prekážkou v rozvoji
vzťahu medzi ním a maloletými dcérami, keďže predstavuje neprekonateľnú bariéru, ktorá postupne
deštruktívne vplýva na ich vzájomné vzťahy. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu na zrušenie neodkladného

opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/101/2019 z 12. septembra
2019 a prizná mu náhradu trov konania.12. Následne žalovaný doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie dôkazov“,
prílohami ktorého boli správa psychiatričky o jeho stave a vyjadrenie psychiatričky v súdnom konaní o
úpravu rodičovských práv a povinností.

13. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že
v tomto momente návrh žalovaného na zrušenie zákazu priblíženia považuje za nedôvodný a
absolútne vylúčený, a to z dôvodu, že jeho nenávistné prejavy voči nej stále pretrvávajú a z troch
znaleckých posudkov vyplýva, že žalovaný trpí psychopatiou, zmiešanou poruchou osobnosti a

nenávistnými prejavmi práve k jej osobe. Sama znalkyňa, ktorá bola prizvaná k prípadu nebezpečného
prenasledovania mala z jeho správania počas jeho vyšetrenia strach a vo vypracovanom posudku
konštatovala, že ak tento stav nebude kompenzovaný, je pre svoje okolie nebezpečný. Stále prebieha
konanie v trestnej veci vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 5T/59/2021, v ktorom má
byť nariadené pojednávanie, na ktorom majú byť vypočutí svedkovia, ktorých žalovaný telefonicky a
prostredníctvom komunikačných prostriedkov kontaktoval, pričom sa urážlivo vyjadroval na jej osobu.

Dokonca v e-maily odoslanom 12. marca 2021 jej, pani L. a pani M. napísal, „Modlite sa so mnou za
jej smrť!“. Niekoľko e-mailov s podobným obsahom jej je doručovaných denne už roky. Okrem toho
e-maily s takýmto obsahom žalovaný posiela aj množstvu inštitúcii, jej rodine, známym, advokátovi a
zamestnancom školy, ktorú navštevuje ich dcéra. Keďže žalovaný začal prenasledovať psychologičku,
ktorú navštívila ich staršia dcéra, s deťmi boli na vyšetreniach u M.. P., ktorú žalovaný takisto

prenasledoval a má zákaz priblíženia sa k nej. Rovnako žalovaný po oficiálnom predvolaní za účelom
znaleckého vyšetrenia posielal urážlivé sms správy, ktoré boli preposlané vyšetrovateľovi, aj znalkyni,
ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnom konaní. V neposlednom rade je dôvodom jej obáv
správanie žalovaného v súčasnosti, ktoré je nepredvídateľné a každé emočné rozpoloženie v ňom
vzbudí známky agresivity. Počas stretnutí s deťmi nariadených súdom žalovaný deťom rozprával

nevhodné veci, v dôsledku čoho pani M. musela stretnutia počas posledných mesiacov niekoľkokrát
po pár minútach ukončiť, aby to deťom neublížilo. Od 16. júla 2021, kedy žalovaný napísal vyjadrenie
adresované súdu a deťom povedal, že ich už nechce vidieť, kričal na deti, prečo chcú byť s ňou a citovo
ich vydieral, stretávanie neprebieha. Žalovaný sa na deti vôbec nepýta, ale ona ho o deťom priebežne
informuje a posiela mu fotky. Žalovaný má prístup do Edupage, kde môže sledovať prospech ich staršej

dcéry. Na e-mail, ktorým ho informovala o deťoch a prílohou ktorého boli fotografie detí odpovedal 26.
júla 2021 e-mailom: „Ja už deti nemám! J. B.“ Od žalovaného jej bol 2. septembra 2021 doručený e-
mail, v ktorom napísal, „Ty suka, čo deti?“. Zdôrazňuje tiež, že vyjadrenie pani M. o tom, že pani M.
navrhujestretávanieužvbežnomživote,ktoréžalovanýprezentovalvnávrhunazrušenieneodkladného
opatrenia, je nepravdivé a vymyslené žalovaným, a preto bude veľmi rada, keď bude pani M. vypočutá.

Na pojednávaní konanom 18. októbra 2021 žalovaný sudkyni povedal, že on deti nechce, chce len, aby
ich nemala ona. Na jej otázku počas jedného z vypočutí na polícii, prečo sa presťahoval do Prešova,
odpovedal, že pôjde všade tam, kde je ona. Počas ich spolužitia v Prahe zažívali fyzické a hlavne
psychické násilie zo strany žalovaného, dôkazom čoho je aj domáca ústava, ktorú napísal. Trestné
oznámenie naňho zo strachu čo bude, keď sa to dozvie, nikdy nepodala. Od momentu presťahovania

sa na Slovensko jej boli od žalovaného doručené tisícky nenávistných e-mailov, ktoré by mohla zahodiť
do spamu a neriešiť, keby tie isté správy žalovaný nešíril aj ďalším osobám, ktoré takýmto konaním
obťažoval. V auguste 2019 ju telefonicky kontaktovala pracovníčka v štátnej správe, aby na pár dní
nevychádzala z domu, nakoľko sa žalovaný vyhrážal jej likvidáciou. Počas stretnutí s deťmi v Centre
Návrat, kedy mal možnosť hrať sa s deťmi, si deti natáčal a videá zverejňoval a stále zverejňuje na

internete,atoajnapriekjejnesúhlasuaprosbe,abyichstiahol.Ajnavideáchjevidieťjehomanipulatívne
správanie k nim. B.. P. jej 21. januára 2022 preposlal e-mail od žalovaného, ktorý je plný klamstiev a
bludov a v ktorom ju verejne očierňuje, pričom nič z toho nie je pravda. Tento e-mail napísal ako reakciu
na to, že súd v prípade zverenia detí vyžadoval potvrdenie o výške jej príjmov a výdavkov (všetko
doložila) a žalovaný svoje príjmy a výdavky dlhodobo súdu odmieta predložiť, pre čo už bolo súdne

pojednávanie trikrát odročené.

14. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP,

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 CSP
bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania
a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení § 380 CSP a nasl. dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.16. Súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil skutkové okolnosti a vec aj správne právne posúdil
vo vzťahu žalobkyne a žalovaného, preto odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

17. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná

integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť

pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí
naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo
veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy
predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však
neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci

samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.

19. Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 13Co/101/2019 z 12. septembra 2019 zmenil uznesenie
Okresného súdu Prešov, č. k. 15C/40/2018-8 z 21. septembra 2018 tak, že uložil žalovanému zákaz
priblížiť sa k žalobkyni, ako aj k ich spoločným deťom na vzdialenosť 100 m, s výnimkou účasti na

nariadených úkonoch a pojednávaniach súdov, ako aj s výnimkou prípadného povoleného sa stretávania
s maloletými deťmi pred orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zároveň pred
subjektmi sociálnoprávnej ochrany detí, ktorým Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky udelilo akreditáciu, potvrdil uznesenie v prevyšujúcej časti a nepriznal stranám sporu nárok
na náhradu trov konania.

20. Krajský súd v Prešove v odôvodnení tohto uznesenia okrem iného uviedol, že vo veci samej medzi
stranami sporu sa vedie konanie pod sp. zn. 8C/45/2018, v ktorom žalobkyňa žiada o vydanie zákazu
priblíženia žalovaného k nej a maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov. Táto žaloba bola
podaná na základe výroku IV. uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť podať

návrh vo veci samej. V danom prípade pre posúdenie okolností pre zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia bolo rozhodujúcim posúdiť to, či dôkazy, ktoré predložil žalovaný sú dostatočné na to, aby
bola vylúčená možnosť akéhokoľvek násilia z jeho strany vo vzťahu k subjektom, ktoré požívajú
ochranu z nariadeného neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, táto skutočnosť
jednoznačne zo záverov správ, ktoré predložil do spisu žalovaný nevyplýva, nakoľko z týchto správ

nie je možné vylúčiť vzhľadom na jeho charakterové vlastnosti určité konanie, ktoré by mohlo byť
v rozpore so záujmami subjektov požívajúcich ochranu z nariadeného neodkladného opatrenia. Je
nepochybné, že žalovaný má záujem do budúcna riešiť svoju situáciu vo vzťahu k stretávaniu sa s
maloletými deťmi a prípadnej nevyhnutej komunikácii s ich matkou, a to súdnou cestou. Z uvedenéhodôvodu je nevyhnutné, aby bola umožnená účasť žalovanému na súdnych pojednávaniach, kde je
nevyhnutná jeho konfrontácia s matkou ich maloletých detí, ktorá má rovnako právo sa zúčastniť
týchto pojednávaní. Vydané neodkladné opatrenie bráni takémuto konaniu, čo do budúcna zamedzuje

usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd rozhodol tak,
že v takomto prípade, čo sa týka účasti na nariadených súdnych pojednávaniach, či iných úkonoch
súdov, ktoré môže byť medzi stranami sporu do budúcna nariadené, sa takéto neodkladné opatrenie
nevzťahuje. Rovnako z dôvodu zabezpečenia práv otca na stretávanie sa s maloletými deťmi je
nevyhnutné, aby bola možnosť zabezpečiť takýto stav, pričom vzhľadom na súčasnú dôkaznú situáciu

a tvrdenú situáciu zo strany matky, je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné, aby v počiatočnom
štádiu sa stretávania tieto stretnutia prebiehali pod dozorom akreditovaného subjektu tak, ako to vyplýva
aj zo záverov zmeneného neodkladného opatrenia vydaného v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov po sp. zn. 29P/34/2019, kedy by bolo umožnené otcovi stretávať sa s maloletými deťmi v
prítomnostipracovníkovCentraNávratvPrešovenauliciSvätoplukovej12,ktoréspolupracujepririešení
tejto krízovej situácie medzi stranami sporu. Prítomnosť týchto pracovníkov dávalo dostatočnú záruku

bezpečnosti a zachovania všetkých práv strán sporu, ako aj ich maloletých detí.

21. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že z obsahu spisu nevyplýva, aby po nariadení tohto
neodkladného opatrenia odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaného na zrušenie tohto neodkladného opatrenia

zamietol, lebo len jeho ponechaním možno predísť tomu, aby bola poskytnutá právna ochrana iba
žalovanému, v dôsledku čoho by žalobkyni mohla vzniknúť vážna ujma.

22. Čo sa týka aspektu dočasnosti nariadeného neodkladného opatrenia, na ktorý poukazuje žalovaný
a nepristúpenia žiadneho dôvodu, odvolací súd zdôrazňuje, že dočasnosť nariadeného neodkladného

opatrenia je limitovaná zánikom dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. V danej veci
však aj napriek uplynutiu dlhšieho času od nariadenia neodkladného opatrenia, dôvody, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené nepominuli, keďže nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni
a ich spoločným deťom pretrváva.

23. Pokiaľ mal žalovaný za to, že obmedzenie styku s deťmi súdom pre jeho charakterové vlastnosti
nemožno považovať za ústavne a zákonne konformné, tak odvolací súd sa s takýmto názorom
žalovaného nestotožňuje, keďže podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo
na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a podľa vyššie
citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť

nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môžebyťjejkonanímohrozená.Popritomtietoanižiadneinéústavnéazákonnéustanovenianevylučujú
obmedzenie styku rodiča s dieťaťom len preto, že dôvodom takéhoto obmedzenia sú charakterové
vlastnosti rodiča.

24. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, že nebolo preukázané, že by z jeho strany
dochádzalo k akémukoľvek konaniu, ktoré by malo vyvolávať obavy opodstatňujúce neodkladnú úpravu
pomerov, keďže z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že komunikáciu žalovaného so žalobkyňou
a s ich maloletými deťmi nielenže nemožno považovať za štandardnú, ale ani za takú, ktorá by
nevzbudzovala obavy o život a zdravie žalobkyne a pochybnosti ohľadom záujmu žalovaného o maloleté

deti. Ak žalovaný tvrdí, že používanie expresívnejších výrazov voči žalobkyni eliminuje, tak odvolací súd
konštatuje, že eliminácia tohto konania takisto preukázaná nebola.

25. Aj keď odvolací súd akceptuje názor žalovaného, že akákoľvek miera prípadnej nevhodnosti
vyjadrení otca voči matke nemôže byť dôvodom pre zákaz styku s ich spoločnými deťmi, súčasne

podotýka, že v danej veci nebola dôvodom pre zákaz styku s maloletými deťmi len nevhodnosť vyjadrení
žalovaného voči žalobkyni, ale aj nevhodnosť komunikácie a správania sa voči ich maloletým deťom.

26. K argumentácii žalovaného opierajúcej sa o rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky odvolací
súd dodáva, že to je práve žalovaný, ktorý neupúšťa od svojich egoistických záujmov a ktorý svojím

správaním traumatizuje maloleté deti. Rovnako je to žalovaný, ktorý aj napriek vytvoreným možnostiam
preukázateľne nemá záujem o kontakt s maloletými deťmi a už vôbec sa nesnaží o stretávanie sa s
maloletými deťmi nad rámec stretnutí určených súdom.27. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaný dôvodnosť svojho návrhu na
zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom neosvedčil.

28. Keďže žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola
spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd ho v súlade s ust. § 387
ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ustanovením § 262 odsek 2 a ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia
bola skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a žalobkyni v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli,
preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).