Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117214830
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Belko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6117214830.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: mal. L. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E.
XXX/XX, XXX XX T., zák. zast.: C.. D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. E. XXX/XX, XXX XX T.,
proti povinnému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX Y., práv. zast.: JUDr. Ing.
Renáta Vorobeľová, so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, o vymoženie výživného, vedenú súdnym
exekútorom: Mgr. Viera Lešňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad,

IČO: 37 946 285, pod sp. zn. 290EX 38/17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 01.06.2017 domáhal od povinného vymoženia
výživného na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/201/2015
zo dňa 14.07.2016 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 01.06.2017 vykonaním
exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Viera Lešňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia
95, 058 01 Poprad, IČO: 37 946 285, pod sp. zn. 290EX 38/17. Súd uznesením zo dňa 19.10.2017 návrh
povinného na zastavenie zamietol.

3. Dňa 25.01.2022 bol súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný
uvádza, že v rámci konania vedenom na Okresnom súde Kežmarok bolo preukázané, že povinný
uhradil dlžné a uhrádza dlžné výživné riadne a včas v sume 100 EUR mesačne vopred k rukám matky.
Povinný predkladal, že zákonný zástupca oprávneného túto skutočnosť oznámil poverenému súdnemu
exekútorovi oznámil. Podľa povinného ide o skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
Povinný tvrdí, že opakovane žiadal súdneho exekútora, aby vyčíslil trovy exekučného konania z

vymožených finančných prostriedkov a vymoženú sumu výživného s uvedením obdobia, za ktoré bolo
výživné vymožené. Povinný uvádza, že chce súdnemu exekútorovi dobrovoľne uhradiť trovy exekúcie,
avšak nedisponuje informáciou o tom, ako bola vypočítaná výška dlžného výživného a z akej sumy
boli vypočítané trovy exekúcie, pretože podľa neho nemá žiadny nedoplatok. V návrhu na zastavenie
exekúcie povinný namieta aj spôsob vedie exekúcie súdnym exekútorom, keďže súdny exekútor mu
podľa neho neoprávnene blokuje vodičský preukaz. Povinný je toho názoru, že Exekučný poriadok mu

umožňuje plniť vymáhaný nárok aj zákonnému zástupcovi oprávneného. Povinný tvrdí, že ak súdny
exekútor preukáže nedoplatok, bezodkladne ho uhradí.

4. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí. Návrh na vykonanie exekúcie podal z dôvodu
neplatenia a krátenia výživného. Oprávnený uvádza, že povinný neuhradil ešte všetky náklady spojené
s výkonom exekučného konania, a preto nie je možné exekúciu zastaviť.5.Súdnyexekútorsaknávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieuvádza,žepovinnýdisponujevšetkými
rozhodnutiami vydanými v tomto exekučnom konaní a od začatia exekúcie je informovaný o vymáhanej
pohľadávke oprávneného a trovách exekúcie. Podľa súdneho exekútora povinný ignoruje splácanie

nielen exekučným titulom stanoveného výživného cez účet súdneho exekútora, ale výživné spláca
len po 30,00 EUR mesačne namiesto sumy 100,00 EUR mesačne určenej exekučným titulom a to
priamo zákonnému zástupcovi oprávneného, čím sa každý mesiac dostal do omeškania a tým jeho
dlh na výživnom a na trovách exekúcie rástol. Trovy exekúcie povinný neuhradil súdnemu exekútorovi
ani raz dobrovoľne, sčasti boli vymožené zrážkami zo mzdy a z invalidného dôchodku povinného.

Dlžné výživné povinný uhradil len na základe trestného stíhania iniciovaného zákonným zástupcom
oprávneného. Stále však neuhradil trovy exekúcie, na ktoré má súdny exekútor zákonný nárok. Od júla
2021 povinný uhrádza bežné výživné vo výške 100,00 EUR podľa exekučného titulu, avšak priamo
zákonnému zástupcovi oprávneného, trovy exekúcie súdnej exekútorke neuhrádza. Do dnešného dňa
povinný nepodal žiadosť o odklad a neplní bežné výživné prostredníctvom exekútora. Súdny exekútor
uvádza, že dôvodom na vydanie príkazu na zadržanie vodičského preukazu bolo, že povinný si plnil

vyživovaciu povinnosť iba z časti a tak mu vznikol dlh na výživnom vo výške 2 965,15 EUR a na trovách
exekúcie 2 823,67 EUR ku dňu vydania exekučného príkazu na zadržanie vodičského preukazu. Zo
strany súdneho exekútora zatiaľ nedošlo k vydaniu príkazu na vrátenie vodičského preukazu. Vo svojom
vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor poukazuje na skutočnosť, že
Slovenská komora exekútorov rozhodla o tom, že súdny exekútor vykonáva túto exekúciu v súlade

s ustanoveniami Exekučného poriadku. Na záver súdny exekútor uviedol, že má nárok na trovy
exekúcie, ktoré pozostávajú z odmeny za vymožené zameškané výživné, odmena za vymožené bežné
mesačné výživné, náhrada paušálnych výdavkov a DPH, ktorých aktuálny stav k 20.01.2022 je suma
vo výške 846,98 EUR. Návrh povinného na zastavenie exekúcie neobsahuje podľa súdneho exekútora
žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie súdom, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie

navrhuje zamietnuť.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučného
poriadku“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak
súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle
poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z
návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína
exekúcia.

11. Podľa § 61f ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom
prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.12. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný

vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote
vymáhanej povinnosti.

13. Podľa § 65 Exekučného poriadku, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj
niekoľkými spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného

majetku povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti
majetkom zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v
prevyšujúcej časti.

14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným

poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv
povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom
uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na
vykonanieexekúcie,aleajzaúčelomzisteniaexistenciedôvodupodľa§53ods.3Exekučnéhoporiadku,
pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by
došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa §

61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.

16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré
musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom

rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho
po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho
rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ
povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to

podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň
ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený
má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.

18. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia zameškaného

výživného v sume 2 334,74 EUR za obdobie od 01.03.2015 30.05.2017 a bežné výživné v sume 100
EUR mesačne od 01.06.2017.19. V upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 19.06.2017, ktoré povinnému bolo doručené dňa
07.09.2017 sú jasne špecifikované trovy súdnemu exekútora Ak by povinný splnil vymáhaný nárok do
15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie trovy súdneho exekútora by boli v sume 751,20

EUR (596 EUR (odmena súdneho exekútora) + 30 EUR (náhrada paušálnych výdavkov) + 125,20 EUR
(20% DPH)). Keďže povinný do 15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie preukázateľne
nesplnil, súdny exekútor sa od neho domáha trov exekúcie v sume 1 741,80 EUR (1 191,50 EUR
(odmena exekútora) + 60 EUR (náhrada paušálnych výdavkov + 200 EUR (predpokladaná náhrada
paušálnych výdavkov) + 290,30 EUR (20% DPH)). V upovedomení o začatí exekúcie je tiež jasne

špecifikovaný nárok oprávneného, ktorý pozostáva zo zameškaného výživného v sume 2 334,74 EUR,
bežného výživného v sume 100 EUR od 01.06.2017 do budúcna a poplatku za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v sume 21,36 EUR. Z upovedomenia o začatí exekúcie ďalej
vyplýva, že nárok oprávneného ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie predstavuje sumu 2
456,10 EUR.

20. Čosatýkavýškatrovsúdnehoexekútora,exekučnýsúdpreskúmalupovedomenieozačatíexekúcie
a dostal k záveru, že súdny exekútor pri vyčíslení svojich trov postupoval v súlade s vyhláškou č. 68/2017
Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27.marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.

21. Exekučný súd uvádza, že v zmysle ustanovenia §61 f ods. 1 Exekučného poriadku mal povinný
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie (povinnému doručené dňa 07.09.2017) hradiť vymáhaný

nárok na účet súdneho exekútora a nie zákonnému zástupcovi oprávneného. Keďže povinný v tomto
prípade porušil ustanovenie § 61f ods. 1 Exekučného poriadku, tak rástol aj jeho dlh na výživnom a
trovách súdneho exekútora.

22. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný namieta aj spôsob vedie exekúcie súdnym exekútorom,

keďže súdny exekútor mu podľa neho neoprávnene blokuje vodičský preukaz. Exekučný súd konštatuje,
že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do
výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom
vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých
spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho

exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory
exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 Exekučného poriadku.

23. Z vyjadrenia súdneho exekútora mal exekučný súd za preukázané, že povinný uhradil oprávnenému

celý vymáhaný nárok až po troch rokoch od začatia exekúcie, avšak neuhradil trovy súdneho exekútora v
sume 846,98 EUR, na ktoré má poverený súdny exekútor nárok, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný dôvodne. Ak povinný uhradí súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 846,98 EUR, na ktoré
má súdny exekútor nárok, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie. Ďalej exekučný
súd uvádza, že o zániku vymáhaného nároku po začatí exekúcie rozhoduje poverený súdny exekútor

a nie exekučný súd.

24. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných
prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že povinný neuviedol relevantné dôkazy a
skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného

poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie,
a preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.