Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 12, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8Tk/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010264
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120010264.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a

prísediacich Ľudmily Hujovej a Boženy Janurovej na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 12.06.2020
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

I. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom obec S., okr. V., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Ilava

j e v i n n ý , ž e

v bode 1/

v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia od nestotožnenej osoby zadovážil
a do momentu jeho zadržania políciou do dňa 22.06.2019 v krabici pri stene v tretej izbe na poschodí
rodinného domu v obci Y. č. XX, okres C. bez povolenia prechovával 1 ks náboja s označením 53BXD,
pričom podľa záverov doplnenia znaleckého posudku KEU PZ č. p. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8299
sa jedná o streľbyschopný náboj kalibru 7,62x25 Tokarev so stredovým zápalom, pričom z technického

hľadiska ide v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom
znení o strelivo podľa § 2 ods. 1 písm. g), ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného
preukazu, držiteľ' zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa § 12
odsek 1 citovaného zákona,

v priebehu roku 2005 si v tom čase na opustenej stanici v obci S., okres Ilava bez povolenia zadovážil
samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in
Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom, ktorej legálnym majiteľom až do roku 1992 bol C. X.

a ktorú do momentu zadržania políciou do dňa 22.06.2019 obvinený I. X. u seba v mieste bydliska v
rodinnom dome č. XXX v obci S., okres Ilava bez povolenia spolu s nezisteným množstvom streliva do
uvedenej zbrane kalibru 7,65 mm Browning prechovával, pričom u uvedenej zbrane ide vzhľadom na
odstránené výrobné číslo v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v
platnom znení o zbraň kategórie A, t. j. zbraň zakázanú podľa § 4 odsek 1 písmeno i), ktorú v zmysle § 8
ods. 1 uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť a v prípade nábojov
so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning ide v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných

zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa § 2 ods. 1 písm. g), ktoré môže nadobudnúť do
vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ' zbrojného sprievodného
listu na trvalý vývoz podľa § 12 odsek 1 citovaného zákona,

v bode 2/

dňa 22.06.2019 v čase asi o 03:30 hod. počas konania hasičskej zábavy na ceste pred budovou

miestneho Kultúrneho domu v obci Horovce, súpisné číslo 87, okres Púchov nelegálne držanou
samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Madein Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom pod vplyvom alkoholu bez predchádzajúceho
vzájomného konfliktu bezdôvodne namieril na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX
pričom po tom, ako mu N. K. povedal: „Prestaň, ja som tvoj kamarát” a ustupoval pred ním, obvinený

I. X. jedenkrát vystrelil do oblasti brucha N.a K., ktorý spadol na zem a takto zranený ušiel po chvíli
na tanečný parket, kde v dôsledku strelného poranenia poškodený N. K. utrpel priestrel brucha, kde
priestrelom došlo k poraneniu orgánu dutiny brušnej - dvanástorníka a orgánu nachádzajúceho sa za
dutinou brušnou v tzv. retroperitoneu - pravej obličky, ktoré zranenie bolo sprevádzané nahromadením
krvi v dutine brušnej - hemoperitoneu a v oblasti pravej obličky - v retroperitoneu, došlo k zraneniu

dôležitých orgánov ľudského tela a to dvanástorníka a obličky, pričom z dôvodu možných krvných strát
v oblasti obličky mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodeného N.a K., kde predmetné zranenie zanechá
trvalý funkčný následok - stratu pravej obličky,

bezprostredne na to zaútočil nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65
mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia na N.a K., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom S. H. č. XXX, ktorý sa snažil pomôcť postrelenému N.ovi K.ovi tak, že na neho v krátkom
časovom intervale vystrelil najmenej päťkrát, a to dvakrát do oblasti hrudníka, jedenkrát do oblasti
brucha, jedenkrát do pravého kolena a jedenkrát do členkovej časti pravej nohy, dôsledkom čoho utrpel
poškodený N. K. strelné poranenie ľavej bránice, strelné poranenia pravej dolnej brušnej steny, strelné
poranenie hrudnej srdcovnice, dvojnásobný strelný defekt dolného laloka pravých pľúc, strelný defekt

stredného laloka pravých pľúc, strelný defekt dolného laloka ľavých pľúc, kolaps pľúc, anémiu pľúc,
ľahkú antrakózu pľúc, strelné poranenie VIII. rebra vpravo, štyri strelné defekty pohrudnice hrudníka,
strelné defekty medzirebrových priestorov hrudníka, strelné poranenie žalúdka, sleziny, povlak krvi a
žalúdočného obsahu v dutine brušnej, anémiu obličiek a zmliaždenie okružia tenkého čreva, následkom
čoho poškodený N. K. utrpel traumaticko - hemoragický šok v dôsledku strelných poranení srdcovnice

a pľúc s krvácaním do dutiny hrudnej a navonok, ktorým zraneniam na mieste podľahol,

následne v útoku kontinuálne pokračoval a nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. CZ, Model
83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, jedenkrát vystrelil do
oblasti hlavy I.a J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, ktorý v tom čase stál za N.om K. a do

incidentu nijako nezasahoval, následkom čoho sa tento predklonil smerom dopredu, kde obžalovaný
ešte jedenkrát vystrelil na poškodeného I.a J. do oblasti chrbta, čím poškodenému I.ovi J. spôsobil
strelný defekt kože v pravej čelovej oblasti (vstrel), strelný defekt kože v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel),
splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, strelné defekty lebky v pravej čelovej oblasti
(vstrel) a v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), zlomeniny lebky v pravej čelovej a temennej oblasti,

subdurálne a subarachnoidálne krvácanie prevažne vpravo, masívny opuch a pomliaždenie tkaniva
mozgu, strelný kanál v mozgovom tkanive smerujúci z pravého čelového laloku do ľavého záhlavového
laloku, podkožnú krvnú podliatinu v pravej čelovej oblasti, okuliarovité podkožné krvné podliatiny v okolí
oboch očí, strelný defekt v pravej nadlopatkovej oblasti (vstrel) s okolitou podkožnou krvnou podliatinou,
podkožnú krvnú podliatinu v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti, strelný kanál a projektil v svalstve

chrbta v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti (zástrel), kde v dôsledku uvedených zranení došlo
k masívnemu opuchu a pomliaždeniu tkaniva mozgu a mozgovomiechového mostu (smrti mozgu) po
strelnom poranení hlavy a mozgu - priestrele, následkom ktorých zranení poškodený I. J. po prevoze
do nemocnice podľahol,

následne urobil tri kroky smerom k tam stojacemu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M., O. XX/
XX, ktorý sa všetkému prizeral, pričom obžalovaný I. X. držal v ruke nelegálne držanú samonabíjaciu
pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, ktorú
dvíhal v smere od pásu nahor so slovami: „Chceš to dostať aj ty?”, následkom čoho poškodený I. S.,
vidiac krátko predtým streľbu obžalovaného na poškodených N.a K., N.a K. a I.a J., zo strachu o svoj

život uskočil do kríkov, na čo obžalovaný I. X. okamžite vystrelil jedenkrát z uvedenej pištole, v dôsledku
čoho I. S. neutrpel žiadne zranenie, pričom následne obžalovaný I. X. utekal po betónovej ceste smerom
k predajni COOP Jednota, súpisné číslo 86, v obci Horovce, kde počas úteku ešte minimálne jedenkrát
vystrelil doposiaľ nezisteným smerom a následne z miesta činu ušiel,

t e d a
v bode 1/
sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,
v bode 2/dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a z časti iného
úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

T ý m s p á c h a l

v bode 1/

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona,

v bode 2/

pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, z časti dokonaný a z časti v
štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím k § 36
písmeno n) Trestného zákona, k § 37 písmeno h) Trestného zákona v spojení s § 41 odsek 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:

1 ks samonabíjacia pištoľ, zn. CZ, vzor 83, caI. 7,65 mm Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo
028549) so zásobníkom, puzdrom a 3 ks nábojníc spolu s 3 ks striel, ktoré pred skúma ním tvorili 3 ks
funkčných nábojov cal. 7,65 mm Browning, ktoré boli spolu so zbraňou zaistené dňa 23.6.2019 vydaním
veci podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku, osobou I. X., nar. XX.X.XXXX,

pričom zbraň so zásobníkom a puzdrom sa nachádzajú v úschove na evidencii zbraní, oddelení
dokladov, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Inovecká 5, 911 42 Trenčín.
8 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopy č. 2,4,5,6,9,10,11,12 v rámci
výkonu obhliadky miesta činu v obci Horovce,
2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 1 a 3 v rámci výkonu obhliadky

miesta činu v obci Horovce,
2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 130 a 140 vykonaním detailnej
obhliadky tela pri pitve poškodeného nebo N. K., nar. XX.X.XXXX,
1 ks strela cal. 7,65 mm Brownig, zaistená ako stopa č. 1, pri obhliadke tela pri pitve poškodeného nebo
I. J., nar. X.X.XXXX,

3 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning zo skúšobnej streľby z pištole zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm
Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo 028549)
1 ks nábojnica cal. 7,65 mm Browning + 5 ks nábojníc cal. 7,62x54R, zaistených dňa 1.7.2019 ako stopa
č. 1 v rámci výkonu domovej prehliadky u I.a X.a, nar. XX.X.XXXX v rodinnom dome S. č. XXX.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 77 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok počas plynutia ochranného dohľadu.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému N.ovi K.ovi,
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. H. XXX, škodu vo výške 6.381,90 Eur (bolestné), poškodenej

spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942
436, škodu vo výške 11.059,78 Eur, všetko do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného N.a K., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
S. H. XXX, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený D. K., nar. XX.XX.A.X v V., trvale bytom S.
H. XXX a poškodený I. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. H. XXX, s uplatnenými nárokmi na
náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 40 ods. 2, § 121 a § 257 Tr. por. s tým, že ku skutkom môže urobiť vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr.

por., že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe. Nakoľko súd považoval toto vyhlásenie
obžalovaného za priznanie spáchania predmetných skutkov, súd postupoval primerane podľa § 333
ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia
obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor a obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní následne
vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom

o treste, ochrannom opatrení a náhrady škody. Po takomto zistení súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaných skutkov, keď ich právne posúdil
zhodne tak, ako boli posúdené v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona a pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2

písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, z časti dokonaný a
z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné
formálne znaky žalovaných trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené

žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné
zníženie jeho príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný sebe zadovážil a držal
strelivo a strelnú zbraň bez povolenia, a dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo
k dokonaniu trestného činu a z časti iného úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším

spôsobom konania - na viacerých osobách. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. priamy
úmysel. Objektmi v danom prípade boli záujmy spoločnosti na ochrane ľudského života a na ochrane
bezpečnosti ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z nekontrolovateľného
držania alebo výroby strelných zbraní, streliva, výbušnín alebo chemických zbraní. Súd na hlavnom
pojednávaní zároveň vyhlásil, že dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní vykoná k výroku o treste,

ochrannémuopatreniuanáhradyškody.Zatýmúčelombolinahlavnompojednávanívypočutípoškodení
N. K., I. S., I. J., D. K., svedkovia C. Y., I. K., M. H., I. Q., znalci PhDr. Robert Máthé, PhD., MUDr. Andrea
Heretiková Marsalová, RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., prečítaný znalecký posudok č. 178/2019
z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odbor Chirurgia, Traumatológia, oboznámené listinné dôkazy a
to zápisnice o vydaní veci a fotodokumentácia, príjmové pokladničné doklady - faktúry, potvrdenia o

náhradách vynaložených nákladov súvisiacich s liečbou, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a
fotodokumentácia, list, zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácia, správa obce S., správa
ÚVV a ÚVTOS Ilava, odpis z RT, lustrácia CESDAP a písomné ospravedlnenie obžalovaného.

Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii č. 77/2019, ktorý

na hlavnom pojednávaní predniesla znalkyňa MUDr. Andrea Heretiková Marsalová, vyplynulo, žeobžalovaný si v čase spáchania skutkov (22.6.2019) privodil simplexnú ebrietu, jednoduchú alkoholovú
opojenosť, ktorá vzniká bezprostredne po požití zvýšeného množstva alkoholu, predpokladáme ebrietu
ľahkého - do l,5promile - až stredne ťažkého stupňa - do 2,5 promile (podľa objektívnych a subjektívnych

údajov pil už cez deň 21.6., vypil minimálne pol litra destilátu, bez užitia iných psychotropných látok,
pravdepodobne sa nestravoval a napriek ebriete komunikoval a pohyboval sa bez pomoci). Ebrieta
- nezávisle od hladiny alkoholu v krvi - z medicínskeho hľadiska negatívne ovplyvňuje všetky
psychické funkcie, teda znižuje rozpoznávacie (znižuje schopnosť plne rozpoznať nebezpečenstvo
a protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť) aj ovládacie (znižuje schopnosť ovládať svoje

konanie a zvyšuje pohotovosť k afetktívnej dráždivosti a agresii v správaní) schopnosti. Ak si však
simplexnú ebrietu človek navodí sám, má s ňou opakované skúsenosti, nie je zníženie ovládacích a
rozpoznávacích schopností forenzne významné. Obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu,
svedčia preto subjektívne i objektívne údaje, že mával časté ebriety, následne palimpsesty (alkoholické
okná s výpadkom pamäti), tzv. ranné dúšky, abstinenčné symptómy pri odňatí alkoholu, zvýšenú
toleranciu voči alkoholu - čo svedčí pre skoršie štádium alkoholizmu, ešte bez výrazného poškodenia

pečene. (V prvých štádiách závislosti, - v dôsledku indukcie pečeňových enzýmovn- narastá tolerancia
voči alkoholu a človek vie vypiť väčšie množstvá alkoholu. V konečných štádiách - kedy dôjde už k
poškodeniu pečene - dochádza naopak k poklesu tolerancie a človek znesie stále menšie množstvo
alkoholu). Podľa vývinových kritérií podľa Jellineka sa jedná o 3. kruciálne štádium. U obžalovaného
sa jedná sa o závislosť bez psychiatrických komplikácií v zmysle psychózy, či demencie. Jedná sa

štádiumzávislosti,zatiaľbezzávažnejšíchsekundárnychsomatickýchkomplikácii.Obžalovanýdoposiaľ
neabsolvoval protialkoholickú liečbu ambulantnou či ústavnou formou. Nebol liečený psychiatricky.
Udáva, že v detstve bol l - 2x u psychológa, nikdy nebol na ambulancii psychiatra ani hospitalizovaný na
psychiatrii. Obžalovaný nie je závislý od iných omamných a psychotropných látok. Podľa psychiatrického
vyšetrenia a dostupných údajov obžalovaný mal sklon k násilníckemu, agresívnemu správaniu, keď

bol pod vplyvom alkoholu. U obžalovaného sme diagnostikovali aj zmiešanú poruchu osobnosti, s
prevahou paranoidných a schizoidných čŕt. Jedná sa o dlhodobú poruchu, ktorá nemá forenzne
významný vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Osobnosť s paranoidnými črtami máva sklon
k pocitom krivdy, precitlivelosť voči prehliadaniu, je podozrievavá, so sklonom k podozrievaniu partnera
z nevery, dezinterpretuje neutrálne veci na nepriateľské voči jeho osobe, má nadmerný zmysel pre tzv.

osobné práva, s možným vzťahovačným, konšpiračným vysvetľovaním udalostí okolo seba, asociálne
konanie je skôr aktom odvety, nie za účelom obohacovania). Schizoidné črty sa prejavujú obľubou
samotárskych aktivít, nedostatkom dôverných priateľov, necitlivosťou voči spoločenským normám). Je
potrebné nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, pričom nie je vylúčená úspešnosť
ani neúspešnosť tejto liečby. Pobyt obžalovaného na slobode je vzhľadom na jeho duševný stav z

psychiatrického hľadiska pre spoločnosť aktuálne nebezpečný. Naopak, v prípade ak liečba zaberie a
obžalovaný nebude konzumovať alkohol, nebude pre spoločnosť nebezpečný. Avšak so zohľadnením
jeho poruchy osobnosti, môže byť pre spoločnosť nebezpečnejší.

Zo znaleckého posudku č. 26/2019 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,

ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Robert Máthé, PhD., vyplynulo, že intelektová
úroveň obžalovaného je v pásme priemeru. Obžalovaný pri zistenej úrovni rozumových schopnosti
chápe potrebu a zmysel právnych zákonov a v plnej miere si je vedomý zákonom akceptovaného a
neakceptovaného správania, ktoré je sankcionované, čo platí aj vo vzťahu k aktuálne vyšetrovaným
skutkom, z ktorých je obžalovaný. Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, s prevahou

paranoidných a schizoidných rysov. Prejavuje sa egocentrickosťou a emocionálnou nestabilitou,
so sklonom k odbrzdeným, emóciami určovaným neadekvátnym prejavom, ktorých výskyt je viac
pravdepodobný v stavoch zmeneného vedomia, napr. v stavoch alkoholickej ebriety. U obžalovaného
nebolizistenépatologickérysyosobnostivzmysleduševnejchoroby.Zpsychologickéhohľadiskamožno
konštatovať, že motivácia konania obžalovaného priamo súvisela s jeho osobnostnými charakteristikami

s akcentom na schizoiditu a paranoiditu a tiež s jeho stavom alkoholickej opojenosti pred a počas
kritického diania, ktoré je predmetom vyšetrovania. Bezprostredným motívom jeho konania mohol byť zo
psychologického hľadiska jeho opätovný stret s poškodeným N.om K., voči ktorému mohol mať potrebu
zadosťučinenia. Pri postupnej kumulácii negatívnych emócií počas pobytu na zábave a navyše v stave
alkoholickej opojenosti a tak zvýšenej pohotovosti k prejavom navonok smerujúcej agresie, sa staval so

zbraňou v ruke do dominantnej pozície voči poškodenému a v momente, keď sa tento snažil vykopnúť
mu zbraň z ruky, začal v stave vystupňovaného afektu strieľať smerom naňho a potom aj na osoby, ktoré
sa ocitli v jeho okolí s cieľom demonštrovať svoju moc. Možnosť resocializácie obžalovaného vzhľadom
na spáchanie vyšetrovaných trestných činov je vzhľadom na významne vysoké zastúpenie ukazovateľovnepriaznivej sociálnej prognózy, najmä z okruhu osobnostných faktorov nepriaznivá. Avšak, ak po
úspešnom absolvovaní liečby bude obžalovaný abstinovať, znalec súhlasí so záverom znalca RNDr.
Mgr. Dušana Kešického, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie obžalovaného.

Zo znaleckého posudku č. 37/2020 z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých,
ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD., vyplynulo, že
u obžalovaného ide o osobu s primeraným stavom pamäti a intelektu, zníženou kvalitou myslenia
s tendenciou k obranným zjednodušeniam, ale i narušeniam v logike, v čase vyšetrenia produkcia

s bizarným obsahom s masívnou paranoidnou zložkou. Osobnosť nezrelá, zúženého prežívania s
miernou prevahou emočných mechanizmov v rozhodovaní a zvládaní, nízkou kapacitou pre zvládanie
záťaže. Emotivita menej diferencovaná, nestabilná so sklonmi k impulzívnemu konaniu bez primeranej
reflexie. Negatívny sebaobraz, nízka kvalita sociálnej adaptácie pri redukcii interpersonálnych zručností
a tendencii k sociálnej izolácii bez jednoznačne disociálneho vývoja v detstve. Prognóza ďalšieho
vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k jeho protispoločenskému konaniu je daná bilanciou

pozitívnych a negatívnych resocializačných faktorov. K pozitívnym faktorom prispievajúcim k reálnosti
resocializácie s následným začlenením do spoločnosti patrí intelekt bez závažnejšieho deficitu, nejde
o primitívnu osobnosť na báze mentálnej subnormy, rovnako ako stav ostatných poznávacích funkcií
je bez významnejšej deteriorácie, pracovná kvalifikácia (vyučený, maturita), pracovná adaptovanosť
v čase pred začatím páchania trestnej činnosti (aktívne vyhľadávanie možnosti pracovnej realizácie),

existencia sociálne nezávadného rodinného zázemia v detstve (matka, otec, súrodenci), ako aj vývoj
v prostredí kompletnej rodiny bez výskytu kriminálnej činnosti v rodine, plnenie finančných záväzkov
(nepožičiava si). Nie je prítomná neschopnosť odolať príležitosti získať materiálnu výhodu, napriek
sociálnej neprijateľnosti prostriedkov. Nenachádzame stupňovanie závažnosti násilných deliktov, resp.
gradáciu v móde brutality (nie je prítomné odsúdenie za takýto trestný čin). K pozitívnym faktorom

ovplyvňujúcim pravdepodobnosť pozitívnej resocializačnej prognózy patrí existujúci náhľad na sociálnu
maladaptívnosť vlastného správania v zmysle spáchaných vrážd, ku ktorým sa priznáva (resp. považuje
za pravdivé pokiaľ sa držíme koncepcie pamäťovej dyskontinuity - pravdepodobne palimpsestu na
obdobie skutku pod vplyvom alkoholu, ako uvádza obžalovaný, resp. rozplakal sa pri štúdiu spisu s
konfrontáciou so skutkom). K odsúdeniu v závažnej násilnej trestnej činnosti nedošlo. U vyšetreného

nebola zistená záľuba v agresívnom konaní bez účelovosti v snahe získať materiálne prostriedky
(drogy), resp. sexuálna deviácia. S vysokou pravdepodobnosťou nie je rozvinutý abúzus omamných
látok (drog). Psychodiagnostické znaky vyplývajúce zhodnotenia ROR a Hand testov (AGG10) svedčia v prospech pozitívnej prognózy. K negatívnym faktorom radíme absenciu trvalých
pozitívnych vzťahov v predelikventnom období. Bola zistená závislosť od alkoholu. Je anamnestický

podložený výskyt výraznej zmeny reaktivity na záťaž v stave intoxikácie. Prítomnosť disociálnych
rysov osobnosti, akcentácia rysov emočnej nestability a schizodnosti a paranoidnosti. V emočnej
charakteristike je zjavná výrazná hypotrofia vyšších citov, resp. čiastočná strata empatie. Analýza
súboru faktorov z rôznych oblastí resocializačného prognostického systému nasvedčuje tomu, že sa
v nej nachádza dostatok protektívnych faktorov, ktoré napriek rizikovým faktorom môžu zabezpečiť

primeranú resocializáciu. Nie je možné použiť mechanistický štatistický prístup sumarizácie pozitívnych
a negatívnych faktorov, nakoľko ich vplyv na celovú resocializáciu je interindividuálne premenlivý a nie
je možné stanoviť mieru podielu vplyvu u konkrétnej osoby. Vo vzťahu k obžalovanému považujem za
zásadné, že existujú zdroje pre zmenu dané vývinom v detstve, primeraný stav poznávacích funkcií,
vzdelaním, nie je možné konštatovať typický disociálny vývoj od detstva, nedošlo k závažnej depravácii

abúzom alkoholu a skutočnosť, že skutok bol spáchaný pod vplyvom alkoholu s nejasnou motiváciou
(absencia zmysluplného motívu, napr. materiálne zištného). Takto je dôvodné predpokladať, že v
prípade liečby závislosti od alkoholu sa zásadne zníži pravdepodobnosť neadaptívneho správania, ktoré
na základe údajov zo spisu sa vyskytovalo vo veľmi vysokom podiele práve pod vplyvom alkoholu.
Takto nadobúda resocializačná prognóza pozitívny rozmer. Obžalovaný vyjadruje ochotu k liečbe. Je

terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný, neboli zistené tak hlboko fixované kriminogénne faktory, že
nemožno predpokladať úspešnejšiu resocializáciu, pričom možná recidíva v zmysle opakovania skutku,
za ktorý je v danom rozsahu stíhaný, je po odpykaní trestu odňatia slobody (pokiaľ bude uložený) je
menej pravdepodobná. Rezultátom je konštatovanie resocializačnej prognózy, kde je možná úspešná
resocializácia i pri kratšej trestnej sadzbe, ako je výnimočný trest. Pri ukladaní trestu je potrebné

zohľadniť s ohľadom na absenciu typicky kriminálneho kontinua v doterajšom správaní i negatívny
vplyv účinku trestu v zmysle inštitucionalizmu a nežiadúcej integrácie do kriminálneho prostredia vo
výkone trestu. Možnosť resocializácie, ako bilancia pozitívnych a negatívnych resocializačných faktorov
pri zohľadnení dynamických faktorov v kontexte skúmaného skutku (liečba závislosti od alkoholu, akokruciálneho faktora pre ovplyvnenie disociálneho správania u obžalovaného) je na základe podrobnej
analýzy mierne pozitívna.

Z písomného oznámenia obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný sa rodine K., rodine J.ovej a N.ovi
K.ovi písomne ospravedlnil za ujmy, ktoré im v nepríčetnosti spôsobil.

Zo správy starostu obce S. vyplýva, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci S., avšak v
obci sa už dlhšiu dobu nezdržiaval. V minulosti vykonával stredoškolskú prax na obecnom úrade v S..

Zadané úlohy vždy splnil. Ako občan v minulosti v obci inicioval spolu s ďalšími spoluobčanmi výstavbu
skateboardového ihriska. Vždy pôsobil ako slušný občan, ktorého konanie a správanie na verejnosti
nebolo prerokované priestupkovou komisiou, či komisiou verejného poriadku, ani na jeho osobu neboli
podávané žiadne sťažnosti a podnety občanov. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
vyplýva, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní štyrikrát uznaný vinným zo spáchania priestupkov
rôzneho charakteru, jedenkrát z priestupku na úseku cestnej dopravy, dvakrát z priestupku proti majetku

a jedenkrát z priestupku proti verejnému poriadku. Zo správy ÚVTOS a NOO Trenčín vyplynulo, že
obžalovaný bol dňa 24.06.2019 prijatý do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Ilava. Dňa 07.05.2020 bol premiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Trenčín za účelom hospitalizácie. Počas doterajšieho výkonu väzby
je správanie a vystupovanie obžalovaného na požadovanej úrovni. Umiestnený je na psychiatrickom

oddelení. S personálom nemocnice spolupracuje, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje a plní.
Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, konfliktné situácie nevyhľadáva. V osobných veciach
si udržiava primeranú čistotu a poriadok. Kontakt s rodinou udržiava formou korešpondencie a návštev.
Doposiaľ nebol pracovne zaradený ani disciplinárne riešený. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo,
že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to Trestným rozkazom Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 10.10.2014, sp. zn. 2T/222/2014, právoplatným dňa 17.02.2016 pre trestný
čin prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1
rok, pričom sa v tejto skúšobnej dobe osvedčil, teda sa jedná o zahladené odsúdenie.

Poškodený N. K. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
100.000,- Eur, ktoré zahŕňa nemajetkovú ujmu a bolestné, uviedol, že bol dlho v nemocnici, celý život
sa bude trápiť s tým, čo sa stalo, nemôže športovať ako predtým, nemá jednu obličku.

Poškodený I. J. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške

200.000,- Eur ako nemajetková ujma a 3.000,- Eur ako náklady na pohreb uviedol, že je asi nemysliteľné
vyčísliť ľudský život, teda život syna, peniazmi, je to len taká suma, čo človeku v duchu napadne. Od
rodičov obžalovaného dostal kompenzáciu vo výške 2.000,- Eur ako príspevok na pohreb. Poškodený
potvrdil, že mu bol od obžalovaného doručený ospravedlňujúci list.

Poškodený D. K. na hlavnom pojednávaní k svojmu uplatnenému nároku na náhradu škody vo výške
150.000,- Eur za nemajetkovú ujmu a 1.300,- Eur za náklady na pohreb uviedol, že život človeka sa nedá
zaplatiť peniazmi, uplatňuje si psychickú ujmu a chce, aby bol páchateľ patrične potrestaný, aby niesol
zodpovednosť za spáchané činy. Od súrodencov obžalovaného dostal kompenzáciu vo výške 2.000,-
Eur ako príspevok na pohreb. Poškodený potvrdil, že mu bol od obžalovaného doručený ospravedlňujúci

list.

Zo znaleckého posudku č. 178/2019 z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odbor Chirurgia, traumatológia
vyplynulo, že zranenia, ktoré utrpel poškodený N. K. v súvislosti s predmetným žalovaným skutkom,
znalec ohodnotil na 315 bodov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činov a ich následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy viacčinným súbehom, pričom
jeden z nich je obzvlášť závažným zločinom a druhý zločinom, súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby
trestného činu z nich najprísnejšie trestného (pokračovací trestný čin obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona), čím prichádzalo do úvahy uloženietrestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v rozmedzí 20 rokov až 25 rokov, alebo trestu odňatia
slobody na doživotie. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie,
že nepopiera spáchanie žalovaných skutkov a súd následne uznesením prijal toto vyhlásenie, tiež k

tomu, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, súd prihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle
§ 36 písmeno n) Trestného zákona a k priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného
zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať. Súd neprihliadol k poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona
z dôvodu charakteru vyhlásenia obžalovaného, ale aj skutočnosti, že obžalovaný neprejavil úprimnú

ľútosť, s poukazom na písomné vyhlásenie obžalovaného, v ktorom poukázal na svoju nepríčetnosť pri
páchanípredmetnéhonajzávažnejšiehotrestnéhočinu.Pretožeuobžalovanéhojepomerpoľahčujúcich
a priťažujúcich okolností vyrovnaný, prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci
výmery 20 rokov až 25 rokov, alebo trestu odňatia slobody na doživotie.

V súvislosti s možnosťou uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na doživotie súd detailne skúmal

u obžalovaného okrem vyššie uvedených atribútov účelu trestu aj osobnostné faktory, symptomatické
(kriminogénne) faktory a spoločenské (sociálne) faktory, ktorých vyhodnotenie slúži aj na zváženie
prípadného naplnenia podmienok v zmysle § 47 odsek 1 Trestného zákona.

V zmysle ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť

iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť

rokov.

V prípade symptomatických (kriminogénnych) faktorov je rozhodné posúdiť závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, jej gradáciu, možnú recidívu a emočné spracovanie spáchanej trestnej činnosti
páchateľa. S ohľadom na nenapraviteľný následok konania obžalovaného je nevyhnutné konštatovať,

že závažnosť konania obžalovaného dosahuje najvyšší možný stupeň, keď ľudský život patrí k najviac
chráneným záujmom spoločnosťou, a to najmä pre jeho nezvrátiteľnosť. Osobnosť obžalovaného je
abnormne štruktúrovaná, egocentrická, emocionálne nestabilná, so sklonom k odbrzdeným, emóciami
určovaným neadekvátnym prejavom, ktorých výskyt je viac pravdepodobný v stavoch zmeneného
vedomia, napr. v stavoch alkoholickej opitosti. Správanie obžalovaného je do značnej miery určované

jeho neuspokojenými túžbami a životnými nezdarmi, vrátane nespracovanej potreby sebauplatnenia,
túžby po slobode a nezávislosti. Prežíva intenzívne vnútorné napätia, ktorých odvádzanie je spravidla
problematické,svojrázne,vdôsledkučohosadostávaajdokolíziísozákonom,resp.dopúšťasarôznych
priestupkov. Je nekonformný, v prispôsobivosti odmietavý, so sklonom k nedodržiavaniu zaužívaných
spoločenských pravidiel a k správaniu, ktoré okolie hodnotí ako „čudácke“. U obžalovaného však nebola

zistená žiadna duševná choroba v zmysle psychózy (poruchy zo schizofrénneho spektra, bipolárna
porucha, organicky podmienená duševná porucha). V rámci jeho abnormne štruktúrovanej osobnosti
dominujú príznaky schizoidnej a paranoidnej poruchy osobnosti v zmysle čudáctva, svojrázneho
životného štýlu bezdomovca, bez blízkych citových vzťahov, zvýšenej podozrievavosti s očakávaním
nepriateľského správania okolia voči nemu. Sociálne zručnosti obžalovaného sú nedostatočne

rozvinuté, svojim správaním vzbudzuje vo svojom okolí strach a obavy, okolím je vnímaný ako podivín, o
čomsvedčíajjehoživotnaštýlbezdomovca(máprespávaťvbunkroch,ktorésisámbuduje),stúžboupo
slobode a nezávislosti, pri súčasnom presvedčení o nežičlivosti až nepriateľského nastavenia okolia voči
nemu. Voči svojmu okoliu sa stavia zvýšene kriticky, s pripravenosťou na ofenzívne obranné správanie
so zreteľným nebrzdeným presadzovaním sa, pričom sa môže prejavovať aj agresívne. Agresivita pritom

nepatrí medzi dominujúce črty osobnosti obžalovaného, vplyvom frustrácie jeho potrieb sa však ľahko
aktivuje, najmä ak sú jeho brzdové mechanizmy osobnosti oslabené vplyvom užitých alkoholických
nápojov. Problematickou sa javí aj vzťah obžalovaného k ženskému pohlaviu - je psychosexuálne
nezrelý, témy týkajúce sa partnerského vzťahu a sexuality ho iritujú, odmieta ich a snaží sa ich
kamuflovať, tajiť a súčasne vzbudzovať zdanie, že je s touto oblasťou dostatočne vysporiadaný. Svoje

neuspokojené potreby v tejto súvislosti kompenzuje nevhodným, aj agresívnym správaním a únikom
do sveta fantázie. Možnosť resocializácie obžalovaného podľa znalca PhDr. Roberta Máthého, PhD.
je vzhľadom na spáchanie vyšetrovaných trestných činov vzhľadom na významne vysoké zastúpenie
ukazovateľov nepriaznivej sociálnej prognózy, najmä z okruhu osobnostných faktorov nepriaznivá.Avšak, ak po úspešnom absolvovaní liečby bude obžalovaný abstinovať, znalec súhlasí so záverom
znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie obžalovaného.
Znalkyňa MUDr. Andrea Heretiková Marsalová doporučila súdu nariadiť ochranné protialkoholické

liečenie ústavnou formou, pričom uviedla, že nie je vylúčená úspešnosť ani neúspešnosť tejto liečby.
Pobyt obžalovaného na slobode je podľa znalkyne vzhľadom na jeho duševný stav z psychiatrického
hľadiska pre spoločnosť aktuálne nebezpečný. Naopak, v prípade ak liečba zaberie a obžalovaný
nebude konzumovať alkohol, nebude pre spoločnosť nebezpečný. Avšak so zohľadnením jeho poruchy
osobnosti, môže byť pre spoločnosť nebezpečnejší.

S poukazom na vyššie uvedené symptomatické (kriminogénne) faktory, tiež osobnostné a spoločenské
(sociálne) faktory, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov znalcov PhDr. Roberta Máthého, PhD.
a RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD., nemal súd jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných
pochybností preukázanú obligátnu zložku ustanovenia § 47 odsek 1 Trestného zákona a to, že nie
je nádej, že by obžalovaného bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť

rokov. Práve naopak záver znalkyne MUDr. Andrey Heretikovej Marsalovej o perspektíve úspešnosti
ňou navrhovanej ochrannej liečby, tiež o nebezpečnosti pobytu obžalovaného na slobode v nadväznosti
na prípadnú úspešnosť ochrannej liečby, spolu so zjednoteným záverom znalcov PhDr. Roberta
Máthého, PhD. a RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. o mierne pozitívnej možnosti resocializácie
obžalovaného v prípade úspešne absolvovanej ochrannej liečby a následnej abstinencie obžalovaného,

je zrejmá nádej, že obžalovaného je možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov. Tento záver podporuje aj skutočnosť, že na obžalovaného doposiaľ nepôsobil ten najprísnejší
trest aký je možné ukladať páchateľom trestnej činnosti a to nepodmienečný trest odňatia slobody,
i keď už bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, avšak v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil. Napokon je potrebné poukázať aj na vyslovene kladné

hodnotenia obžalovaného, či už riaditeľom ÚVTOS a NOO Trenčín počas výkonu väzby, ale aj starostom
obce S. z miesta bydliska.

V rámci zváženia všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery
s prihliadnutím na spôsob spáchania činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, zistenú poľahčujúcu a

priťažujúcu okolnosť a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, je potrebné upriamiť
pozornosť na obzvlášť závažný a nenapraviteľný následok spáchaného najzávažnejšieho trestného
činu, keď obžalovaný urobil všetko preto, aby spôsobil smrť štyrom mladým ľuďom a len zhodou
okolností, ktoré však obžalovaný neovplyvnil, spôsobil smrť dvom z nich. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude

v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody na hornej
hranici zákonnej trestnej sadzby v trvaní 25 rokov, ktorý súd aj vzhľadom k súčasnému uloženiu
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou považuje v jeho prípade za dostatočný pre
jeho nápravu a ochranu spoločnosti, pričom na výkon takto uloženého trestu odňatia slobody ho zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 3

písmeno b) Trestného zákona, keďže súd nedospel k záveru, že so zreteľom na závažnosť trestných
činov a mieru narušenia obžalovaného, by bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave
na výkon trestu odňatia slobody s miernejším stupňom stráženia. Súd obžalovanému zároveň uložil
trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie predmetných trestných činov. S poukazom na znalecký
posudok z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria súd obžalovanému uložil aj ochranné

opatrenie - ochranné protialkoholického liečenia ústavnou formou. Súd obžalovanému obligatórne v
zmysle § 76 odsek 1 Trestného zákona uložil aj ďalšie ochranné opatrenie, a to ochranný dohľad
v trvaní 3 roky, ktorý by za súčinnosti probačného úradníka a uloženého obmedzenia spočívajúcom
v zákaze požívania alkoholických nápojov mal dopomôcť k náprave obžalovaného, teda k vedeniu
riadneho života. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov

obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek
1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-
preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodeným N.ovi K.ovi a Dôvere zdravotná

poisťovňa, a. s., keďže ich včas a riadne uplatnené nároky na náhradu škody a to bolestné v zmysle
znaleckého posudku č. 178/2019 z odboru Zdravotníctvo, farmácia, odbor Chirurgia, traumatológia,
a náklady súvisiace s liečbou v zmysle potvrdení o náhradách vynaložených nákladov súvisiacich s
liečbou, boli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu preukázané. Narozdiel od uplatnených nárokov na náhradu škody poškodených D.a K. a I.a J.ho, čo do nákladov
za pohreb, ktoré neboli po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom rozsahu
preukázané, najmä s poukazom na skutočnosť, že týmto poškodeným bola rodinou obžalovaného

vyplatená čiastka po 2.000,- Eur ako príspevok na pohreb, pričom preukázané náklady poškodených na
pohreb nepresiahli túto čiastku. Napokon sa súd musel vysporiadať aj s uplatnenou nemajetkovou ujmou
poškodených N.om K.om, D.om K. a I.om J.m. Títo poškodení si uplatnili nárok na materiálnu satisfakciu
podľa § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu zásahu do ich osobnostných práv. Nemajetkovú
ujmu v peniazoch je možné v zmysle § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka priznať najmä preto, ak

bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Z citovaného
zákonného ustanovenia zo slova „najmä“ vyplýva, že ide o demonštratívny výpočet, a preto súd môže
tento nárok priznať aj v iných prípadoch. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy. Za
závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom

však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba. Poškodení D. K. a I. J. stratili možnosť realizácie a ďalšieho rozvoja rodinného
života so svojimi synmi a sú o citový vzťah k nim úplne a natrvalo ochudobnení a túto značnú ujmu by
takto vnímala každá iná osoba v porovnateľnej situácii v akej sú títo poškodení. Z uvedeného je zrejmé,

že žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a
zmiernená vzniknutá značná nemajetková ujma na strane poškodených, ktorých právo na ochranu
osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. Uplatnené nároky na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka sú teda na mieste.
Zákonom ani iným právnym predpisom nie sú stanovené maximálne sumy náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch a rozhodnutie o tomto nároku je ponechané na úvahe súdu. V rámci svojej rozhodovacej
činnosti súdy priznávajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pozostalým rodinným príslušníkom z
titulu usmrtenia ich blízkej osoby v rôznych sumách, vždy v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
Závažnosť vzniknutej ujmy je potrebné posudzovať na základe zistení, ako hlboké a intenzívne boli
citové väzby medzi poškodenými a ich synmi pred ich úmrtím. Z vykonaného dokazovania na hlavnom

pojednávaní v rámci adhézneho konania, keď v týchto súvislostiach vypovedali v stručnosti len samotní
poškodení, nebol preukázaný rozsah a intenzita vyššie uvedených citových väzieb medzi poškodenými
a ich synmi pred ich úmrtím, preto ani súd nemohol relevantne ustáliť rozsah závažnosti vzniknutej ujmy
poškodených. Z týchto dôvodov súd odkázal poškodeného N.a K.a so zvyškom a poškodených D.a K.
a I.a J.ho s celým uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces.

- sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,

- dopustil sa konania, ktoré z časti bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa
dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a z časti iného
úmyselne usmrtil, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.