Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/51/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120370753
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6120370753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov

senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: U.. Y. I., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 1 844,83 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 22. 09. 2021, č. k. 6Csp/73/2020
- 203, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 1
844,01 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 677,44 eur od 21.06.2019 do zaplatenia,
všetko a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta. III.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,92 % a to do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.“

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa nárok uplatnila žalobou doručenou elektronicky
Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.08.2020 v upomínacom konaní a upomínací súd v súlade
s platnou právnou úpravou (po zrušení vydaného platobného rozkazu z dôvodu podaného odporu
proti platobnému rozkazu žalovanou) vec postúpil dňa 18.11.2020 na konanie Okresnému súdu vo
Zvolene, ako vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci podľa CSP. Žalobca sa v konaní, po
čiastočnom späťvzatí žaloby ešte pred doručením žaloby žalovanej, domáhal voči žalovanej zaplatenia
dlžnej istiny v sume 1 677,44 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.06.2019 do zaplatenia

a tiež zaplatenia kapitalizovaných úrokov vo výške 167,39 eur , z titulu nesplateného spotrebiteľského
úveru poskytnutého žalovanej žalobcom (do 31.07.2017 žalobca pod obchodným menom Sberbank
Slovensko a.s.) na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi nimi dňa 16.04.2014 pod č. XXXXXX.

3. Súd mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné uzavretie danej zmluvy o úvere, a
že v zmysle uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3 900 eur za v zmluve
dohodnutých podmienok, t. j. pri úrokovej sadzbe 9,5 % ročne, so splatnosťou úveru do 20.06.2019 a to

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 80,21 eur, pri dohodnutom počte splátok 62, započítaním
splátky (pohľadávky) z bežného účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vždy k 20. dňu príslušného
kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bola splatná do 20.05.2014 a posledná splátka do20.06.2019, celková RPMN bola uvedená v miere 9,92 % a priemerná RPMN 18,87 %. Žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, posledná úhrada sa týkala splátky splatnej 20.08.2016.

4. Za sporné medzi stranami súd považoval: 1/ či žalovaná celkom zaplatila sumu 2 245,88 eur, alebo
2 511,- eur, 2/ sa stal úver predčasne splatný, 3/ je právo žalobcu premlčané, 4/ je úver zo zmluvy
bezúročný a bez poplatkov pre nesprávne uvedenie RPMN.

5. Právne vec súd posudzoval podľa ust. § 53, § 565, § 100 - § 103, § 517 Občianskeho zákonníka a ust.

§ 11 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri dokazovaní a pri právnom
posúdení veci sa súd zameral len na tie dôkazy a len na tie sporné otázky medzi stranami sporu, ktoré
mali relevanciu k meritu veci. Žalobca tvrdil, že žalovaná celkom zaplatila z úveru sumu 2 245,88 eur,
žalovaná tvrdila, že zaplatila sumu 2 511 eur, na podporu svojho tvrdenia nepredložila žiadny dôkaz.
Žalobcaskutkovétvrdeniažalovanejpoprelauviedol,žežalovanádeklarujeibaprevodynasvojúčet,nie
však plnenie dlhu. Keďže splácanie úveru sa realizovalo inkasom k 20. dňu z bežného účtu žalovanej

vo výške dohodnutej mesačnej splátky, tak mesačne nemohla uhradiť žalobcovi viac ako 80, 21 eur
a zvyšok vkladov žalovanej prevyšujúcich túto sumu zostával na jej účte - zvýšil mesačný zostatok.
Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu nepoprela, na ne nereagovala. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná
celkom z úveru splatila sumu 2 245,88 eur ako uviedol žalobca, čo zodpovedá súčinu zaplatených 28
splátok po 80,21 eur (posledná splátka 20.08.2016) - listinný dôkaz - amortizačná tabuľka.

6. Žalobca v žalobe neuvádzal tú skutočnosť, ako tvrdila žalovaná, že došlo k predčasnej splatnosti
úveru. Skutkové tvrdenia žalovanej ohľadom predčasnej splatnosti sú nelogické a vzájomne si
odporujúce - na jednej strane poukazuje na to, že došlo (automaticky) k predčasnému zosplatneniu
úveru a zároveň ´tvrdí, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru - avšak v takom prípade ani nie

je možné aplikovať ust § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splátke splatnej dňa 20.09.2016
o premlčaní nároku, ako tvrdí žalovaná. Akokoľvek, žalobca si uplatnil svoje pohľadávky len z titulu
neuhradených splátok (istiny a úrokov), ktorých príslušenstvo si uplatnil od 20.6.2019, čo je termín
konečnej splatnosti úveru. Žalobca netvrdil, že úver žalovanej bol predčasne zosplatnený. Naopak,
predmetom sporu je len suma neuhradených splátok (predčasne nezosplatneného) úveru a preto nie

je namieste ani argumentácia žalovanej o neprítomnosti zmeny žaloby v zmysle § 294 CSP, nakoľko k
zmene žaloby v prejednávanej veci nedošlo. K predčasnému zosplatneniu automaticky nedochádza a
teda nemohlo dôjsť automaticky ani pre neuhradenú splátku za mesiac september 2016, splatnú dňa
20.09.2016. Pre omeškanie žalovanej mal žalobca právo, nie povinnosť úver predčasne zosplatniť.

7. Súd vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania posudzoval, či nedošlo k premlčaniu
jednotlivých neuhradených splátok úveru v zmysle §§ 100, 101 a 103 Občianskeho zákonníka. Po
čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 1 677,44 eur z titulu
neuhradených splátok úveru od 20.08.2017 s poukazom na neplynutie premlčacích dôb podľa zákona
o opatreniach v justícii (premlčacia doba v súlade s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých

mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 a v justícii
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony od 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynula) do 20.06.
2019 (dôkaz - prehľad nezaplatených splátok a amortizačná tabuľka). Zo sumy 1 677,44 eur uplatňoval
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od konečnej splatnosti úveru do zaplatenia. Uplatňoval
tiež sumu 167,39 eur - zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy (v súlade s aktuálnou

rozhodovacou praxou NS SR). Žaloba na upomínací súd bola podaná 28.08.2020 a keďže podľa § 1
Zákona o opatreniach v justícii premlčacie lehoty neplynuli za obdobie 25.03.2020 do 30.04.2020 (37
dní), tak nie je premlčaná ani splátka splatná dňa 20.08.2017 a nasledujúce splátky, až do splatnosti
poslednej splátky dňa 20.06.2019.

8. Súd ako nedôvodné posúdil aj námietky žalovanej týkajúce sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
voväzbenaRPMNakoobligatórnunáležitosť zmluvyospotrebiteľskomúvere.Poukázalnato,žezákon
o spotrebiteľských úveroch § 11 ods. 1 písm. d) spája sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba
s údajmi uvedeným v neprospech spotrebiteľa, pričom v tomto prípade sú skutočné náklady výhodnejšie
ako žalobcom deklarované v zmluve. Súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole ex offo a posudzoval

ju aj z hľadiska ďalších možných dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 a §
9 zákona o spotrebiteľských úveroch, žiaden takýto dôvod nezistil. Súd nezistil ani žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka), ktoré by mali relevanciu k prejednávanej veci.Výška odplaty v zmluve o úvere bola dojednaná v súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.05.2014.

9. Súd posúdil žalobu žalobcu ako dôvodnú v rozsahu jednotlivých nepremlčaných splátok úveru a aj
dohodnutýchúrokovvzmyslelistinnéhodôkazu -amortizačnátabuľka. Žalobcovipriznaldlžnúsumuvo
výške 1 844,01 eur. Súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania s odkazom na ust. § 517 ods.
1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. a to
vo výške 5 % ročne odo dňa ako si žalobca uplatnil t.j. od 21.06.2019 (žalobcovi vznikol nárok na úrok z

omeškania už skôr). Súd nevyhovel žalobe v časti 0,82 eur. Ide o rozdiel výšky úrokov poslednej splátky
(0,64 eur) podľa amortizačnej tabuľky a výšky úrokov poslednej splátky ( 1,46 eur) podľa excelovskej
tabuľky, ktorú žalobca priložil k čiastočnému späťvzatiu žaloby. S poukazom na ust. § 294 CSP a aj
vyhlásenia samotného žalobcu na pojednávaní, súd vychádzal z údajov amortizačnej tabuľky.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, zohľadnil pomer úspechu strán v spore.

Žalobca mal v spore úspech 99,96 % a žalovaná úspech 0, 04 %. Súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,92 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

11. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie, voči výroku 1. a III. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

12. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Pôvodne žalobca uplatnil v upomínacom konaní zaplatenie
sumy 2 377,89 eur s príslušenstvom. Následne po výzve upomínacieho súdu na upresnenie návrhu

s ohľadom na čiastočné premlčanie nároku žalobca zobral čiastočne späť žalobu a požadoval
účelovo zaplatenie sumy 1 677,44 eur, kde sa domáha zaplatenia splátok od 20.08.2017 až do
zaplatenia a tiež nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 167,39 eur. Žalobca zmenil žalobu
a domáha sa nezaplatených splátok od 20.08.2017 s poukazom na zákon č. 62/2020 Z. z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením COVID 19. Došlo tým k podstatnej zmene

rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP). Je tiež zarážajúce že upomínací
súd vyzýva žalobcu zastúpeného advokátom na upresnenie žalobného návrhu s poukazom na to, že
nárok je čiastočne premlčaný. Je to neprípustné z dôvodu ochrany spotrebiteľa - súd poučoval žalobcu.
Urobil tak podľa názoru žalovanej z dôvodu pôvodne uplatnenej pohľadávky 2 377,89 eur, pričom v
pôvodnom návrhu žalobca uplatňoval zostatok úveru k 20.08.2016. Prvostupňový súd v odôvodnení

uviedol, že nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred doručením žaloby žalovanej súd v
zmysle § 145 ods. 3 CSP konal o zvyšnej časti žaloby bez rozhodovania o zastavení konania v tej časti.
Súd sa vôbec nezaoberal žalovanou namietanou skutočnosťou, že zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa (§ 294 CSP). Súd mal prednostne vyriešiť spornú otázku neprípustnosti žaloby.
Súd nemal akceptovať čiastočné späťvzatie žaloby ktoré je v tomto prípade neprípustné, tým by bolo

právo žalobcu premlčané. Pri aplikácii ust. § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začína plynúť
od zročnosti nesplatenej splátky splatnej 20.09.2016 a preto trojročná premlčacia lehota začala plynúť
21.09.2016 a uplynula dňa 21.09.2019. Žaloba na súd bola podaná dňa 28.08.2020, teda po uplynutí 3
ročnej všeobecnej premlčacej lehoty. Žalovaná trvá na premlčaní nároku. Súd v bode 43. odôvodnenia
nesprávne uvádza výšku zaplatených splátok úveru vo výške 2 245,88 eur, je pravdou že uviedla len

platby na účet nie plnenie dlhu, splácanie úveru sa realizovalo k 20. dňu v mesiaci vo výške 80,21 eur,
preto presne nemohla stanoviť, koľko splátok bolo zaplatených a ako došlo k plneniu úveru. Nesprávne
súd dospel k záveru, že žalobca má nárok nielen na zaplatenie istiny nepremlčaných splátok ako si
uplatnil žalobca, ale aj na zaplatenie dohodnutých úrokov v zmysle dôkazu amortizačná tabuľka.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a
právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia
okresný súd, na tieto dôvody odkazuje a v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP svoje rozhodnutie bližšie
neodôvodňoval. Rozhodnutie okresného súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
V odôvodnení rozsudku okresný súd náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe takmer v celom

rozsahu vyhovel, aj dôvody vzťahujúce sa na nepatrné zamietnutie žaloby ( iba v zanedbateľnej časti
úrokov vo výške 0,82 eur), citoval ustanovenia ktoré na danú vec aplikoval a z ktorých vyvodil svoje
závery. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu
z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku
dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní namieta žalovaná, nebolo preto

úlohou odvolacieho súdu tieto opakovane uvádzať. Týka sa to aj námietok žalovanej o premlčaní
celého žalobcom uplatneného nároku, jej názor nie je správny a nie je akceptovateľný.

17. Odvolací súd v súvislosti s namietaným premlčaním iba dodáva, že okresný súd jasne a
zrozumiteľne v odôvodnení rozsudku vysvetlil, že žalobca nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej -

predčasnej splatnosti úveru t.j. pred 20.06.2019, čo bol dohodnutý konečný termínom splatnosti
úveru, a súd tiež zdôraznil, že predčasná splatnosť úveru nenastáva automaticky už samotným
neuhradením splatnej splátky dlžníkom, ako sa zjavne mylne domnieva žalovaná, keď tvrdí, že od
zročnosti nesplatenej splátky splatnej 20. 09.2016 začala plynúť premlčacia trojročná lehota pre „celý
zostatok úveru“. Od poslednej nesplatenej splátky t.j. od 20.09.2016 začala síce plynúť 3 ročná

premlčacia lehota, ale iba pre jednotlivé nasledujúce splátky úveru (§ 103 veta prvá Občianskeho
zákonníka - každá jednotlivá splátka sa premlčuje samostatne. V prípade, ak veriteľ nevyužije svoje
právo predčasne zosplatniť úver včas, môže sa dostať do situácie, že niektoré skôr splatné splátky sa
premlčia (daný prípad, kedy sa premlčali splátky splatné viac ako 3 roky pred podaním žaloby). Z ust.
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ veriteľ právo na predčasné zosplatnenie

využije, začne plynúť premlčacia doba pre zosplatnený dlh odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, pre
ktorú došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Zosplatnenie však nenastáva automaticky splnením
podmienky, že je dlžník v omeškaní s úhradou splátky resp. splátok (ako tvrdila žalovaná), ale je
nutné, aby veriteľ vôľu predčasne zosplatniť úver prejavil a pritom zároveň dodržal podmienky ust. §
565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v prípade dlžníka

spotrebiteľa. Súd preto nezdieľa názor žalovanej, že nakoľko bola už ku dňu 20.09.2016 v omeškaní
s platením splátky, tak mala najneskôr od tohto dňa nastať zročnosť celého dlhu a mala začať plynúť
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu a mala uplynúť 21.09.2019.

18. Žalovaná v odvolaní neuviedla a nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným

dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
smej potvrdil, zároveň ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396
ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca, preto žalobcovi patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.