Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 22, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518201851
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3518201851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX., A., zast. Mgr.
Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, a 2/ U., nar. XX.X.XXXX, bytom

C. XXX/XXA, F., o zaplatenie 9.238,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. júla 2019, č.k. 5C/7/2018-178, v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 31. marca 2021, č.k. 5C/7/2018-255, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom
zamietavom výroku I. a vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaný 1/ je p
o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.325,89 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8.468,54 eur od 8.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 770 eur od 16.8.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Plnením žalovaného 1/ zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť žalovaného 2/ uložená rozsudkom súdu
prvej inštancie zo dňa 1. júla 2019, č.k. 5C/7/2018-178 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.
marca 2021, č.k. 5C/7/2018-255, čo platí aj naopak pri plnení žalovaného 2/.

II. Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom výrokom I. voči
žalovanému 1/ žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Výrokom III. v spojení s dopĺňacím rozsudkom uložil žalovanému 2/ povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.325,89 eur spolu s úkorom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
8.468,54 eur od 8.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 770 eur od 16.8.2016 do zaplatenia, a to formou
splátok vo výške 350 eur mesačne. Výrokom IV. žalobcovi priznal voči žalovanému 2/ nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia spoločne a
nerozdielne od žalovaných 1/ a 2/ sumy 9.238,54 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Nároku
sa žalobca domáhal ako právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla proti žalovanému 1/

ako prevádzkovateľovi motorového vozidla F. s EVČ: A., a žalovanému 2/ ako vodičovi uvedeného
motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola dňa 1.11.2013 spôsobená škoda. Žalobu odôvodnil tým,
že žalovaný 2/ ako vodič na mieste W., v H., motorovým vozidlom spôsobil jednak materiálnu škodu namotorovom vozidle E. s EVČ: W., ktorého držiteľom v čase nehody bol P. M., ako aj škodu na zdraví
P. M.. Vzhľadom na skutočnosť, že k dátumu nehody nebolo k vozidlu uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla

žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému
z poisteného garančného fondu poistné plnenie. Žalobca poskytol dňa 17.5.2016 plnenie vo výške
9.738,82 eur a dňa 6.7.20016 sumu 770 eur. Následne žalobca vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú
sumu vo výške 9.238,54 eur. Rozdiel vo výške 1.270,28 eur si žalobca neuplatňuje. Nárok na zaplatenie
sumy 1.078,35 eur je nárokom za preklad celkového počtu 51 strán z nemeckého a anglického jazyka

do jazyka slovenského. Takto vynaložené prostriedky uplatnil žalobca ako náklady spojené s uplatnením
pohľadávky, teda ako príslušenstvo žalovanej sumy.

3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu veci a právneho posúdenia dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
dňa 1.11.2013 došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný 2/ ako vodič vozidla. Žalovaný 2/

nárok žalobcu uznal čo do právneho dôvodu aj čo do výšky. Požiadal o možnosť uhradiť dlžnú sumu
v splátkach. Pretože v prípade žalovaného 2/ boli podľa súdu prvej inštancie naplnené všetky atribúty
vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobe voči
nemu v plnom rozsahu vyhovel.

4. Ďalej nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že motorové vozidlo, ktoré v čase dopravnej nehody
viedol žalovaný 2/, patrilo žalovanému 1/ a v čase dopravnej nehody nemalo uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobcovi preto vznikla
povinnosť uhradiť z garančného fondu plnenie poškodenému P. M., a to cestou H. partnerskej kancelárie
poisťovateľov.Žalobcasitútopovinnosťsplniladňa17.5.2016vyplatilsumu9.738,82euradňa6.7.2016

sumu770eur.Ztohtodôvodumuvznikloprávopostihuvočikaždému,zakohoplnil,čovprejednanejveci
znamená voči žalovanému 2/, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá,
pretože ju zavinil.

5. Spornou v konaní bola otázka zodpovednosti žalovaného 1/ a jeho pasívnej legitimácie.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že pojem prevádzateľ tak, ako ho používa Občianky zákonník v
rámci právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v
ustanoveniach § 427 až § 431, tento nikde nedefinuje. Zákon č. 381/2001 Z.z. používa pojem
prevádzkovateľadefinujehoakofyzickúaleboprávnickúosobu,ktorámáprávnualebofaktickúmožnosť

disponovať s motorovým vozidlom. Súdna prax sa vysporiadala so skutočnosťou, že prevádzkovateľ
dopravnéhoprostriedkumôžeanemusíbyťtotožnýsosobouvlastníkačidržiteľa.Zozhodnýchvýpovedí
žalovaného 1/ a svedka F., aj z obsahu vyšetrovacieho spisu vo veci prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla, mal súd prvej inštancie preukázané, že v roku 2011 bolo vozidlo odňaté
zo sféry dispozície žalovaného 1/. Tento spočiatku dobrovoľne vypožičal motorové vozilo svedkovi F.,

ktorý mu ho doposiaľ nevrátil. Žalovaný 1/ nemal faktickú moc nad vozidlom. Z rovnakých dôkazov mal
súd prvej inštancie ďalej preukázané, že v čase, keď žalovaný 1/ odovzdával toto vozidlo svedkovi F.,
bolo poistené a taktiež to, že mu ho odovzdal so všetkými dokladmi. Nemal teda ani možnosť právne
disponovať s vozidlom. Je otázne, prečo žalovaný 1/ nekonal celých 5 rokov, zároveň je však nutné
poukázať na to, že aj keď sa konečne obrátil na orgány činné v trestnom konaní, trestné stíhanie bolo

zastavené s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom. Taktiež mohol využiť reivindikačnú žalobu,
avšak vzhľadom na skutočnosť, že svedok F. sa v tom čase zdržiaval na neznámom mieste, je otázna
jej úspešnosť a reálna vymožiteľnosť. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dal
za pravdu obrane žalovaného 1/ a dospel k záveru, že žalovaný 1/ nebol v čase dopravnej nehody
prevádzkovateľom motorového vozidla, hoci bol a doteraz je ako vlastník vedený v evidencii dopravného

inšpektorátu. Z tohto dôvodu nie je za vznik škody spôsobenej prevádzkou tohto motorového vozidla
zodpovedný. Vzhľadom na nedostatok jeho pasívnej legitimácie preto súd prvej inštancie žalobu voči
žalovanému 1/ zamietol.

7. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 CSP. Keďže žalovaný 1/ bol vo veci plne úspešný a súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu k nemu
zamietol, priznal mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % vo vzťahu k žalovanému 2/, voči ktorému bol
žalobca v celom rozsahu úspešný.8. V zákonnej lehote sa proti výroku I. tohto rozsudku odvolal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

9. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa žalobcu je právne relevantné, či bolo motorové vozidlo použité bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa. V tomto prípade je nutné zaoberať sa otázkou, akou formu sa snažil držiteľ - žalovaný 1/
- zabrániť používaniu motorového vozidla p. F., resp. aké všetky kroky uskutočnil preto, aby získal svoje

motorové vozidlo do faktickej moci naspäť. Žalovaný 1/ počas konania viackrát uviedol, že motorové
vozidlo dobrovoľne v roku 2011 zapožičal p. F.. Žalovaný 1/ podal trestné oznámenie na príslušné
orgány činné v trestnom konaní až v roku 2016, t.j. približne v rovnaký čas, kedy žalobca výzvou
zo dňa 15.6.2016 upovedomil o vzniku dopravnej nehody žalovaného 1/ a poučil ho zároveň o jeho
zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovanému 1/ bolo vozidlo
odňaté z dispozície ešte v roku 2011. Žalovaný 1/ sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní až v roku

2016 formou trestného oznámenia. Situáciu neriešil celých 5 rokov. Svojím konaním tak zároveň porušil
všeobecnú prevenčnú povinnosť oznamovať takéto skutočnosti orgánom činným v trestnom konaní a
rovnako tak aj príslušnej poisťovni v okamihu, kedy sa o nej dozvedel. Počas 5 rokov mal žalovaný
1/ dostatok času, aby využil všetky možnosti a získal tak motorové vozidla naspäť, nakoľko, ako jeho
zákonný vlastník, požíva širokú právnu ochranu v zmysle Občianskeho zákonníka.

10. Na pojednávaní zo dňa 3.6.2019 žalovaný 1/ a jeho právny zástupca len odkazovali na možné
varianty riešenia problému, no v skutočnosti podľa žalobcu žalovaný 1/ žiadnu z nich nevyužil. Žalobca
upozornil najmä na fakt, že chrániť vlastnícke právo by malo byť v prvom rade v záujme samotného
vlastníka. Žalovaný 1/ konal cielene a účelovo, aby sa vyhol povinnosti mu plniť, ktorá mu v zmysle

výzvy vyplývala, a obrátil sa na orgán činné v trestnom konaní až vtedy, keď bol upovedomený o svojej
povinnosti uhradiť poskytnuté poistné plnenie.

11. Žalobca ďalej upozornil na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. P. F. mal podľa slov žalovaného 1/
faktickú moc nad vozidlom a nakladal s ním ako s vlastným. Tak ako to vyplýva z bodu 39. napadnutého

rozhodnutia, súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciu žalovaného 1/ a v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ,,dal za pravdu obrane žalovaného 1/ a dospel jednoznačne k záveru, že žalovaný 1/nebol v
čase dopravnej nehody prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, hoci bol a doteraz je ako
vlastník vedený v evidencii dopravného inšpektorátu. Z tohto dôvodu nie je za vznik škody spôsobenej
prevádzkou tohto motorového vozidla zodpovedný“. Žalobca sa s týmto názorom súdu prvej inštancie

nestotožnil a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 70/1969 z 11.4.1969, sp. zn. 8 Cz 4/69 , z
ktorého vyplýva, že organizácia (prípadne aj občan), ktorá požičia občanovi motorové vozidlo, zostáva aj
naďalej prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou
povahou jeho prevádzky. Na jednej strane vzniká žalovanému 1/ povinnosť v zmysle ustanovenia §
3 ods. 1 zákona o PZP, ale na druhej strane je žalovaný 1/ zodpovedný za vzniknutú škodu hlavne

ako prevádzateľ motorového vozidla, a to na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 ods. 1
Občianskehozákonníka.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnéhoprostriedkupodľa
ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, a preto sa pre vznik tejto zodpovednosti nevyžaduje zavinené konanie.

12. Škoda na majetku poškodeného bola spôsobená v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou
prevádzky motorového vozidla (dopravnou nehodou). Objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je možné sa zbaviť len v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka.
Žalobca zastával presvedčenie, že dobrovoľné vydanie motorového vozidla tretej osobe nezbavuje jeho
držiteľa zodpovednosti plynúcej mu z ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. K naplneniu

liberačného dôvodu neprišlo, a preto žalovaný 1/ zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená vodičom
vozidla.

13. Žalobca nesúhlasil ďalej s napadnutým rozhodnutím v časti, v ktorej priznal žalovanému 1/ nárok
na náhradu trov konania 100 %. Žalobca konštatoval, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci a žalovanému 1/ by nemali byť priznané žiadne trovy. Upriamil pozornosť na § 257 CSP. Súd
prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko mu
z dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo nemal vo faktickej moci. Uvedené skutočnosti boli v
rámci konania preukazované tvrdeniami žalovaného 1/, svedeckou výpoveďou p. F. a odkazovaním navýsledok neúspešného trestného stíhania vo veci odcudzenia motorového vozidla. Žalobca akcentoval
najmä na tú skutočnosť, že v čase koncipovania žaloby vychádzal zo všeobecne dostupného Výpisu
z centrálnej evidencie motorových vozidiel, v zmysle ktorého žalovaný 1/ bol a stále je držiteľom

motorového vozidla. Taktiež žalobca akcentoval na neúspešné a ukončené trestné stíhanie pre skutok,
ktorý trestným činom nebol, rovnako tak na skutočnosť, že žalovaný 1/ dobrovoľne odovzdal svoje
motorové vozidlo tretej osobe a viac ako 5 rokov oň neprejavil záujem až do momentu, kedy mu
bolo oznámené, že sa v dôsledku dopravnej nehody zapríčinenej jeho motorovým vozidlo sa stáva
zodpovedný v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase podania

žaloby a ani počas konania žalovaný 1/ bez pochybností nepreukázal, že v čase dopravnej nehody nebol
držiteľom a prevádzateľom vozidla a že ho nezaťažovala povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie.
Práve takéto skutočnosti treba podľa mienky žalobcu považovať za okolnosti osobitného zreteľa a súd
by nemal žalovanému 1/ priznať nárok na náhradu trov konania.

14. Na tomto základe žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie

žalobe, resp. ho zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a prizná mu
náhradu trov prvoinštančného konania i odvolacieho konania.

15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

16. Podľa žalovaného 1/ nie sú naplnené dôvody odvolania žalobcu. S napadnutým rozsudkom sa
stotožnil.

17. Zopakoval, že vozidlo vypožičal svojmu vtedajšiemu spolupracovníkovi a dobrému priateľovi p. F..
Trestné oznámenie podal dňa 15.4.2016, t.j. časovo pred tým, ako mu bola doručená Výzva zo dňa

15.6.2016 spomínaná v odvolaní, a teda nikdy nebolo jeho snahou sa vyhýbať povinnostiam (napokon,
i na spomínanú výzvu bezodkladne reagoval a nezatajoval sa). Nie je teda pravdou tvrdenie žalobcu, že
konal v tomto prípade cielene a účelovo, aby sa vyhol povinnosti mu plniť. Podaniu trestného oznámenia
predchádzala dlhodobá snaha o vyriešenie situácie a dopátranie sa k vozidlu.

18.Niejepravdivýmtvrdeniežalobcu,žesituáciuneriešilcelých5rokov.P.F.boljehopriateľom,ktorému
požičal auto na jednu cestu do H.. Keďže mal dobré skúsenosti z minulosti s tým, že mu p. F. vždy auto
vrátil podľa dohody, veril, že to tak bude opäť. Keď mu ho ale po čase nevracal, snažil sa ho kontaktovať,
a to viacerými spôsobmi a opakovane, avšak bezúspešne. Nielenže on sám sa na neho nevedel
nakontaktovať, nepodarilo sa mu skontaktovať s ním ani prostredníctvom jeho rodinných príslušníkov.

Keď kontaktoval rodinu p. F., ani jeho rodinní príslušníci mu nevedeli povedať žiadne informácie o jeho
osobe, ani o tom, kde sa jeho auto nachádza. Teda aktívne riešil situáciu svojpomocne, a to opakovaným
kontaktovaním p. F. osobnou návštevou u neho doma či telefonicky, rovnako kontaktovaním jeho rodiny.
Bolototižodpočiatkuzrejmé,žekontaktovanieorgánovčinnýchvtrestnomkonanímunemusívzhľadom
na okolnosti priniesť želaný výsledok. Bol si ale vedomý, že keďže auto odovzdal dobrovoľne i s kľúčmi

a všetkými dokladmi, nebude skutok posudzovaný ako trestný čin krádeže a trestné stíhanie nebude
pre vyriešenie situácie efektívna cesta.

19. Rovnako rei vindikačnú žalobu nepodal, pretože vzhľadom na skutočnosť, že p. F.
sa v tom čase zdržiaval na neznámom mieste, bola a je otázna jej úspešnosť a reálna vymožiteľnosť.

20. Napokon, ako sa ukázalo, i samotné trestné stíhanie bolo zastavené s odôvodnením, že skutok nie je
trestným činom. H.tátne orgány dokonca po zastavení trestného konania vrátili vozidlo p. F.. Upozornil,
že už nebol v čase vzniku nehody prevádzateľom auta. Prevádzateľ vozidla v čase nehody bol p. F.,
ktorý sa dostal do tejto pozície dlhodobým faktickým používaním vozidla (už nie na základe zmluvy o

výpožičke vozidla, keďže táto bola uzatvorená iba „na jednu cestu do H.“) a uzatvorením povinného
zmluvného poistenia bez vedomia žalovaného (zjavne nie platného v čase dopravnej nehody), teda
faktickou i právnou dispozíciou s vozidlom, jeho výlučným a dlhodobým užívaním a platením poplatkov,
emisných a technických kontrol a pod. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.4.2006,
sp. zn. 8Co/162/2005. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že odovzdal spolu s vozidlom p. F. nielen kľúče, ale i

všetky doklady od auta, a teda stratil nielen faktickú moc nad vozidlom, ale i právnu.

21. Samotný p. F. na pojednávaní dňa 3.6.2019 uviedol, že žalovaný mu požičal i všetky doklady - veľký
aj malý technický, bielu aj zelenú kartu poistenia. Vyslovene p. F. uviedol, že sa o autoriadne staral, malo STK a emisnú kontrolu. Požičiaval ho len dôveryhodným osobám. Platil na neho i
poistky, dokonca poistenie prepísal na vlastnú osobu. Tiež uviedol, že počas celej doby so žalovaným
nebol v kontakte a že za užívanie vozidla mu nič nezaplatil.

22. Ako vyplýva z uvedeného, nemal v čase nehody ani faktickú možnosť, ani právnu možnosť
disponovať vozidlom, a teda nebol jeho prevádzateľom. Upozornil aj na uznesenie Ústavného súdu SR
zo 16.10.2018, sp. zn. III. ÚS 395/2018.

23. Následne žalovaný 1/ uviedol, že ak by ho napriek uvedenému odvolací súd posúdil ako
prevádzateľa, tak vyzdvihol, že ani pri vynaložení všetkého úsilia nemohol škode zabrániť, nemohol
zabrániť nehode, ktorá vznikla takmer tri roky po tom, čo vypožičal vozidlo na jednorazovú cestu do
H., pretože následne stratil akúkoľvek možnosť dispozície s vozidlom. P. F. užíval vozidlo po istom
čase neoprávnene, bez vedomia a súčasne proti jeho vôli, ktorý s tak dlhým užívaním vozidla p. F.
nikdy nesúhlasil a snažil sa dlhodobo a opakovane skontaktovať s ním, avšak bezvýsledne (je tiež

potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že p. F. bol jeho dlhoročným známym a vždy vozidlo v minulosti
vrátil, na čo sa odôvodnene mohol spoliehať, aspoň teda do určitého času). Podľa § 430 ods. 1 OZ
namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa. Z hľadiska zodpovednosti za škodu stačí, ak ide o jeden z oboch uvedených prípadov (R
3/1984), avšak v tomto konkrétnom prípade sú podľa žalovaného 1/ splnené obe podmienky.

24. Počas rokov 2011 až 2013 a ďalej, žiaľ nemal žiadnu vedomosť o tom, kde je auto ani o žiadnych
podstatných okolnostiach prevádzky vozidla. P. F. navyše umožnil použitie vozidla tretej osobe -
žalovanému 2/, ktorého nikdy predtým nevidel, vozidlo nepožičal ani nedal súhlas na jeho použitie.

25. Preto navrhol odvolaciemu súdu potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Uplatnil si i
náhradu trov odvolacieho konania.

26. V replike žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného 1/. Pridržal sa skôr vedenej argumentácie.

27. V duplike žalovaný 1/ rovnako odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.

28. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutom výroku I. podľa § 388 CSP zmeniť.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. až IV. a dopĺňací rozsudok napadnutý odvolaním
nebol, preto je v tomto rozsahu právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

30. Žalobca sa odvolaním nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že žalovaný

1/ nebol v čase vzniku dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým vznikla škoda.
Žalobca zastával opak, teda že žalovaný 1/ v čase vzniku dopravnej nehody bol prevádzkovateľom
motorového vozidla. Preto podľa žalobcu žalovaný 1/ zodpovedá popri žalovanom 2/.

31. Žalobcovi dáva odvolací súd za pravdu.

32. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým
vozidlom.

33. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 16.10.2018, sp. zn. III. ÚS 395/2018, konkretizoval,
že zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je „podmienená alternatívne buď právnym
panstvom nad motorovým vozidlom alebo faktickou možnosťou ním disponovať podľa § 3 ods. 1 zákona
o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu“.

34. Zároveň platí, že „vlastník, ktorý požičia motorové vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom
a tiež subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky. Namiesto
prevádzkovateľa by zodpovedal ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôliprevádzkovateľa“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.11.2007, sp. zn. 25 Cdo 2563/2005).
Totožný záver zastávala už i staršia judikatúra (na ktorú vhodne upozornil žalobca v odvolaní),
podľa ktorej „organizácia (prípadne občan), ktorá vypožičia fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva

prevádzkovateľom tohto motorového vozidla zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou
jeho prevádzky“ (R 70/1969, pričom, hoci sa jedná o staršie rozhodnutie, stále náleží do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu - pozri R 71/2018).

35. V konaní bolo súdom prvej inštancie zistené, že v roku 2011 žalovaný 1/ požičal svoje motorové

vozidlo svedkovi F. na cestu do H.. Dňa 1.11.2013 vznikla dopravná nehoda s týmto vozidlom, ktorú
žalovaný 2/ zavinil ako vodič. V roku 2016, t.j. po 5 rokoch od požičania motorového vozidla, podal
žalobca na svedka F. trestné oznámenie vo veci neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla.
Trestné stíhanie bolo orgánmi činnými v trestnom konaní zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom.SvedokF.žalovanému1/motorovévozidlodoposiaľnevrátil.Žalovaný1/bolajedoposiaľvedený
ako vlastník motorového vozidla.

36.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovaný1/odroku2011,odpožičaniamotorovéhovozidlasvedkovi
F., nemal faktickú a ani právnu moc nad svojim motorovým vozidlom. K právnej moci nad motorovým
vozidlom uviedol, že keď sa žalovaný 1/ obrátil na orgány činné v trestnom konaní, trestné stíhanie bolo
zastavené, pričom nemohol podľa súdu prvej inštancie využiť ani reivindikačnú žalobu vzhľadom na to,

že svedok F. sa zdržiaval na neznámom mieste a úspešnosť a vymožiteľnosť tejto žaloby bola potom
otázna.

37. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že je nutné na vec aplikovať
i závery vyššie uvedenej judikatúry. Ak žalovaný 1/ požičal svoje motorové vozidlo svedkovi F.,

nestratil postavenie prevádzkovateľa tohto motorového vozidla. Je síce pravdou, že stratil nad svojim
vozidlom faktickú možnosť disponovania (v tom zmysle, že fakticky nemohol vecou disponovať, lebo sa
nachádzala u svedka F.), lež nutné je zároveň dodať, že právnu možnosť dispozície so svojim vozidlom
nestratil (pritom, ako to bolo vyššie zdôraznené, zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je podmienená
alternatívne faktickou alebo právnou možnosť dispozície s motorovým vozidlom).

38. Žalovaný 1/ mohol so svojim motorovým vozidlom právne nakladať (napr. scudziť) i napriek tomu,
že ho požičal svedkovi F.. Mohol si toto vozidlo vyžiadať od uvedeného svedka späť i právnou cestou
(o tom ďalej).

39. Ak tak neučinil a zároveň do vzniku škody nepodnikol žiadne kroky na jeho znovuzískanie, musel
počítať i s možnosťou, že týmto vozidlom môže vzniknúť škoda, za ktorú bude zodpovedať ako
prevádzkovateľ vozidla. Za zodpovedný prístup nemožno označiť trestné oznámenie žalovaného 1/ po
5 rokoch od požičania motorového vozidla, keďže medzičasom, v roku 2013, vznikla jeho motorovým
vozidlom škoda.

40. Sám žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní tvrdil, že vozidlo požičal
svedkovi F. na jednu cestu do H.. Ako zdôrazňuje judikatúra, namiesto prevádzkovateľa by zodpovedal
ten, kto by dopravný prostriedok použil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. V tomto prípade,
ak žalovaný 1/ nepodnikol žiadne kroky na vrátenie svojho motorového vozidla v zmysle dohody, tak jeho

motorové vozidlo nebolo použité inou osobou bez jeho vedomia, resp. proti jeho vôli (keďže žalovaný
1/ mohol dôvodne predpokladať, že ak sa vozidlo nachádza u svedka F., ten ho môže užívať i spoločne
s inými osobami, ktorým to dovolí, ako sa to napokon stalo aj v prejednávanom prípade pri vzniku
dopravnej nehody). To však žalovaný mohol a mal zvrátiť viacerými spôsobmi. Jednak mohol podať
trestné oznámenie na svedka F. bezprostredne po uplynutí dohodnutého času požičania motorového

vozidla.Jednakmoholvýslovnezakázať(atak,abytobolovbudúcnostipreukázateľné)tomutosvedkovi
akékoľvek používanie tohto vozidla (lebo dohoda požičania vozidla bola jasná - iba cesta do H.). Jednak
sa mohol bezprostredne po uplynutí dohodnutého času požičania domáhať žalobou vrátenia svojho
vozidla, pričom tejto možnosti neuberá na váhe skutočnosť, že v tom čase sa žalovaný zdržiaval na
neznámom mieste (pričom nebolo v konaní preukázané, že svedok F. by bol v nejakom čase osobou

nezvestnou, a teda súd civilnom konaní disponuje zákonnými nástrojmi, ako by mohol konať i voči
neprítomnej osobe). Správne sa s týmto svedkom snažil skontaktovať a situáciu riešiť. Ak sa však
nemohol žalovaný 1/ so svedkom F. skontaktovať, ako to v konaní naznačoval, mal promptne reagovať
jedným z vyššie uvedených spôsobov a zároveň splniť zákonné povinnosti podľa zákona č. 8/2009 Z.z.o cestnej premávke. V zmysle § 116 ods. 16 bol povinný ako držiteľ vozidla oznámiť odcudzenie vozidla
najbližšiemu orgánu Policajného zboru. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) sa držiteľom vozidla rozumie osoba
zapísaná v osvedčení o evidencii časti I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná

v osvedčení o evidencii vydanom v cudzine]. V zmysle § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 3
mal ako držiteľ vozidla tiež povinnosť osobne oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla
na inú osobu, a to do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

41. Ak žiadnu z týchto možností a povinností žalovaný 1/ nenaplnil a zostal k predmetu svojho

vlastníckeho práva dlhodobo ľahostajný, tak fakticky súhlasil s tým, že požičanie jeho motorového
vozidla bude svedkom F. i naďalej trvať. No zároveň sa týmto nezbavil svojho statusu prevádzkovateľa
motorového vozidla. Žalovaný 1/, keďže držiteľom vozidla alebo vlastníkom jeho vozidla by sa nestal
niektoiný,nemalstrácaťzozreteľa,žejepovinnývzmysle§3ods.1zákonač.381/2001Z.z.opovinnom
zmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlauzavrieťpoistnú
zmluvu. Minimálne tento prejav zodpovednosti za prevádzku vozidla nad ktorým stratil faktickú moc je

nevyhnutnéodžalovaného1/požadovať. Natomničnemení,žesvedokF.tútopovinnosťzažalovaného
1/ plnil, pretože zjavne nie riadne.

42. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie je zrejmé, že kroky, ktoré žalovaný 1/ podnikol v záujme
vrátenia vozidla, ktoré požičal na jednu cestu boli urobené s odstupom niekoľkých rokov po tom, ako

malo byť vozidlo vrátené. Od času kedy malo byť vozidlo žalobcovi 1/ vrátené do času jeho aktívneho
záujmu o vrátenie vozidla bol žalovaný 1/ dlhodobo pasívny k svojim právam vlastníka vozidla, ale aj
k povinnostiam, ktoré z vlastníctva vozidla vyplývajú. Dlhodobá nedôvodná pasivita prevádzkovateľa
nevráteného vozidla po uplynutí lehoty na vrátenie vozidla ktoré požičal, nemôže byť považovaná za
situáciu, kedy je vozidlo používané bez súhlasu alebo proti vôli držiteľa vozidla. Preto neprichádza do

úvahyzbaveniesazodpovednostiprevádzkovateľazzmysle§430ods.1vetaprvá,takakoargumentuje
žalovaný 1/. Zároveň existencia právnej moci žalovaného 1/ nad vozidlom umožňuje záver o tom, že
žalovanýnestratilpostavenieprevádzkovateľavozidla,atýmanizodpovednosťztohovyplývajúcupodľa
ust. § 427 a nasl. OZ.

43. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie a žalobe aj
voči žalovanému 1/ vyhovel. V zmeňujúcom výroku zároveň konštatoval vzájomnú spojitosť medzi
povinnosťami uloženými obom žalovaným. Lehotu na splnenie tejto povinnosti odvolací súd určil podľa
§ 232 ods. 3 CSP na 30 dní, pretože rozsudok odvolacieho súdu je právoplatný doručením a zákonná
trojdňová lehota na splnenie povinnosti zaplatiť viac ako 10.000 eur by bola preto krátka.

44. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia voči žalovanému 1/bolo potrebné rozhodnúť nanovo i o náhrade
trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému 1/nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).