Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/298/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203616
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614203616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcu: W. O., D.. XX.XX.XXXX, N.
U.. D. XXXX/X, O., zastúpeného Advokátska kancelária Kurucová s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2,
Senica, proti žalovanému: R. S., D.. XX.XX.XXXX, N. O.. P.C. XXX/XX, O., zastúpenému JUDr. Ľubicou
Sopkovou, advokátkou, so sídlom Pribinova 3, Malacky, o zaplatenie 2.500 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 29. marca 2018, č.k. 6C/76/2016
- 152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.500 eur od 23.02.2014 do
zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vykonaným
dokazovanímmalzapreukázané,žežalovanýakoprenajímateľ uzavrelsospoločnosťouMINÁRIKspol.
s r.o. zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 01.08.2008, ktorej predmetom bol nájom nebytových
priestorov v Z. za účelom prevádzkovania predaja mäsa, mäsových výrobkov a potravín s doplnkovým

tovarom.Listomzodňa26.11.2013žalovanývypovedalnájomnývzťahbezuvedeniadôvodusdátumom
ukončenia nájmu 28.02.2014. Dňa 18.01.2014 bol spísaný zoznam hnuteľných vecí nazvaný ako
odpredaj zariadenia, na ktorom je uvedená cena 2.500 eur + 800 eur, na súpise je uvedené meno
žalobcu a žalovaného. Dňa 12.02.2014 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy
za odkúpenie veci v celkovej sume 3.300 eur, a to najneskôr do 22.02.2014. Vo výzve je uvedené, že
po ukončení nájmu zostali v predajni hnuteľné veci, ktoré vlastnícky patria W. O. ako fyzickej osobe.
Ďalej mal za preukázané, že žalobca podnikal od 31.05.1993 ako živnostník pod obchodným názvom

W. O. - F. s predmetom činnosti sprostredkovanie obchodu a nákup a predaj tovaru a od 29.09.1993 aj
maloobchod s mäsom a mäsovými výrobkami. A. M. G. čestne vyhlásil, že W. O. dal za protislužbu 2 ks
kompletné chladiace boxy s kompresormi a mäsiarskymi hákmi a 1 ks kuchynský klát. L.. A. G. zaslal
písomné svedectvo, že niekedy v rokoch 2002 a 2003 predal W. O. vyradený inventár pozostávajúci
zo starších regálov a mraziacich zariadení; za zariadenie zaplatil v hotovosti ako fyzická osoba fyzickej
osobe. Dňa 31.12.2013 bola vystavená fa č. XXXXXXX na odberateľa MINÁRIK spol. s r.o., splatná
dňa 07.01.2014, ktorou refakturoval žalovaný spotrebu el. energie za rok 2013 v sume 2.788,32 eur.

Žalovaný predložil len kópiu tejto faktúry, na ktorej je dole dopísané: súhlasím so započítaním a dva
podpisy, z toho jeden svedka. Zo záznamov v knihe, ktorú si viedla bývalá zamestnankyňa spoločnosti
MINÁRIK spol. s r.o. N. G., je zaznamenané, že 27.11.2013 EL. 100 eur, december 2013 Elektrika R.
400 eur, a 9.1.2014 N: 235 eur. Ďalej mal za preukázané, že svedkyňa N.I. G. spisovala dňa 18.01.2014zoznam vecí označený ako odpredaj zariadenia, pokračovala po ukončení nájmu firme MINÁRIK spol.
s r.o. v prevádzkovaní predajne a predmetné veci následne odkúpila od žalovaného za cenu 2.500 eur.
Za rok 2012 bola refakturovaná spotreba el. energie spoločnosti MINÁRIK spol. s r.o. v sume 1.079,10

eur, za rok 2011 v sume 864 eur a za rok 2010 v sume 1.167,10 eur. Uznesením OR PZ Malacky
zo dňa 02.11.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody, lebo bolo
zistené, že neznámy páchateľ v čase do 05.10.2016 z povaly rodinného domu č. XXX v obci Z. odcudzil
účtovníctvo v papierovej forme z podnikateľskej činnosti R. S., Z. XXX, L.P.: XXXXXXXX, a to za roky
2010 až 2014. Uznesením zo dňa 30.11.2016 bolo trestné stíhanie prerušené, pretože sa nepodarilo

zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Zistený skutkový stav posúdil
podľa § 588, § 488, § 489 a § 580 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď bola
preukázaná existencia dohody zo dňa 18.01.2014 o odpredaji zariadenia, a to vecí uvedených v súpise
zo dňa 18.01.2014 v cene 2.500 eur, pričom ako predávajúci vystupoval žalobca a kupujúci žalovaný.
Sám žalovaný potvrdil, že išlo o dohodu o odpredaji a existenciu tejto dohody nevyvrátila ani svedecká
výpoveď otca žalovaného. Na súpise vecí zo dňa 18.01.2014 je uvedené meno O. W., D.C. XX, O.

a tiež vo výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.02.2014 je žalovanému oznámené, že veci, na
odpredaji ktorých sa dohodli a ostali po ukončení nájmu v predajni, patria vlastnícky W. O. ako fyzickej
osobe. Svedkyňa N. G. potvrdila, že cena 2.500 eur bola dohodnutá za veci, ktoré sú na zozname, okrem
tých vyčiarknutých a tiež potvrdila, že cena mala byť uhradená do konca januára. Žalovaný kúpnu cenu
neuhradil. Obranu žalovaného o započítaní pohľadávky posúdil ako účelovú a uviedol, že k započítaniu

predmetnej pohľadávky s pohľadávkou žalovaného za dlžnú elektrickú energiu nedošlo z dôvodu, že
nejde o totožné subjekty záväzkových vzťahov; refakturácia za el. energiu je vystavená spoločnosti
MINÁRIK spol. s r.o., a nie žalobcovi. Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom - fyzickou osobou
a žalovaným. Konštatoval, že vo výpovedi otca žalovaného je viacero nepresností, a to ohľadom toho,
koľkokrát sa podpisoval žalobca na faktúru a aj ohľadom výpovede z nájmu, keď svedok uviedol, že

mu syn hovoril, že mu žalobca dlhuje za el. energiu, na čo mu mal svedok povedať, aby si preštudoval
nájomnú zmluvu a dal mu okamžitú výpoveď. Z predložených listín však vyplýva, že výpoveď z nájmu
bola daná bez dôvodu, a to listom zo dňa 26.11.2013, teda ešte pred vystavením spornej faktúry za
el. energiu. Svedok sa vyjadroval len k údajnému započítaniu, pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol.
Započítanie nebolo možné, keďže nešlo o vzájomné pohľadávky toho istého dlžníka a veriteľa. Navyše

existencia pohľadávky za el. energiu nebola v konaní ani riadne preukázaná. Žalobcovi priznal aj úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške odkedy bol žalovaný v omeškaní. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na

náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všetky právne úkony, ktoré
mali súvis s ukončením nájomného vzťahu a vysporiadaním vzájomných práv a povinností subjektov
záväzkového vzťahu, sa vždy uzatvárali medzi subjektmi, ktorých identifikácia svedčala v prospech

nájomcu z uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. obchodnej spoločnosti MINÁRIK
s.r.o., konajúcej prostredníctvom konateľa W. O. (žalobca) a R. S. (žalovaného). Ďalej namietal, že
tvrdenie žalobcu, že sprostredkovane cez N. G. uhradil cenu nájmu, sa mu nepodarilo dôkazne potvrdiť,
pretože predkladané záznamy z knihy nemajú charakter záväznosti, nie sú účtovným ani daňovým
podkladom, sú evidované rukou, bez uvedenia konkrétnej identifikácie prijímateľa a predmetnú knihu

bolo možné zostaviť resp. dopisovať do nej aj neskôr, teda aj v čase súdneho konania. Podľa tvrdenia
N. G. sú v knihe evidované aj údajné zálohy za spotrebovanú el. energiu, ale keďže žalovaný za
predchádzajúce vyúčtovacie obdobia nikdy nežiadal o zálohové platby za spotrebovanú energiu, je málo
pravdepodobné, že by sa k tomuto konaniu priklonil až po piatich rokoch trvania nájomného vzťahu.
Naviac pri sume 100 eur je uvedený podpis, pri sume 400 eur podpis absentuje a je nepravdepodobné,

že by pani G. žalovanému odovzdala tak vysokú sumu bez faktúry, príjmového dokladu či aspoň
podpis prijímateľa. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil rozsah vecí, ktoré v predmete nájmu zostali
a ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, určenie ich ceny a povahu právneho úkonu, ktorým došlo k
započítaniuvzájomnýchpohľadávokmedzistranami.Uviedol,žejepotrebnévymedziťvakompostavení
žalobca a žalovaný vystupovali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo vybavenie

predajne. Dňa 18.01.2014 sa do predajne dostavil žalovaný ako prenajímateľ s úmyslom uplatnenia
sankcie v zmysle čl. 5.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov za porušenie tejto zmluvy, keď žalobcom
nebola uhradená faktúra za nájomné za mesiac január 2014, a teda okamžitého ukončenia záväzkového
vzťahu s následným vysporiadaním vlastníckych práv k príslušenstvu predajne. Na druhej strane bolprítomný žalobca, ktorý potvrdil ukončenie nájomného vzťahu, ktorý navonok vystupoval ako konateľ
obchodnej spoločnosti MINÁRIK s.r.o., čo prejavom vôle smerujúcim k ukončeniu nájomného vzťahu aj
prejavil. Žalovaný teda nemal žiadne pochybnosti o tom, že koná so žalobcom ako konateľom uvedenej

obchodnej spoločnosti. Žalobca tvrdil, že príslušenstvo predajne, ktoré malo byť predmetom kúpnej
zmluvy, nadobudol ako fyzická osoba - nepodnikateľ, predmetné veci boli používané ako vybavenie
predajne a slúžili na výkon podnikateľskej činnosti MINÁRIK s.r.o. V priebehu konania sa pokúšal
o preukázanie skutočností, že predmetné veci sú v jeho osobnom vlastníctve, toto preukazoval až v
čase súdneho konania, pričom prvý raz to uviedol do predžalobnej výzvy až dňa 12.02.2014. V čase

uzatvárania kúpnej zmluvy žalovaný teda nemal a nemohol mať žiadnu vedomosť o tejto skutočnosti
a nepodarilo sa ju ani žalobcovi v konaní preukázať. Podľa jeho názoru preto dňa 18.01.2014 vstúpil
do negociačného procesu kúpnej zmluvy W. O. ako konateľ spoločnosti MINÁRIK s.r.o. Nesprávne
súd založil vedomosť žalovaného o povahe subjektu žalobcu ako predávajúceho - fyzickej osoby len
na podklade identifikácie subjektov v súpise vytvorenom N. G.. Poukázal na to, že predmetný súpis
nespĺňa náležitosti písomnej kúpnej zmluvy a nie je podpísaný žalobcom a žalovaným, spisovala ho

N. G., žalovaný je v ňom taktiež vymedzený len menom, priezviskom bez bližšej identifikácie napriek
tomu, že vystupoval ako samostatne zárobkovo činná osoba - podnikateľ. Z uvedeného nie je teda
možné vyvodiť dôkazne nevyvrátiteľný záver o povahe subjektov a rozhodnom právnom predpise,
ktorému mala byť kúpna zmluva podriadená. S poukazom na § 135a ods. 1 Obch. zákonníka namietal,
že základnou požiadavkou, kladenou na štatutárne orgány pri výkone svojej funkcie, je konanie s

odbornou starostlivosťou a vzhľadom na zákonom kladené kritériá na odbornú starostlivosť konateľa pri
výkone funkcie podľa jeho názoru konanie žalobcu nebolo konaním s odbornou starostlivosťou a jeho
konanie nemožno považovať za profesionálne. Žalobca nedostatočným spôsobom, neprofesionálne a
bez zváženia následkov svojho konania pristúpil k uzatváraniu kúpnej zmluvy. Zo strany žalobcu malo
byťjednoznačnepreukázané,vakomrozsahumázáujemnaodpredajivecíavakomprávnompostavení

bude vystupovať na strane predávajúceho. Nejednoznačnosť preukázania postavenia subjektov kúpnej
zmluvy, predovšetkým subjektu na strane predávajúceho, možno badať na konaní žalovaného, ktorý
pristúpil ku kompenzačnému prejavu smerujúcemu k započítaniu, keďže nemal žiadnu vedomosť o tom,
že na strane predávajúceho mal žalobca vôľu vystupovať ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Namietal
aj nesprávne vymedzenie predmetu kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobca si po spísaní zoznamu vecí

dodatočne zobral registračnú pokladňu, váhu, nárezový stroj a klát a žalobca so žalovaným upravili
kúpnu cenu na sumu 1.720 eur a N. G.L. vyškrtla tieto veci zo súpisu. Súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na úhradu sumy 2.500 eur, avšak bolo preukázané, že žalobca si časť vecí, ktoré mali byť
predmetom kúpnej zmluvy, sám zobral. Odobratie týchto vecí zo zoznamu potvrdili svedkovia L. S., N.
G.,ajsámžalobca.PokiaľN.G.následneodkúpilaspísanéveciodžalovanéhozakúpnucenu2.500eur,

ide o záväzkový vzťah, ktorý nie je predmetom sporu a výška kúpnej ceny dohodnutá medzi žalovaným
a treťou osobou nemôže byť určujúcim faktorom pre stanovenie výšky sumy, na ktorú žalovaného súd
zaviaže rozsudkom. Za spornú považoval aj otázku započítania vzájomných pohľadávok strán sporu
a sním spojené preukázanie podpisu na faktúre osvedčujúce vôľu započítať vzájomné pohľadávky.
Namietal, že pokiaľ by sa i súd prvej inštancie nestotožnil s jeho tvrdením, že došlo k platnej a účinnej

dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok, mal použiť ust. § 580 Obč. zákonníka, ktorý upravuje
započítanie jednostranným právnym úkonom. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné
pohľadávky, ktoré sú rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z
účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Ide o oprávnenie ktorejkoľvek zmluvnej strany a v
prejednávanej veci toto oprávnenie využil žalovaný. Zákonné započítanie je prípustné aj bez súhlasu

druhej strany, prejav vôle druhej strany, vrátane prejavu nesúhlasu, je pri započítaní irelevantný. Pokiaľ
by aj bola písomná forma (označená na faktúre) spochybňovaná, ústny prejav žalovaného bol viackrát
aj pred svedkami v predajni prejavený, čím žalovaný dostatočne jasne, zreteľne a určito navonok vyjadril
kompenzačný prejav. Následne sa ani nedomáhal nikdy úhrady faktúry za spotrebovanú elektrinu, keďže
podľa jeho názoru započítaním došlo k jej zániku. Pohľadávka žalobcu v rozsahu uplatňovanom v tomto

konaní bola započítaná, a teda zanikla.
3.Žalobcavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanéhonavrholnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy a svedecké výpovede. So žalovaným sa dohodol pred
svedkyňoupaniG.,ktoráspísalazáznamztejtodohody,zktoréhojepreukázané,žezariadeniapredával

ako fyzická osoba, za kúpnu senu 2.500 eur a taktiež bol spísaný zoznam predmetu kúpy. Už pri tejto
dohode žalovaný vedel, že zariadenie mu patrí ako fyzickej osobe a nie firme, čoho svedkom bola pani
G.. Žalovaný sa preto nemohol domnievať, že veci patria spoločnosti MINÁRIK spol. s r.o. a nemohol
žiadnu pohľadávku započítať s kúpnou cenou. Žalovaný nepreukázal, že mal voči spoločnosti MINÁRIKspol. s r.o. pohľadávku, nepredložil účtovníctvo, ani riadne vyúčtovanie ZSE za rok 2013, hoci mu
vystavil faktúry za spotrebu el. energie v sume 2.788,32 eur. Žalobca predložil faktúry za spotrebu el.
energie za predchádzajúce roky, z ktorých je zrejmé, že nikdy nemal takú vysokú spotrebu energie,

ako uviedol žalovaný. Preukázal aj platenie nájmu a elektriny, čo potvrdila pani G.. K výpovedi otca
žalovaného uviedol, že svedok vypovedal v rozpore s výpoveďou a písomným vyjadrením žalovaného,
keďžalovanýtvrdil,žemalpodpísaťjednufaktúruazobraťsijuasvedokuviedol,žemalfaktúrupodpísať
len raz a dať si ju do vrecka a následne svoju výpoveď zmenil a uviedol, že boli dve faktúry, z ktorých
si nechal jednu žalobca a druhú žalovaný; svedok nevedel uviesť aká bola suma na faktúre, o akú

faktúru išlo a s akou sumou sa mala započítať a prečo. Svedok tiež tvrdil, že pri dohadovaní ceny
za hnuteľné veci bol prítomný i s pani G. a následne uviedol, že pani G. tam nebola. Poukázal aj na
rozpory vo výpovediach žalovaného, keď tvrdil, že dňom 18.01.2014 bol nájom ukončený po vzájomnej
dohodeúčastníkov,avšakbolapredloženápísomnávýpoveďzodňa26.11.2013odžalovaného,zaslaná
spoločnosti MINÁRIK spol. s r.o., na ktorej uviedol dátum ukončenia nájomného vzťahu 28.02.2014.
Žalovaný tiež uviedol, že k ukončeniu nájomného vzťahu prišlo z dôvodu nezaplatenia nájomného a el.

energie, ale toto tvrdenie sa preukázalo ako nepravdivé, keďže nájomný vzťah zanikol výpoveďou danou
žalovaným spoločnosti MINÁRIK s.r.o. ešte pred vystavením faktúr na zaplatenie nájmu a elektriny.
Nezaplatenie týchto faktúr teda nemohlo byť dôvodom na ukončenie nájomnej zmluvy. Poukázal na
to, že svedkyňa G. potvrdila jeho tvrdenia a tým vyvrátila tvrdenia žalovaného, že by bola kúpna cena
znížená alebo započítaná. Taktiež vedela, že tieto veci si priniesol z predchádzajúcej predajne a patrili

mu ako fyzickej osobe.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojom odvolaní a poukázal na to,
že medzi spoločnosťou DENO s.r.o., ktorej bol žalovaný jediným spoločníkom i konateľom, a N. G.
prebiehal na Okresnom súde Senica súdny spor z dôvodu nezaplatenia nájomného pani G. a z toho
dôvodu považuje jej svedectvo za zaujaté a neobjektívne. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou

nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal napriek tomu, že žalovaný na ňu upozornil. Žalobca si
podľa jeho názoru viaceré skutočnosti a podrobnosti ich dohôd nepamätá z dôvodu, že vždy bol pod
vplyvom alkoholu.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení
a namietal, že tvrdenia žalovaného o tom, že by si nepamätal a vždy bol pod vplyvom alkoholu,

sú klamstvom. Ďalej uviedol, že svedkyňa nemala dôvod klamať a žalovaný ju navrhol vypočuť na
pojednávaní dňa 28.02.2017, kedy už prebiehal spor medzi žalovaným a svedkyňou, pričom ju navrhol
vypočuť už v odpore zo dňa 23.06.2015, pričom podľa priloženého rozsudku jej dal žalovaný výpoveď
z nájmu dňa 15.06.2015 z dôvodu neplatenia nájomného. Keďže svedkyňa nepotvrdila skutočnosti
uvádzané žalovaným, začal jej výpoveď spochybňovať, čo žalobca považuje za účelové.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 2.500 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia kúpnej ceny hnuteľných vecí
tvoriacich zariadenie predajne a spísaných v zozname zo dňa 18.01.2014; vykonané dôkazy vyhodnotil

v súlade s ust. § 191 C.s.p. a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď
vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov sporových
strán vyplynuli najavo. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval
príslušné ustanovenia Obč. zákonníka a dospel k správnym záverom že v konaní bola preukázaná
existencia dohody o kúpe vecí spísaných na zozname zo dňa 18.01.2014, pri ktorej ako predávajúci

vystupoval žalobca a kupujúci žalovaný a nedošlo k započítaniu pohľadávky žalobcu s pohľadávkou
žalovaného za dlžnú elektrickú energiu, keďže nešlo o vzájomné pohľadávky toho istého dlžníka a
veriteľa a existencia pohľadávky za el. energiu nebola v konaní riadne preukázaná. Svoje zistenia a
závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. a vysporiadal sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými

relevantnými argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

8. Žalovaný vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti zopakoval svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a vdostatočnom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto
ohľade za presvedčivé. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za

správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v konaní bola
preukázaná existencia dohody zo dňa 18.01.2014 o odpredaji zariadenia, ktoré tvorili hnuteľné veci

uvedené v súpise zo dňa 18.01.2014, keď uzavretie tejto dohody potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi.
Žalovaný tvrdil, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy žalobca vystupoval ako konateľ spoločnosti MINÁRIK
s.r.o., ktorá bola nájomcom nebytových priestorov prenajatých tejto spoločnosti žalovaným zmluvou o
nájme nebytových priestorov zo dňa 01.08.2008; že vzhľadom na to, že žalobca si niektoré z hnuteľných
vecí z priestorov odniesol, dohodli sa na znížení pôvodnej dohodnutej sumy na sumu 1.720 eur a že sa
dohodli aj na započítaní kúpnej ceny za predané hnuteľné veci s pohľadávkou žalovaného, vyplývajúcej

z faktúry za el. energiu. Uvedené tvrdenia však žalovaný v konaní nepreukázal.

10. V konaní nebolo sporné medzi stranami, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli
hnuteľné veci tvoriace zariadenie predajne mäsa a mäsových výrobkov, došlo v súvislosti s ukončením
nájmu nebytových priestorov na základe zmluvy uzavretej dňa 01.08.2008 medzi spoločnosťou

MINÁRIKspol.sr.o.akonájomcomažalovanýmakoprenajímateľom,atovýpoveďoužalovanéholistom
zo dňa 26.11.2013. Nesporné je tiež, že žalobca bol konateľom spoločnosti MINÁRIK spol. s r.o., ktorá
bola nájomcom predmetných nebytových priestorov a prevádzkovala v nich predajňu mäsa a mäsových
výrobkov a k uzavretiu kúpnej zmluvy o odpredaní zariadenia došlo v ústnej forme v tejto predajmi.
Pri posudzovaní právneho postavenia žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemožno však vychádzať

len z týchto skutočností, keď pri uzatvorení ústnej kúpnej zmluvy bol svedkyňou N. G. spísaný súpis
hnuteľných vecí, ktorý i keď nespĺňa náležitosti písomnej kúpnej zmluvy, bol vyhotovený v prítomnosti
žalobcu aj žalovaného a na ktorom nie je uvedená spoločnosť MINÁRIK spol. s r.o., ktorá bola nájomcom
nebytových priestorov, ale je uvedené len meno, priezvisko a adresa žalobcu a taktiež žalovaného.
Vzhľadom na obsah tohto súpisu hnuteľných vecí, spísaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy, na ktorom

na rozdiel od zmluvy o nájme nebytových priestorov nie je uvedená spoločnosť, ktorá bola ich nájomcom
a ktorej konateľom bol žalobca, ale je v nej uvedené meno, priezvisko a bydlisko žalobcu ako fyzickej
osoby, odvolací súd dospel k záveru, že týmto súpisom hnuteľných vecí v spojení s čestným vyhlásením
M. G. a písomným svedectvom L.. A. G., predloženými žalobcom, a taktiež v spojení s výpoveďou
svedkyne N. G. bolo preukázané, že žalobca pri uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným vystupoval ako

fyzická osoba. Svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi potvrdila, že zariadenie predajne si žalobca doniesol
z predchádzajúcej prevádzky a toto bolo doplnené policami, ktoré vyrobil žalobca. Medzi stranami
tiež nebolo sporné, že po spísaní zoznamu si žalobca dodatočne zobral registračnú pokladňu, váhu,
nárezový stroj a klát, na základe čoho svedkyňa N. G. vyškrtla tieto veci zo súpisu, čo vyplýva aj z
predloženého písomného súpisu, na ktorom sú tieto veci prečiarknuté, avšak predajná cena v ňom

uvedená v sume 2.500 eur nie je v písomnom súpise prepísaná ani prečiarknutá a žalovaný v konaní
nepreukázal svoje tvrdenie, že by sa strany dohodli na znížení tejto kúpnej ceny na sumu 1.720 eur.
Svedkyňa N. G. vo svojej výpovedi potvrdila, že suma 2.500 eur bola dohodnutá bez vecí, ktoré sú v
súpise vyčiarknuté.

11. Nedôvodne žalovaný tiež namieta, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním s pohľadávkou
žalovaného za spotrebovanú el. energiu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že
existencia tejto pohľadávky žalovaného v konaní nebola preukázaná, keď existenciu tejto pohľadávky
žalovaného nemožno považovať za preukázanú len na základe ním predloženej kópie faktúry č.
2013076 zo dňa 31.12.2013. Z textu uvedeného na predloženej kópii faktúry „súhlasím so započítaním“

nie je zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky a v akej výške mali byť predmetom dohody strán o
započítaní. Týmto listinným dôkazom nebolo preto preukázané uzavretie platnej dohody medzi stranami
o započítaní pohľadávky žalobcu s pohľadávkou žalovaného a táto skutočnosť nebola preukázaná ani
výpoveďou svedka L. S., otca žalovaného, pričom odvolací súd sa stotožnil aj s názorom o existencii
viacerých rozporov vo výpovedi svedka, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia

a aj žalobca vo svojom vyjadrení. Jednostranné započítanie pohľadávok nevyžaduje súhlas druhého
účastníka a možno ho vykonať aj proti jeho vôli, avšak vyžaduje právny úkon niektorého z účastníkov
adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke druhého účastníka. Vykonanie takéhoto právneho úkonužalovaným v konaní nebolo preukázané. Svedkyňa N. G. potvrdila, že žalovaný sľúbil, že zaplatí za
zariadeniežalobcovidokoncajanuára2013sumu2.500eurazapočítanievzájomnýchpohľadávokstrán
jednostranným započítaním na základe právneho úkonu žalovaného adresovaného žalobcovi nebolo

preukázané ani svedeckou výpoveďou svedka L. S., keďže svedok na otázku o akú sumu započítania
malo ísť, nevedel uviesť presnú sumu a aj vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi ohľadne podpisovania
faktúry žalobcom, výpovede z nájmu a aj prítomnosti svedkyne G. na tomto stretnutí. Okrem toho v
konaní sú rozporné aj tvrdenia samotného žalovaného ohľadne započítania vzájomných pohľadávok
so žalobcom, keď podľa jeho tvrdení v odpore proti platobnému rozkazu k započítaniu pohľadávok

malo dôjsť na základe dohody strán, pričom predmetom započítania mala byť jeho pohľadávka v sume
3.023,32 eur, pozostávajúca z nezaplateného nájomného za mesiac január 2014 v sume 235 eur a
spotrebyelektrikyzarok2013vsume2.788,32euranáslednevkonanítvrdil,žepredmetomzapočítania
mala byť len jeho pohľadávka za spotrebu elektriky.

12. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné námietky žalovaného, týkajúce sa zaujatosti svedkyne N.

G. a neobjektívnosti jej svedectva z dôvodu vedenia súdneho sporu medzi svedkyňou a žalovaným,
keď sám žalovaný navrhol výsluch tejto svedkyne už v odpore proti platobnému rozkazu a taktiež
aj na pojednávaní dňa 28.02.2017, na ktorom zároveň uviedol, že medzi ním a svedkyňou prebieha
súdny spor. Vzhľadom na to, že žalovaný aj v čase vedenia súdneho sporu so svedkyňou navrhol jej
výsluch, odvolací súd posúdil jeho námietky týkajúce sa zaujatosti svedkyne ako účelové, keď svedkyňa

nepotvrdila jeho tvrdenia.

13.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeobsahodvolania žalovanéhoniejespôsobilý
spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
a 2 ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).