Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/149/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219210485
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7219210485.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti U. Q. nar. XX.X.XXXX a Y. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice deti rodičov A. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. XXX zastúpenej
JUDr. Karin Juhásovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Húskovej 19 a Ing. V. Q. nar. X.X.XXXX

bývajúceho v S. na X. X zastúpeného JUDr. Ingrid Repkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na
Ružovej 33 v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
19.11.2021 č.k. 19P/167/2019-618 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, aby dočasne, a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu na zmenu úpravy rodičovských
práv a povinností, zveril maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti, otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého sumou vo výške 450 Eur a upravil styk otca s maloletým.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia považuje za nedôvodný, pričom žiadnym spôsobom neosvedčila naliehavosť zásahu súdu
formou neodkladného opatrenia. Aj keď je matka presvedčená o potrebe a vhodnosti zverenia
maloletého do jej osobnej starostlivosti, samo o sebe to nie je dostatočným dôvodom pre vyhovenie
návrhu. V predmetnom návrhu poukazuje na skutočnosť, že sám maloletý chce u nej zostávať dlhšie
a preferuje zverenie do osobnej starostlivosti matky. Aj keď má maloletý právo slobodne sa vyjadriť
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, s prihliadnutím na vek, rozumovú, aj emocionálnu vyspelosť

maloletého, konečné hodnotenie o tom, čo je a čo nie je v jeho záujme prináleží súdu. Rozsudkom
vo veci samej z 28.7.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
29.10.2021 skonštatoval, že zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je
v jeho najlepšom záujme. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemá za osvedčené,
že by záujmy maloletého, jeho zdravie či život boli ohrozené tak, aby to vyžadovalo bezodkladný
zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletému je

upravený rozsudkom súdu vo veci samej, pričom matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčila, že takto realizovaná striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov ohrozuje zdravie alebo
život maloletého.

3. Proti tomuto uzneseniu podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 62 ods. 1 CMP
a § 365 písm. e/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu

a zároveň upravil styk s maloletým RiD. každý nepárny víkend v mesiaci v čase od piatku 19.00 hod.
do nedele 19.00 hod. Matka je povinná v určenom čase maloletého Y. otcovi odovzdať v mieste jejbydliska a ten je povinný ho matke v dohodnutom čase na tom istom mieste vrátiť. Odvolanie odôvodnila
tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a súčasne nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázala na zdravotné problémy

maloletého Y.alúdočného charakteru a zrejme aj psychické problémy. Súčasne uvádza, že maloletý
dlhodobopreferujezvereniedojejosobnejstarostlivosti,pričomvdôsledkuprezentovaniasvojhonázoru
je vystavovaný psychickému tlaku zo strany otca, pretože svoj názor je nútený pred otcom neustále
obhajovať. Podotýka, že dôkaz ohľadne zdravotného stavu nemohla zabezpečiť, pretože bola viackrát
otcom upodozrievaná, že s maloletým Y. manipuluje. Napriek tomu, že súd prvej inštancie uviedol, že

maloletý Y. má právo vyjadriť sa ku všetkým veciam, ktoré sa ho týkajú, je paradoxné, že napriek ňou
navrhnutému dôkazu nepožiadal kolízneho opatrovníka o výsluch maloletého Y. a teda jeho názor v
tomto konaní vôbec nebol zisťovaný. V ďalšom uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
ustanovenie § 325 ods. 1 CSP, pretože sa dôsledne nevysporiadal so skutočnosťou, že bez nariadenia
neodkladného opatrenia môže byť fyzické a psychické zdravie maloletého Y. vážne ohrozené alebo
narušené. Uviedla, že dieťa má dlhodobo zdravotné problémy a to žalúdočného charakteru, sťažuje sa

na bolesti brucha, vracia. S maloletým absolvovala niekoľko návštev v ambulancii u gastroenterológa,
avšakzatiaľnebolamaloletémustanovenážiadnadiagnóza.Napriektomuzdravotnéproblémyudieťaťa
pretrvávajú. Navrhla i výsluch maloletého kolíznym opatrovníkom aj z dôvodu, že má vážne dôvody
o jeho psychické zdravie, pretože v gastroenterologickej ambulancii bola upozornená, že problémy
maloletého môžu byť aj psychického charakteru. Má podozrenie, že synove problémy sú spôsobené

najmä nátlakom zo strany otca, ktorý od maloletého Y. neustále vyžaduje zdôvodnenie, prečo chce
zostať v domácnosti matky dlhšie, po čom nasleduje konfrontácia otca so synom, ktorú dieťa nezvláda.
Pokiaľ maloletý Y. otcovi oznámi, že chce zostať u nej dlhšie, s čím ho otec konfrontuje, následne
otec maloletému opakovane volá na mobilný telefón v niekoľkominútových intervaloch a dožaduje sa
odpovede, či si to nerozmyslel, prípadne denno-denne prichádza pred školu, či do jeho triedy a opätovne

konfrontujemaloletéhoavyžadujeodnehouvádzaniedôvodovjehorozhodnutia.Jetedaevidentné,žev
dôsledku tohto konania zo strany otca môže byť dieťa pod obrovským psychickým tlakom. Z uvedeného
vyplýva, že fyzické ako aj psychické zdravie maloletého Y. je evidentne ohrozené, preto bezodkladný
zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia sa javil byť nevyhnutný. Naliehavosť bola daná
najmä prezentovaným zhoršeným zdravotným stavom maloletého Y., ako aj jeho psychického stavu v

dôsledku neustáleho stresu, čo však súd v dôsledku nevykonania navrhovaného dôkazu ani nemohol
verifikovať. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec aj s poukazom na článok 5
Zákona o rodine, pretože nesporne nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby pred stretnutím s otcom a
počas pobytu u neho pociťovalo stres, úzkosť žalúdočnú nervozitu. Má za to, že nesprávne aplikoval
vyššie citované zákonné ustanovenie, pretože záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje aj duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia osvedčila, že je nevyhnutne potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého
Y. z dôvodov ohrozenia jeho práv, ktorého duševný, telesný a citový vývin je v prostredí u otca ohrozený
a aj s poukazom na vystavovanie dieťaťa testu lojality zo strany otca a následného vytvárania pocitu

viny, čo rozhodne nie je v najlepšom záujme maloletého.

4. Postupom podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP, odvolací súd umožnil otcovi a kolíznemu opatrovníkovi
vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu matky.

5. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.10. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že matka v návrhu

neosvedčilanaliehavosťpredbežnejúpravypomerov,aninebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy
maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia a to jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia veci o zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. 19P/167/2019.

11. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych ustanovení, pričom starostlivo
prihliadal na všetky relevantné skutočnosti, vrátane toho, čo uviedla matka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a jeho odôvodnenie rozhodnutia spĺňa náležitosti v zmysle § 236 CSP, je
presvedčivé, pričom odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že vo veci maloletých detí Y. a U. prebiehalo na Okresnom
súde Košice II konanie o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností, ktoré začalo na návrh matky,
ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 14P/124/2016 zo dňa 12.12.2017 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.12.2018 tak, že maloletý Y. sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky, úpravy styku otca s maloletým Y.om, pričom otec by bol povinný prispievať na

výživu maloletého U. sumou 500 Eur mesačne a maloletého Y. sumou 600 Eur mesačne. Pôvodnou
úpravou rodičovských práv a povinností boli obe maloleté deti na čas po rozvode zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch a otec bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletého U. vo výške 350 Eur mesačne a maloletého Y. vo výške 300 Eur mesačne. Podaný návrh
matka odôvodnila tým, že u maloletého Y. si všimla, že pri striedavej starostlivosti trpí a má za to, že ju

nesie ťažko, nakoľko je na ňu naviazaný, nie je natoľko samostatný ako jeho starší brat a potrebuje viac
pozornosti a záujmu, čo sa mu v domácnosti otca nedostáva. Nadobudla presvedčenie, že striedavá
starostlivosť nie je v záujme maloletého Y.. Návrhom zo dňa 28.4.2020 sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by maloleté deti boli dočasne zverené do jej osobnej starostlivosti,
upravený styk otca s maloletými deťmi, pričom otec by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého

U. sumou 800 Eur mesačne a maloletého Y. sumou 600 Eur mesačne. Súd prvej inštancie uznesením z
2.6.2020 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že matka neosvedčila
naliehavosť neodkladného zásahu do úpravy rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na situáciu v
rodine súd uložil rodičom povinnosť spolupracovať s Centrom pre deti a rodinu. Zo správy kolízneho
opatrovníka o realizácii opatrení vyplynulo, že tieto prebiehali v období jún a júl 2020 a boli zamerané

na priblíženie aktuálnej situácie v rodine a hľadanie príčin vzniknutých problémov v medziľudských
vzťahoch. Okrem individuálnych psychologických konzultácií s maloletými deťmi a rodičmi prebehli aj
telefonické konzultácie týkajúce sa aktuálnej situácie v rodine. Zo správy vyplynulo i to, že maloletý Y.
pôsobil smutne a znudene, bolo viditeľné jeho citlivejšie prežívanie celého procesu rozvodu rodičov,
s ktorým nebol vnútorne stotožnený. Vyjadroval sklamanie, že ho ľudia neberú vážne, spochybňujú

úprimnosť jeho rozhodnutí. Spomínal aj problémy so spánkom. Z vyjadrení bolo možné vnímať, že má
rád oboch rodičov a nikomu z nich nechce ublížiť. Maloletý Y. bol výrazne traumatizovaný rozchodom
rodičov. Následne v priebehu konania neodkladným opatrením bol maloletý U. zverený do osobnej
starostlivosti otca z dôvodu, že sa u neho nerealizovala striedavá osobná starostlivosť od leta 2019.
Rozsudkom Okresný súd Košice II č.k. 19P/167/2019-314 z 28.7.2020 zmenil rozsudok Okresného

súdu Košice II č.k. 14P/124/2016-184 z 12.12.2017 tak, že maloletého U. zveril do osobnej starostlivosti
otca a matku zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne. Návrh matky na zmenu
úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom zamietol. Z uvedeného vyplýva, že u
maloletého Y. sa mala naďalej realizovať striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. V priebehu
odvolacieho konania matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2020

a žiadala zveriť maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti do právoplatného rozhodnutia. V návrhu
opakovane poukazovala, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého Y., ktorý je
z rozhodnutia súdu veľmi sklamaný. Maloletý Y. odmietal ísť do domácnosti otca a odmieta opustiť
domácnosť matky. V priebehu odvolacieho konania podal aj otec návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe ktorého by bol maloletý Y. zverený do jeho osobnej starostlivosti a upravený

styk matky s maloletým dieťaťom. Súčasne by bola zaviazaná prispievať na jeho výživu minimálnym
výživným. Okresný súd Košice II uznesením z 23.11.2020 ( právoplatným dňa 29.12.2020 ) návrh matky
a otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Košiciach č.k. 8CoP/55/2021-535
z 29.10.2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že je v záujmemaloletého Y. jeho ponechanie v striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože matka vzhľadom
na závery vykonaného dokazovania nie je spôsobilá výlučnou starostlivosťou naplniť všetky vývinové
potreby maloletého. Zároveň identifikoval riziko narušenia citových väzieb maloletého s otcom, ak

by bol vo výlučnej starostlivosti matky. Poukázal na vôľu maloletého Y. prezentovanú pred kolíznym
opatrovníkom s tým, že konečné hodnotenie, prípadné posúdenie záujmov maloletého dieťaťa patrí
súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej
veci vhodné a čo nie. Poukázal i na to, že maloletý Y. doteraz citovo nespracoval rozchod rodičov a
skutočnosť, že zo strany matky je vystavovaný testu lojality, názoru maloletého Y. nemožno pripísať takú

relevanciu ako názoru staršieho brata U.. Následne po vyhlásení potvrdzujúceho rozsudku Krajským
súdom v Košiciach sa matka dňa 14.11.2019 opäť domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý
súd prvej inštancie zamietol a ktoré uznesenie je predmetom teraz prebiehajúceho odvolacieho konania.

13. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva, že zistené skutočnosti nepreukazujú
naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Matka

neosvedčila naliehavosť tejto potreby danej záujmom maloletého dieťaťa. Pre vyhovenie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia totiž musí byť navrhovateľom hodnoverne osvedčená dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o neodkladnom opatrení
je konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (bezodkladná) a účinná úprava

pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym
rozhodnutímvoveci.Nepredstavujesamoosebevýsledokprocesu,vpriebehuktoréhobysúdzvažoval,
aké dôkazy vykoná a ako bude vykonané dôkazy hodnotiť, a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Preto
sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a listinách predložených navrhovateľom,

prípadne inými účastníkmi konania.

14. Matka v odvolaní namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a opäť potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňuje zdravotným stavom maloletého dieťaťa, ktoré má trpieť
gastroenterologickými ťažkosťami. Odvolací súd nespochybňuje matkou uvádzané zdravotné problémy

maloletého, avšak tvrdenie, že príčinou týchto stavov je realizácia striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, je len jej tvrdením, ktoré nebolo preukázané relevantnými dôkazmi. Teda k námietke matky
vo vzťahu k zhoršeniu psychického i fyzického stavu maloletého odvolací súd uvádza, že matka
hodnoverným spôsobom nepreukázala, že striedavá osobná starostlivosť u maloletého predstavuje
pre syna zdravotné riziko a uvedené tvrdenie matky nebolo potvrdené ani z výsledkov vykonaného

dokazovania v konaní vo veci samej. Z týchto dôvodov odôvodnenie potreby zmeny aktuálne platnej
úpravy rodičovských práv a povinností nebolo dôvodné. Navyše, matka dlhodobo otca obviňuje z
nevhodného nátlaku na maloletého, avšak tieto skutočnosti už boli súdmi preskúmané v konaní vo
veci samej, výsledkom ktorého bolo potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a to rozsudok č.k.
19P/167/2019 - 314 z 28.7.2020.

15. K matkou namietanému pochybeniu súdu, že maloletý nebol po podaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vypočutý kolíznym opatrovníkom a teda nemohol slobodne vyjadriť svoj názor
poznamenáva, že maloletý bol vypočutý kolíznym opatrovníkom počas konania, z ktorého jednoznačne
vyplynulo traumatizovanie maloletého spôsobené rozchodom rodičov a s tým súvisiacimi situáciami.

Zároveň je však potrebné podotknúť, že súčinnosť kolízneho opatrovníka a ním vykonaný výsluch
maloletého dieťaťa je len jedným z mnohých dôkazov, ktoré súd v rámci konania vo veci starostlivosti
súdu o maloletého zohľadňuje. Odvolací súd si dovolí nesúhlasiť s názorom matky, že zdravotným
stavomaproblémamimaloletéhosasúdnezaoberaldôvodiac,ženebolvypočutý.Právenaopak,taksúd
prvej inštancie, odvolací súd, kolízny opatrovník, ako aj psychológovia sa od podania návrhu na začatie

konania vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností intenzívne zaoberali problémami v rodine
maloletého a snažili sa poradenstvom prispieť k stabilizácii rodinných pomerov. To, že daná úprava nie
je v súlade s predstavami matky neznamená, že súd nekoná v najlepšom záujme maloletého len preto,
že jeho rozhodnutie nekorešponduje s názorom matky. Neschopnosť matky prijať rozhodnutia súdov má
vplyv na nestabilitu výchovného prostredia dieťaťa, ktoré vníma na vedomej alebo nevedomej úrovni

a tým môže byť ohrozený jeho zdravý fyzický aj psychický vývin. Odvolací súd záverom zdôrazňuje,
že sú to primárne rodičia a ich vzájomné správanie, ktoré ovplyvňuje emocionálny stav maloletého Y.,
počínajúc jeho psychickými problémami prejavujúcimi sa už aj fyzického ťažkosťami.16. Stručne zosumarizovanou chronológiou podaní matky a vychádzajúc z jej aktuálneho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania možno ustáliť, že k zmene situácie v rodine

maloletého nedošlo. Obaja rodičia majú na základe zistených skutočností predpoklady na zabezpečenie
starostlivosti o maloletého. Problémom je však konfliktný napätý vzťah rodičov k sebe navzájom,
ich vzájomné obviňovanie a napádanie ohľadne nedostatočného zabezpečovania starostlivosti o
maloletého, či nevhodného zabezpečovania tejto starostlivosti, resp. nátlaku zo strany rodičov. Rodičia
odlišne hodnotia tie isté situácie týkajúce sa ich dieťaťa a vzájomne sa vylučujú z výkonu rodičovských

práv. Matka svoje návrhy na nariadenie neodkladných opatrení za každým odôvodňuje obavou o
psychické zdravie maloletého, ktorý má byť traumatizovaný otcom, avšak odmieta prijať, že dieťa je
v prvom rade traumatizované samotným konaním oboch rodičov, konfliktným vzťahom medzi nimi a
tým, že je vystavené konfliktu lojality. Matka opakovane poukazuje na nátlakové konanie otca voči
maloletému dieťaťu, avšak ide len o tvrdenie matky a vyvstáva otázka, či dieťa nie je počas pobytu
u matky ovplyvňované a nabádané k takémuto postoju voči otcovi. Zo správy kolízneho opatrovníka,

resp. výsluchu maloletého neboli zaznamenané jeho negatívne postoje k niektorému z rodičov, maloletý
sa vyjadril, že oboch rodičov má rád a nechce im ublížiť, a preto súčasná úprava rodičovských práv
a povinností k maloletému je dostatočná a zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa s prihliadnutím na jeho
vývinové potreby.

17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, pričom podľa odseku 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v tejto časti a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil
ďalšie dôvody.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).