Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 23, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2CdoGp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202985
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6720202985.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: mal. F. X., nar. J., trvale bytom
B., zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Zvolene, oddelenie
sociálnoprávnej kurately, dieťa matky: E. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., občianka Slovenskej
republiky,zastúpená:Brázdil&Brázdilováadvokátskakancelárias.r.o.,sosídlomTrhová992/1,Zvolen,
IČO: 50 492 934 a otca: U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., občan Slovenskej republiky, zastúpený:

Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátkou, so sídlom Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o zapretie
otcovstva na návrh dieťaťa, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18Pc/7/2020, o dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
08. júna 2021 sp. zn. 14CoP/16/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 24. júna 2019 č. k. 11Pc/15/2018-191 rozhodol o pripustení
zapretia otcovstva, ktoré svedčí U. X., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „právny otec“) voči maloletému F.
X., nar. XX.XX.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva
rodičom dieťaťa je v záujme maloletého F. X., nar. XX.XX.XXXX. Odvolanie U. X. proti tomuto rozsudku
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 15. apríla 2020 č. k. 15CoP/43/2019-328

odmietol. Dovolanie U. X. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 6. mája 2020, bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 25. novembra 2021 sp. zn. 6 Cdo 142/2020.
2.Poprávoplatnostiuzneseniakrajskéhosúdu,uvedenéhovbode1.,maloletýF.X.,zastúpenýkolíznym
opatrovníkom, podal dňa 03. júla 2020 na okresný súd návrh na zapretie otcovstva U. X..
3. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 20. októbra 2020 č. k. 18Pc/7/2020-178 (ďalej aj „rozsudok

súdu prvej inštancie“) v spojení s dopĺňacím rozsudkom určil, že U. X. nie je otcom maloletého F. X.,
nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z matky E. W. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie právny otec
maloletého.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) odvolanie nepovažoval za dôvodné. Rozsudok

súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil rozsudkom zo dňa 08. júna 2021
č. k. 14CoP/16/2021-280 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keď dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, a v
odôvodnení rozhodnutia aj skonštatoval skutkový stav veci správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s §
191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s § 220 CSP.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňom 24.06.2021.

6. Rozsudok odvolacieho súdu napadol včas, dovolaním podaným elektronicky dňa 19. augusta 2021,
právny otec, a to z dôvodov podľa § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Žiadal, aby dovolacísúd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby dovolací
súd odložil vykonateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom a rozsudkom
odvolacieho súdu.

7.Dovolaniepodľa§421ods.1písm.b/CSPprávnyotec(okreminého)odôvodniltým,žezaskutkového
a právneho stavu, ako ho zistil odvolací súd, teda za stavu, keď maloleté dieťa malo možnosť, nie však
povinnosť (po právoplatnosti rozhodnutia o prípustnosti zapretia otcovstva) podať návrh na zapretie
otcovstva, rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, či zapretie otcovstva na
návrh dieťaťa podľa § 96 Zákona o rodine je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa za takého stavu,

kedy od narodenia dieťaťa uplynula už doba 7 rokov, existujú statusové pomery a dovolateľ má záujem
byť zapísaný v rodnom liste dieťaťa ako jeho otec a podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti o
dieťa. Podľa názoru právneho otca najlepší záujem dieťaťa je daný všeobecne pri stálosti rodinných
vzťahov, keď zapretím otcovstva je dieťa vystavené riziku straty nároku na výživné od matričného otca,
ak určenie biologického otca je neisté a len hypotetické, lebo hoci prezentovaný biologický otec vo
svojich výpovediach pred súdom deklaroval niekoľko tvrdení (sľubov), žiadne z nich počas konania

nenaplnil (napr. že chce maloletému povedať, že je jeho biologický otec). Záver odvolacieho súdu o
existencii takého záujmu považuje za predčasný, založený na nedostatočne vykonanom dokazovaní
a nesprávnom skutkovom zistení, že „medzi právnym otcom a maloletým nie je vytvorená taká citová
väzba, ktorej pretrhnutie by malo byť na ujmu maloletého dieťaťa“.
8. Dovolaním podaným na poštovú prepravu dňa 27. septembra 2021 napadol rozsudok súdu prvej

inštancie v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom a rozsudkom odvolacieho súdu, aj generálny prokurátor
Slovenskej republiky bez podnetu účastníka konania podľa § 78 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok z dôvodov podľa § 83 písm. g/, h/ a i/ tohto zákona, teda z dôvodov, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne zistil
skutočný stav veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. K skutkovému stavu generálny prokurátor uviedol, že U. X. je zapísaný na rodnom liste maloletého
na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, pričom z testov DNA, ktoré si dali zapísaní rodičia anonymne
vyhotoviť asi tri týždne po narodení dieťaťa vyplýva, že U. X. nie je biologickým otcom dieťaťa.
10. Zdôraznil, že konajúci súd nevenoval žiadnu pozornosť tomu, že hoci matka v lehote podala v
roku 2016 návrh na zapretie otcovstva a v konaní o tomto návrhu sa rodičia podrobili aj znaleckému

dokazovaniu, toto predchádzajúce konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu Žiar nad
Hronom zo dňa 02. novembra 2017 č. k. 12C/45/2016-74 vzhľadom na späťvzatie návrhu matkou,
keď dôvodom späťvzatia návrhu boli skutočnosti, že vzťahy matky s U. X. sa maximálne zlepšili a
obaja chceli maloletého vychovávať spoločne s tým, aby zostal zapísaný v rodnom liste ako otec
maloletého. Nepochybný záver o vylúčení otcovstva právneho otca vyplýva zo znaleckého posudku

analýzou DNA RNDr. Evy Ferákovej, PhD. znalkyne z odboru genetiky, č. F 284 z 27. júna 2017. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že v súčasnej dobe maloletý ani jedného z mužských partnerov,
ktorých matka mala a s ktorými je maloletý v kontakte, nevníma ako svojho otca. Za irelevantné
pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého považuje generálny prokurátor hodnotenie súdu o
vzťahových väzbách negatívneho a konfliktného charakteru medzi právnym otcom a biologickým otcom

a súčasným partnerom matky, pretože rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade je posúdenie väzby
predovšetkým medzi matrikovým (právnym) otcom a maloletým dieťaťom. V prospech najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa nevyznieva ani vyjadrenie biologického otca, ktorým má byť U. I., ktorý
skutočnosti, že v rodnom liste maloletého nebude po rozhodnutí súdu uvedený žiadny otec, neprikladá
žiadny význam, keď k veci uviedol len to, že F. je jeho synom, snaží sa s ním stretávať tak často ako

je možné, maloletý nevie, že je jeho otcom a považuje ho za kamaráta; sám má v súčasnosti založenú
novú rodinu, matka maloletého má tiež nového partnera, ktorý má k dieťaťu dobrý vzťah.
11. Porušenie zákona napadnutým rozsudkom generálny prokurátor videl v tom, že, podľa jeho
názoru, sa súd prvej inštancie ani odvolací súd neriadili ustanoveniami § 96 ods. 1 a 2 a § 5 písm. e/
Zákona o rodine a § 35 a § 36 CMP. Poukázal na to, že záujem dieťaťa na zapretí otcovstva je potrebné

skúmať z hľadiska jeho osobného vzťahu, teda či existujú skutočnosti, vylučujúce otcovstvo zapísaného
otca (čo bolo v uvedenom prípade jednoznačne preukázané) a či z tohto hľadiska má dieťa záujem
zosúladiť faktický stav so stavom právnym a zároveň je potrebné skúmať, či v prípade maloletého ide o
jeho skutočnú vôľu otcovstvo zaprieť, čo nemožno zamieňať so záujmami a vôľou niektorého z rodičov.
Je potrebné dodať, že z článku 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa priamo nevyplýva, že dieťa má za

každých okolností povinnosť poznať svojich biologických rodičov, má právo, a je ponechané na dieťa,
či toto právo využije.
12. Záujem dieťaťa na poznaní rodičov je daný vždy, okrem prípadu, že je to pre dieťa celkom zjavne
neprospešné. Zapísaný otec a matka žili v spoločnej domácnosti, zapísaný otec sa o dieťa príkladnestaral, pomáhal matke s jeho výchovou ako aj s materiálnymi podmienkami, mal záujem vytvoriť
šťastnú rodinu, mal a stále má záujem naďalej sa starať o dieťa a chce zostať natrvalo zapísaný ako
jeho otec. Okolnosť, že zapísaný otec nie je biologickým otcom dieťaťa, bola matke aj zapísanému

otcovi známa prakticky od narodenia maloletého dieťaťa, otec aj matka dobrovoľne premeškali lehotu
na zapretie otcovstva. V tejto súvislosti poukázal na to, že z judikatúry ESĽP vo veci Yildirim proti
Rakúsku, resp. Fašang proti Slovenskej republike a Kňakal proti Českej republike vyplýva, že po uplynutí
zákonných lehôt na zapretie otcovstva prevažujú záujmy dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných
väzieb nad záujmami otca.

13. Podľa názoru generálneho prokurátora oveľa dôležitejší a rozhodujúci je ale fakt, že sa s týmto
stavom stotožnil maloletý F., ktorý nesie aj priezvisko zapísaného otca (X.) a jediný stabilný prvok v
jeho živote je, že U. X. je jeho otcom. Narušenie tohto stavu by podľa jeho názoru vážne zasiahlo do
statusových pomerov dieťaťa, ktoré ho považuje za biologického otca, pričom označeného biologického
otca a súčasného partnera matky považuje iba za kamarátov. Je neprípustné a nie v záujme maloletého
dieťaťa, aby bolo vychovávané v tom, že matka (ako sa vyjadrila) od narodenia F. vychovávala v tom,

že jednoducho otca nemáme.
14. Prípustnosť dovolania podľa § 78 CMP generálny prokurátor odôvodnil tým, že také dovolanie
je subsidiárnym opravným prostriedkom; je prípustné iba za predpokladu, že ochranu práv nemožno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa názoru generálneho prokurátora pri posudzovaní
ochrany práv dieťaťa je na účely posúdenia subsidiarity významné iba to, že právnym prostriedkom

nedisponuje samotné dieťa a je irelevantné, že matrikový otec podal v danej veci dovolanie podľa § 420
CSP, pretože jeho dovolanie primárne slúži na ochranu jeho práv, nejde o opravný prostriedok podaný
samotným dieťaťom na ochranu porušených práv dieťaťa.
15. V danom prípade generálny prokurátor zastáva názor, že existuje záujem na zrušení napadnutého
rozhodnutia (ochrana práv dieťaťa), ktorý prevyšuje nad zachovaním jeho nezameniteľnosti a právnej

istoty a to vzhľadom na závažnosť dôsledkov pre stabilitu osobných pomerov dieťaťa. Motívom rodičov
po narodení dieťaťa bolo zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, pričom obaja sledovali v
prvom rade najlepší záujem dieťaťa. Matka, otec a dieťa viedli rodinný život v spoločnej domácnosti a
spoločne aj riadne zabezpečovali starostlivosť o dieťa a jeho výchovu. Maloletý F. mal vytvorené
citové a materiálne zázemie. Zmena, ktorá bola vyslovená, má negatívny vplyv na ďalší vývoj, na

zabezpečenie výchovy a výživy mal. F.. S prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na uplynutie dlhej
doby od jeho narodenia, pocit istoty dieťaťa, že právny otec je jeho otcom, ako aj existencia vytvorenej
citovej väzby k nemu vyplýva záver o neexistencii záujmu mal. F. na usporiadaní rodinných vzťahov
prostredníctvom zapretia otcovstva. Prvoradým a jediným motívom má byť najlepší záujem dieťaťa,
ktorého posúdenie musí byť v každom prípade kľúčové a v prípade rozporu je potrebné dôkladne

sa zaoberať okolnosťami konkrétneho prípadu.
16. Právny otec vo vyjadrení k dovolaniu generálneho prokurátora navrhol, aby najvyšší súd dovolaniu
vyhovel. Stotožnil sa s jeho názorom, že z hľadiska osobného stavu dieťaťa a jeho najlepšieho záujmu
neboli osvedčené skutočnosti na zapretie otcovstva U. X. k maloletému F. X.. Naopak, podľa jeho
názoru, bolo preukázané dobrovoľné a vedomé premeškanie zákonnej lehoty na zapretie otcovstva zo

strany matky ako aj zo strany otca, uplynutie pomerne dlhej doby od narodenia mal. F., nevedomosť
mal. F., že by biologickým otcom bol niekto iný ako právny otec, vytvorené silné puto a citové väzby
medzi právnym otcom a mal. F., ktorý je zvyknutý používať priezvisko „X.“, a teda zmena priezviska by
mohla viesť k traume zo straty jeho vlastnej identity. Vzťah jeho osoby a mal. F. značne trpí v dôsledku
konania matky, ktorá mu od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu znemožňuje kontakt s mal. F..

17. K dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadrila aj matka maloletého. Poukázala na to, že odvolací
súd dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a opieral ho o dôkazy, ktoré mal hodnoverne a relevantne
preukázané. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa opieralo hlavne o názor dieťaťa (odmietavý postoj
maloletého voči právnemu otcovi), o znalecký posudok preukazujúci, že právny otec nie je biologickým
otcom dieťaťa, o existenciu biologického otca a jeho záujem na zosúladení matrikového a biologického

otcovstva, o vykonanú rozsiahlu dôkaznú situáciu a taktiež o nepreukázanie citovej väzby maloletého
na právneho otca.
18. Za nepravdivé označila tvrdenie generálneho prokurátora, že v prospech najlepšieho záujmu
maloletého nevyznieva ani vyjadrenie biologického otca, ktorým má byť U. I., ktorý skutočnosti, že v
rodnom liste maloletého Samuela nebude po rozhodnutí súdu uvedený žiadny otec, neprikladá žiadny

záujem. Biologický otec totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu prvej inštancie uviedol nasledovné:
„po skončení predmetného konania by som chcel F. spolu s matkou oznámiť, že som jeho otec a chcem
byť zapísaný ako jeho otec v rodnom liste. F. je môj syn, ľúbim ho a chcem to dotiahnuť do konca. Aj keby
súd návrhu nevyhovel, mám snahu byť pre F. prítomný, chcem ho vidieť rásť a byť tu pre neho“ a tedaz vyjadrenia biologického otca vyplýva opak tvrdenia generálneho prokurátora, u ktorého evidentne
absentuje preštudovanie komplexného spisového materiálu, dôkazov a rozhodnutí.
19. Pokiaľ ide o tvrdenie, že matka a právny otec žili v spoločnej domácnosti, toto taktiež nie je pravdivé,

pretože sám U. X. vo vyjadrení zo dňa 20.07.2020 uvádza, že „približne 4,5 roka sme fungovali ako
rodina, aj keď sme nežili v spoločnej domácnosti“.
20. Od momentu, kedy rozhodnutie o zapretí otcovstva nadobudlo právoplatnosť, bolo obidvoma
biologickými rodičmi maloletému oznámené, kto je jeho skutočným biologickým otcom, došlo k
stotožneniu sa maloletého s touto skutočnosťou a toho času je už zosúladený aj matričný stav so

skutočnýma v rodnomliste maloletého F. je zapísaný U. I. - túto skutočnosť matka preukázala pripojením
rodného listu, vydaného Mestom Banská Štiavnica, Matričným úradom; toho času má maloletý zmenené
priezvisko na W..
21. Podľa názoru matky dovolanie generálneho prokurátora je v rozpore s najlepším záujmom mal. F..
Navrhla preto, aby dovolací súd jeho dovolanie zamietol ako nedôvodné.
22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) prerokoval

vec bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky nie je prípustné. Odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v
nasledovných bodoch:
23. Podľa § 78 ods. 1 CMP proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je
prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),

ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania
generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
24. Podľa § 78 ods. 2 CMP dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť
alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad
princípom právnej istoty.

25. Podľa § 80 ods. 1 CMP generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka
alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom
podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania.
26. Podľa § 80 ods. 2 CMP generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v
ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil.

27. Podľa § 13 ods. 1 CMP prokurátor môže vstúpiť do začatého konania okrem konania o rozvod
manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti.
28. Z ustanovení § 80 a § 13 ods. 1 CMP vyplýva, že v konaní o zapretie otcovstva je dovolanie
generálneho prokurátora prípustné, či už na podnet alebo bez podnetu.

29. Podľa § 83 CMP dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
f) došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces,

g) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
h) súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
i) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Podľa § 86 CMP na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku o konaní na dovolacom súde, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 447 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dovolací súd
odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428,
e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo
f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvodynie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.

32. Dovolanie generálneho prokurátora je potrebné vnímať ako mimoriadny opravný prostriedok v tom

zmysle, že jeho využitie by malo byť výnimočné a využívané len v prípadoch stanovených zákonom.
Ustanovenie § 78 CMP vymedzuje prípustnosť dovolania generálneho prokurátora z pohľadu troch
kritérií, a to kritéria legitímneho cieľa, kritéria subsidiarity a kritéria proporcionality.
33. Legitímny cieľ možno vnímať ako racionálne zdôvodniteľný zmysel zásahu do konečného
rozhodnutia v záujme vyššieho dobra, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s princípom spravodlivého

súdneho konania, najmä, aby boli zachované základné procesné práva strán, aby konanie ako celok
bolo spravodlivé, a aby jeho vydaním nedošlo k spochybneniu súdnictva ako takého.
34. Proporcionalita vyjadruje balans medzi záujmom zmeniť rozhodnutie a záujmom zachovať právnu
istotu a do rozhodnutia nezasahovať; záujem zmeniť rozhodnutie prichádza do úvahy, ak sú v rozhodnutí
alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, závažné fundamentálne chyby spôsobilé zásadným spôsobom
narušiť integritu konania.

35. Subsidiarita znamená, že pred podaním dovolania generálneho prokurátora má vždy prednosť iný
prostriedok nápravy; v mimosporových konaniach CMP uvádza, že postačí ak iné prostriedky nápravy
nie sú prípustné, a to v čase podania dovolania generálneho prokurátora.
36. Podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora v danom prípade podľa názoru
dovolacieho súdu splnené neboli.

37. Z ustanovenia § 78 CMP vyplýva, že súd v prvom rade posudzuje prípustnosť dovolania podľa
odseku 1 tohto ustanovenia a posudzovanie prípustnosti dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia
prichádza do úvahy až vtedy, ak sú dané podmienky prípustnosti dovolania podľa odseku 1.
38. Ako už bolo uvedené, dovolanie generálneho prokurátora je subsidiárnym mimoriadnym opravným
prostriedkom; podľa § 78 ods. 1 CMP je (na ochranu práv) prípustné iba za predpokladu, ak nápravu

nemožno v čase podania dovolania dosiahnuť inými prípustnými opravnými prostriedkami.
39. Z obsahu spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. júna 2021
a v zákonnej lehote bolo napadnuté dovolaním právneho otca, ktorého podanie predchádzalo podaniu
dovolania generálneho prokurátora - o tejto skutočnosti mal generálny prokurátor vedomosť, čo vyplýva
z obsahu jeho dovolania.

40. Včasné podanie dovolania právneho otca treba v zmysle § 78 ods. 1 CMP považovať za iný opravný
prostriedok, ktorým sa môže (aj keď nemusí) dosiahnuť náprava. Za takej situácie, pred rozhodnutím
dovolaciehosúduodovolaníprávnehootca,potomdovolaniegenerálneho prokurátora nie je prípustné
- ide o predčasne podaný subsidiárny opravný prostriedok.
41. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky

odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP.
42. O nároku na náhradu trov konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 CSP v spojení s § 52 CMP.
43. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.