Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2010

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/43/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106204731
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2010:5106204731.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v navrhovateľov: 1/ J. M.,

nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Č. XXXX/XX,. Ž., 2/ D. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom Č. XXXX/XX,. Ž.,
práv. zast. JUDr. P. T., advokátom so sídlom H. V. XX,. XXX. XX. Ž., proti odporcovi: Mesto Ž., IČO
XXXXX. XXX,. zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. M. Š., nar. XX.X.XXXX,. bytom C. XXXX/
X,. K. N. M., o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

c Navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom doručeným súdu 06.03.2006 domáhali nahradenia vyhlásenia vôle
odporcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu číslo 2, v stavbe súp. č. 2054, nachádzajúceho
sa na ulici Č. č. XX,. Ž., postavenej na pozemku parc.č. číslo KN 4553/19 - zastavaná plocha o výmere
100 m2 spolu s priľahlým pozemkom parc.č. KN 4553/32 - záhrada o výmere 602 m2, k.. Ž., spolu za
kúpnu cenu 356.796,- Sk v znení kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľmi, ktorá tvorí súčasť rozsudku.

Svoj návrh odôvodňovali tým, že na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu vydaného MsNV
v Ž., odborom bytovým č.j. Byt/As.86/Má zo dňa 22.05.1986 a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa 09.06.1986 bol navrhovateľom pridelený právnym predchodcom odporcu MsNV Ž. - Podnik
bytového hospodárstva Ž. 3 - izbový byt v Ž., na u.l. Č. č.súp.2054 (predtým č.súp.2149) vrátane jeho
príslušenstva.

Ďalej návrh na začatie konania odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 16 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z.
navrhovatelia požiadali odporcu svojim listom zo dňa 08.01.2002 o odpredaj tohto bytu do ich osobného
vlastníctva. Keďže odporca s navrhovateľmi ani po uplynutí dvojročnej lehoty zmluvu o prevode bytu
s nimi neuzavrel, urgovali jej uzavretie ďalšou žiadosťou zo dňa 25.03.2004. Na túto žiadosť odporca
reagoval svojim listom zn.: 151//299/Pf zo dňa 18.06.2004 a oznámil, že tejto žiadosti nie je možné
vyhovieť, nakoľko predmetný byt sa nachádza v asanačnom pásme.
Navrhovatelia ďalej v návrhu poukazovali na to, že v predmetnej lokalite, kde sa nachádza pich byt, už

odporca odpredal iné byty do osobného vlastníctva. Keďže k odporca zmluvu o prevode predmetného
bytu do ich osobného vlastníctva s navrhovateľmi neuzavrel, domáhajú sa nahradenie vyhlásenia vôle
odporcu na uzavretie zmluvy súdnou cestou.Odporca žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, poukazoval na to, že na prejednávanú vec nie je
možné aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. v znení noviel, s tým, že okrem toho, že predmetný byt sa
nachádza v asanačnom pásme, a to podľa Všeobecne záväzného územného plánu sídelného útvaru

Ž., spracovaného S. Ž., schváleného uznesením Vlády SSR č. 352/78 zo dňa 29.11.1978 a následne
dopracovaného v roku 1980 boli vymedzené záväzné časti územného plánu sídelného útvaru Ž., nie
je možné aplikovať na prejednávanú vec zákon č. 182/1993 Z.z. z toho dôvodu, že v zmysle ust.
§ 5 ods. 1 písm. c) tohto zákona, ktorý hovorí, že obsahom takejto zmluvy podľa zákona 182/1993
Z.z. o prevode vlastníctva k bytu musí byť aj popis spoločných častí, spoločných zariadení domu a

príslušenstva, takýto popis resp. takáto náležitosť v predmetnej zmluve by sa ani nemohla nachádzať
nakoľko takéto spoločné časti, spoločné zariadenia sa v predmetnom dome vzhľadom na jeho charakter
ani nenachádzajú.

Ďalej odporca poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia opierajú svoj nárok uplatnený v konaní o ust. §
1 ods. 2 zák. 182/1993 Z.z. na daný prípad má by byť aplikovaný tento zákon v znení účinnom ku dňu

podania žiadosti, ktorým podľa tvrdenia samotných navrhovateľov je dátum 08.01.2002, kedy k tomuto
dňu zák.č. 182/1993 Z.z. úplne vylučoval z povinnosti prevodu rodinné domy bez ohľadu nato koľko
sa v nich nachádza bytov. Zmena ust. § 1 ods. 2, kedy sa po prvýkrát objavila špecifikácia rodinných
domov ohľadne počtu bytov nadobudla účinnosť k 1.8.2004.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci
sa vzťahujúcimi, a to rozhodnutím o pridelení náhradného bytu vydaného MsNV v Ž., odborom bytovým
č.j. Byt/As.86/Má zo dňa 22.05.1986 ( č.l. 21), zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa
09.06.1986 (č.l. 20), žiadosťou navrhovateľov zo dňa 08.01.2002 o odpredaj tohto bytu do ich osobného

vlastníctva ( č.l. 18), opakovanou žiadosťou navrhovateľov zo dňa 25.03.2004 o odpredaj tohto bytu
do ich osobného vlastníctva ( č.l. 17), listom B., a.s., Ž. zn.: 151//299/Pf zo dňa 18.06.2004 ( č.l.
16), Všeobecne záväzným nariadením Mestského zastupiteľstva v Ž. č.3/1994 zo dňa 29.04.1994 o
záväzných častiach územného plánu sídelného útvaru Ž. spracovaného S. Ž., schváleného uznesením
Vlády SSR č. 352/78 zo dňa 29.11.1978 a následne dopracovaného v roku 1980 ( č.l. 31 až 38) a

znaleckým posudkom č. 6/2009 zo dňa 25.08.2009 znalca Ing. J. G. ( č.l. 79 až 86).

Navrhovatelia zotrvali na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení, nad rámec jeho vyššie
uvedeného písomného vyhotovenia pred súdom iné skutočnosti neuviedli.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, poukazoval na to, že na prejednávanú vec nie je
možné aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. v znení noviel, s tým, že okrem toho, že predmetný byt sa
nachádza v asanačnom pásme, a to podľa Všeobecne záväzného územného plánu sídelného útvaru
Ž., spracovaného S. Ž., schváleného uznesením Vlády SSR č. 352/78 zo dňa 29.11.1978 a následne

dopracovaného v roku 1980 boli vymedzené záväzné časti územného plánu sídelného útvaru Ž., nie
je možné aplikovať na prejednávanú vec zákon č. 182/1993 Z.z. z toho dôvodu, že v zmysle ust.
§ 5 ods. 1 písm. c) tohto zákona, ktorý hovorí, že obsahom takejto zmluvy podľa zákona 182/1993
Z.z. o prevode vlastníctva k bytu musí byť aj popis spoločných častí, spoločných zariadení domu a
príslušenstva, takýto popis resp. takáto náležitosť v predmetnej zmluve by sa ani nemohla nachádzať

nakoľko takéto spoločné časti, spoločné zariadenia sa v predmetnom dome vzhľadom na jeho charakter
ani nenachádzajú.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav :

Na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu vydaného MsNV v Ž., odborom bytovým č.j. Byt/
As.86/Má zo dňa 22.05.1986 a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 09.06.1986 bol
navrhovateľom pridelený právnym predchodcom odporcu MsNV Ž. - P. B. H. Ž. 3 - izbový byt v Ž.,
na u.l. Č. č.súp.2054 ( predtým č.súp.2149) vrátane jeho príslušenstva s tým, že predmetný byt je v

súčasnosti vo vlastníctve odporcu, stavba číslo súpisné 2054 nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti a
nie je založený list vlastníctva. Uvedené skutočnosti neboli v konaní medzi účastníkmi konania sporné.Zo znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 25.08.2009 znalca Ing. J. G., najmä z jeho Záveru III. ( č.l. 85)
má súd preukázané, že nehnuteľnosť - stavba, nachádzajúca sa v kat. území Ž., na pozemku parc.č.
KN 4553/19 - zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza byt č.2, súp.č. 2054 je pomerná časť rodinného

domu s dvoma bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku parc.č. 4533/19 o výmere 100m2
v k.ú. Ž..

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom

ku dňu podania žiadosti navrhovateľov o odpredaj predmetného bytu do ich osobného vlastníctva, teda
ku dňu 08.01.2002 ) platí, že tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, byty v domoch
osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na
predaj bytov v rodinných domoch s odkazom na § 43b zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z.

V zákone č. 182/1993 Z.z., ktorý upravuje vlastníctvo bytov a nebytových priestorov sú upravené
spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva
a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Zároveň sú charakterizované na účely zákona
pojmy významné z hľadiska jeho aplikácie.

V prejednávanej veci navrhovatelia sa domáhali nahradenia prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko odporca si povinnosť
nesplnil.

Súd teda skúmal charakter sporného domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza a otázku, či odporca v
čase podania žiadosti mal a v čase rozhodovania súdu má povinnosť uzatvoriť s navrhovateľmi zmluvu
o prevode vlastníctva bytu.

Keďže otázka charakteru sporného domu je otázka, na ktorú súd nemá odborné znalosti , s poukazom

na ust.§ 127 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na
ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.
V tejto súvislosti je ďalej nutné uviesť, že otázka aký charakter má sporný byt bolo zásadnou pre
právneposúdenieveci,t.j.preposúdeniečiodporcamalalebonemalpovinnosťuzavrieťsnavrhovateľmi
zmluvu o prevode v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení účinnom do 31.8.2002)

Ako je už vyššie uvedené zo znaleckého posudku č. 6/2009 zo dňa 25.08.2009 znalca Ing. J. G. , z
jeho Záveru III. ( č.l. 85) má súd preukázané, že nehnuteľnosť - stavba, nachádzajúca sa v kat. území
Ž., na pozemku parc.č. KN 4553/19 - zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza byt č.2, súp.č. 2054 je

pomerná časť rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku parc.č.
4533/19 o výmere 100m2 v k.ú. Ž..

Z uvedeného znaleckého záveru je teda zrejmé, že sporný dom má charakter rodinného domu. Podľa
§ 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do

31.8.2002 sa tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia, byty v domoch osobitného určenia,
byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných
domoch.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že odporca nemal povinnosť uzavrieť s navrhovateľmi
zmluvu o prevode vlastníctva bytu navrhovateľom, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom
do 31.8.2002 sa na predaj predmetného bytu v rodinnom dome súp. č. 2065 vo vlastníctve odporcu
nevzťahuje, súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý umožňuje
súdu, rozhodnúť o náhrade trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).