Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 15, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11Csp/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318205955
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318205955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: R Collectors s. r. o.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 proti žalovanej: X. F., S..
XX.XX.XXXX, M. H. XX/XXXX, XXX XX A.É. v právnej veci o zaplatenie sumy 4.554,05 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.709,92 eur a úroky z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.784,92 eur od 26.11.2018 do 11.05.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.774,92 eur od 12.05.2018 do 12.06.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.764,92 eur od 13.06.2018 do 12.07.2018,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.754,92 eur od 13.07.2018 do 13.08.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.744,92 eur od 14.08.2018 do 12.09.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.734,92 eur od 13.09.2018 do 16.10.2018,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.724,92 eur od 17.10.2018 do 12.02.2019,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 2.709,92 eur od 13.02.2019 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 15,- EUR vždy do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom nadobudol tento

rozsudokprávoplatnosť,podhrozboustratyvýhodysplátokstým,žeomeškaniesplnenímjednejsplátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 75,- eur s príslušenstvom zastavuje.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 19,02% s tým,

že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa XX.XX.XXXX podal na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 4.554,05 eur, úroky vo výške 3.312,35 eur, zmluvný úrokov výške
14,90 % ročne zo sumy 4.554,05 eur od 26.11.2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 4.554,05 eur od 26.11.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
XX.XX.XXXX medzi postupcom - Poštová banka, a. s. a postupníkom - žalobcom bola pohľadávka
postupcu vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou
súčasťouzmluvyoúvereboliObchodnépodmienkyPoštovejbanka,a.s.preúver,Všeobecnéobchodnépodmienky, a sadzobník poplatkov Poštovej banka, a. s.. Žalovaná svojim podpisom na zmluve o úvere
potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom.

Na základe zmluvy o úvere poskytol veriteľ /Poštová banka, a. s./ žalovanej úver vo výške 5.000,-eur.
Žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu právnemu predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a
iné peňažné plnenia. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením
úveru, právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 ods. 9 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyhlásil dňa XX.XX.XXXX úver za predčasne splatný. Žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru časť dlžnej sumy uhradila. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom
stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaná
vykonala dňa XX.XX.XXXX.

2. Na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe žalobca predložil listiny: Obchodné podmienky
pre úver - lepšia splátka účinné od XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky účinné od

XX.XX.XXXX, Sadzobník poplatkov platný od X.XX.XXXX, Aktuálny stav pohľadávky zo zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX ku dňu XX.XX.XXXX, Zmluva o o postúpení pohľadávky č. E. zo dňa XX.XX.XXXX,
Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, Podací hárok č. O. zo dňa
podania XX.XX.XXXX, Aktuálny stav úveru ku dňu XX.XX.XXXX, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa
XX.XX.XXXX, Fotokópia doručenky.

3. Na výzvu súdu žalobca dňa XX.XX.XXXX predložil v čitateľnej podobe Zmluvu o úvere - lepšia splátka
zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie postupcu o postúpená pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Podací hárok
č. O. zo dňa podania X.XX.XXXX.

4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
noviel (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných
právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré listiny si žalovaná prevzala
dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná sa v danej právnej veci nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela
a ani nerozporovala obsah listín predložených žalobcom.

5. Pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň XX.XX.XXXX, sa nezúčastnil žalobca, ktorý svoju neúčasť
písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, pričom vyjadrili súhlas s konaním vo veci samej v jeho
neprítomnosti. Súd v zmysle ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 75,- eur späť, pretože po podaní žaloby
žalovaná urobila úhrady a to vo výške 10,- eur dňa 11.5.2018, vo výške 10,- eur dňa 12.6.2018, vo výške
10,- eur dňa 12.7.2018, vo výške 10,- eur dňa 13.8.2018, vo výške 10,- eur dňa 12.9.2018, vo výške
10,- eur dňa 16.10.2018 a vo výške 15,- eur dňa 12.2.2019.

7. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že okrem tejto pôžičky má ďalších 9 pôžičiek, pričom na každú platí
po5,-eur.Jejjedinýmpríjmomjestarobnýdôchodokatovovýške360,-eurmesačne,pričomudáva,žev
minulosti pracovala 41 rokov a tento dôchodok je veľmi nízky. Z tohto dôchodku žalovaná uhrádza nájom
mesačne 100,- eur, elektriku mesačne 20,- eur, 50,- eur dáva do Všeobecnej úverovej banky na pôžičky

a takisto každé 3 mesiace si zakupuje plyn do plynovej bomby vo výške 20,- eur. Žalovaná uviedla, že
je chudobný človek, pretože nemá ani počítač a nenašetrila si v živote ani na osobné motorové vozidlo,
pričom z tejto sumy jej ostane malá suma, za ktorú si nakupuje potraviny. Okrem tohto súdneho sporu iný
súdny spor nemá. Predtým ako bola starobnou dôchodkyňou bola invalidnou dôchodkyňou a pracovala
v A. v Q., takže mala príjem aspoň tých 500,- eur. Na túto pôžičku by žalovaná chcela platiť pravidelne

splátkami vo výške 15,- eur mesačne. Ďalej žalovaná uviedla, že má problémy s tlakom a sem tam
chodí aj ku psychológovi, teda si musí kupovať lieky, ktoré sú veľmi drahé a za tieto dopláca. Na otázku
súdu, ku ktorému dňu Sociálna poisťovňa žalovanej vypláca dôchodok, žalovaná uviedla, že je to k 12-
stému dňu.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, ústnou výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

Skutkový stav9.PrávnypredchodcažalobcuakobankaažalovanáakodlžníkuzatvoriliZmluvuoúvere- lepšiasplátka
č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaná túto podpísala dňa XX.XX.XXXX a právny predchodca žalobcu dňa

XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru dlžníkovi. Zmluva obsahuje tri časti. V prvej
časti sú identifikované zmluvné strany. Druhá časť je označená ako žiadosť o poskytnutie úveru lepšia
splátka a žiadosť o zriadenie osobného účtu. Z tejto časti vyplýva, že žalovaná žiadala o úver 6.000,-
eur s dobou splácania 6 rokov s čerpaním úveru na účet v Poštovej banke, so splácaním úveru k 25.
dňu v mesiaci. Zároveň žalovaná požiadala o zriadenie osobného účtu s balíkom služieb Balík KLASIK.

V tejto časti žalovaná požiadala o splatenie záväzku v Slovenskej sporiteľni a to úveru poskytnutého v
roku 2012 s mesačnou splátkou vo výške 97,50 s odhadovaným zostatkom úveru vo výške 5.000,- eur.

10. Tretia časť zmluvy je označená ako Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia.
Z tejto časti vyplýva:
- výška úveru: 5.000,- eur

- výška mesačnej splátky 107,- eur
- poplatok za správu a vedenie
úv. účtu: 2,50 eur
- výška úrokovej sadzby: 14,9 % p. a.
- výška splátky s poplatkom za

správu a vedenie úv. účtu: 109,50 eur
- RPMN banky v %: 17,92
- priemer. RPMN trh %: 19,08
- celk. výška nákladov 2.880,71 eur
- dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci

- počet mes. splátok: 72
- dátum 1. splátky: 25.11.2012
- dátum konečnej splatnosti úveru: 25.10.2018

Pod týmito údajmi veľmi malým písmom je uvedený údaj, že celková čiastka úveru predstavuje súčet

výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom.

Ďalej z odseku 3.2 tejto časti vyplýva, že banka poskytuje dlžníkovi úver predovšetkým na splatenie
predchádzajúcich záväzkov. Zmluvou o úvere vzniká banke záväzok poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky za splnenie podmienok stanovených bankou, do výšky uvedenej v zmluve. Poskytnutím

prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká dlžníkovi /žalovanej/ záväzok tieto peňažné prostriedky tvoriace
pohľadávku banky [vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty] vrátiť a plniť
ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok.

V odseku 3.5 v tejto časti zmluvy dlžník svojim podpisom vyhlásil, že pohľadávku banky bude splácať

mesačne anuitným spôsobom formou inkasa z osobného účtu alebo bezhotovostným prevodom v
prospech úverového účtu dlžníka v periodicite a termíne v uvedenom bode 3.1 zmluvy.

Podľa odseku 3.6 tejto časti zmluvy vyplýva, že právne vzťahy neupravené zmluvou sa riadia
Obchodnými podmienkami pre úver lepšia splátka, Všeobecnými obchodnými podmienkami,

Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami
o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z. z.. Ďalej v tomto odseku dlžník vyhlásil, že bol oboznámený s
podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia
splátka, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste banky.

11. Podľa článku 3., bod. 3.1 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka dlžník ako žiadateľ
o úvere navrhuje banke uzavretie ZoÚ na základe návrhu. Návrh na uzatvorenie ZoÚ je dlžník
povinný vlastnoručne podpísať pred zamestnancom obchodného miesta a následne odovzdať na tomto
obchodnom mieste. Podaný návrh sa považuje za návrh na uzatvorenie ZoÚ zo strany Dlžníka podľa
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Prijatie návrhu na spracovanie zo strany zamestnanca

obchodného miesta nie je možné považovať za akceptovanie návrhu. Dlžník je povinný pri podpise
návrhu predložiť dokumentáciu požadovanú bankou.Podľa článku 4., bod. 4.1 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka banka je po vyhodnotení
bonity dlžníka oprávnená návrh akceptovať, odmietnuť alebo upraviť podmienky požadovaného úveru,
alebo si vyžiadať od dlžníka predloženie dodatočných dokumentov. Banka svoje rozhodnutie následne

oznámi dlžníkovi.

Podľa článku 6., bod. 6.1 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka banka úročí úver úrokovou
sadzbou dohodnutou v zmluve o úvere.

Podľa článku 6., bod. 6.3 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka dlžník sa zaväzuje uhrádzať
banke poplatky vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov. Nárok na úhradu poplatkov vzniká banke
okamihom uzatvorenia ZoÚ. a to bez ohľadu na to, či sa čerpali prostriedky z úveru.

Podľa článku 6., bod. 6.4 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka poplatok za spracovanie úveru
vo výške stanovenej v Sadzobníku poplatkov je splatný v deň čerpania úveru, pričom zmluvné strany sa

dohodli, že suma zodpovedajúca výške poplatku za spracovanie úveru bude automaticky odúčtovaná
z čerpaných prostriedkov úveru. Poplatok za správu a vedenie úverového účtu je splatný ku koncu
príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa článku 7., bod. 7.1 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka dlžník sa zaväzuje splácať

pohľadávku banky, ktorá sa skladá z istiny a príslušenstva pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami
v periodicite a vo výške dohodnutej v zmluve.

Podľa článku 7., bod. 7.3 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka platby od dlžníka sa
voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v

nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4]
splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči dlžníkovi sa platby dlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia.

12. Podľa článku 9., bod. 9.2 Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka, ak dlžník neuhradil

riadne a včas čo i len časť dohodnutej splátky pohľadávky banky, banka je za takéto porušenie
oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, čím sa celý úver
vrátane príslušenstva stane predčasne splatným; v takom prípade je banka oprávnená úročiť nesplatenú
pohľadávku banky, a to až jej úplného splatenia zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z
omeškania, ktorého výška je stanovená v oznámení.

13. Podľa článku 12. Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka na doručovanie sa primerane
vzťahujú ustanovenia VOP.

14. Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej banky, a. s. platného od X.XX.XXXX výška poplatku za

poskytnutie úveru pri splácaní úveru z účtu v Poštovej banke, a. s. je 2 % zo sumy úveru, výška poplatku
za správu a vedenie úverového účtu je 2,50 eur mesačne, výška poplatku za 1. Upomienku po omeškaní
splátky je 9,96 eur, výška poplatku za 2. Upomienku po omeškaní splátky je 24,90 eur, výška poplatku
za výzvu na splatenie celého úveru s príslušenstvom je 3,32 eur.

15. Podľa článku 3.2 Všeobecných obchodných podmienok banka doručuje písomnosti osobne,
kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými prostriedkami na banke posledne
známu adresu klienta, pokiaľ sa banka a klient nedohodli inak

Podľa článku 3.4 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomností v poštovom styku sa

písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň a v cudzine v siedmy deň po ich odoslaní, ak nie
je preukázaný skorší termín doručenia, a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo
zásielka sa vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, banka zasiela písomnosti v poštovom
styku vo forme obyčajnej listovej zásielky.

16. Žalobca upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX.XX.XXXX oznámil
žalovanej, že ku dňu XX.XX.XXXX je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako o
3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 653,93 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške
639,28 eur a poplatkov vo výške 14,65 eur a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň upozornil žalovaného, že v prípade, ak nedôjde k
úhrade tejto sumy, je banka oprávnená využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným
v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok a žiadať od žalovaného

úhradu celej úverovej pohľadávky. Z podacieho hárka č. O. súd zistil, že táto výzva bola odoslaná
žalovanej dňa XX.XX.XXXX poštovou prepravou doporučeným listom druhej triedy.

17. Vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX žalobca žalovanej oznámil, že nakoľko
svojim konaním podstatne porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, ktoré tvoria

neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva sa jej úverová pohľadávka k XX.XX.XXXX predčasne
splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy, ktorú banka evidovala k tomuto dňu, bola nasledujúca:
dlžná istina - 4.564,05 eur
úrok - 589,75 eur
poplatky za upomienky - 3,50 eur
poistné - 0 eur

Spolu dlžná suma bola 5.157,30 eur. Zároveň žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v
lehote 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaná si výzvu prevzala dňa XX.X.XXXX.

18. Z aktuálneho stavu úveru žalovanej ku dňu XX.XX.XXXX vyplýva, že poskytnutá výška úveru bola
5.000,- eur, vyčerpaných bolo 5.000,- eur, splatených 435,95 eur, mimoriadne splatené 0,- eur, možnosť

čerpať 0,- eur, nedočerpané 0,- eur, celková istina 4.564,05 eur a čakajúce úhrady 0,- eur. Z tohto výpisu
z časti „Zaplatené splátky“ súd zistil, že žalovaná v období od 1.11.2012 do 16.7.2015 (zosplatnenie)
uhradila na svoj dlh spolu sumu 1.921,08 eur, za obdobie do 16.7.2015 do 31.03.2018 (aktuálny stav
úveru) uhradila sumu 294,- eur a za obdobie od 1.4.2018 do 12.2.2019 žalovaná uhradila sumu 75,- eur.
Spolu žalovaná na svoj dlh uhradila sumu 2.990,08 eur.

19. Dňa 08.08.2018 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s. ako postupca a žalobca ako
postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávky č. E., predmetom ktorej je záväzok postupcu
postúpiť na postupníka pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy,
ktorých istina a príslušenstvo sú vyčíslené ku dňu 02.08.2018. Pohľadávky sú postupované so všetkým

príslušenstvom, všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými.
Z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2018 mal súd za preukázané, že právny
predchodca žalobcu žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX, ktoré oznámenie bolo žalovanej zasielané poštovou zásielkou doporučeným listom
druhej triedy dňa X.XX.XXXX.

Právny stav

20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len Obchodný zákonník alebo ObZ) touto časťou zákona sa spravujú bez

ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa§503ods.2ObZaksaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach,súvdeňsplatnosti
každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do
jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona na účely tohto zákona sa celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so

spotrebiteľským úverom rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťvsúvislostisozmluvouospotrebiteľskomúvereaktorésúveriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. h) Zákona na účely tohto zákona sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) a § 10 ods. 1,

b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania

zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,

aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom

podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“),

výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka účinného v čase ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Posúdenie veci súdom

26. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola

uzavretá zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú
zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že

takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.

27. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

28. Do 01.04.2015 v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere je daná dôvodnosť aplikácie a
použitia ustanovení Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka výhodnosťou
ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa, a teda ani do uvedeného dňa nie je v
prípade spotrebiteľských úverových zmlúv vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka. Tento príkaz
zákonodarcu súd nemôže nerešpektovať a ani ho vo svojej rozhodovacej činnosti opomínať. Práve

pojem na prospech spotrebiteľa je pre súd určujúci pre aplikáciu konkrétnych ustanovení v právnom
poriadku, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka sú nepochybne výhodnejšie pre spotrebiteľa ako
ustanovenia Obchodného zákonníka.

29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Súd
poukazuje, že aplikácia § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka nie je vylúčená ani na právne
vzťahy, ktoré boli založené pred účinnosť vyššie uvedenej novely Občianskeho zákonníka.

30. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania.Ochranaspotrebiteľasatýkanajmä formulárovýchzmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

31. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

32. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na

myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak beztoho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá

zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné
na tento účel.

33. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom

žalobcuažalovanoubolauzatvorenázmluvaoúvere,ktorájezmluvouspotrebiteľskou,nazákladektorej
bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 5.000,- eur, Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 72 splátkach
vo výške á 109,50 eur mesačne, v ktorej splátke je zahrnutá platba mesačného poplatku za správu a
vedenei úv. účtu vo výške 2,50 eur. Žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 2.290,08 eur, pričom posledná
platba bola zo strany žalovanej učinená dňa 12.02.2019 vo výške 15,- eur.

34. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský
úver formou úveru považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j), a k).

35. Súd je toho názoru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje povinný
údaj a to údaj o dobe trvania zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná
o totožné pojmy. V predloženej zmluve o úvere je termín konečnej splatnosti úveru vymedzený jasne

a zrozumiteľne určením dňa 25.10.2018. Avšak zo žiadnych ďalších špecifikácii zmluvných podmienok
nevyplýva, aká je doba trvania zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,
obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o úvere uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok v

mesiacoch“, ktorý v zmluve o úvere je numeratívne vyjadrený číslom 72, nie je možné stotožňovať s
pojmom „doba trvania zmluvy“.

36. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. K uvedenému súd zdôrazňuje, že v zmluve o úvere celková čiastka úveru, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, nie je vôbec uvedená. V zmluve je uvedená len výška nákladov v sume 2.880,71

eur, avšak podľa jednoduchého prepočtu, ktorý súd vykonal, táto výška má byť 2.884,- eur (= (72
splátok * 109,50 eur výška splátky s nákladom na poistenie) - 5.000,- eur (výška pôžičky)). Uvedené
konanie nemožno posúdiť inač ako nekalé, nakoľko právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
spotrebiteľovi nesprávne informácie o tom, aká bude hodnota jeho úveru. Neurčitosť nie je odstránená
ani uvedením malinkého a ťažko čitateľného textu v časti 3 zmluvy, že celková čiastka úveru predstavuje

súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ku ktorému prečítaniu
priemerný spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje zväčšovacie sklo.

37. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok, dátum 1. splátky,

dátum každej ďalšej splátky a výška mesačnej splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.38. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov, a to nielen percentuálnym vyjadrením, a poplatkov a to priamo v
zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná v predmetnom
prípade však túto možnosť nemala, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

39. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky
v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú

harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015
potvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,
pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika

nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,

ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad

problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však
nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od

zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie
limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

40. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, na ktorý tiež žalobca odkazuje, podľa

ktorého, „vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd
uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej
ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte,

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým
neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom
a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a
iné poplatky.

41. Zámerom zákonodarcu síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice, avšak do „konfliktu“
sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky
rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť
istinu a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

42. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k
záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernicanemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do
novelizácie do 1.5.2018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

43. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2
ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra
slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby členenia

splátok úveru.

44. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiachoobsahuspotrebiteľskýchzmlúvplatívýklad,ktorýjeprespotrebiteľapriaznivejší.Tento
výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1

ods.8Zákonač.129/2010Z.z.,kdejevyjadrenásubsidiaritaObčianskehozákonníka,akoajsubsidiarita
osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť
práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky

jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je
úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany
(spotrebiteľa).

45. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce

pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu

46. Nakoľko súd výstižne vysvetlil, prečo zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov,
nepovažuje súd za významné riešiť otázku nároku na úroky po zosplatnení úveru, ktoré by nemohli
spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby
na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie ÚS SR z

23.06.2004 pod sp. zn. III ÚS 209/2004, rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997 - sťažnosť č.
21522/93, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 197-III).

47. Žalovaný bol tak na istine úveru povinný zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur, teda sumu, ktorá mu bola
zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo výške

2.290,08 eur a teda nesplatená časť úveru je vo výške 2.709,92 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu
považuje za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Vo zvyšnej časti o zaplatenie súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože uzatvorenú zmluvu o úvere súd po vykonanom dokazovaní
vyhodnotil ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov.

48. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,25% ročne. V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Súd priznalžalobcovi úroky z omeškania od 26.11.2018, podľa návrhu žalobcu s prihliadnutím na čiastočné plnenia
žalovanej podľa podania žalobcu doručeného dňa 10.04.2019. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky od 16.3.2016 je vo výške 0,05. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania podľa platnej

právnej úpravy vo výške stanovenej ECB, vo výške 5,00% ročne zo sumy 492,81 eur.

49. Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

50. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanej
určil v splátkach s ohľadom na nepriaznivú sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej s prihliadnutím
na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu v primeranej dobe. Súd mal výsluchu žalovanej za

preukázané, že je starobnou dôchodkyňou, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bola žalovaná dôchodkyňou, čo vyplýva z identifikácie zmluvných strán v zmluve o úvere. Príjem
žalovanej je veľmi nízky a uloženie povinnosti zaplatiť celý dlh v jednej platbe by nemal svoj účel, a
žalovaná by sa tak mohla dostať do opätovného cyklu pôžičiek a úverov, pričom súd prihliadol aj na to,
že žalovaná sa snaží svoj dlh splácať, hoci aj menšími sumami. Súd dospel k záveru, že výška splátky

15,- eur mesačne je primeraná, ktorú je žalovaný povinná platiť na bankový účet žalobcu, ktorý žalobca
uviedol v žalobe a to bankový účet číslo SK23 6500 0000 0000 2057 0342 pod variabilným symbolom
XXXXXXXXXX. Zároveň súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia a aj podmienky
zročnosti celého dlhu.

K zastaveniu konania

51. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

52. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).

53. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod
nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 75,- eur a konanie v tejto časti zastavil.
Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol

K trovám konania

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 4.454,08 eur s príslušenstvom. Súd
žalobe čo do sumy 2.709,08 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol ako
nedôvodnú. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 59,51% a úspech žalovanej predstavuje 40,49%56. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 19,02% (59,51% - 40,49%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalobcovi v uvedenom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.