Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21Pc/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200492
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1319200492.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci

navrhovateľky: H.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, L. - K., zast. JUDr. Danielou Ježovou, LL.M.,
PhD., advokátkou, Javorinská 13, Bratislava, proti povinnému: H.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
L. - K., zast. JUDr. Jaroslav Belka, s.r.o., advokátska kancelária, Poľnohospodárska 36, Bratislava, o
určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zaväzuje povinného zaplatiť navrhovateľke výživné vo výške 300 eur mesačne za dobu od
25.01.2019 do 23.05.2019 v celkovej sume 1.180 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II . V zostávajúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. a/ Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.01.2019 domáhala zaviazania
povinného na platenie výživného na ňu ako manželku vo výške 350 eur mesačne.
b/ Návrh skutkovo odôvodnila tým, že s povinným býva v jednom byte, ale spolu nehospodária, majú
oddelené účty, výdavky na domácnosť a výdavky na deti uhrádzajú v polovice na základe žiadosti
povinného aj napriek námietkam navrhovateľky v snahe uhrádzania výdavkov podľa pomeru výšky ich

príjmov. Navrhovateľka prispieva mesačne na účet slúžiaci výlučne na výdavky za energie a poplatky
spojené s bývaním vo výške 150 eur; dcére prispieva na výživu sumou 100 eur mesačne a synovi
125 eur mesačne. Ďalšie výdavky navrhovateľky sú: 20 eur na telefón, 50 eur na pohonné hmoty, 120
eur na stravu, 12,95 eur na poistky, 10eur ročne na ITIC, 90 eur na hygienické potreby a ošatenie.
Navrhovateľka je zamestnaná ako vedúca Školského klubu detí pri ZŠ F.C. L., S. X Y. L. - Y., kde je jej
mesačnýpríjem960eurnetto,jejvýdavkynadomácnosťadetitvoriapolovicujejpríjmu.Povinnýpracuje
ako zástupca riaditeľa na KR PZ, Špitálska 14 v Bratislave - Staré Mesto, kde jeho mesačný príjem činí

1.800eurnetto,ďalejpoberádaňovýbonusnaobedetiapodľainformáciínavrhovateľky,poberápovinný
i vysoké odmeny, rôzne príspevky. Navrhovateľka hradí polovicu výdavkov na domácnosť a deti, druhú
polovicu hradí povinný, pričom suma 425 eur mesačne predstavuje len 23,6% čistého príjmu povinného.
V minulosti navrhovateľka financovala povinnému vysokú školu z jej výlučných prostriedkov, pred 10
rokmi pracovala v banke, kde bolo jej finančné ohodnotenie vyššie ako v súčasnej pozícii v školstve,
ale rozhodla sa ho zmeniť práve kvôli deťom, aby bolo o deti z dôvodu priaznivejšej pracovnej doby
postarané. Navrhovateľka poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/87/2016 zo dňa

24.05.2017, keď s poukazom na § 71 ods. 1 Zákona o rodine a zásadu rovnakej životnej úrovne
manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti jedného z nich, prostredníctvom tejto
vyživovacej povinnosti sa okrem uspokojovania osobných potrieb sleduje i naplnenie požadovaného
zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Žalobkyňa žiada od povinnéhovýživné 350 eur mesačne, nakoľko jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň žalobkyne, čo
sa prejavuje aj v životnom štýle oboch manželov. Povinný si zakúpil ročný osobný automobil zn.
Toyota, chodí na rôzne dovolenky na Kanárske ostrovy, Talianska, pričom navrhovateľka na dovolenky

nechodí. Navrhovateľka sa celý život starala o spoločnú domácnosť, o deti, ktorým poskytovala osobnú
starostlivosť v najvyššej možnej miere, kvôli čomu bola nútená zmeniť zamestnanie, v ktorom došlo
k poklesu jej príjmu. Keďže navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho manžela,
ktorého mesačný príjem bez odmien a prémií je dvojnásobne vyšší ako navrhovateľkin, požadované
výživné považuje navrhovateľka za primerané.

2. a/ Povinný žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu, že životná úroveň oboch manželov je
porovnateľná a priznanie výživného navrhovateľke by odporovalo dobrým mravom. Ich manželstvo bolo
dňa 23.04.2019 rozvedené na návrh navrhovateľky, ktorá dlhšiu dobu pred rozvodom sa nezdržiavala
v ich spoločnej domácnosti a podľa informácií povinného, navrhovateľka udržiavala intímny styk s iným
mužom, čo potvrdila v konaní o rozvode. Príjem povinného je 1.753 eur netto, jeho mesačné výdavky

na chod domácnosti predstavujú cca 150 eur, na stravu cca 80 eur týždenne, nakoľko povinný hradí
stravu i dcére, taktiež platí synovi i dcére faktúry za používanie služieb mobilného operátora vo výške
20 eur mesačne každému z nich. Z jeho príjmu prispieva synovi O. na výživné 150 eur mesačne a
dcére R. H., študentke denného štúdia na vysokej škole prispieva na výživu 390 eur mesačne, t.j.
240 eur školné + 150 eur výživné . Podľa povinného, zásada rovnakej životnej úrovne neznamená

mechanický matematický vzorec rozdielu medzi príjmami a výdavkami oboch manželov, navrhovateľka
nie je limitovaná vykonávať prácu a má stabilný mesačný príjem.
b/ K tvrdeniu navrhovateľky, že jej životná úroveň nedosahuje životnú úroveň povinného s poukazom
na kúpu motorového vozidla a dovolenky povinného, povinný uviedol, že navrhovateľka je držiteľkou a
výlučnou užívateľkou motorového vozidla. Povinný si zakúpil z dôvodu nevyhnutnosti motorové vozidlo,

na ktoré si vzal pôžičky, ktorých splátky predstavujú 265 eur mesačne. Povinný v nedávnej dobe
absolvoval dovolenku na Kanárskych ostrovoch spolu s ich dvoma plnoletými deťmi, teda išlo o rodinnú
dovolenku, na ktorej sa navrhovateľka nezúčastnila z dôvodu prebiehajúceho konania o rozvode. Podľa
povinného,predmetnýnávrhjenedôvodný,navrhovateľkajepráceschopnáajejpríjem960eurmesačne
nemožnopovažovaťzapodpriemernýsprihliadnutímnaokolnostipodanianávrhunarozvodmanželstva

zo strany navrhovateľky, Odporca s prihliadnutím na uvedené výdavky, nevedie životný štýl diametrálne
odlišný od životného štýlu navrhovateľky.

3. a/ Navrhovateľka k vyjadreniu povinného uviedla, že správanie sa povinného pred rozvodom ich
manželstva bolo neznesiteľné, povinný ju prenasledoval, sledoval autom a použitím ďalekohľadu, bez jej

vedomia jej kradol telefónne čísla, voči nej sa vyjadroval vulgárne. Tento psychický teror navrhovateľka
nezvládala a zdržiavala sa doma v čase, keď sa v domácnosti nachádzal aj syn O.. V období máj -
jún 2018 sa s povinným ústne dohodli, že obaja si môžu nájsť partnera a budú prispievať na energie
a náklady spojené s bývaním na účet vedený na meno navrhovateľky a používaný výlučne na tento
účel, a to každý vo výške 150 eur, pričom účastníci v tom čase spolu nehospodárili, každý z nich mal

vlastný účet.
b/ Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k synovi O. navrhovateľka uviedla, že obaja manželia sa dohodli,
že na výživu syna budú prispievať v rovnakom pomere 150 eur mesačne, čo sám určil povinný a túto
povinnosť si navrhovateľka voči synovi i plní.
c/ Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti k dcére R. H. navrhovateľka uviedla, že na jej výživu pravidelne

prispieva sumou 100 eur mesačne od 05.11.2018, povinný uhrádza dcére školné na súkromnej škole v
plnej výške aj napriek tomu, že navrhovateľka so štúdiom dcéry na súkromnej vysokej škole nesúhlasila.
Povinný vyslovene presadzoval, aby ich dcéra navštevovala konkrétne Paneurópsku vysokú školu.
Dcéru prijali na Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, kde mohla študovať
rovnaký odbor a cestovať vlakom zadarmo, avšak stále existuje možnosť prestupu na túto školu. Na

navštevovaní súkromnej vysokej školy sa dohodol povinný s dcérou bez súhlasu navrhovateľky, preto
si museli byť vedomí poplatkov s tým spojených.
d/ Navrhovateľka je držiteľkou a výlučnou vlastníčkou vozidla zn. Škoda Fabia, rok výroby 2009, ŠPZ:
L. XXX I., povinný vlastní nové motorové vozidla zn. Toyota Auris 1,8 Hybrid, rok výroby 2016, ŠPZ: L.
XXX X.. Argument povinného, že príjem navrhovateľky nemožno považovať za nízky a podpriemerný

je v tomto prípade irelevantný, nakoľko smerodajné je zabezpečenie rovnakej životnej úrovne oboch
manželov, ktorá je u povinného dvojnásobne objektívne vyššia. Na výdavkoch na domácnosť sa
navrhovateľka podieľa s povinným v rovnakom pomere, deťom na výživu zodpovedá v sume podľa
svojich finančných možností.4. Povinný v rámci vyjadrenia k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že podľa neho, životná úroveň oboch
manželov je porovnateľná, suma 1.375 eur uvádzaná navrhovateľkou ako suma zostávajúca povinnému

z jeho mesačného príjmu po odpočítaní nákladov nekorešponduje s realitou už len z dôvodu, že povinný
hradí dcére školné v plnej miere. Osobný automobil si povinný zakúpil ako jazdený, nie z vlastných
zdrojov, ale formou bankového úveru.

5. Z dôvodu, že dňa 23.05.2019 bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, súd uznesením

na pojednávaní 30.06.2019 pripustil zmenu návrhu tak, aby súd zaviazal povinného na platenie
navrhovateľke výživného vo výške 350 eur mesačne od 25.01.2019 do 23.05.2019, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dokladmi: sobášnym listom účastníkov, rodnými listami ich plnoletých detí, rozvodovým rozsudkom

tunajšieho súdu č.k. 61Pc/15/2018-33 zo dňa 23.04.2019, Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.04.2019
v konaní č.k. 61Pc/15/2018, potvrdeniami o príjme navrhovateľky a odporcu, výpisom z účtu
navrhovateľky v UniCredit Bank za obdobie od 02.01.2009-23.04.2019, rozsudkami tunajšieho súdu č.k.
17Pc/20/2018-109 zo dňa 27.06.2019 s návrhom na určenie výživného, uznesením tunajšieho súdu č.k.
12Pc/19/2018-43 zo dňa 22.11.2019 s návrhom na určenie výživného, ako i obsahom spisu tunajšieho

súdu č.k. 61Pc/15/2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo sobášneho listu súd zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
pričom ich manželstvo bolo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - R. H. vo zv. 55, roč.
XXXX, str. 255, por. č. 80.

8. Z rodných listov súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa narodil O. Y. a dňa XX.XX.XXXX sa narodila R.
H. Y., pričom ako rodičia sú zapísaní navrhovateľka a povinný.

9. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 61Pc/15/2018-33 zo dňa 23.04.2019 bolo právoplatne dňa

23.05.2019 manželstvo účastníkov konania rozvedené. Z obsahu súdneho rozvodového spisu súd
zistil, že návrh na rozvod manželstva podala dňa 24.08.2018 navrhovateľka z dôvodu rozdielnosti ich
pováh, názorov, spôsobu riešenia problémov, ktoré manželstvo bolo pre navrhovateľku do budúcnosti
nepredstaviteľnézdôvodustratydôverykpovinnému,absolútnemunepochopeniuajehonepriateľského
správania voči osobe navrhovateľky. V tom období (ako uviedla navrhovateľka v návrhu na rozvod)

mal žiť každý vo svojej izbe, obaja mali prispievať na domácnosť sumou 150 eur mesačne. Povinný
s návrhom navrhovateľky súhlasil z dôvodu formálnosti ich manželstva, straty dôvery, odcudzenia a
z toho vyplývajúcej vzájomnej nevraživosti. Na pojednávaní dňa 23.04.2019 obaja účastníci hodne
uviedli okrem iného, že existovala medzi nimi dohoda o nových partneroch, ktorých si nemali priviesť
do spoločnej domácnosti, nezhody medzi nimi boli názorové, kvôli výchove detí. Povinný potvrdil, že si

zakúpil nové motorové vozidlo formou pôžičky v OTP Banke.

10. Z potvrdení o príjme navrhovateľky súd zistil, že táto je zamestnaná ako vedúca školského klubu
detí v Základnej škole F. L. Y. L. - Y., jej priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov ku
dňu právoplatnosti rozvodu predstavoval 1.044,50 eur netto, za rozhodné obdobie január až máj 2019

predstavoval jej priemerný mesačný príjem 953,24 eur netto.

11. Z potvrdenia o príjme povinného súd zistil, že tento je zamestnaný na Ministerstve vnútra SR,
pričom jeho priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov ku dňu právoplatnosti rozvodu
predstavoval 1.749,88 eur netto, za rozhodné obdobie január -máj 2019 predstavoval jeho priemerný

mesačný príjem 1.950,95 eur netto.

12. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 12Pc/19/2018-43 zo dňa 22.11.209, právopl 09.12.2019, bol
schválený súdny zmier v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa v tom smere, že navrhovateľka
sa zaviazala prispievať na výživu syna O. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne od 01.12.2019

a povinný sa zaviazal prispievať na výživu syna O. sumou 170 eur mesačne od 01.12.2019.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17Pc/20/2018-109 zo dňa 27.06.2019 (neprávoplatný z dôvodu,
že voči nemu bolo podané dcérou účastníkov odvolanie), bol návrh dcéry účastníkov R. H. Y., nar.XX.XX.XXXX voči navrhovateľke o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa vo výške 280 eur od
02.11.2018 zamietnutý. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku súd okrem iného zistil, že dcéra účastníkov
študuje 1. ročník bakalárskeho štúdia dennou formou na Paneurópskej vysokej škole, žije v spoločnej

domácnosti s oboma rodičmi, povinný jej dobrovoľne prispieva na živobytie, výživu a všeobecný rozvoj,
navrhovateľka jej prispieva dobrovoľne len sumou 100 eur mesačne. Povinný vystupujúci v tomto konaní
ako svedok potvrdil, že v roku 2018 si zakúpil motorové vozidlo prostredníctvom spotrebného úveru v
OTP banke vo výške 22.000 eur na splátky vo výške 280 eur na 8 rokov, a sumu 10.000 eur si požičal od
suseda. Súd s ohľadom na platenú výšku výživného dcére účastníkov zo strany navrhovateľky 100 eur

mesačne a sumy 150 eur na domácnosť, energie, ktorými sa podieľa na platení výdavkov na bývanie v
rodinnom dome, ktorý vlastní v podiele 3-in, považoval za dostatočnú sumu výživného na prispievanie
na zabezpečenie jej potrieb a nákladov dcére účastníkov s prihliadnutím na ustálený chod domácnosti s
tým, že navrhovateľka vytvára predpoklady dcére pripravovať si stravu v rodinnom dome, nie je povinná
dcére variť a zabezpečovať stravu osobne.

14. a/ Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo s povinným uzatvorili 18.04.1998 a
právoplatne bolo rozvedené dňa 23.05.2019. Z dôvodu, že od roku 2018 s povinným spoločne
nehospodárili, v rámci rodinného domu mali oddelené izby, všetky náklady na energie a domácnosti
platili rovnakým dielom po 150 eur mesačne. Od septembra 2018, kedy ich dcéra nastúpila na denné
štúdium na vysokú školu, jej navrhovateľka začala prispievať na výživu 100 eur mesačne a synovi 125

eur mesačne, keďže tento študuje v Prahe. Navrhovateľka poukázala na prežívanie psychického teroru
spôsobovaného jej povinným už v dobe pred ich rozvodom a na skutočnosť, že v januári 2019 bol
povinný s oboma deťmi na dovolenke na Kanárskych ostrovoch, taktiež bol na lyžovačke sám, pričom
navrhovateľka bola len na dovolenke v auguste 2019 v Turecku, ktorú si však neplatila sama. Motorové
vozidlo zn. Škoda Fabia, ktorého je držiteľkou a vlastníčkou, ktoré užíva, si zakúpila z jej výlučných

financií získaných predajom vecí z dedičstva. Povinný si vozidlo zn. Toyota nemusel zakupovať, pretože
ako policajt a štátny zamestnanec má k dispozícii služobné vozidlo. V spoločnej domácnosti s dcérou a
povinným žije navrhovateľka do dnešného dňa, pár dní v týždni ostáva u priateľa.
b/ Rozdielnosť životnej úrovne jej a povinného videla navrhovateľka v rozdielnej výške ich mesačného
príjmu, kedy ona po úhrade výživného na dcéru 100 eur, na syna 125 eur, nákladov na elektrinu a

bývanie 150 eur, jej zostane 625 eur. Po mesačných úhradách povinným výživného na dcéru cca 300
eur, výživného na syna 150 eur, poplatkov na bývanie 150 eur, zostane povinnému 1.500 eur, čo je
dvojnásobok oproti navrhovateľke. Ďalšie vzniknuté mesačné výdavky navrhovateľka uvádzala: výdavky
na telefón 20 eur, pohonné hmoty 50 eur, strava 120 eur, hygienické potreby, ošatenie.
c/ K tvrdeniam povinného navrhovateľka uviedla, že nesúhlasila, aby ich dcéra R. H. navštevovala

súkromnú vysokú školu. Skutočnosť, že si neplní nad rámec úhrady 100 eur mesačne výživné na dcéru
je dôsledkom toho, že dcéra s navrhovateľkou vôbec nekomunikuje, požíva alkohol, chodí neskoro
domov, ktoré skutočnosti boli predmetom dokazovania v konaní č.k. 17Pc 20/2018. Skutočnosť, že si
navrhovateľka robila v roku 2019 atestáciu bolo dôsledkom zvýšenia si kvalifikácie a príjmu. Poukázala
na zvýšené náklady na syna O., ktorý chodí domov z J. každé 2-3 týždne, kedy mu zakupuje stravu, varí,

perie, príp. kupuje ošatenie. O preplatenie opravy alebo údržby kotla v rodinnom dome, kde účastníci
bývajú ju povinný nikdy nepožiadal, je ochotná polovicu preplácať.
d/ V záverečnom prednese právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že návrh na určenie výživného na
navrhovateľku ako manželku odôvodňuje rozdielnosťou životnej úrovne a príjmov účastníkov konania,
čo bolo preukázané výškou ich príjmov a absolvovaním dovolenky povinným, ktorú si navrhovateľka

nemôže dovoliť ani pre seba, ani pre deti. Vo vzťahu k výške ich príjmov treba zohľadniť starostlivosť
navrhovateľky o deti a domácnosť, ktorú vykonávala počas celého manželstva.

15. a/ Z výpovede povinného súd zistil, že počas trvania ich manželstva bola jeho výplata zasielaná
zamestnávateľom na účet v domácnosti na meno navrhovateľky, pričom povinný si z výplaty na ním

zriadený účet ukladal sumu 400 eur mesačne na kúpu PHM, potravín a pod. až do júna 2018, kedy mu
bez jeho vedomia navrhovateľka tento účet zablokovala a nemal naň prístup. Povinný nepoprel, žeby
od 09/2018 navrhovateľka platila dcére polovicu mesačného školného 120,50 eur, keďže navrhovateľka
súhlasila so štúdiom dcéry na súkromnej vysokej škole. Povinný nepoprel, že motorové vozidlo zn. Fabia
si zakúpila navrhovateľka z vlastných finančných prostriedkov, avšak táto mu ešte počas manželstva

navrhovala zakúpenie nového vozidla zn. Toyoty Auris, jazdenej, rok výrob 2016-2017, čo aj v apríli
2018 urobil a financoval ho z úveru 15.500 eur. Účastníci vlastnia ešte spoločné vozidlo zn. Felícia, od
ktorej kľúče má v držbe povinný.Mesačné výdavky povinného sú: výživné na syna 150 eur, príp. zakúpenie mu občas ošatenia, školné
na dcéru 240 eur + jej výdavky na stravu, hygienu a pod., mesačne dcére dáva vreckové 100 eur, kupuje
potraviny, šatstvo, pričom navrhovateľka okrem výživného 100 eur mesačne neplatí dcére žiadnu sumu.

Ďalej má náklady na bývanie a energie 150 eur, splácanie pôžičky na auto 580 eur, PHM 50 eur, výdavky
na opravy v rodinnom dome, o ktoré sa navrhovateľka nestará.
b/ Povinný má vysokoškolské vzdelanie pedagogické, odbor vychovávateľ, v súčasnosti pracuje ako
zástupca riaditeľa, podľa vedomostí povinného si navrhovateľka robila dve atestácie, za ktoré je aj vyššie
finančne ohodnotená.

c/ Na otázku súdu, aké mal a kedy výdavky za opravy a údržbu na rodinnom dome, povinný uviedol,
že v minulosti na údržbu kotla, ale ju robil kamarát. Synovi O. kupoval nejaké oblečenie alebo obuv
možno dva krát do roka, keď potreboval. Povinný nebol ochotný uhradiť navrhovateľke výživné vo výške
navrhovanej súdom 280 eur mesačne za sporné obdobie do právoplatnosti ich rozvodu z dôvodu, že
navrhovateľka má vyššie vzdelanie ako on a je riadne zamestnaná.
d/ V záverečnom prednese poukázal právny zástupca povinného na skutočnosť, že zistený rozdiel

v príjmoch navrhovateľky a povinného nie je taký markantný s prihliadnutím na to, že povinný sa
o predmetnú nehnuteľnosť, v ktorej účastníci s dcérou bývajú, priebežne staral bez toho, aby si
zaobstarával doklady o vynaložených prostriedkoch, na výživnom voči synovi sa podieľa rovnakým
dielom ako navrhovateľka a na výživnom pre dcéru sa podieľa vyššou mierou ako navrhovateľka,
ktoré odôvodnila svoje neplnenie si vyživovacej povinnosti voči dcére zlou komunikáciou s ňou a

nedostatočným preukazovaním jej študijných výsledkov. Návrh žiadal zamietnuť aj s prihliadnutím na
prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

16. Podľa § 1 ods. 1 Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „ZR“), manželstvo je zväzok muža a ženy,
ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení

podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 1 ods. 2 ZR, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 71 ods. 1 ZR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto

povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako

aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa 18.04.1998. Dňa 24.08.2018 podala navrhovateľka na súd návrh na rozvod ich manželstva,
ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod č.k. 61Pc/15/2018 z dôvodu rozdielností pováh

účastníkov, názorov, spôsobu riešenia problémov, straty dôvery k povinnému a jej nepochopenia, ako
i nepriateľského správania povinného k navrhovateľke, s čím povinný súhlasil a na základe rozsudku
č.k. 61Pc/15/2018-33 zo dňa 23.04.2019 bolo manželstvo účastníkov právoplatne dňa 23.05.2019
rozvedené. Od roku 2018 žijú účastníci konania v spoločnom rodinnom dome, oddelene každý vosobitnej izbe, nehospodária spolu. Obaja prispievajú na energie a náklady spojené s bývaním vo výške
150 eur mesačne. Na výživu syna O. Y., nar. XX.XX.XXXX (adoptovaného povinným), študujúceho
vysokú školu v J., prispieva navrhovateľka sumou 100 eur mesačne, povinný sumou 170 eur mesačne,

pričom pri jeho návratoch z J. každé 2-3 týždne mu navrhovateľka perie a varí, povinný mu občas
prispeje na stravu, podľa potreby mu obaja rodičia prispievajú potreby na oblečenie, obuv, podľa tvrdenia
povinného 1-2 krát za rok. Na dcéru (spoločnú) R. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, študujúcu Paneurópsku
vysokú školu, prispieva navrhovateľka sumou 100 eur mesačne a povinný sumou 240 eur školné
+ výdavky na stravu, hygienu a pod. + vreckové 100 eur mesačne. Ako súd zistil z rozsudku č.k.

17Pc/20/2018-109 zo dňa 27.06.2019, R. H. Y. v roku 2018 mala príjem i z brigádnickej činnosti 109,18
eur mesačne (za 2 mesiace). Vzťah navrhovateľky s dcérou nie je dobrý, nekomunikujú spolu z dôvodu
negatívneho správania sa dcéry s prebratím názorov povinného.

18. Ako mal súd ďalej vykonaným dokazovaním preukázané, mesačné výdavky navrhovateľky sú ďalej:
výdavky na telefón 20 eur, PHM 50 eur, stravu 120 eur, hygienické potreby a ošatenie, je výlučnou

vlastníčkou motorového vozidla zn. Škoda Fabia, rok výroby 2009. Mesačné výdavky povinného
predstavujú ďalej výdavky na PHM 50 eur, stravu 320 eur aj pre dcéru, 40 eur za úhradu faktúr synovi i
dcérezaslužbymobilnéhooperátora. Akouvádzalpovinný,mámesačnévýdavkyspojenésosplácaním
úveru na kúpu osobného vozidla zn. Toyota Auris v roku 2018, o čom však súdu nepredložil dôkaz. Z
výpovedí povinného v rámci tohto súdneho konania, súdnych konaní č.k. 17Pc/20/2018, 61Pc15/2018

súd zistil, že v uvedených troch konaniach ohľadne splácania a financovania kúpy vozidla zn. Toyota
Auris tvrdil povinný vždy iné verzie výšky úveru, výšky splátok, či sa jedná o nové alebo jazdené vozidlo,
preto v tomto smere súd jeho výpoveď vyhodnotil v tomto smere ako nevieryhodnú v tom, že mesačné
splátky na splácanie úveru činia 580 eur( porov. bod 13/ a 15a/ odôvodnenia tohto rozsudku). Navyše
účastníci konania sú spoluvlastníkmi ďalšieho motorového vozidla zn. Škoda Felícia, ktorého kľúče

sú vo výlučnej držbe povinného. Súd v konaní nemal preukázané, žeby povinný bol nútený v roku
2018 kupovať nové vozidlo pre jeho potreby a žeby toto vozidlo malo nevyhnutne slúžiť na výkon jeho
zamestnania.

19. V konaní súd mal preukázané, že povinný skutočne v januári 2019 platil sebe i dvom deťom

dovolenku v zahraničí na Kanárskych ostrovoch, ktorú absolvovali, pričom navrhovateľka z vlastných
financií si dovolenku neuhrádzala žiadnu. Súd v konaní nemal preukázané, žeby navrhovateľka bývala
u svojho priateľa. Súd v konaní taktiež nemal preukázané tvrdenia povinného, že má výdavky spojené
s opravami a údržbou na ich rodinnom dome, nakoľko aj na otázku súdu, ktoré konkrétne opravy alebo
výdavky na údržbu uhrádzal, povinný reagoval tvrdením, že v minulosti mal výdavky na údržbu kotla,

avšak robil mu to kamarát (teda žiadne výdavky nemal). Navrhovateľka v prípade, ak by jej povinný
oznámil existenciu výdavkov za týmto účelom, je ochotná sa na týchto výdavkoch podieľať, avšak do
dnešného dňa jej takéto výdavky a potreby vykonania opráv v dome povinný neoznámil.

20. a/ Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi (ďalej aj len „manželské výživné“) vzniká

uzatvorením manželstva a končí jeho zánikom (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Trvá teda
zásadne počas celého manželstva, a to bez ohľadu na to či spolu manželia žijú alebo nie. Manželské
výživné je postavené na zásade rovnakej životnej úrovne manželov, t.j. na zásade solidarity, ktorá
nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku
starostlivosti o domácnosť alebo o deti a pod. V zmysle uvedeného teda platí, že pri manželskom

výživnomnemusíbyťsplnenápodmienkaodkázanostinavýživudruhéhomanžela,akojetonapríkladpri
vyživovacej povinnosť detí k rodičom. Uplatňovanie manželského výživného je preto možné aj v prípade,
že ak sú obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak v dôsledku
oddeleného hospodárenia vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. V prvom rade si manželia
svoju vyživovaciu povinnosť plnia dobrovoľne. Ak však túto svoju povinnosť z vlastnej vôle neplnia,

môže do týchto vzťahov vstúpiť, na návrh jedného z manželov, súd. Oprávneným z tejto vyživovacej
povinnosti je manžel, u ktorého aktívna legitimácia vzniká ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná
úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň
bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, t.j. manžel s vyššou životnou úrovňou.
b/ Manželia v manželskom zväzku majú mať rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve

zabezpečenie jej vyrovnania. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a ak jeden z nich túto
povinnosť neplní, dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu životnú úroveň. Ide napr. o prípady,
keď jeden z manželov riadne alebo vôbec neprispieva na spoločnú domácnosť, na starostlivosť o deti
a iné spoločné výdavky a druhý manžel musí ich úhradu zabezpečovať samostatne, čím sa znižujejeho životná úroveň. Ďalším príkladom je, keď manželia majú rôzne príjmy a nevedia sa dohodnúť
na ich spravodlivom rozdelení tak, aby mali rovnakú životnú úroveň. Súd určuje výšku výživného na
manžela tak, aby táto v zásade vyrovnávala ich rozdielnu životnú úroveň. Nejde však o dosiahnutie

mechanickej - matematickej rovnosti medzi manželmi, skôr ide o dosiahnutie spravodlivej rovnosti,
keďže súd posudzuje aj schopnosti a možnosti oboch manželom, nielen majetkové pomery, ale aj napr.
dosiahnuté vzdelanie, možnosti na trhu práce, výšku opodstatnených osobných výdavkov.
c/ Kritériá, ktoré súd pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi berie do úvahy,
sú upravené v ustanovení § 75 ZR. Súd je povinný zisťovať aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery

manželov, odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
teda aké sú životné úrovne oboch manželov, nakoľko ako súd už vyššie uviedol, pri tejto vyživovacej
povinnosti je rozhodujúca rovnaká životná úroveň manželov a nie odkázanosť na výživu jedného z
manželov. Platí teda, že nestačí zistiť len výšku príjmov povinného a oprávneného, ale aj konkrétnu
mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom apod. Zároveň je súd
povinný zaoberať sa aj otázkou osobnej starostlivosti o deti a starostlivosti o domácnosť, nakoľko výkon

týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny.
d/ Manželské výživné v súlade s ustanovení § 75 ods. 2 ZR nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo
v rozpore s dobrými mravmi (sú to nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery,
ktoré síce nie sú presne definované, ale vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov
prevažnej časti spoločnosti, súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade). Z

tohto hľadiska teda súd pri rozhodovaní o nároku na manželské výživné berie do úvahy najmä dĺžku
manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť
a o výchovu detí, príčiny, pre ktoré si manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ale
aj okolnosti či manžel, uplatňujúci si nárok na výživné, žije s druhom, ako aj okolnosti spôsobeného
rozvratu medzi manželmi a opustenie rodiny.

21. Navrhovateľka odôvodňovala priznanie jej manželského výživného 350 eur mesačne od povinného
z dôvodu, že životná úroveň povinného je vyššia ako navrhovateľkina, čo sa prejavuje v ich životnom
štýle, pričom sa má práv podieľať na životnej úrovni povinného, ktorého mesačný príjem je dvojnásobne
vyšší ako príjem navrhovateľky. Povinný poukázal na porovnateľnú životnú úroveň oboch účastníkov,

poukázal na známosť navrhovateľky s iným mužom, skutočnosť, že navrhovateľka nie je limitovaná
vykonávať prácu, má stabilný príjem, navrhovateľka má dve atestácie, na výživnom pre dcéru sa podieľa
vyššou mierou ako navrhovateľka.

22. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na

určenie výživného na ňu ako manželku je čiastočne dôvodný. Ako už súd vyššie uviedol, prvoradým
predpokladom na priznanie jej manželského výživného je skutočnosť, že životná úroveň povinného je
vyššia ako navrhovateľky. Toto súd v konaní mal preukázané jednak dvojnásobne vyšším mesačným
príjmom povinného vo vzťahu k príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, jednak skutočnosťou,
že v roku 2018 povinný si zakúpil motorové vozidlo prostredníctvom spotrebiteľského úveru, ktorého

kúpa nebola nutnosťou pre povinného, nakoľko tento je zamestnaný ako štátny zamestnanec v L.,
mieste svojho bydliska, ktorému nebráni dopravovať sa do zamestnania MHD, jednak skutočnosťou,
že v januári 2019 uhrádzal a absolvoval pre seba i deti dovolenku na Kanárskych ostrovoch, pričom
navrhovateľka si dovolenku neuhrádzala z dôvodu nedostatku financií. S prihliadnutím na prezentované
výdavkynavrhovateľky vsúhrne540eurmesačne,povinnývsúhrne1.010eursozahrnutímmesačných

výdavkov na stravu pre seba i dcéru 320 eur, vreckového pre dcéru 100 eur, bez zahrnutia splátok úveru
za motorové vozidlo, keďže výšku týchto splátok povinný nepreukázal. Z príjmov účastníkov konania
v rozhodnom období po odpočítaní nimi prezentovaných výdavkoch navrhovateľke zostane mesačne
suma413,24eur,povinnémusuma900,95eur.Sprihliadnutímnaskutkovézisteniamalsúdpreukázané,
že životná úroveň oboch manželov v rozhodnom období od 25.01.2019 do 23.05.2019 nebola rovnaká.

Odhliadnuc od ich rozdielnej výšky príjmov oboch účastníkov konania v porovnaní s ich mesačnými
výdavkami, ako i skutočnosťou, že povinný uhrádzal a absolvoval zahraničnú dovolenku i s deťmi na
rozdiel od navrhovateľky, v roku 2018 si zakupoval motorové vozidlo za sumu 32.000 eur (viď bod 13
odôvodnenia tohto rozsudku), súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný v časti platenia
výživného na ňu ako manželky vo výške 300 eur mesačne. Súd na základe vykonaného dokazovania

malpreukázané,žeobajaúčastnícižijúvspoločnomdome,oddelene,spoluodroku2018nehospodária,
obaja sa podieľajú na starostlivosti o domácnosť, ako i deti. Náklady na domácnosť platia obaja rovným
dielom, na výžive ich detí sa podieľajú podľa svojich finančných možností, u syna O. platia výživné
na základe právoplatného rozhodnutia súdu: navrhovateľka sumou 100 eur mesačne, povinný 170 eurmesačne, na dcéru R. H. platia na základe neprávoplatného rozhodnutia: navrhovateľka sumou 100 eur
mesačne, povinný 340 eur školné na súkromnej VŠ + 100eur vreckové + stravu, ostatné výdavky na
neho a dcéru 320 eur mesačne. V tomto smere súd nezistil, žeby sa navrhovateľka vyhýbala plneniu si

vyživovacej povinnosti voči deťom, ani žeby jej konanie smerovalo k úmyselnému znižovania si životnej
úrovne, resp. príjmu. Skutočnosť tvrdená povinným, že navrhovateľka má dve atestácie, nemá žiaden
vplyv na porovnanie ich životnej úrovne, príp. znížený či zvýšený príjem navrhovateľky. Súd posudzujúc
dôvodnosť zamietnutia návrhu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, na čo sa odvolával povinný, súd nezistil také skutočnosti, ktoré by takýto dôvod nepriznania

manželského výživného navrhovateľke odôvodňovali. Navrhovateľka síce má známosť s iným mužom,
čo však bolo výlučne vyústením ich vzájomných konfliktov v manželstve a na ktorej skutočnosti sa
v podstate účastníci dohodli, (že môžu mať nových partnerov, ktorých nebudú vodiť do spoločného
rodinného domu). Navrhovateľka do dnešného dňa v domácnosti býva.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

špecifikovanými v bode 16 odôvodnenia tohto rozsudku návrh navrhovateľky vyhodnotil ako čiastočne
dôvodný tak, že povinného zaviazal platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 300 eur mesačne
za dobu od podania návrhu na súd do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva, a to v
celkovej sume 1.180 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Keďže súd nevidel dôvod priznávať
navrhovateľke výživné nad rámec 300 eur mesačne, preto v zostávajúcej časti 50 eur mesačne súd

návrh ako nedôvodný zamietol.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.