Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216265
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5714216265.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (právny nástupca
pôvodného žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321
123), zastúpeného zástupcom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05

Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému v rade 1/: Ing Y. V., FCMA, MBA, BA, nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX B. (do 30.6.2016 zastúpený opatrovníkom Obec B.), bytom A. D. X, S. P. XX X HQ,
SpojenékráľovstvoVeľkejBritánieaSevernéhoÍrska,štátnyobčanSpojenéhokráľovstvaVeľkejBritánie
a Severného Írska, v rade 2/: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX V., štátna občianka
Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, v rade 3/: Ing. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX/XX, XXX XX G., štátny občan Slovenskej republiky, v rade 4/: Ing. J. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,

bytom B. XXX, XXX XX B., štátna občianka Slovenskej republiky, žalovaní v rade 2/ až 4/ zastúpení
právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké
Teplice, IČO: 42 055 148, v konaní o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-444
zo dňa 30.6.2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-637 zo
dňa 3.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-444 zo dňa 30.6.2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-637 zo dňa 3.5.2018 z r u š u j e a v r a
c i a vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/207/2014-397 zo dňa 8.6.2016 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný
súd“) rozhodol tak, že „Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B., obec B., okres Q., zapísané na LV
č. XXXX, vedenom Okresným úradom Martin, a to pozemok parc. reg. C, parcelné číslo 580/31, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 116 m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo 580/32,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2, pozemok parc. reg. C, parcelné číslo
580/33, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, pozemok parc. reg. C, parcelné

číslo 581, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 1261 m2, pozemok parc. reg. C,
parcelné číslo 582, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 97 m2, stavba súp. č. 3410, postavená na
parc. reg. C, parcelné číslo 581, nie sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného
užívania v prospech Ing. S. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P.O. Z. XX, XXX XX Q. a Ing. J. E., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX G., ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Martin dňa
10.11.2014 pod č. V 3832/14. Žalovaní v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní, spoločne a nerozdielne, nahradiť

žalobcovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.330,67 Eur a iné trovy konania vo
výške 132,50, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“2. Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/207/2014-397 zo dňa 8.6.2016 ustanovil žalovanému v rade 1/
opatrovníka v súlade s § 29 ods. 2 a 6 OSP.

3. Uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 4K/25/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka PB
Power Trade, a.s., so sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 01 Žilina, IČO: 44 063 555 (č.l. 103 spisu). Podľa
výpisu z Obchodného registra spol. PB Power Trade, a.s., IČO: 44 063 555 (č.l. 423 spisu) členom
štatutárneho orgánu bol žalovaný rade 1/ v období od 14.4.2010 do 16.12.2014 a žalovaná v rade 4/

od 14.4.2010 do 16.12.2014, ako člen predstavenstva, príp. podpredseda predstavenstva v rôznych
obdobiach. V Obchodnom vestníku 94/2016 s dátumom vydania 17.5.2016 (č.l. 429 spisu) je oznámenie
o dobrovoľnej dražbe na predmetné nehnuteľnosti, navrhovateľom je JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD,
správca úpadcu PB Power Trade, IČO: 44 063 555.

4. S poukazom na § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „OZ“), § 151o

ods. 2 OZ, § 151p ods. 2 OZ, § 151j ods. 1 OZ, § 151e ods. 2 OZ, § 28 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZoKR“), § 67 ods.
1 písm. c) ZoKR, § 67 ods. 2 ZoKR, § 79 ods. 1 ZoKR, § 79 ods. 2, 3 ZoKR, a vykonané dokazovanie,
okresný súd žalobe vyhovel.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zo Zmluvy o financovaní č.
4260130707 mal „okresný súd preukázané, že žalobca mal titulom tejto zmluvy pohľadávku voči
dlžníkovi PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555, vo výške 4.700.000,- Eur (istina) s termínom splatnosti
20.9.2014. Existencia predmetnej pohľadávky bola preukázaná aj Notárskou zápisnicou NZ 23816/2014
NCRls 24304/2014. Pohľadávka zo Zmluvy o financovaní č. 4260130707 bola zabezpečená, okrem

ručiteľského vyhlásenia ručiteľov v zmysle notárskej zápisnice, tiež záložným právom v zmysle ust. §
151a a nasl. OZ, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4260130707 (§
151b ods. 1 OZ), ktorú uzatvoril žalobca, v tom čase pod obchodným menom Volksbank Slovensko
a.s., IČO: 17 321 123 ako záložný veriteľ so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako záložcami, k tam opísaným
nehnuteľnostiam (čl. 3). V zmysle ust. § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k týmto nehnuteľnostiam bolo

zapísané v KN, čo preukazuje výpis z LV č. 4214 (č.l. 27/rub). Nesporné medzi účastníkmi konania
bolo, že dlžník zo Zmluvy o financovaní č. 4260130707 - spol. PB Power Trade, a.s. IČO: 44 063 555,
si svoj záväzok z uvedenej zmluvy v dohodnutej lehote splatnosti dňa 20.9.2014 nesplnil. Na majetok
dlžníka bol uznesením OS Žilina, sp. zn. 4K/25/2014 zo dňa 22.10.2014, vyhlásený konkurz. PZ žalobcu
na pojednávaní dňa 30.6.2016 vypovedal, že svoju pohľadávku žalobca prihlásil v konkurze, vrátane

zabezpečenia záložným právom.“

6. Účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva sú tri subjekty - záložný veriteľ, záložný dlžník a
záložcovia, ktorí nie sú dlžníkom voči veriteľovi. Uvedené však nič nemení na zodpovednosti záložného
dlžníka splniť dlh v prípade omeškania záložného dlžníka s plnením dlhu. Ustanovenie § 151b OZ

nevylučuje, aby sa záložcom stal tretí subjekt odlišný od záložného dlžníka. Preto neobstojí podľa
okresného súdu obrana žalovaných v rade 2/ až 4/ prostredníctvom ich právneho zástupcu v jeho
písomnom vyjadrení (č.l. 238 a nasl. spisu) a na pojednávaní, že žalobca úver neposkytol žalovaným v
rade 1/ a 2/, a tiež, že táto pohľadávka bola zabezpečená aj notárskou zápisnicou; uvedené nič nemení
na povinnosti záložcu splniť dlh záložnému veriteľovi v prípade omeškania záložného dlžníka s plnením

jeho dlhu voči záložnému veriteľovi, keď v zmysle § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa
uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, ktorá
skutočnosť je rozhodná a čo je aj daný prípad. Preto je irelevantná obrana žalovaných v rade 2/ až 4/
prostredníctvom ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.6.2016, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nie

sú dlžníkmi žalobcu a bola ich dobrá vôľa, že zriadili záložné právo v prospech žalobcu, keď podstatné
je vychádzať z účelu záložného práva v zmysle § 151a OZ.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalovaných
v rade 2/ až 4/ poukazoval na iné konanie vedené na okresnom súde pod sp.zn. 7C/329/2014 o

neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzatvorili žalovaní v rade 1/ a 2/ v „súvislosti s i. spoločnosťou
(BELDON), podľa žalovaných sa netýka záložnej zmluvy v konajúcej veci, súd poukazuje na ust. § 135
ods. 1 OSP, ktoré taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný. Na
základe uvedeného zákonného ustanovenia v konajúcej veci súd má právo samostatne posudzovaťpredmet sporu v zmysle ust. § 7 ods. 1 OSP, nakoľko rozhodnutie v označenej veci 7C/329/2014 nie
je rozhodnutím, ktorým je súd v zmysle ust § 135 ods. 1 OSP viazaný.“ Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní vypovedal, že žalobca svoju pohľadávku proti úpadcovi v konkurze riadne prihlásil aj so

zabezpečovacím právom. Okresný súd nemal preukázaný zánik zabezpečovacieho práva, zriadeného
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 4260130707, postupom podľa § 79 ods. 1
ZoKR. Platným zriadením záložného práva Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č.
4260130707 (č.l. 336 spisu) záložcami - žalovanými v rade 1/ a 2/ vznikla záložcom povinnosť v zmysle
§ 151i ods. 1 OZ a teda, zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu

zmenšuje. Na ujmu záložného veriteľa sa hodnota zálohu zmenší vtedy, ak pri jeho speňažení nebude
možné dosiahnuť taký výťažok, ktorý sa očakával pri zriadení záložného práva a ktorý súčasne nebude
stačiť na úplnú úhradu zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom, príp. na úhradu zabezpečenej
pohľadávky s príslušenstvom v dojednanom rozsahu. Na ujmu záložného veriteľa sa záloh môže zhoršiť
nielen faktickými úkonmi záložcu, t.j. tým, že záloh napr. poškodí, zničí alebo urobí neupotrebiteľným,
ale aj v dôsledku právnych úkonov, právneho konania záložcu, ktoré sa týka zálohu, čo je aj daný prípad.

Aj keď sa okresný súd stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných v rade 2/ až 4/ na
pojednávaní dňa 30.6.2016, t.j., že ak subjekt poruší určitý zmluvný záväzok, napr. aj zmluvný zákaz
scudzenia zálohu, takýto úkon je platný a druhá strana sa môže domáhať nároku na náhradu škody
v prípade splnenia zákonných predpokladov nároku na náhradu škody; okresný súd ale poukázal na
ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe a právny zástupca žalobcu na pojednávaní

dňa 30.6.2016 vo vzťahu k právnemu úkonu - Zmluve o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvorili
žalovaní v rade 1/ a 2/ ako povinní z vecného bremena a žalovaní v rade 3/ a 4/ ako oprávnení z vecného
bremena k predmetným nehnuteľnostiam; žalobca poukázal na rozpor s dobrými mravmi Zmluvy o
zriadení vecného bremena, na jej neplatnosť podľa § 3 a § 39 OZ práve s ohľadom na účel vecného
bremena podľa tejto zmluvy, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena

„spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností uvedených v čl. I tejto zmluvy
v prospech oprávneného 1/ a v prospech oprávneného 2/“, že vecné bremeno neplní svoj účel, čo
vyplynulo aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaných v rade 2/ - 4/ na pojednávaní. Podľa okresného
súdu, vecné bremeno bolo zriadené nie na užívanie nehnuteľností oprávnenými z vecného bremena,
ale za účelom, aby oprávnení zo zmluvy o zriadení vecného bremena ochránili nehnuteľnosti pred

neoprávneným užívaním týchto nehnuteľností tretími (cudzími) osobami. Žalobca poukázal na špecifiká
danej veci, ako sú opísané pod „bodom 1. až 3. v žalobe a sú uvedené v odôvodnení tohto rozsudku
na strane 4“, s ktorou argumentáciou sa okresný súd stotožnil a ktoré špecifiká žalovaní nevyvrátili.
Zmluva o zriadení vecného bremena bola podpísaná preukázateľne dňa 8.9.2014 a konečná splatnosť
úveru 20.9.2014. Zmluvné strany v čase vzniku zmluvy boli blízkymi osobami v zmysle § 116

ods. 1 OZ. Opísané špecifiká danej veci preukazovali tvrdenie žalobcu o konaní žalovaných v rade 1/
až 4/ v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ, ako tento rozpor žalobca opísal v žalobe (časová
súvislosť, charakter zriadeného vecného bremena ako aj skutočnosť, že žalovaní v rade 2/ a 4/ boli
členmi štatutárneho orgánu záložného dlžníka, a teda mali vedomosť o jeho zlej finančnej situácii),
a preto takéto konanie aj podľa okresného súdu bolo dôvodné vyhodnotiť v zmysle § 3 ods. 1 OZ

ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Potom v zmysle § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa okresného súdu, v rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá pravdivým
zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Nie je preto
vylúčené, že výkon práva, ktorý zodpovedá zákonu, čo je aj daný prípad, nakoľko uzatvorenie zmluvy o

zriadení vecného bremena zodpovedá zákonu, avšak tento úkon môže byť v rozpore s dobrými mravmi,
keď k uzavretiu právneho úkonu dochádza z iných dôvodov ako je dosiahnutie hospodárskeho cieľa
právneho úkonu. Nebolo účelom právneho úkonu zmluvy o zriadení práva vecného bremena dosiahnuť
cieľ, aký sa predpokladá v zmysle § 151n OZ, ale s ohľadom na už opísané špecifiká, časové súvislosti
- splatnosť zabezpečenej pohľadávky zálohom a podpísania zmluvy o zriadení práva vecného bremena

k zálohu, vedomosť žalovaných v rade 1/ a 2/ ako štatutárnych zástupcov záložného dlžníka o finančnej
situácii záložného dlžníka, vo väzbe na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných v rade 2/ až 4/ na
pojednávaní dňa 30.6.2016 a teda, že vecné bremeno bolo zriadené v čase, keď boli nehnuteľnosti
znehodnotené požiarom a podľa právneho zástupcu žalovaných v rade 2/ až 4/ neboli užívania schopné
t.č. a žalovaní v rade 3/ a 4/ ako oprávnení z vecného bremena, podľa právneho zástupcu žalovaných

v rade 2/ až 4/ zabezpečujú jej bezpečnosť a starajú sa o tieto nehnuteľnosti z hľadiska bezpečnosti,
aby sa tam nezdržiavali bezdomovci a iné neoprávnené osoby, tak tieto okolnosti nepreukazovali, že k
vzniku právneho úkonu zmluvy o zriadení práva vecného bremena došlo práve z dôvodov dosiahnutia
cieľa tohto právneho úkonu. Preto dal okresný súd za pravdu žalobcovi, že zriadenie vecného bremena,v čase bezprostredného výkonu záložného práva, bolo s iným cieľom, ako je naplnenie § 151n a nasl.
OZ a že išlo o konanie na ujmu žalobcu ako záložného veriteľa. Aj Krajský súd v Žiline v uznesení
sp.zn. 14Cob/108/2015 zo dňa 15.07.2015 na str. 18 uviedol: „Podľa krajského súdu treba mať na

zreteli, že samotnou žalobou sa predsa žalobca domáha zániku vecného bremena, určenia, že vecné
bremeno neexistuje, ktorá existencia nepochybne znižuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti ...“, keď
nesporne sa zmluvné strany zmluvy o zriadení vecného bremena dohodli „na zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností ...“ v prospech oprávnených z
vecného bremena a právny zástupca žalovaných v rade 2/ až 4/ na pojednávaní dňa 30.6.2016 uviedol,

že toto právo oprávnení z vecného bremena nerealizujú. Právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu
patrí nesporne aj právo užívania zaťaženej veci, pričom toto právo spočíva v tom, že oprávnený subjekt
môže nehnuteľnosť užívať spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena. Ak teda malo ísť o
nebytový priestor, tak by sa na jeho užívanie mali vzťahovať ustanovenia Zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov, obsahu užívacieho práva by potom mali zodpovedať práva a
povinnosti v zmysle Zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a takéto užívanie

oprávnených preukázané nebolo, nebolo ani tvrdené. Preto bola dôvodná aplikácia § 3 a § 39 OZ.
Okresný súd vyhodnotil Zmluvu o zriadení vecného bremena ako absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 39 OZ. Z neplatných právnych úkonov nevznikajú práva a povinnosti, ktoré zákon inak s takýmto
právnym úkonom spája a preto okresný súd žalobe vyhovel.

8. Okresný súd skúmal splnenie podmienky v zmysle § 80c OSP, a to naliehavý právny záujem.
Tento bol daný v zmysle vyjadrenia žalobcu, keď zriadením vecného bremena k nehnuteľnostiam
v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/ nesporne došlo k výraznému zhoršeniu predpokladaného
uspokojenia pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva, nakoľko nehnuteľnosti zaťažené
týmto vecným bremenom sa znehodnotili, a tiež to ovplyvní záujem o tieto nehnuteľnosti. Súd prvej

inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných o absencii naliehavého právneho záujmu z dôvodu
neúčelnosti tejto žaloby pri aplikácii § 32 ods. 4 Katastrálneho zákona. Žalobou požadované určenie s
končenou platnosťou vyrieši právne postavenie účastníkov konania a v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho
zákona je právoplatné rozhodnutie súdu spôsobilou listinou na zápis do katastra. Okresný súd pri
riešení (ne)existencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sa zaoberal prejudiciálne aj otázkou

platnosti/neplatnosti právneho úkonu zmluvy o zriadení práva vecného bremena a preto vyriešenie
otázky (ne)existencie práva vecného bremena zahŕňa aj vyriešenie otázky platnosti daného právneho
úkonu.Žalobca,ktorýjevosvojomprávnompostavenídotknutýpráveexistencioutohtoprávnehovzťahu
(existencia vecného bremena), je táto žaloba súladná s § 80 písm. c) OSP. Práve vyriešenie otázky
platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení práva vecného bremena má vo vzťahu k určeniu existencie

vecného bremena charakter len prejudiciálnej otázky a práve pre vyriešenie len prejudiciálnej otázky k
tomuto sporu by nebol daný naliehavý právny záujem na takom určení (neplatnosti zmluvy o zriadení
vecného bremena), ako to namietajú žalovaní.

9. K argumentácii žalovaných v rade 2/ až 4/ vo vyjadrení zo dňa 14.3.2016 (č.l. 329 spisu), že

dohoda, ktorá obmedzuje záložcu v nakladaní so zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných
prípadov je neplatná pre rozpor s § 574 OZ, s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a s § 123 OZ, okresný
súd uviedol, že táto argumentácia je na danú sporovú vec právne irelevantná, s ohľadom na vyššie
uvedené odôvodnenie. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal podporne aj „na rozhodnutie KS v
Žiline 14Cob/108/2015 zo dňa 15.07.2015, ktorým odvolací súd potvrdil predbežné opatrenie nariadené

uznesením OS Martin č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2016 o zákaze nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami práve z dôvodu, že sa nakladalo so zálohom aj napriek existencii dlhu a podľa KS
bolo dôvodné prezumovať i v budúcnosti, že pri existencii dlhu zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/
sa bude so samotným predmetom zálohu opätovne nakladať a to tak, že toto nakladanie bude v
rozpore, ako bolo konštatované aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s § 151i ods. 1 OZ, čo ani

samotní žalovaní v napadnutom odvolaní proti uzneseniu OS nenamietali. Právny názor odvolacieho
súdu bol síce vyslovený k momentu rozhodnutia odvolacieho súdu, pre štádium konania o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia proti žalovaným v rade 1/ a 2/, o odvolaní žalovaných v rade 1/ až
4/ proti uzneseniu OS Martin č.k. 18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2015, ale podľa názoru súdu súvisí s
vyhodnotením konania žalovaných v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a s vyhodnotením zmluvy o

zriadení práva vecného bremena ako úkonu, ktorý svojim účelom odporuje zákonu práve pre opísané
špecifiká v žalobe (viď odôvodnenie vyššie) a preto je neplatný podľa § 39 OZ.“10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na podanie tejto žaloby, lebo existenciou vecného bremena je dotknutý vo svojom právnom postavení,
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko už došlo k porušeniu jeho práva

na uspokojenie svojej zabezpečenej pohľadávky (existencia vecného bremena nepochybne znižuje
hodnotu zálohu) a právoplatné rozhodnutie súdu je v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona
spôsobilou listinou na zápis do katastra. Existenciu opísaného naliehavého záujmu dotvrdzuje aj
skutočnosť, o ktorej vypovedal právny zástupca žalobcu na pojednávaní 30.6.2016, že žalobca prihlásil
svoju zabezpečenú pohľadávku proti dlžníkovi PB Pover Trade, a.s., čo preukazovala aj skutočnosť,

že správca konkurznej podstaty je navrhovateľom dražby predmetných nehnuteľnosti a že predmetné
nehnuteľnosti - majetok podlieha konkurzu v zmysle § 67 ods. 1 písm. c) ZoKR a tento majetok v zmysle
§ 79 ods. 2 ZoKR môže správca speňažiť za účelom uspokojenia žalobcu. V konkurze sa plne rešpektujú
zabezpečovacie práva, čo sa prejavuje tým, že konkurzná podstata sa člení na všeobecnú podstatu a
jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov (§ 67 ods. 2 ZoKR). Pre každého zabezpečeného
veriteľa, resp. pre každú zabezpečenú pohľadávku je vytvorená vždy samostatná oddelená podstata,

do oddelenej podstaty spadá majetok, ktorý zabezpečuje pohľadávku zabezpečeného veriteľa a ktorý
slúži na prednostné uspokojenie zabezpečeného veriteľa - žalobca teda má naliehavý právny záujem
na určení, že vecné bremeno neexistuje, ako to uviedol na pojednávaní dňa 30.6.2016: „... aby sme
dosiahli práve zvýšenie hodnoty týchto nehnuteľností za účelom uspokojenia pohľadávky“. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

11. Proti rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. 18Cb/207/2014 zo dňa 30.06.2016, podal odvolanie
žalovaný v rade 1/. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne nesprávny. V prvom rade
okresný súd nesprávnym procesným postupom žalovanému v rade 1/ ako strane sporu znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa taktiež trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie súčasne nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nesprávnosť rozsudku a ťažiskových argumentov

žalobcu preukázal i ďalší vývoj, keď nehnuteľnosti boli dňa 10.08.2016 vydražené na dražbe. Žalobca
ako i okresný súd pritom ťažiskovo tvrdil, že vecné bremeno bráni dražbe.

12. V odvolaní žalovaný v rade 1/ namietal procesné vady a odňatie možnosti konať pred súdom.
Primárne namietal procesný postup súdu, keď mu ustanovil opatrovníka obec B., s ktorým konal

namiesto neho, pričom na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trvalé bydlisko a deti má
žalovaný v rade1/ dlhodobo vo Veľkej Británii, ktorej je i štátnym občanom. Na Slovensku nežije a
nezdržiava sa. Skutočnosť, že okresný súd mal závadu v doručovaní predvolaní, ho neoprávňovala
podľa žalovaného v rade 1/, aby mu ustanovil obec B., t j. obec mimo jeho domovského štátu, ako
opatrovníka. Ustanovenie opatrovníka bolo čisto formálne, opatrovník bol v konaní zjavne nečinný a

dokonca sa nezúčastnil ani pojednávania dňa 30.06.2016.

13. V odvolaní žalovaný v rade 1/ uviedol, že Slovenská súdna prax (rozsudok Krajského súdu v
Košiciach zo 17.3.1997, sp.zn. 6S 6/96 -RSR 66/99), ktorý bol vydaný ešte za účinnosti starej právnej
úpravy záložného práva účinnej do 31.12.2002 pri posudzovaní otázky, či je možné záložcu zmluvne

obmedziť v nakladaní so zálohom konštatuje, že záväzok v záložnej zmluve, podľa ktorého sa záložca
zaväzuje nepredať záloh, mu nielen bráni vo výkone absolútneho vlastníckeho práva, ale je aj v
absolútnom rozpore s podstatou zálohu. V prípade, že by tento záväzok zostal v zmluve, záloh by sa
podľa práva napr. vôbec nemohol predať. „Navyše, záväzok, ktorým sa dlžník vopred vzdáva svojich
práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti (napr. práva predať záloh, prenajať ho alebo zriadiť na založenej

veci ďalší záloh) je treba považovať za neplatný, lebo sa prieči ustanoveniu § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ)"„Dohoda, ktorou sa niekto
vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.". Záväzky, ktoré obsahujú vzdanie
sa práv vopred, neprimerane prekračujú svojím obsahom výhodu, ktorú dlžníkovi poskytujú a dlžník
spravidla nemá možnosť dosiahnuť požičanie peňazí, ak s navrhnutými záväzkami nesúhlasí. Uvedené

záväzky sa preto v rozpore s dobrými mravmi priečia zákonu v ust. § 39 OZ „Neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.", a preto sú zmluvy o nich neplatné a nemôžu byť predmetom zápisu v katastri nehnuteľností.
Slovenská súdna prax ďalej uvádza, že záväzok záložcu, podľa ktorého po dobu trvania záložnéhopráva založenú nehnuteľnosť neprevedie na iného, ani predmet zálohu nezaťaží v prospech iného nie je
vecným bremenom a nemá charakter vecného práva. Obsah vecného bremena vymedzuje § 15 In OZ
ako obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu tak, že vlastník veci je povinný

niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Osobe oprávnenej z vecného bremena teda svedčí
právo k cudzej veci a tomuto oprávneniu zodpovedá obmedzenie vlastníka veci, zaťaženej vecným
bremenom. Podľa účastníkov uzavretej zmluvy nastáva situácia, keď je vlastník vo svojom vlastníckom
práve obmedzený tak, že nemôže s ním disponovať, ale tomuto obmedzeniu súčasne nezodpovedá
žiadne právo inej osoby k tejto nehnuteľnosti. Dohodu o zákaze scudzenia, darovania alebo nezaťaženia

nehnuteľnostivprospechinéhosúčinkamivočitretímosobám,ktorábybolaspôsobilouvkladuschopnou
listinou v súčasnosti podľa OZ platne uzavrieť nemožno.“

14. V odvolaní žalovaný v rade 1/ v súvislosti s posudzovaním otázky, či je možné vlastníka zmluvne
obmedziť v nakladaní s jeho vecou konštatoval, že právo vlastníka nakladať s vecou (ako práva, ktoré
je podstatou vlastníctva a môže prislúchať len vlastníkovi) nemôže „byť obmedzené inak než výslovným

ustanovením zákona, čo sa však deje len výnimočne (napr. český Občiansky zákonník, zákon č. 40/1964
Sb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ ČR" § 128 ods. 2 „Vo verejnom záujme možno vec
vyvlastniťalebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožnodosiahnuťinak,atolennazákladezákona,
len na tento účel a za náhradu.", § 140 „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.", § 145 ods. 1 „Bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný."), popr. dojednaním na základe výslovného
ustanovenia zákona, ktoré takýto zásah do dispozičného práva predvída (napr. zriadenie predkupného
práva podľa § 603 ods. 2 „Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči

nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom
do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované
predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi." OZ ČR). Obmedzovanie dispozičného práva nad
rámec zákona je obchádzaním zákona. Ustanovenie § 39 OZ ČR o neplatnosti právnych úkonov je
nutné považovať za kogentné, od ktorého sa nemožno odchýliť, a nie je preto možné dohodnúť ďalšie

dôvody neplatnosti právnych úkonov, ktoré zákon nepozná, pretože také dojednanie by bolo v rozpore
s kogentným ustanovením § 39 OZ ČR. ktoré nepočíta s tým, že by ďalšie dôvody neplatnosti právnych
úkonov mohli byť rozširované zmluvou (rozsudok Mestského súdu v Prahe zo 6.6.1995, sp.zn. 33 Ca
24/95 - RČR 43/96).“ Česká súdna prax, podľa žalovaného v rade 1/, zároveň v súvislosti s možnosťami
dohody o obmedzení záložcu v nakladaní so zálohom uvádza, že záložné právo zásadne nebráni

vlastníkovizálohu(záložnýdlžník)nakladaťsozálohom.Akzákonneustanovujeniečoiné,môžezáložný
dlžník záloh scudziť, znovu ho založiť, zriadiť k nemu vecné bremeno, dať do nájmu alebo iného
užívania a pod. Záložné právo je vybudované ako vecné právo a na princípe priority práve preto, aby
- na rozdiel od skoršieho inštitútu obmedzenia prevodu nehnuteľnosti - umožnilo, v záujme riadneho a
účelného hospodárskeho využitia zálohu, uvedené nakladanie so zálohom bez toho, aby tým boli (mohli

byť) dotknuté práva záložného veriteľa. „Prípadné dojednanie, ktorým by bol záložný dlžník v rozpore
so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takomto nakladaní so zálohom, odporuje účelu (zmyslu)
záložného práva zákonom sledovanému, a je preto podľa § 39 OZ ČR neplatným právnym úkonom
(rozsudok NS ČR zo 13.7.2003, sp.zn. 21 Cdo 296/2003). Slovenská súdna prax zastáva názor, že
dohoda, ktorá obmedzuje záložcu v nakladaní so zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných

prípadov, je neplatná:
- pre rozpor s § 574 OZ,
- pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ),
- pre rozpor s ustanovením § 123 OZ. Vyššie súdy (napr. Krajský súd v Košiciach) judikovali, že pre
vyriešenieotázkyplatnostiobmedzeniamožnostidisponovaťspredmetomzáložnéhopráva(štandardne

nehnuteľnosťou) je nutné v prvom rade posúdiť povahu samotného záväzku, jeho reálny obsah. Najmä v
minulostiboloobdobnéobmedzenievnímanéakoistáformavecnéhobremena(nakoľkoaleobmedzeniu
vlastníka nekorešponduje žiadne oprávnenie tretej osoby vo vzťahu k zálohu, možno ustáliť, že nejde
o vecné bremeno, a ako také nemôže byť ani predmetom zápisu do katastra nehnuteľností). Preto
„dohodu o zákaze scudzenia, darovania alebo zaťaženia nehnuteľnosti v prospech iného s účinkami

voči tretím osobám, ktorá by bola spôsobilou vkladuschopnou listinou so zápisom vecného práva,
podľa Občianskeho zákonníka platne uzavrieť nemožno.“ V prípade porušenia zmluvného záväzku,
t.j. zmluvného zákazu zaťaženia zálohu, tak môže prichádzať, podľa žalovaného v rade 1/, do úvahy
iba náhrada škody, samozrejme po splnení zákonných predpokladov škody, preukázania jej výšky apríčinnej súvislosti, kde by záložný veriteľ musel preukázať porušenie zmluvného zákazu zaťaženia
nehnuteľností, preukázanie vzniku škody v dôsledku zaťaženia vecným bremenom a príčinnú súvislosť
sovznikomškody.Vdanomprípadevšakžalobcaanivžalobenetvrdil,žebyžalovaníporušilipodmienky

záložnej zmluvy, iba všeobecne odkazuje na dobré mravy. Žalobca sa v petite žaloby vôbec nedomáha
neplatnostizmluvyovecnombremeneV3832/2014,oktorejtvrdí,žejeabsolútneneplatná.Žalobcasav
petite žaloby domáha iba určenia negatívnej skutočnosti. Uplatnený petit žaloby je však v plnom rozsahu
nedôvodný, navyše aj v prípade jej dôvodnosti plne absentuje naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení, nakoľko predmetné určenie nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu a je zmätočné. V danej

veci ide o negatívnu určovaciu žalobu právnej skutočnosti - určenie neexistencie práva zodpovedajúcom
vecnému bremenu. Negatívne určovacie žaloby sú v prevažnej časti neprípustné. Pre odstránenie
rozporností môže mať význam nie otázka neexistencie práva zodpovedajúcom vecnému bremenu,
ale otázka neplatnosti zmluvy o vecnom bremene. Žalobcom nastolená otázka neexistencie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu má v danom prípade len povahu predbežnej otázky, nakoľko
iba na základe určovacieho výroku rozsudku o neplatnosti zmluvy o vecnom bremene okresný úrad,

katastrálny odbor môže zapísané vecné bremeno vymazať záznamom v katastri nehnuteľností. Na
základe výroku súdu, ktorým by súd vyhovel petitu žaloby, v katastri nehnuteľností nemožno vykonať
záznam, t.j. podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné. Okresný úrad podľa súčasnej legislatívy
môže vykonať záznam iba v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu (kde vyznačí stav pred
zmenou), alebo v prípade určenia vlastníckeho práva, nie však v prípade určenia negatívnej skutočnosti

(ktorá je záväzná iba medzi účastníkmi konania). Odvolateľ citoval „§ 32 ods. 4 KZ“ a konštatoval,
že ide tak nielen o nedôvodnú žalobu, ale o zjavne nehospodárnu určovaciu žalobu a o zbytočné
rozmnožovanie súdnych sporov. Určovacia žaloba totiž nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie
určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie

je) právny vzťah alebo právo. Tým, že by sa i teoreticky vyhovelo určovaciemu návrhu, neodstránil by
sa stav právnej neistoty žalobcu a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne
postavenie, v dôsledku čoho by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalším návrhom na začatie
súdneho konania (žalobou o neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena).

15. Žalovaný v rade 1/ v odvolaní uviedol, že ťažiskové tvrdenie žalobcu, že zmluva o zriadení
vecného bremena je neplatná, neobstojí. Jediným tvrdeným dôvodom neplatnosti je údajný rozpor s
dobrými mravmi. Ide však iba o teoretické a vágne úvahy žalobcu podľa jeho subjektívnych potrieb.
Treba zdôrazniť, že žalovaní v rade 1/, 2/ sú v danom právnom vzťahu voči žalobcovi nie dlžníkmi,
ale záložcami. Žalovaným v rade 1/, 2/ žalobca nikdy neposkytol žiaden úver či financie alebo iný

prospech, naopak - bolo iba dobrou vôľou žalovaných 1/, 2/, že žalobcovi poskytli zabezpečenie (cudzej)
pohľadávky zálohom v ich vlastníctve. Žalobca tvrdí, že zmluva o zriadení vecného bremena je proti
dobrým mravom a obšírne podáva svoj čisto akademicko-teoretický výklad. Žalovaní v rade 1/, 2/ pritom
ako vlastníci mali právo slobodne disponovať s nehnuteľnosťou a zriadiť vecné bremeno. Žalovaní v
rade 1/, 2/ zmluvu o zriadení vecného bremena V 3832/2014 pritom uzavreli niekoľko týždňov pred

začatím konkurzu a nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť. Výkon tohto
práva a práva disponovať s vecou rozhodne nemôže byť proti dobrým mravom. Vecné bremeno môže
byť zriadené v prospech fyzickej ako aj právnickej osoby a v praxi nie je neobvyklé, ak na nehnuteľnosti
viaznu vecné bremená rôznych druhov v prospech rozličných právnych subjektov. Občiansky zákonník
priamo nehovorí nič o zákaze zaťaženia zálohu vo fáze pred výkonom záložného práva a ani o hodnote

zálohu, nakoľko táto môže kolísať v dôsledku opotrebenia a amortizácie zálohu, zmeny tržných cien
a pod). Občiansky zákonník iba ustanovuje, že „osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva
záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného
opotrebovania." Uvedená situácia sa však týka iba fázy výkonu záložného práva a navyše zdržanie sa
faktického nepoškodzovania zálohu. V danom prípade však nedošlo k výkonu záložného práva. Žalobca

plne zamlčal, že jeho pohľadávka bola zabezpečená i notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, kde
zabezpečenie poskytli žalovaní v rade 1/ a 3/ ako ručitelia. Žalovaní v rade 1/, 3/ tak neboli povinní
učiniť, napriek tomu ručiteľský záväzok poskytli, kde sa zaručili za cudzie záväzky v prospech žalobcu
celým svojím majetkom. Súčasne pri plnení z titulu ručenia by prichádza do úvahy ex lege zákonná
cesia a prechod samotného zabezpečovacieho záložného práva k nehnuteľnostiam na ručiteľa, ktorý

plnil. Žalobca ďalej zamlčal, že jeho pohľadávka voči spoločnosti PB Power Trade, a.s., so sídlom
Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 bola taktiež zabezpečená záložným právom k
pohľadávkam spoločnosti PB Power Trade, a.s. voči jej odberateľom, z ktorých žalobca získal nemalé
finančné plnenie. Žalobca neuviedol, že k záväzku dlžníka - spoločnosti PB Power Trade, a.s. na základenotárskej zápisnice N 320/2014, Nz 23816/2014 pristúpila i spoločnosť PBPT Holding, a.s., čím došlo k
ďalšiemuzabezpečeniujehopohľadávky.Žiadalžalovanývrade1/,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudok
zrušil.

16. K doručenému odvolaniu žalovaného v rade 1/ sa písomne vyjadrili žalovaní v rade 2/, 3/, 4/, ktorí
uviedli že odvolanie žalovaného v rade 1/ je plne dôvodné, stotožnili sa s ním a žiadali, aby mu odvolací
súd vyhovel.

17. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že podľa právneho názoru žalovaných sú domnelými
dôvodmi, pre ktoré by mal odvolací súd napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne:
„a) dohoda, ktorá obmedzuje záložcu v dispozícii so zálohom je neplatná pre rozpor
s § 39 OZ, § 123 OZ a § 574 OZ;
b) žalovaní namietajú absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení;

c) zmluva o zriadení vecného bremena (V 3832/2014) bola údajne platne uzavretá;
d) zaťažené nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 vydražené;
e) pohľadávka žalobcu bola okrem ručiteľských záväzkov žalovaných v I. a III. rade zabezpečená
notárskou zápisnicou N 320/2014, Nz 23816/2014 a záložným právom k pohľadávkam obchodnej
spoločnosti PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 (ďalej

len „dlžník").“ Napriek tomu, že žalovaní zotrvávali na uvedenom právnom závere, prvoinštančný súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku jednoznačne konštatoval, že: „(...) táto argumentácia je na danú
sporovú vec právne irelevantná" (str. 14 rozsudku). Meritom veci bolo posúdenie (ne)existencie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, v rámci čoho sa okresný súd prejudiciálne zaoberal aj otázkou
platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena (V 3832/2014). V danom prípade okresný súd dospel

k záveru, že napadnutá zmluva o zriadení vecného bremena je úkon: „ktorý svojim účelom odporuje
zákonuprávepreopísanéšpecifikávžalobeapretojeneplatnýpodľa§39OZ"(str.14rozsudku).Citoval
§151iods.1OZ.Spoukazomna§151iods.1OZneobstojípodľažalobcuaniargumentáciažalovaných:
„(...) žalobca ani v žalobe netvrdí, že sme porušili podmienky záložnej zmluvy, iba všeobecne odkazuje
na dobré mravy". Žalobca osobitne namietal zjavné porušenie zákonnej povinnosti v nadväznosti na

uzavretú záložnú zmluvu, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ rade zriadili vecné bremeno v prospech žalovaných
v rade 3/ a 4/ rade v čase bezprostredného výkonu záložného práva v rozpore s § 151i ods. 1 OZ.

18. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie osvedčil existenciu naliehavého
právnehozáujmunaviacerýchmiestachvodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Právnyzáveržalovaných

vo vzťahu k požadovanej (konečnej) súdnej ochrane je v rozpore so stabilnou rozhodovacou praxou
súdov, ktoré v odôvodneniach rozsudkov pravidelne akcentujú nesprávnosť postupu žalobcu, ak sa v
obdobných konaniach domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. Ak možno žalovať o určenie práva
alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto
práva alebo právneho vzťahu týka (Rcz 68/2001). Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy prichádza do

úvahy výlučne v prípade, ak je podaná skôr, ako je na základe takejto zmluvy vykonaný vklad vecného
bremena do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003, sp. zn. 22 Cdo
446/2002). „Prezentovaný postup súdov reflektuje aj súčasná právna úprava CSP, účinná od 1.7.2016,
ktorá pôvodné ustanovenie § 80 OSP nahradila novým znením v § 137 CSP. Zákonodarca v zmysle §
137 písm. d) CSP a contrario súdom nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti (napr. o určení

neplatnosti právneho úkonu), pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu. Domáhať sa samostatného
určenia neplatnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena, neumožňuje žiadny
hmotnoprávny predpis.“ Žalovaní citovaním § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ"), účelovo
nezohľadnili,žeprávaknehnuteľnostiamsadokatastranehnuteľnostígenerálnezapisujúzáznamomna

základe verejných alebo iných listín (§ 34 ods. 1 KZ v spojení s § 42 ods. 1 KZ). Záznamom sa nezapisujú
len práva, ktoré sa zmenili, vznikli alebo zanikli rozhodnutím, ale aj práva, ktoré sú rozhodnutím iba
deklarované, hoci mohli vzniknúť aj na základe zmluvy (HALAMA, O.: Katastrálny zákon. Komentár.
Wolters Kluwer, 2014, s. 73). Naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie
súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Úmysel žalovaných pri zriadení záložného

práva v tomto prípade nie je relevantný, keďže rozhodujúce sú výlučne okolnosti a motívy, ktoré
žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadením sporného vecného bremena sledovali. Časová nadväznosť jednotlivých
úkonov,koordinovanýpostupžalovanýchavneposlednomradecharakterzriadenéhovecnéhobremena
jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v rade 1/ a 2/ oddialiť, resp. úplne zmariť speňaženiezaložených nehnuteľností. Spoločný postup všetkých žalovaných možno pritom dôvodne predpokladať
nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka, ale aj s prihliadnutím na ich
rodinné vzťahy. Skúmanie účelu výkonu subjektívneho práva cez optiku dobrých mravov je základnou

korekciou striktného práva. Zriadenie identifikovaného vecného bremena je prima facie v rozpore s
dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí až so zneužitím subjektívneho práva žalovaných v rade 1/ a 2/,
jeho šikanóznym a špekulatívnym výkonom. Zmätočne vyznieva aj argumentácia žalovaných vo vzťahu
k tvrdeniu, že žalovaní uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena niekoľko týždňov pred vyhlásením
konkurzu, kedy „nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť". Zriadenie

vecného bremena na zálohu tak ovplyvňuje nielen tvorbu najnižšieho podania (vyvolávacej ceny) pri
jeho predaji v exekúcii (v tomto prípade boli nehnuteľnosti speňažované v konkurze), ale aj výpočet
minimálne prípustného najnižšieho podania pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe (ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I.
§ 1 -450. Komentár. C.H.BECK, Praha 2015, s. 1197). Žalovaní relevantne nevyvrátili skutkové tvrdenia
žalobcu o dubióznom zaťažení založených nehnuteľností (zastavané pozemky a administratívna budova

slúžiace na podnikateľskú činnosť) vecným bremenom, spočívajúcom v práve doživotného užívania
nehnuteľností v prospech žalovaných v rade 3/ a 4/. Samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti
boli dňa 10.8.2016 nakoniec vydražené (takmer dva roky od podania žaloby), nesúvisí s namietaným
správaním žalovaných, ktorí sa zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach zjavne snažili sťažiť a
znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcom. Navyše, k vydraženiu nehnuteľností

došlo až na opakovanej dražbe, keďže prvého kola (neúspešnej) dražby zo dňa 20.6.2016 sa zúčastnil
iba jediný záujemca. Žalobca sa domáhal, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného súdu
v zmysle § 387 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí plne zotrvali na svojej

argumentácii a odvolacích dôvodoch. Tým, že žalobca nehnuteľnosti medzičasom (po vyhlásení
prvostupňového rozsudku) vydražil a uspokojil sa z výťažku dražby, samo o sebe preukazuje
nedôvodnosť žaloby. Žalobca argumentoval, že v dôsledku vecného bremena nemôže nehnuteľnosti
vydražiť, v skutočnosti však vecné bremeno nemalo žiaden vplyv a význam pre úspešnosť vykonania
dražby, cenu vydraženej nehnuteľnosti a uspokojenie žalobcu. Žalobca dosiahol pritom veľmi uspokojivý

výťažok z dražby, a to aj keď počas dražby sám deklaroval, že nehnuteľnosti sú zaťažené vecným
bremenom. Nakoľko medzičasom žalobcovi v dôsledku úspešného vykonania dražby ex lege zaniklo
záložné právo k nehnuteľnostiam, nemôže už byť ako bývalý záložný veriteľ ani aktívne legitimovaný
na podanie žaloby (jeho pohľadávka už nie je zabezpečená záložným právom, ktoré bolo vykonané).
Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, ku ktorej žalobca už nemá žiaden hmotnoprávny

vzťah. Podanie predmetnej žaloby by mohol iniciovať jedine vydražiteľ ako nový vlastník nehnuteľnosti
(zmena žalobcu v tomto konaní pritom nebola vykonaná). Je zrejmé, že žalobca stratil akúkoľvek aktívnu
legitimáciu a určovacia žaloba je pre jeho osobu úplne bezpredmetná, nakoľko výsledok konania o
určenie sa už nemôže nijak dotknúť postavenia žalobcu. Na určenie navrhované žalobcom v petite
objektívne nie je naliehavý právny záujem. Žalobca mal za daného stavu žalobu zobrať späť, nakoľko

k cudzej veci (bývalému zálohu) žalobca už nemá žiaden hmotnoprávny vzťah a i pre odvolací súd je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

20. K doručenému vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadril žalovaný v rade 1/ spisu a uviedol,
že plne zotrváva na odvolacích dôvodoch. To, že žalobca nehnuteľnosti medzičasom (po vyhlásení

prvostupňového rozsudku) vydražil a uspokojil sa z výťažku dražby, samo o sebe preukazuje
nedôvodnosť žaloby. Žalobca tvrdil, že v dôsledku vecného bremena nemôže nehnuteľnosti vydražiť,
v skutočnosti však vecné bremeno nemalo žiaden vplyv a význam pre úspešnosť vykonania dražby,
cenu vydraženej nehnuteľnosti a uspokojenie žalobcu. Žalobca dosiahol pritom veľmi slušný výťažok
z dražby, a to aj keď počas dražby sám deklaroval, že nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom.

Nakoľko medzičasom žalobcovi v dôsledku úspešného vykonania dražby zo zákona zaniklo záložné
právo k nehnuteľnostiam, nemôže už byť ako bývalý záložný veriteľ ani aktívne legitimovaný na podanie
žaloby (jeho pohľadávka už nie je zabezpečená záložným právom, ktoré bolo vykonané). Záložné právo
je vecným právom k cudzej veci, ku ktorej žalobca už nemá žiaden hmotnoprávny vzťah. Podanie
predmetnej žaloby by mohol iniciovať jedine vydražiteľ ako nový vlastník nehnuteľnosti (zmena žalobcu

v tomto konaní pritom nebola vykonaná). Je zrejmé, že žalobca stratil akúkoľvek aktívnu legitimáciu a
určovacia žaloba je pre jeho osobu úplne bezpredmetná, nakoľko výsledok konania o určenie sa už
nemôže nijak dotknúť postavenia žalobcu. Na určenie navrhované žalobcom v petite objektívne nie je
žiaden naliehavý právny záujem. Žalobca mal za daného stavu žalobu zobrať späť, nakoľko k cudzejveci (bývalému zálohu) žalobca už nemá žiaden hmotnoprávny vzťah a i pre odvolací súd je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku.

21.Kdoručenýmvyjadreniamžalovanýchsapísomnevyjadrilžalobca,ktoréhovyjadreniesavprevažnej
miere zhoduje s jeho vyjadrením k odvolaniam žalovaných. Súd prvej inštancie osvedčil existenciu
naliehavého právneho záujmu na viacerých miestach v odôvodnení napadnutého rozsudku. Právny
záver žalovaných vo vzťahu k požadovanej (konečnej) súdnej ochrane je v rozpore so stabilnou
rozhodovacou praxou súdov, ktoré v odôvodneniach rozsudkov pravidelne akcentujú nesprávnosť

postupu žalobcu, ak sa v obdobných konaniach domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. Zaťažené
nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 vydražené. Zriadenie vecného bremena na zálohu tak ovplyvňuje
nielen tvorbu najnižšieho podania (vyvolávacej ceny) pri jeho predaji v exekúcii (v tomto prípade boli
nehnuteľnosti speňažované v konkurze), ale aj výpočet minimálne prípustného najnižšieho podania
pri predaji zálohu na dobrovoľnej dražbe (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M.,
SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Občiansky zákonník I. § 1 -450. Komentár. C.H.BECK,

Praha 2015, s. 1197). Žalovaní relevantne nevyvrátili skutkové tvrdenia žalobcu o dubióznom zaťažení
založených nehnuteľností (zastavané pozemky a administratívna budova slúžiace na podnikateľskú
činnosť) vecným bremenom, spočívajúcom v práve doživotného užívania nehnuteľností v prospech
žalovaných v 3/ a 4/. Ak uhradzovacia funkcia záložného práva má splniť svoj účel, musí mať záložný
veriteľ istotu, že zo speňaženia zálohu bude dosiahnutý výťažok, ktorý bolo možné legitímne očakávať

pri zriadení záložného práva. Ust. § 151i ods. 1 OZ ukladá záložcovi, aby sa zdržal všetkých úkonov, v
dôsledku ktorých by sa záloh zhoršil na ujmu záložného veriteľa. Na ujmu záložného veriteľa sa záloh
znehodnotí nielen faktickým konaním záložcu (napr. poškodením budovy), ako nesprávne prezentujú
žalovaní, ale aj uskutočnením právnych úkonov týkajúcich sa zálohu. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ uviedli,
že: „Predmetná založená nehnuteľnosť má pritom vady. Ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá má určité

problémy so statikou a technickým stavom a vecné bremeno nemôže tak objektívne ovplyvniť jeho
hodnotu.Hodnotuzálohuovplyvňujejehotechnickýstav."Účelovovšakopomínalizohľadniťekonomický
vplyv právnych vád viaznucich na zálohu pri určovaní jeho hodnoty. Samotná skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 nakoniec vydražené (takmer dva roky od podania žaloby), nesúvisí
s namietaným správaním žalovaných, ktorí sa zriadením vecného bremena na nehnuteľnostiach

zjavne snažili sťažiť a znemožniť legitímne uspokojenie úverovej pohľadávky žalobcom. Navyše, k
vydraženiu nehnuteľností došlo až na opakovanej dražbe, keďže prvého kola (neúspešnej) dražby zo
dňa 20.6.2016 sa zúčastnil iba jediný záujemca. Žalobca citoval z Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa
8.11.2016 sp. zn. III. ÚS 2700/15. Žalovaní tiež zámerne opomínajú, že na majetok dlžníka bol dňa
29.10.2014 vyhlásený konkurz, čo vylučuje individuálne uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalobca si v

identifikovanom konkurze uplatnil pohľadávku vo výške 4.328.865,79 Eur, ktorá bola správcom zistená
v celom prihlásenom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Právo zvoliť si spôsob uspokojenia patrí
výlučne veriteľovi. Dlžník, ručiteľ, záložca alebo iná zaviazaná osoba sa nemôže brániť svojej vlastnej
povinnosti splniť dlh iba tým, že existuje iný spôsob vymáhania pohľadávky. Ručenie by tak ad absurdum

stratilo vecný obsah a nebolo by riadnym zabezpečovacím prostriedkom. Identifikovaná námietka, podľa
žalobcu, nemala žiadny súvis s predmetom sporu a bola právne bezvýznamná.

22. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení sa plne stotožnil so žalovanými v rade 2/ až 4/ s tým, že
napadnutý rozsudok okresného súdu nie je vecne správny a je založený na nesprávnom procesnom

postupe.

23. Žalovaní v rade 2/ až 4/ vo svojom vyjadrení uviedli, že plne zotrvávajú na dôvodoch a obsahu
odvolania. Tvrdenia žalobcu sú vágne a absolútne všeobecné, žalobca sa všeobecne dovoláva dobrých
mravov, zákazu údajného šikanózneho výkonu práva, prezentuje judikatúru cudzieho štátu a subjektívne

akademickénázory,ktoréniesúrozhodovacoupraxouatobôžniezákonom,ktorýjepresúdrozhodujúci.
„Plne odkazujeme na obsah nášho odvolania, ktoré z dôvodu hospodárnosti nebudeme opakovať.“

24. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v rade 2/, 3/, 4 (ďalej aj len „žalovaní“), ktorí
ho považovali za vecne nesprávny. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa taktiež trpí vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie súčasne nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nesprávnosťrozsudku a ťažiskových argumentov žalobcu preukázal i ďalší vývoj, keď nehnuteľnosti boli dňa
10.08.2016 vydražené na dražbe. Žalobca ako i okresný súd pritom ťažiskovo tvrdili, že vecné bremeno
bráni dražbe. K otázke možnosti dispozície so zálohom, poukázali na slovenskú súdnu „prax (rozsudok

Krajského súdu v Košiciach zo 17.3.1997, sp.zn. 6 S 6/96 - RSR 66/99), ktorý bol vydaný ešte za
účinnosti starej právnej úpravy záložného práva účinnej do 31.12.2002 pri posudzovaní otázky, či je
možné záložcu zmluvne obmedziť v nakladaní so zálohom konštatuje, že záväzok v záložnej zmluve,
podľa ktorého sa záložca zaväzuje nepredať záloh mu nielen bráni vo výkone absolútneho vlastníckeho
práva, ale je aj v absolútnom rozpore s podstatou zálohu. V prípade, že by tento záväzok zostal v

zmluve, záloh by sa podľa práva napr. vôbec nemohol predať. Navyše, záväzok, ktorým sa dlžník
vopred vzdáva svojich práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti (napr. práva predať záloh, prenajať ho
alebo zriadiť na založenej veci ďalší záloh) je treba považovať za neplatný, lebo sa prieči ustanoveniu
§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OZ)"„Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.".
Záväzky,ktoréobsahujúvzdaniesaprávvopred,neprimeraneprekračujúsvojímobsahomvýhodu,ktorú

dlžníkovi poskytujú a dlžník spravidla nemá možnosť dosiahnuť požičanie peňazí, ak s navrhnutými
záväzkami nesúhlasí. Uvedené záväzky sa preto v rozpore s dobrými mravmi priečia zákonu v ust.
§ 39 OZ „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom", a preto sú zmluvy o nich neplatné a nemôžu byť predmetom
zápisu v katastri nehnuteľností. Slovenská súdna prax ďalej uvádza, že záväzok záložcu, podľa ktorého

po dobu trvania záložného práva založenú nehnuteľnosť neprevedie na iného, ani predmet zálohu
nezaťaží v prospech iného nie je vecným bremenom a nemá charakter vecného práva. Obsah vecného
bremena vymedzuje § 151n OZ ako obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu
tak, že vlastník veci je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Osobe oprávnenej
z vecného bremena teda svedčí právo k cudzej veci a tomuto oprávneniu zodpovedá obmedzenie

vlastníka veci, zaťaženej vecným bremenom. Podľa účastníkov uzavretej zmluvy nastáva situácia, keď
je vlastník vo svojom vlastníckom práve obmedzený tak, že nemôže s ním disponovať, ale tomuto
obmedzeniu súčasne nezodpovedá žiadne právo inej osoby k tejto nehnuteľnosti. Dohodu o zákaze
scudzenia, darovania alebo nezaťaženia nehnuteľnosti v prospech iného s účinkami voči tretím osobám,
ktorá by bola spôsobilou vkladuschopnou listinou v súčasnosti podľa OZ platne uzavrieť nemožno.“ V

súvislosti s posudzovaním otázky, či je možné vlastníka zmluvne obmedziť v nakladaní s jeho vecou
konštatuje, že právo vlastníka nakladať s vecou (ako práva, ktoré je podstatou vlastníctva a môže
prislúchať len vlastníkovi) nemôže byť obmedzené inak než výslovným ustanovením zákona, čo sa však
deje len výnimočne), popr. dojednaním na základe výslovného ustanovenia zákona, ktoré takýto zásah
do dispozičného práva predvída. Obmedzovanie dispozičného práva nad rámec zákona je obchádzaním

zákona. Česká súdna prax zároveň v súvislosti s možnosťami dohody o obmedzení záložcu v nakladaní
so zálohom uvádza, že záložné právo zásadne nebráni vlastníkovi zálohu (záložný dlžník) nakladať so
zálohom. Ak zákon neustanovuje niečo iné, môže záložný dlžník záloh scudziť, znovu ho založiť, zriadiť
k nemu vecné bremeno, dať do nájmu alebo iného užívania a pod. Záložné právo je vybudované ako
vecnéprávoanaprincípepriorityprávepreto,aby-narozdielodskoršiehoinštitútuobmedzeniaprevodu

nehnuteľnosti - umožnilo, v záujme riadneho a účelného hospodárskeho využitia zálohu, uvedené
nakladanie so zálohom bez toho, aby tým boli (mohli byť) dotknuté práva záložného veriteľa. Prípadné
dojednanie, ktorým by bol záložný dlžník v rozpore so zákonom vylúčený alebo obmedzený v takomto
nakladaní so zálohom, odporuje účelu (zmyslu) záložného práva zákonom sledovanému, a je preto
podľa § 39 OZ ČR neplatným právnym úkonom (rozsudok NS ČR z 13.7.2003, sp.zn. 21 Cdo

296/2003). Slovenská súdna prax zastáva názor, že dohoda, ktorá obmedzuje záložcu v nakladaní so
zálohom nad rámec zákonom výslovne predvídaných prípadov, je neplatná:
- pre rozpor s § 574 OZ,
- pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ),
- pre rozpor s ustanovením § 123 OZ. Vyššie súdy (napr. Krajský súd v Košiciach) judikovali, že pre

vyriešenieotázkyplatnostiobmedzeniamožnostidisponovaťspredmetomzáložnéhopráva(štandardne
nehnuteľnosťou) je nutné v prvom rade posúdiť povahu samotného záväzku, jeho reálny obsah. Najmä v
minulostiboloobdobnéobmedzenievnímanéakoistáformavecnéhobremena(nakoľkoaleobmedzeniu
vlastníka nekorešponduje žiadne oprávnenie tretej osoby vo vzťahu k zálohu, možno ustáliť, že nejde
o vecné bremeno, a ako také nemôže byť ani predmetom zápisu do katastra nehnuteľností). Preto

„dohodu o zákaze scudzenia, darovania alebo zaťaženia nehnuteľností v prospech iného s účinkami
voči tretím osobám, ktorá by bola spôsobilou vkladuschopnou listinou so zápisom vecného práva,
podľa Občianskeho zákonníka platne uzavrieť nemožno." V prípade porušenia zmluvného záväzku, t.j.
zmluvného zákazu zaťaženia zálohu, tak môže prichádzať do úvahy iba náhrada škody, samozrejmepo splnení zákonných predpokladov škody, preukázania jej výšky a príčinnej súvislosti, kde by záložný
veriteľ musel preukázať porušenie zmluvného zákazu zaťaženia nehnuteľností, preukázanie vzniku
škody v dôsledku zaťaženia vecným bremenom a príčinnú súvislosť so vznikom škody. V danom prípade

však žalobca ani v žalobe netvrdil, že žalovaní porušili podmienky záložnej zmluvy, iba všeobecne
odkazuje na dobré mravy.

25. V odvolaní žalovaní v rade 2/ až 4/ uviedli, že žalobca sa v petite žaloby vôbec nedomáhal neplatnosti
zmluvy o vecnom bremene V 3832/2014, o ktorej tvrdí, že je absolútne neplatná. Žalobca sa v petite

žaloby domáha iba určenia negatívnej skutočnosti. Uplatnený petit žaloby je však v plnom rozsahu
nedôvodný, navyše aj v prípade jej dôvodnosti plne absentuje naliehavý právny záujem na navrhovanom
určení, nakoľko predmetné určenie nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu a je zmätočné. V danej
veci ide o negatívnu určovaciu žalobu právnej skutočnosti - určenie neexistencie práva zodpovedajúcom
vecnému bremenu. Negatívne určovacie žaloby sú v prevažnej časti neprípustné. Pre odstránenie
rozporností môže mať význam nie otázka neexistencie práva zodpovedajúcom vecnému bremenu,

ale otázka neplatnosti zmluvy o vecnom bremene. Žalobcom nastolená otázka neexistencie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu má v danom prípade len povahu predbežnej otázky, nakoľko
iba na základe určovacieho výroku rozsudku o neplatnosti zmluvy o vecnom bremene okresný úrad,
katastrálny odbor môže zapísané vecné bremeno vymazať záznamom v katastri nehnuteľností. Na
základe výroku súdu, ktorým by vyhovel petitu žaloby, v katastri nehnuteľností nemožno vykonať

záznam, t.j. podanie žaloby je zjavne neúčelné a zbytočné. Okresný úrad podľa súčasnej legislatívy
môže vykonať záznam iba v prípade určenia neplatností právneho úkonu (kde vyznačí stav pred
zmenou), alebo v prípade určenia vlastníckeho práva, nie však v prípade určenia negatívnej skutočnosti
(ktorá je záväzná iba medzi účastníkmi konania).

26. Žalovaní v rade 2/ až 4/ v odvolaní uviedli, že ide tak nielen o nedôvodnú žalobu, ale o zjavne
nehospodárnuurčovaciužalobuaozbytočnérozmnožovaniesúdnychsporov.Určovaciažalobatotižnie
je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Tým, že by sa i teoreticky vyhovelo

určovaciemu návrhu, neodstránil by sa, podľa žalovaných v rade 2/ až 4/ stav právnej neistoty žalobcu
a v porovnaní s existujúcim stavom by sa ani nezlepšilo jeho právne postavenie, v dôsledku čoho
by sa musel ochrany svojich práv domáhať ďalším návrhom na začatie súdneho konania (žalobou o
neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena). Jediným tvrdeným dôvodom neplatnosti je údajný
rozpor s dobrými mravmi. Ide však iba o teoretické a vágne úvahy žalobcu podľa jeho subjektívnych

potrieb. Treba zdôrazniť, že žalovaní v rade 1/, 2/ sú v danom právnom vzťahu voči žalobcovi nie
dlžníkmi, ale záložcami. Žalovaným v rade 1/, 2/ žalobca nikdy neposkytol žiaden úver či financie
alebo iný prospech, naopak - bolo iba dobrou vôľou žalovaných v rade 1/, 2/, že žalobcovi poskytli
zabezpečenie (cudzej) pohľadávky zálohom v ich vlastníctve. Žalobca tvrdí, že zmluva o zriadení
vecného bremena je proti dobrým mravom a obšírne podáva svoj čisto akademicko-teoretický výklad.

Žalovaní v rade 1/, 2/ pritom ako vlastníci mali právo slobodne disponovať s nehnuteľnosťou a zriadiť
vecné bremeno. Žalovaní v rade 1/, 2/ zmluvu o zriadení vecného bremena V 3832/2014 pritom uzavreli
niekoľko týždňov pred začatím konkurzu a nemohli mať tak o ďalšom budúcom vývoji udalostí dopredu
vedomosť. Výkon tohto práva a práva disponovať s vecou rozhodne nemôže byť proti dobrým mravom.
Vecnébremenomôžebyťzriadenévprospechfyzickejakoajprávnickejosobyavpraxiniejeneobvyklé,

ak na nehnuteľnosti viaznu vecné bremená rôznych druhov v prospech rozličných právnych subjektov.
Občiansky zákonník priamo nehovorí nič o zákaze zaťaženia zálohu vo fáze pred výkonom záložného
práva a ani o hodnote zálohu, nakoľko táto môže kolísať v dôsledku opotrebenia a amortizácie zálohu,
zmeny tržných cien a pod. Občiansky zákonník iba ustanovuje, že „osoba, ktorá má počas výkonu
záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila,

okrem bežného opotrebovania“. Uvedená situácia sa však týka iba fázy výkonu záložného práva a
navyše zdržanie sa faktického nepoškodzovania zálohu. V danom prípade však nedošlo k výkonu
záložného práva. Žalobca plne zamlčal, že jeho pohľadávka bola zabezpečená i notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom, kde zabezpečenie poskytli žalovaní v rade 1/ a 3/ ako ručitelia. Žalovaní v rade
1/,3/taknebolipovinníučiniť,napriektomuručiteľskýzáväzokposkytli,kdesazaručilizacudziezáväzky

v prospech žalobcu celým svojím majetkom. Súčasne pri plnení z titulu ručenia by prichádza do úvahy
ex lege zákonná cesia a prechod samotného zabezpečovacieho záložného práva k nehnuteľnostiam na
ručiteľa, ktorý plnil. Žalobca ďalej zamlčal, že jeho pohľadávka voči spoločnosti PB Power Trade, a.s., so
sídlom Za plavárňou 3937/1, 010 08 Žilina, IČO: 44 063 555 bola taktiež zabezpečená záložným právomk pohľadávkam spoločnosti PB Power Trade, a.s. voči jej odberateľom, z ktorých žalobca získal nemalé
finančné plnenie. Predmetná založená nehnuteľnosť má pritom vady. Ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá
má určité problémy so statikou a technickým stavom a vecné bremeno nemôže tak objektívne ovplyvniť

jehohodnotu.Hodnotuzálohuovplyvňujejehotechnickýstav.Žalobcahovoríolukratívnejnehnuteľnosti,
čo nezodpovedá realite. V konaní navrhli vykonať obhliadku na mieste samom, ktorú však okresný
súd odmietol vykonať. V konaní tiež navrhol vyžiadať správu od správcu konkurznej podstaty úpadcu
PB Power Trade, a.s. JUDr. Jaroslava Jakubča, PhD. so zameraním na stav uspokojenia pohľadávky
žalobcu z notárskej zápisnice sp.zn. N 320/2014, Nz 23816/2014 voči úpadcovi PB Power Trade, a.s. v

konaní sp.zn. 4K 25/2014 nakoľko pohľadávka žalobcu bola vo veľkej časti splnená. Ani tento relevantný
dôkaz okresný súd nevykonal. Žiadali, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v plnom
rozsahu zamietol.

27. K doručenému odvolaniu žalovaných v rade 2/ až 4/ žalobca uviedol, že meritom veci bolo
posúdenie (ne)existencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, v rámci čoho sa okresný súd

prejudiciálne zaoberal aj otázkou platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena (V 3832/2014). V danom
prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutá zmluva o zriadení vecného bremena je
úkon: „ktorý svojim účelom odporuje zákonu práve pre opísané špecifiká v žalobe a preto je neplatný
podľa § 39 OZ." (str. 14 rozsudku).S poukazom na citované dispozitívne ustanovenie § 151i ods. 1
OZ neobstojí ani argumentácia žalovaných: „...žalobca ani v žalobe netvrdí, že sme porušili podmienky

záložnej zmluvy, iba všeobecne odkazuje na dobré mravy." Žalobca osobitne namietal zjavné porušenie
zákonnej povinnosti v nadväznosti na uzavretú záložnú zmluvu, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ zriadili
vecné bremeno v prospech žalovaných v 3/ a 4/ rade v čase bezprostredného výkonu záložného práva
v rozpore s § 151i ods. 1 OZ. Žalovaní sa nesprávne domnievali, že žalobca mal vo veci samej žiadať
o určenie neplatnosti spornej zmluvy o zriadení vecného bremena (V 3832/2014). Podľa ich právneho

názoru uplatnený žalobný petit a tomu zodpovedajúci určovací výrok nie je spôsobilý odstrániť právnu
neistotu žalobcu, v dôsledku čoho nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd
prvej inštancie osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na viacerých miestach v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Právny záver žalovaných vo vzťahu k požadovanej (konečnej) súdnej ochrane
je v rozpore so stabilnou rozhodovacou praxou súdov, ktoré v odôvodneniach rozsudkov pravidelne

akcentujú nesprávnosť postupu žalobcu, ak sa v obdobných konaniach domáha určenia neplatnosti
právneho úkonu. Ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho vzťahu týka (Rcz
68/2001). Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy prichádza do úvahy výlučne v prípade, ak je podaná
skôr, ako je na základe takejto zmluvy vykonaný vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností

(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.5.2003, sp. zn. 22 Cdo 446/2002). Prezentovaný postup
súdov reflektuje aj súčasná právna úprava CSP, účinná od 1.7.2016, ktorá pôvodné ustanovenie § 80
OSP nahradila novým znením v § 137 CSP. Zákonodarca v zmysle § 137 písm. d) CSP a contrario
súdom nepripúšťa rozhodovať o určení právnej skutočnosti (napr. o určení neplatnosti právneho úkonu),
pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu. Domáhať sa samostatného určenia neplatnosti zmluvy,

na základe ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena, neumožňuje žiadny hmotnoprávny predpis.
Žalovaní citovaním § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon, ďalej len „KZ"), účelovo nezohľadnili, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností generálne zapisujú záznamom na základe verejných
aleboinýchlistín(§34ods.1KZvspojenís§42ods.1KZ).Záznamomsanezapisujúlenpráva,ktorésa

zmenili, vznikli alebo zanikli rozhodnutím, ale aj práva, ktoré sú rozhodnutím iba deklarované, hoci mohli
vzniknúť aj na základe zmluvy (HALAMA, O.: Katastrálny zákon. Komentár. Wolters Kluwer, 2014, s. 73).
Naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností (bod 18. rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.4.2017, sp. zn. 1VCdo
1/2017). K obdobným právnym záverom dospel aj prvoinštančný súd: „Žalobou požadované určenie s

konečnou platnosťou vyrieši právne postavenie účastníkov konania a v zmysle § 42 ods. 1 Katastrálneho
zákona je právoplatne rozhodnutie súdu spôsobilou listinou na zápis do katastra." (str. 14 rozsudku).
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žaloba o určenie neexistencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu bola procesné prípustným a správne zvoleným prostriedkom ochrany ohrozeného
subjektívneho práva žalobcu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto podľa žalobcu

legitímne daný.28. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných v rade 2/ až 4/ uviedol, že predloženie zmluvy
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam bolo jednou z odkladacích podmienok
čerpania úveru, poskytnutého na základe úverovej zmluvy. Zdôraznil, že

„1.) vecné bremeno, ktoré spočíva v práve doživotného užívania nehnuteľností, a to konkrétne
zastavaných pozemkov a administratívnej budovy, bolo zriadené v prospech fyzických osôb napriek
tomu, že celkom zjavne nebude plniť svoj účel;
2.) k zriadeniu vecného bremena došlo bezprostredne po termíne konečnej splatnosti úveru a pri začatí
výkonu záložného práva, zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam;

3.) medzi vlastníkmi nehnuteľností a oprávnenými z vecného bremena sú blízke rodinné väzby“. Časová
nadväznosť jednotlivých úkonov, koordinovaný postup žalovaných a v neposlednom rade charakter
zriadeného vecného bremena jednoznačne nasvedčujú úmyslu žalovaných v 1/ a 2/ rade oddialiť,
resp. úplne zmariť speňaženie založených nehnuteľností. Spoločný postup všetkých žalovaných možno
pritom dôvodne predpokladať nielen vzhľadom na ich zaradenie v rámci organizačnej štruktúry dlžníka,
ale aj s prihliadnutím na ich rodinné vzťahy. Skúmanie účelu výkonu subjektívneho práva cez optiku

dobrých mravov je základnou korekciou striktného práva. Zriadenie identifikovaného vecného bremena
je príma facie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a hraničí až so zneužitím subjektívneho práva
žalovaných v rade 1/ a 2/, jeho šikanóznym a špekulatívnym výkonom. Zmätočne, podľa žalobcu,
vyznieva aj argumentácia žalovaných vo vzťahu k tvrdeniu, že žalovaní uzavreli zmluvu o zriadení
vecného bremena niekoľko týždňov pred vyhlásením konkurzu, kedy „nemohli mať tak o ďalšom

budúcom vývoji udalostí dopredu vedomosť". Je objektívnou skutočnosťou, že vecné bremená, ako
ťarchy viaznuce na nehnuteľnostiach v zmysle § 151 n ods. 1 OZ, nepochybne odrádzajú potenciálnych
záujemcov v procese núteného speňaženia zálohu a v konečnom dôsledku nepriaznivo ovplyvňujú
výsledný výťažok v dražbe. Zriadenie vecného bremena na zálohu tak ovplyvňuje nielen tvorbu
najnižšieho podania (vyvolávacej ceny) pri jeho predaji v exekúcii (v tomto prípade boli nehnuteľnosti

speňažované v konkurze), ale aj výpočet minimálne prípustného najnižšieho podania pri predaji zálohu
na dobrovoľnej dražbe (ŠTEVČEK, M., DULAK, A„ BAJÁNKOVÁ, J„ FEČÍK, M., SEDLAČKO, F.,
TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Občiansky zákonník I. § 1 -450. Komentár. C.H.BECK, Praha 2015, s. 1197).
Samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli dňa 10.8.2016 nakoniec vydražené (takmer
dva roky od podania žaloby), nesúvisí s namietaným správaním žalovaných, ktorí sa zriadením

vecného bremena na nehnuteľnostiach zjavne snažili sťažiť a znemožniť legitímne uspokojenie úverovej
pohľadávky žalobcom. Navyše, k vydraženiu nehnuteľností došlo až na opakovanej dražbe, pretože
prvého kola (neúspešnej) dražby zo dňa 20.6.2016 sa zúčastnil iba jediný záujemca. Keďže predmetom
sporu je určenie, či de iure došlo k zaťaženiu nehnuteľností identifikovaným vecným bremenom,
skutkové okolnosti je potrebné hodnotiť v nadväznosti na prezentovaný skutkový stav v čase zriadenia

vecného bremena a vo vzťahu súladnosti právneho úkonu žalovaných (t.j. spornej zmluvy o zriadení
vecného bremena) s dobrými mravmi. Tvrdenia žalovaných zámerne opomínajú, že na majetok dlžníka
bol dňa 29.10.2014 vyhlásený konkurz, čo vylučuje individuálne uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Žalobca si v identifikovanom konkurze uplatnil pohľadávku vo výške 4.328.865,79 Eur, ktorá bola
správcom zistená v celom prihlásenom rozsahu čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,

zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. Právo zvoliť si spôsob
uspokojenia patrí výlučne veriteľovi. Dlžník, ručiteľ, záložca alebo iná zaviazaná osoba sa nemôže brániť
svojej vlastnej povinnosti splniť dlh iba tým, že existuje iný spôsob vymáhania pohľadávky. Ručenie by
tak ad absurdum stratilo vecný obsah a nebolo by riadnym zabezpečovacím prostriedkom. Žalobca sa
domáhal, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 3.11.2016 č.k.

18Cb/207/2014-443 v zmysle § 387 CSP ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovaným
v rade 1/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným

uznesením zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň došlo i k zrušeniu uznesenia okresného súdu
o ustanovení opatrovníka žalovanému v rade 1/ podľa § 389 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

30. Primárne k procesnému postupu v odvolacom konaní, odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že
žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, správne okresný súd a následne i
odvolací súd od 01.07.2016, keď nadobudol účinnosť CSP, ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 373 CSP), pokračovali od 01.07.2016 podľa CSP. Je tedazrejmé, že tak odvolací súd, ako i prvostupňový súd mali povinnosť postupovať a konať podľa CSP, čo
vyplýva z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

31. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

32. Z rozsahu a dôvodov podaného odvolania odvolateľov bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkali
tak procesnej ako aj vecno-právnej roviny napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

33. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu okresného súdu

žalovaným v rade 1/ sa odvolací súd prednostne zaoberal otázkou, či žalovanému v rade1/ (ktorý je v
nerozlučnom spoločenstve s ostanými žalovanými - odvolateľmi) bola v prvoinštančnom konaní odňatá
možnosť konať pred súdom

34. V rámci podaného odvolania žalovaný v rade 1/ uviedol, že podáva odvolanie i z dôvodu odňatia

možnostikonaťpredokresnýmsúdom,atozdôvodu,žeokresnýsúdprejednalvecvjehoneprítomnosti,
napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky. V odvolaní ďalej uvádza, že na Slovensku nežije,
nezdržiava sa a okresný súd mal závadu v doručovaní predvolania na pojednávanie, ktorý stav ho však
neoprávnil ustanoviť obec B., t.j. obec mimo domovského štátu ako opatrovníka a konať s ním namiesto
žalovaného v rade 1/. Ustanovenie opatrovníka bolo podľa žalovaného čisto formálne a opatrovník bol

v konaní zjavne nečinný a dokonca sa nezúčastnil ani pojednávania dňa 30.6.2016. Žalovaný v rade
1/ podal odvolanie i do právneho posúdenia a do skutkového vyhodnotenia veci okresným súdom.
Odvolanie žalovaného v rade 1/ obsahovo v časti, ktorá smerovala do právneho posúdenia a skutkového
ustálenia veci okresným súdom, bolo zhodné s podaným odvolaním žalovaných v rade 2/, 3/ a 4/ (č.l.
461 spisu).

35. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovaného v rade 1/ primárne skúmal odvolací
súd splnenie podmienok pre možnosť vykonania pojednávania v neprítomnosti žalovaného v rade 1/,
ktorému bol ustanovený opatrovník uznesením okresného súdu č.k. 18Cb/207/2014-397 dňa 8.6.2016.
V uznesení č.k. 18Cb/207/2014-397 dňa 8.6.2016 okresný súd uviedol, že konanie voči žalovanému

v rade 1/ sa vedie od 8.12.2014. „Z vykonaného šetrenia prostredníctvom výpisu Registra trestov
Generálnej prokuratúry SR, lustráciu z ZVJS, lustráciu v registri obyvateľov, lustráciu v sociálnej
poisťovni, bolo zistené, že žalovaný 1/ sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava a iná adresa súdu nie je
známa“ (č.l. 397 spisu). Nosnou odvolacou námietkou podaného odvolania žalovaného v rade 1/, ktorou
bol povinný sa primárne odvolací súd zaoberať, bolo splnenie procesných podmienok pre možnosť

rozhodnutia okresného súdu za situácie, keď žalovanému v rade 1/ bol okresným súdom ustanovený
opatrovník, ktorý mal zastupovať jeho záujmy, v dôsledku čoho okresný súd rozhodol v neprítomnosti
žalovaného v rade 1/. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v rade 1/ odvolací súd dôsledne
preskúmalobsahspisovéhomateriálu.Jezrejmé,žeokresnýsúduznesenímč.k.18Cb/207/2014-397zo
dňa 8.6.2016 ustanovil žalovanému opatrovníka. Odvolací súd zistil, že pred ustanovením opatrovníka

žalovanému v rade 1/ okresný súd vykonal lustráciu v registri obyvateľov, a to tak, ako vyplýva z č.l.
392 spisu, ďalej vykonal šetrenie v sociálnej poisťovni, tak ako vyplýva z č.l. 393 spisu a tiež zisťoval, či
žalovaný nie je v evidencii ZVJS č.l. 394 spisu. Zároveň okresný súd vykonal dokazovanie odpoveďou na
lustráciu v registroch Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č.l. 396 spisu). Nedoručená zásielka
pre žalovaného v rade 1/, podľa zistení odvolacieho súdu je podľa obsahu spisového materiálu napr.

na č.l. 390 spisu, a vyplýva z nej relácia poštového doručovateľa adresát neznámy, zásielka bola
vrátená okresnému súdu dňa 4.5.2016, pričom však doručované bolo žalovanému na adresu S. O.,
XXX B.. Z pripojených potvrdení z registra obyvateľov na č.l. 392 spisu však vyplýva, že žalovaný mal
prihlásený trvalý pobyt vo B., súpisné číslo XXX. V sociálnej poisťovni mal žalovaný v rade 1/ uvedenú
ako adresu B., S. O. XXXU., XXX XX. Okresný súd do záhlavia uznesenia, ktorým ustanovil opatrovníka

žalovanému, uviedol adresu žalovaného v rade 1/, bytom B. XXX, XXX XX. V spisovom materiáli sa
nachádza i nedoručená zásielka žalovanému v rade 1/ na č.l. 382 spisu, kde žalovanému v rade 1/
bolo doručované na adresu B. XXX spisu, zásielka sa vrátila späť ako nedoručená s reláciou poštového
doručovateľa adresát neznámy.36. Podľa zistení odvolacieho súdu, vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v rade 1/ o odňatí
možnosti konať pred súdom, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd uznesením č.k.

18Cb/207/2014-60 zo dňa 5.1.2015 rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia proti
žalovaným v rade 1/ a 2/, pričom adresa v záhlaví uznesenia žalovaného v rade 1/ bola uvedená „1/:
Y. V., nar. X.XX.XXXX, bytom A. D. X, S. DA XX X Z. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, štátny občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska“ (č.l. 60 spisu). Z obsahu
spisu je pritom tiež zrejmé, že okresný súd doručoval žalovanému v rade 1/ na adresu uvedenú v záhlaví

napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Na
č.l. 100 spisu sa nachádza plnomocenstvo, ktoré bolo udelené vtedy právnemu zástupcovi žalovaného
v rade 1/, pričom ako adresa žalovaného v rade 1/ je uvedený údaj: „Ing. Y. V., FCMA, MBA, Ba, nar.
XX.XX.XXXX,bytomA.D.X,L.S.,SpojenékráľovstvoVeľkejBritánieaSevernéhoÍrska“(č.l.100spisu).
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu, ktorým bol ustanovený opatrovník obec B. žalovanému v
rade 1/, podľa zistení odvolacieho súdu, v rovine dôvodov okresného súdu, pre záver ním prijatý „iná

adresa súdu nie je známa“ nevyplýva žiadne bližšie odôvodnenie a myšlienkové pochody okresného
súdu. V záhlaví uznesenia okresného súdu, ktorým bol ustanovený opatrovník žalovanému v rade 1/, je
však uvedená ako adresa žalovaného v rade 1/ uvedená len XXX XX B. č. XXX a adresa „bytom A. D. X.,
L. S., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska“ úplne v celom rozhodnutí okresného súdu
absentuje. Pokiaľ žalovaný v rámci podaného odvolania namietal postup okresného súdu, ktorým došlo

k ustanoveniu opatrovníka za situácie, ak odvolací súd zistil, že z obsahu spisového materiálu vyplýva i
iná adresa žalovaného v rade 1/, ktorá bola už v priebehu konania okresnému súdu známa a v uznesení
o ustanovení opatrovníka tomuto nevenoval okresný súd pozornosť, tak nebol priestor pre odvolací
súd, aby sa stotožnil so závermi okresného súdu „iná adresa súdu nie je známa“. V rovine svojich
záverov odvolací súd poukazuje na obsah spisového materiálu a konkrétne na úradný záznam spísaný

pravdepodobne vyšším súdnym úradníkom (nie je uvedená funkcia osoby, ktorá spísala úradný záznam)
na č.l. 387 spisu dňa 11.4.2016 a ani bližšie dôvody záverov uvedených v tomto úradnom zázname,
pričom sa uvádza v tomto zázname, že „V osvedčeniach o doručení písomností na č.l. 383 (SFP
2016-2474) a 385 (SFP 2016-3818) je uvedené, že doručované písomnosti boli adresátovi doručené
vhodením do poštovej schránky dňa 26.2.2016, resp. 14.3.2016. Doručované písomnosti (č.l. 360-374,

resp. č.l. 333-357) boli bez doručenia vrátené súdu. U právneho zástupcu žalovaných v rade 2 - 4 nebol
zistený pobyt žalovaného v rade 1“ (č.l. 387 spisu). Odvolací súd ďalej z obsahu zápisnice spísanej
okresným súdom dňa 16.3.2016 na č.l. 380 spisu zistil, že z nej vplýva „PZ žalovaných v rade 2/-4/
uvádza: Žalovaná v rade 2/, ktorá je manželkou t.č. žalovaného v rade 1/ asi ešte mi oznámila, že nevie
kde sa žalovaný v rade 1/ nachádza, lebo síce dlhodobo žijú v Anglicku, ale od Vianoc nemá vedomosť

kde sa nachádza, lebo sa rozvádzajú, dlhodobo sú odlúčení. Na otázku súdu, či PZ žalovaných v rade
2/-4/ má informácie cez žalovanú v rade 2/ či sa na tejto adrese zdržiava, PZ žalovaných v rade 2/-4/
uvádza: Môžem sa jej na to spýtať ale mám vedomosť, že na tejto adrese má prihlásený trvalý pobyt
stále“ (č.l. 380 rub spisu). Ak okresný súd v zmysle úradného záznamu na č.l. 387 spisu konštatoval,
že doručované písomnosti boli adresátovi doručené vhodením do poštovej schránky dňa 26.2.2016,

resp. 14.3.2016 a z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 16.3.2016 na č.l. 380 spisu, tak
ako bolo citované odvolacím súdom vyššie, vyplývajú skutočnosti, že právny zástupca uviedol, že na
tejto adrese má prihlásený pobyt stále, ktoré skutočnosti, ich (ne)relevancia okresným súdom však
nebola vyhodnocovaná v rámci uznesenia, ktorým bol žalovanému v rade 1/ ustanovený opatrovník, tak
potom nebol pre odvolací súd priestor na iný záver, než ten, že ustanovenie opatrovníka žalovanému v

rade 1/ z dôvodov uvádzaných okresným súdom v tomto uznesení bolo predčasné, z ktorých dôvodov
odvolací súd uznesenie okresného súdu č.k. 18Cb/207/2014-397 zo dňa 8.6.2016 zrušil, v zmysle
úpravy v § 389 ods. 2 CSP. Odvolací súd vo vzťahu k tomuto postupu zdôrazňuje okamžitú aplikabilitu
Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. Poukazuje sa vo vzťahu k aplikabilite Civilného
sporového poriadku na danú vec na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. III. ÚS 267/2017 zo dňa 04.07.2017, z ktorého vyplýva ...„Námietka retroaktívneho uplatnenia
CivilnéhosporovéhoporiadkuvovzťahukObčianskemusúdnemuporiadkusavsvetleokolnostíukázala
iba ako argument zastierajúci odôvodnenie predĺženia rozhodovania v merite prejednávanej veci (z
dôvodu procesnej taktiky sťažovateľky). Podstatou princípu okamžitej aplikability je však zabezpečiť
procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti

prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu.“

37. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval primárne na
argumentáciu žalovaného v rade 1/ v odvolaní, majúcu pre konanie pred odvolacím súdom podstatnýa rozhodujúci význam, a teda je v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu
ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na

odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku). Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní,
zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní“. Z dôvodov tohto rozhodnutia odvolacieho súdu nebol priestor na
to, aby vyhodnocoval (ne)relevanciu odvolania žalovaných v rade 2/ až 4/, ktorí sú so žalovaným
v nerozlučnom spoločenstve vzhľadom na charakter hmotnoprávneho nároku žalobcu uplatneného
žalobcom.

38. Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

za viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi vyjadrenými v odvolaní žalovaného v rade 1/,
ktorý je v nerozlučnom spoločenstve so žalovanými v rade 2/ až 4/ (§ 379, § 380 CSP), odvolací súd
uvádza, že nezistil k momentu rozhodovania podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia súdu
prvej inštancie, preto došlo k jeho zrušeniu. Primárne odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).

39. V rovine svojich záverov odvolací súd primerane a podporne poukazuje na to, že rozhodnutie
súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania,
ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia § 220 ods. 2 CSP,
pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery

namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodovania ovplyvňujúcich súvislostiach. Navyše
odvolací súd poukazuje i na nezrovnalosť v uznesení okresného súdu, v ktorom okresný súd ustanovil
výrokovou časťou za opatrovníka obec B., avšak v odôvodnení uvádza už obec Podhradie, ktorú
skutočnosť, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v rade 1/ v tomto prípade, nepovažoval
odvolací súd za rozhodujúcu, avšak považoval za podstatné uviesť, že to neuniklo pozornosti

odvolacieho súdu.

40. Vo vzťahu ku svojím záverom, v dôsledku ktorých zrušil odvolací súd uznesenie okresného súdu
o ustanovení opatrovníka žalovanému v rade 1/, poukazuje odvolací súd primerane a len podporne na
judikatúru k § 29 OSP, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 6M Obdo

2/2007 z 29. mája 2008, z ktorého vyplýva, že „je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že dôvod, pre
ktorý sa účastníkovi ustanovuje opatrovník, musí byť spoľahlivo preukázaný. To znamená, že súd má
pred ustanovením opatrovníka účastníkovi z dôvodu jeho neznámeho pobytu vyčerpať všetky dostupné
možnosti k zisteniu, či jeho pobyt je skutočne neznámy. Nebolo dostačujúce uspokojiť sa len so správou
policajného zboru o tom, že v mieste trvalého bydliska sa dlhšiu dobu nezdržiava. Nezisťoval napr.

vzhľadom na správu policajného zboru, kde sa zdržuje a či nemá zaevidovaný prechodný pobyt. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa ustanovil opatrovníka žalovanému, hoci k tomu neboli
splnené zákonné predpoklady uvedené v § 29 ods. 2 OSP. Pretože vec prejednal s opatrovníkom, týmto
nesprávnym postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, čím mu znemožnil
realizáciu procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia jeho práv a

právom chránených záujmov.“ K uvedenému procesnému postupu odvolací súd pristúpil napriek tomu,
žedošlokzánikuinštitútuvzmysle§29OSPvdôsledkuúčinnostiCSP,avšaktakýtopostupbolžiaducia
nevyhnutný pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na okresným súdom zvolený procesný
postup, ktorého správnosť bola žalovaným v rade 1/ v odvolaní primárne namietaná, s dôrazom na
skutočnosť, že procesný postup súdu je správny v rovine vykonania pojednávania, vykonania dôkazu,

len pokiaľ sú splnené procesné podmienky vykonania pojednávania a vykonania dôkazu v neprítomnosti
niektorej zo strán sporu, a to počas celej doby vykonávania pojednávania a dokazovania. Ak sa v
určitom štádiu zistí a preukáže, že procesné podmienky na vykonanie pojednávania, vykonanie dôkazu
v neprítomnosti niektorej zo strán sporu, v danom prípade v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ neboli
dané, tak v tomto procesnom stave je nevyhnutné konštatovať aj porušenie ústavného práva strany

sporu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd. Krajský súd konštatuje, že pokiaľ bolo vykonané pojednávanie dňa 30.6.2016, na ktorom
bolo vo veci rozhodnuté v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ (ktorý je v nerozlučnom spoločenstve s
ostatnými žalovanými) za stavu nesplnenia procesných podmienok konania v jeho neprítomnosti, došlok odňatiu možnosti žalovanému v rade 1/ konať pred súdom, a to v rovine jeho procesných a Ústavou
SR daných práv byť prítomný na prejednaní veci a vykonávanom dokazovaní. V tejto súvislosti krajský
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Obdo 138/2005 zo dňa 25. októbra 2007, v

zmysle ktorého, „Medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný predpis, patrí teda aj právo
účastníka zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatňovať svoj vplyv na priebeh a výsledok konania.“

41. Odvolací súd zvýrazňuje, že zistená procesná vada spočívajúca v nesprávnom procesnom postupe
bola dôvodom, prečo odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť bez toho, aby

skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže žalovanému v rade 1/
nebolo možné uplatniť procesné práva, a to byť prítomný na pojednávaní s možnosťou vyjadrenia sa k
tvrdeniam, k označeným a vykonávaným dôkazom v sporovej právnej veci. Z dôvodu zrušenia rozsudku
okresného súdu v celom rozsahu, okresný súd za dodržania procesných podmienok, po vykonanom
zopakovanom a doplnenom dokazovaní, vec opätovne prejedná a rozhodne. Práve z titulu zrušenia
rozsudku okresného súdu, keď bude pokračovať konanie pred okresným súdom, v rámci ktorého sa

súčasneotvorídôkaznýstav,bolobyzostranykrajskéhosúdupredčasné,abysavyjadrovalkuskutkovej
stránke sporovej právnej veci v tomto rozhodnutí.

42. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

43. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

44. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.