Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, February 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/107/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207441
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5716207441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov
senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov: 1/ E. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ Ing. M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 3/ T. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, obaja žalobcovia právne zastúpení spoločnosťou Soukeník - Šrpka, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 2/ M. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou,
so sídlom C. XX, M., o určenie hraníc pozemkov, na základe odvolania žalobcov a odvolania žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/238/2016-620 zo dňa 16. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ým vo výroku II. o zamietnutí
vzájomnej žaloby.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku I. o zamietnutí žaloby a vo výroku V.

o trovách štátu.

III.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výrokoch III. a IV. o trovách prvoinštančného konania
tak, že žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov prvoinštančného
konania v rozsahu 60%.

IV. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ až 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu (výrok
I.) a súčasne i vzájomnú žalobu žalovaných (výrok II.).
2.Východiskovo súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia hraníc pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce K. a evidovaných na LV č. XXX ako parcely reg. „E“ parc.
č. 386/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 4 783 m2 a parc. reg. „E“ parc. č. 386/601 trvalý trávnatý porast

o výmere 2 051 m2, pozemkov zapísaných na LV č. XXX ako parcely parc. reg. „C“ parc. č. 675/42
zastavané plochy a nádvoria o výmere 535 m2, parc. č. 675/68 - trvalý trávnatý porast o výmere 3 638
m2 parc. č. 675/151- trvalý trávnatý porast o výmere 609 m2 a pozemku evidovaného na LV č. XXXX ako
parcela reg. „C“ parc. č. 675/149 - trvalý trávnatý porast o výmere 609 m2 v zmysle geometrického plánu
vytvoreného znalcom z odboru geodézia a kartografie. Žalobu odôvodnili tým, že medzi ich pozemkami
a pozemkami žalovaných existovala obidvoma stranami akceptovaná hranica vytýčená a zachytená na

niekoľkých geometrických plánoch, predovšetkým v geometrickom pláne GP 2413-253-332-87 zo dňa
06.05.1988, z ktorého vychádzali všetky nasledovné zmeny dotknutých aj susediacich nehnuteľností. Z
údajov okresného úradu, odbor katastrálny je zrejmé, že v r. 1997 bola výmena parcely parc. č. 386/68797 m2. Následne odkúpila obec K. od žalobcov z tejto parcely výmeru 366 m2. Z toho dôvodu sa
zmenila výmera tejto parcely na 8431 m2. V r. 2014 došlo v katastri nehnuteľností k zápisu rozhodnutia o
schválení ROEPu č. 337/14, kde došlo k rozdeleniu parcely reg. „E“ parc. č. 386/6 o výmere 8431 m2 na

parc. reg. „E“ parc. č. 386/6 - trvalé trávnaté porasty o výmere 6380 m2 a parc. č. 386/601- trvalé trávnaté
porasty“ o výmere 2051 m2. To znamená, že aj 28.05.2014 mali pozemky žalobcov spolu výmeru 8431
m2. Následne došlo k oprave údajov, čo sa týkalo výmeny predmetných parciel, resp. parcely reg. „E“
parc. č. 386/6 z 6380 m2 na 4783 m2. To znamená, že došlo k zmenšeniu výmery parc. č. 386/6 o 1597
m2, a to bez akéhokoľvek vysvetlenia.

3.Podaním doručeným súdu dňa 21.1.2020 žalovaní uplatnili z opatrnosti vzájomnú žalobu o určenie
vlastníckeho, keďže majú za to, že nehnuteľnosti im patria, nakoľko boli splnené všetky zákonné
predpoklady vydržania.
4.Na základe návrhu žalobcov na vykonanie znaleckého dokazovania, s ktorým súhlasili aj žalovaní,
súd uznesením č. k. 15C/238/2016-132 zo dňa 19.01.2018 nariadil znalecké dokazovanie, v rámci ktoré
boli zadané znalcovi otázky na zodpovedanie s cieľom zistiť, resp. určiť hranicu pozemkov žalobcov a

pozemkov žalovaných. Podaním doručeným súdu 16.08.2018 súdom ustanovená znalkyňa do konania
doložila znalecký posudok č. 10/2018. Nakoľko žalovaní so znaleckým posudkom nesúhlasili, doložili
do konania nový súkromno-znalecký posudok č. 9/2019, ktorého súčasťou bol aj vytyčovací náčrt
na vytýčenie pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely parc. č. 386/7, ako aj protokol o vytýčení hranice
pozemku a informatívna kópia z mapy. Zároveň doložili do konania aj doplnok č. 1 k tomuto znaleckému

posudku č. 9/2019, išlo o č. úkonu 11/2019.

5.1.Nadväzne okresný súd vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku konštatoval, že nie je vypracovaný
správne. Znalkyňa pri určení hraníc vychádzala z výmer parciel a len na základe vlastného uváženia
ustálila, že právny stav riešený v geometrickom pláne č. 17849829-51/95 je riešený nesprávne. Zároveň

znalkyňa určovala výmery parciel PKN č. 386/7 a 386/8 bez toho, aby ju súd touto úlohou poveril,
aj napriek tomu, že výmera podľa pozemkovej knihy sa stala v podstate od r. 1964 len archívnym
údajom, preto nie je možné podľa výmery v pozemkovej knihe znázorniť, alebo určiť rozsah vlastníckeho
práva v súčasnosti. Podľa katastrálneho zákona nie sú záväznými údajmi katastra výmera parciel
reg. „E“, nakoľko hranice týchto pozemkov nie sú v teréne vyznačené. Práve preto bolo potrebné

vyhotoviťgeometrickýplán,ktorýmgeodethranicevypočítazosúradnícavýsledkomboloajvyhotovenie
geometrického plánu č. 17849829-51/1995. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca
vyplýva, že znalkyňa vychádzala len z geometrického plánu Ing. K., ale po nahliadnutí je potrebné
konštatovať, že tento vôbec neriešil hranice pozemkov a bol vyhotovený len na stavebné pozemky a
zároveň znalkyňa vychádzala z mapy z r. 1929. Aj z pozemkovo-knižnej mapy katastrálneho územia

K. z r. 1929 je voľným okom viditeľné, že hranice medzi parcelami E KN 386/8, 386/7 a 386/6 sú
rovnobežné čiary a tieto sú záväzné, avšak na grafickom náčrte vyhotovenom znalkyňou je vidieť, že
hranice nepredstavujú rovnobežné čiary (modré čiarkovanie). To, že závery znaleckého posudku sú
správne nejasné a nezrozumiteľné, potvrdzuje aj výsluch znalkyne na pojednávaní, ktoré sa konalo
dňa 29.01.2020, kde znalkyňa na otázku zástupkyne žalovaných, aby sa vyjadrila, či došlo k posunu

hraníc pôvodných parciel č. 386/7, 386/8 (pôvodné parcely žalovaných) do PKN parc. č. 386/6 (pôvodná
parcela žalobcov), resp. či aj parc. č. 386/8 bola posunutá do parc. č.386/6, znalkyňa uviedla: „Osmička
je posunutá (má na mysli parc. č. 386/6) len do pôvodnej, čiže je len pod „C-ovú“ parcelu posunutá, tá nie
je posunutá, tá ostala tak, ako je, tá je správne. Samozrejme, t. z. že nie je posunutá do tej parc. č. 386/6,
pokiaľ sa bavíme o pôvodnej parc. č. 386/8.“ Tieto tvrdenia vyvracajú závery znaleckého posudku, kde

znalkyňa, konštatuje, že došlo k nesprávnemu vytýčeniu pôvodných hraníc PKN parc. č. 386/7 a 386/8
a tiež posun hraníc pôvodných parciel č. 386/7, 386/8 do PKN parc. č. 386/6.
5.2.Nakoľko žalovaní do konania doložili znalecký posudok spolu s doplnením, tento má povahu
súkromného znaleckého posudku, t. z. je v podstate má rovnakú právnu silu ako znalecký posudok,
ktorý nariadil vypracovať súd. Súd preto vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku č. 9/2019 v znení

doplnenia č. 1, ktorý konštatoval, že výmera pozemku parc. PKN č. 386/6 vo výške 10477 m2 vedená v
PKV č. XXX nie je výmerou záväznou, nakoľko sa jedná o výmeru určenú nesprávnymi metódami zväčša
bez matematického základu, niekedy tiež odhadom, nakoľko doposiaľ platné nariadenie č. 22 z r. 1855,
kedy sa jedná o nariadenie vtedajšieho ministra spravodlivosti, ide o tzv. pozemkovo-knižný poriadok zo
dňa 15.12.1855, kde sa hovorí, že strana majetkovej podstaty neručí za správnosť zovňajších značiek za

povahu a udanú plošnú mieru parciel v nej vykázanú, t. z. že výmera pozemku parc. PKN 386/6 vo výške
10477 m2 nie je výmerou záväznou. Tým, že bola vykonaná oprava chyby v katastrálnom operáte č. X
128 z r. 2014 zo dňa 18.08.2014, bolo vykonané zosúladenie rozdielu výmery pozemku parc. č. 386/6
uvedenej v pozemkovej knihe (po odrátaní výmer, ktoré boli predmetom prevodu podľa geometrickýchplánov č. 2413-253-332-87 a č. 45/2005) s výmerou, ktorá tomuto pozemku skutočne prináleží na
základe reálneho vytýčenia priamo v teréne. Zároveň táto znalkyňa v doplnení k znaleckému posudku
jednoznačne uviedla, že správne určenie priebehu hraníc medzi spornými pozemkami je zobrazené

vo vytyčovacom náčrte č. 17-84-98-29-51/95, v geometrickom pláne s rovnakým číslom, vytyčovacom
náčrte č. 123/2019, v aktuálnej katastrálnej mape a označené v teréne vybudovaným oplotením a že
súčasné vytýčenie hraníc v teréne je v súlade so zakreslením priebehu hraníc v súčasnej katastrálnej
mape.
5.3.Okresný súd uzavrel, že prikláňa k záverom znalca, ktorý vypracoval súkromno-znalecký posudok

a ktorý uviedol, že hranice medzi spornými parcelami sú určené správne a k narušeniu priebehu
hraníc v zmysle tvrdení žalobcov nedošlo. Súčasne (súd) poukázal aj na vyjadrenie Okresného úradu
Žilina, katastrálny odbor, ktorý konštatoval, že z výsledkov prešetrenia vyplýva, že vlastnícke právo k
prešetrovanému bloku PKN parc. č. 386/7-4 je v údajoch KN zapísané v súlade s predloženými listinami
na zápis a obnovené hranice týchto pozemkov sú v katastrálnej mape zobrazené v zmysle technických
podkladov k týmto listinám.

6.1.Okrem toho súd prvej inštancie zdôraznil, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ vlastnil a
nerušene užíval nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a neskôr LV č. XXXX od r. 1995 na základe
darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1995, ktorej vklad bol povolený pod V 1721/95. Predmetom darovacej
zmluvy boli pozemky zapísané v pozemkovej knihe k. ú. K. vo vložke č. XX parc. č. 386/8, kde nadobudol

z tohto pozemku tú časť, ktorá bola označená ako parc. č. 675/43 - trvalý trávnatý porast o výmere 1361
m2, ako aj pozemok zapísaný v pozemkovej knihe k. ú. K. vložka č. XXX, parc. č. 386/7, kde z tohto mu
bola darovaná časť parcely označenej ako parc. č. 675/42 - trvalý trávnatý porast o výmere 5863 m2.
Na týchto nehnuteľnostiach si postavil rodinný dom súp. č. XXX a z týchto nehnuteľností odpredal svojej
dcére, teda žalovanej 2/ nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX a to na základe kúpnej

zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 46694/15 dňa 26.01.2016.
6.2.Predmetné nehnuteľnosti žalovaní fakticky a nepretržite užívali od r. 1995, nakladali s týmito
nehnuteľnosťami ako s vlastnými s presvedčením, že im to patria tak, ako bola vytýčená hranica, resp.
ako to bolo darované v r. 95 pôvodne len žalovanému 1/. Podľa okresného súdu teda boli splnené
všetky zákonné predpoklady vydržania ustanovené OZ a to oprávnená držba sporných nehnuteľností

žalovanými, ich dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľností s tým, že nakladali s
nehnuteľnosťami ako s vlastnými a s presvedčením, že im tieto patria a to po celú vydržaciu dobu,
nakoľko boli už oplotené v danom rozsahu v r. 1996.
6.3.Podľa okresného súdu teda žaloba nie je dôvodná, hranica, ktorá je určená v súčasnosti medzi
pozemkami žalobcov a žalovaných je správna. Nebolo preukázané, že by žalovaní zasiahli nejakým

spôsobom do vlastníckeho práva žalobcov a preto súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

7.Čo sa týka vzájomného návrhu žalovaných, ktorí sa domáhali vzájomnou žalobou určenia, že sú
vlastníkmi predmetných nehnuteľností, okresný súd musel tento návrh v celom rozsahu zamietnuť,
nakoľko nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určenie vlastníctva, pretože žalovaní sú zapísaní

na LV ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

8.1.Pokiaľ ide o trovy konania, podľa súdu prvej inštancie v prípade podania vzájomnej žaloby súd
súčasnekonáarozhodujeodvochsamostatnýchkonaniach.Vdôsledkutohojepotrebnémieruúspechu
a neúspechu posudzovať samostatne u konania o žalobe a samostatne u konania o vzájomnej žalobe.

8.2.V konaní o žalobe žalobcov boli úspešní žalovaní v celom rozsahu, súd im preto priznal náhradu trov
konania o žalobe žalobcov v celom rozsahu (výrok III.). Čo sa týka časti konania o vzájomnej žalobe
žalovaných, v tejto časti konania boli žalovaní neúspešní, z tohto dôvodu priznal súd žalobcom plnú
náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaných (výrok IV.).
8.3.Pre tú časť konania, kde súd uznesením č. k. 15C/238/2016-290 priznal/vyplatil znaleckú odmenu

znalcovi určenému súdom zo štátnych prostriedkov sumu 1 187,10 eur, je v stranou sporu aj štát. Keďže
znalecký posudok bol vypracovaný v rámci konania o žalobe žalobcov, a žalobcovia boli neúspešní, súd
priznal štátu náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu.

9.1.Proti tomuto rozsudku, čo do výroku IV., podali odvolanie žalovaní.

9.2.Prizanie nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalobcom považovali za nespravodlivé
a priečiace sa základným princípom, na ktorých je založené civilné sporové konanie - právna istota,
rovnosť účastníkov. Súd prvej inštancie totiž v danej spojitosti neprihliadol na skutočnosti, z akých
dôvodov žalovaní pristúpili k podaniu vzájomnej žaloby a to, že vzájomnou žalobou žalovaní aktívnebránili svoje vlastnícke právo, ktoré im patrí. Taktiež nebolo prihliadnuté na to, že úspešnými účastníkmi
konania boli v konečnom výsledku žalovaní, nakoľko žaloba o samotnom predmete sporu bola podaná
bez právneho dôvodu. Súčasne poukázali na okolnosti prípadu a to, že už vo vyjadrení k žalobe (t.j. pri

prvom úkone vo veci) popreli právo uplatnené žalobcami tým spôsobom, že poukázali na skutočnosť,
že svoje nehnuteľnosti užívajú už vyše 20 rokov s presným vymedzením hranice s poukazom na
údaje dostupné na www.mapka.gku.sk. Zároveň súdu prvej inštancie predložili geometrický plán na
zameranie a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov č. 17849829-51/1995 zo dňa 19.04.1995 spolu
s vytyčovacím náčrtom na vytýčenie PKN parc. č. 386/7 a 386/8 zo dňa 19.04.2015, z ktorých

vyplývalo, že hranica medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných je správna. Nehnuteľnosti, tak
ako ich žalovaní užívajú, boli oplotené ešte v roku 1996, t.j. 20 rokov pred podaním žaloby. Na tieto
všetky skutočnosti boli (ak súd prvej inštancie, ako aj žalobcovia žalovanými upozornení. Následne
na preukázanie svojich tvrdení a vyvrátenie tvrdení uvedených znalkyňou Ing. Šobichovou (t.j. na
preukázanie nesprávnosti výsledkov znaleckého dokazovania) žalovaní do konania predložili súkromno-
znalecký posudok č. 9/2019, vytyčovací náčrt na vytýčenie pôvodnej pozemkovo-knižnej parc. č. 386/7,

protokol o vytýčení hranice pozemku, doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 9/2019. Podľa presvedčenia
žalovaných všetky ich dôkazy a tvrdenia preukázali, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalovaní trvali
na tom, že nehnuteľností zapísané na LV č. XXX a č. XXXX k. ú. K. (v rozsahu v takom akom sú zapísané
v katastri nehnuteľností) im patria, okrem iného aj preto, že boli splnené všetky zákonné predpoklady
vydržania ustanovené v Občianskom zákonníku a to oprávnená držba žalovanými, ich dobromyseľnosť,

nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľnosti.
9.3.V rámci predbežného právneho posúdenia zákonný sudca vyslovil, že v danom konaní sa mu javí
žaloba ako dôvodná s poukazom na znalecký posudok vypracovaný v konaní súdnym znakom Ing.
Šobichovou. Teda je zrejmé, že do podania vzájomnej žaloby súd prvej inštancie nespochybňoval
znalecký posudok Ing. Šobichovej. V prípade, ak by nedošlo k vysloveniu predbežného právneho názoru

k podaniu vzájomnej žaloby zo strany žalovaných by nedošlo, a teda ani trovám konania týkajúcich
sa konania o vzájomnej žaloby. Až po podaní vzájomnej žaloby a následnom vypočutí znalkyne Ing.
Kučákovej, ktorú súd prvej inštancie najprv odmietal v konaní vypočuť, súd zmenil vyslovené právne
posúdenie a dospel k ustáleniu, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný ustanoveným znalcom Ing.
Šobichovou, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie správny.

10.1.Proti rozsudku, čo do výrokov I., III. a V., podali odvolanie aj žalobcovia a domáhali sa v dotknutej
časti jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10.2.Okresnému súdu vytýkali, že jeho záver o tom, že znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom
je nesprávny sa dozvedeli prvýkrát až po prečítaní rozsudku. Túto skutočnosť súd nenaznačil ani po

výsluchu znalca na pojednávaní dňa 29.1.2020, kedy súd predbežné právne posúdenie nijak nezmenil.
Súd však otočil svoje zmýšľanie (predbežné právne posúdenie) až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
13.7.2020, avšak nie z dôvodu, že by akokoľvek spochybňoval znalecký posudok Ing. Šobichovej, ale z
dôvodu podania vzájomnej žaloby. Navyše, súd deklaroval zámer, že vypočuje oboch znalcov (naraz),
keďže boli podľa jeho názoru znalecké posudky protichodné, od ktorého úmyslu však následne upustil,

pričom v odôvodnení rozsudku nedal žalobcom odpoveď, prečo ich dôkazný/procesný návrh zamietol.
Nadväzne žalobcovia rozsiahlo argumentovali, prečo považujú postup a posudok Ing. Šobichovej za
náležitý, a naopak, v čom majú spočívať vady súkromného posudku predloženého žalovanými, pričom
za neakceptovateľné označili, že pokiaľ mal súd pri svojom rozhodovaní dva znalecké posudky, len
stroho konštatoval, že znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne Ing. Šobichovej je nesprávny a

naopak súkromný znalecký posudok Ing. Kučakovej je správny. V danej spojitosti zdôraznili, že súd by
mal hodnotiť znalecký posudok komplexne, t.j. vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania
podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými
znalec odôvodňuje svojimi závermi, spoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania
záverov znalca.. Uvedené súd nerešpektoval a nekriticky sa stotožnil so súkromným znaleckým

posudkom predloženým žalovanými, ktor ý nespĺňal požadované náležitosti.
10.3.Vovzťahukzáverusúduprvejinštancie(bod20odôvodnenianapadnutéhorozsudku)opreukázaní
skutočnosti,žežalovaný1/vlastnilanerušeneužívalnehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXaneskôrLVč.
XXXX od r. 1995 na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.11.1995, postavil si na týchto nehnuteľnostiach
rodinný dom súp. č. XXX, časť nehnuteľností odpredal svojej dcére na základe kúpnej zmluvy, ktorej

vklad bol povolený dňa 26.01.2016, t.j. dotknuté nehnuteľnosti žalovaní fakticky a nepretržite ovládali,
užívali od r. 1995, nakladali s týmito nehnuteľnosťami ako s vlastnými s presvedčením, že im to patrí
tak, ako bola vytýčená hranica, resp. ako to bolo predmetom darovania v r. 1995, teda že boli splnené
všetky zákonné predpoklady vydržania ustanovené OZ (oprávnená držba sporných nehnuteľnostížalovanými, ich dobromyseľnosť, nepretržité užívanie a ovládanie nehnuteľností s tým, že nakladali s
nehnuteľnosťami ako s vlastnými a s presvedčením, že im tieto patria a to po celú vydržaciu dobu,
nakoľko boli už oplotené v danom rozsahu v r. 1996), odvolatelia uviedli, že skutočnosť, že žalovaní

vzájomnou žalobou žiadali určiť, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností je jedna vec, druhá vec
je tá, že súd tejto žalobe nevyhovel, čo je podľa nich podstatné, najmä z toho ohľadu, že žalovaní
nemali na takomto určení naliehavý právny záujem. V danej súvislosti poukázali na inštitút sudcovskej
koncentrácie konania, keďže podľa nich predmetnú procesnú obranu žalovaní začali uplatňovať až vo
vzájomnej žalobe.

10.4.Okrem toho, súd ohľadom splnenia podmienok vydržania nevykonával žiadne dokazovanie. Hoci
pri držbe postačuje tvrdiť oprávnenosť svojej držby s tým, že ten, kto tvrdí opak má tieto skutočnosti
preukázať, vydržanie samo o sebe predpokladá, že ten, kto tvrdí, že vec vydržal, je povinný aj reálne
preukázať splnenie podmienok vydržania. Otázky splnenia podmienok vydržania sa vynárajú najmä s
ohľadom na skutočnosť že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia pri vytyčovaní hraníc neprizvali
svojich susedov (žalobcov), a tak títo nemali možnosť s vytýčenou hranicou súhlasiť resp. nesúhlasiť.

11.1.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaní 1/ a 2/ navrhli odvolanie zamietnuť.
11.2.Zdôraznili, že zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že súd je viazaný svojim vysloveným
predbežným právnym názorom. Už zo slova "predbežný" vyplýva, že nejde o konečný právny názor,
ale naopak o právny názor, ktorý je možné v priebehu konania meniť s poukazom na skutočnosti, ktoré

vyjdú v konaní najavo a ktoré budú relevantným spôsobom preukázané.
11.3.Rozvinúc opísané súd prvej inštancie presne špecifikoval dôvody, pre ktoré považuje znalecký
posudok vyhotovený Ing. Šobichovou za nesprávny a vyhodnotil tak znalecký posudok vyhotovený
Ing. Šobichovou, ako aj znalecký posudok vyhotovený Ing. Kučákovou s poukazom na ust. § 191 CSP,
čiže v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Následne sa obdobne ako žalobcovia podrobne

venovali jednotlivým náležitostiam a záverom oboch v konaní predložených znaleckých posudkov.
Osobitne akcentovali, že nakoľko mali za to, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Šobichovou je
nesprávny, dali si v súlade s relevantnou úpravou Civilného sporového poriadku (požadujúceho aktívne
vystupovanie sporových strán) vyhotoviť vytyčovací náčrt a následne súkromný znalecký posudok a jeho
doplnenie, ktorým bolo preukázané, že Ing. Šobichová závažne pochybila pri spracovaní znaleckého

posudku. Znalkyňa Ing. Kučáková disponovala všetkými relevantnými informáciami a dokumentmi,
vrátane znaleckého posudku Ing. Šobichovej a nebolo nevyhnutné ani účelne, aby išla nahliadať do
súdneho spisu a ani, aby znalecký posudok Ing. Šobichovej pripojila ako prílohu k jej znaleckému
posudku. Súčasne je nesprávne tvrdenie odvolateľov, že "súd počas celého konania ani len nenaznačil,
že by mohol považovať znalecký posudok súdom určenej znalkyne Ing. Šobichovej za nesprávny,

pričom žalobcovia nemali v priebehu konania žiadnu možnosť na tento právny názor reagovať", nakoľko
súd stranám sporu po pojednávaní uskutočnenom dňa 13.07.2020 poskytol lehotu na vyjadrenie sa k
výsluchu znalkyne Ing. Kučákovej, čo však žalobcovia nevyužili a to aj napriek tomu, že mali vedomosť,
že došlo k zmene predbežného právneho názoru súdu. Pokiaľ žalobcovia namietajú absenciu odpovede
na dôvod nevykonania dôkazov, žalovaní poukázali na zápisnicu z pojednávania konaného 17.05.2021,

kde súd uviedol: "Sudkyňa oboznamuje strany sporu, že bol doručený 8.4.2021 návrh na doplnenie
dokazovania s tým, že zástupca žalobcov žiadal opätovný výsluch oboch znalcov Ing. Anny Šobichovej
a Ing. Márie Kučákovej, a to za účelom odstránenia rozporov znaleckých posudkov. Súd považuje tento
návrh za nadbytočný vzhľadom na dokazovanie, ktore bolo v konaní vykonané.“
11.4.V plnom rozsahu sa žalovaní stotožnili s konštatovaním okresného súdu o splnení podmienok

vydržania. V tejto spojitosti popreli tvrdenia žalobcov, že argumenty o vydržaní začali používať až vo
vzájomnom návrhu. Už v prvotnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.10.2016 totiž uviedli, že „užívajú
svoje nehnuteľnosti v danom rozsahu už vyše 20 rokov s presným vymedzením hranice“. Pokiaľ
žalobcovia v odvolaní namietali, že žalovaní len tvrdili naplnenie podmienok pre vydržanie, „ale nijak
ho nepreukazovali ani nepreukázal", žalovaní zdôraznili, že v priebehu konania niekoľkokrát uviedli, že

svoje nehnuteľností tak, ako ich užívajú, boli oplotené ešte v priebehu roka 1996, t.j. 20 rokov pred
podaním žaloby. Žalobcovia však postavenie a umiestnenie plota žiadnym spôsobom nerozporovali, t.j.
žalovaní svoje nehnuteľnosti užívali pokojne a nerušene po celú túto dobu bez toho, aby došlo k zásahu
do vlastníckeho práva žalobcov.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali subjektívne legitimované
strany sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním
nenapadnutý výrok o zamietnutí vzájomnej žaloby) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu
v napadnutom meritórnom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a vo výrokoch
o trovách prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto

rozsudku..

13.1.Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcov na
zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu
viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd

nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na
spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.
13.2.V osobitostiach súdenej veci vyššie konštatované znamená, že pokiaľ okresný súd zamietnutie
žaloby založil na dvoch samostatných/nezávislých záveroch - 1. neunesenie dôkazného bremena
vo vzťahu k tvrdeniu o posunutí hraníc pozemku v neprospech žalobcov a 2.vydržanie - žalobcov/

odvolateľov zaťažuje povinnosť relevantne spochybniť obidva/všetky predmetné závery. Ako však z
obsahu nimi predostretého riadneho opravného prostriedku vyplýva, títo sa obmedzili na vyvrátenie
prvého z označených (zamietacích) dôvodov a rezignovali na kvalifikovanú protiargumentáciu voči
úvahe súdu prvej inštancie o tom, že žaloba nie je dôvodná ani z titulu splnena zákonných podmienok
vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovaných.

13.3.V tejto spojitosti je v rozpore s obsahom spisu tvrdenie odvolateľov, že dotknutú procesnú obranu
žalovaní uplatnili až v rámci vzájomnej žaloby (a teda mali porušiť koncentračnú zásadu). Už obsahom
prvého vyjadrenia žalovaných vo veci samej - č.l. 46 spisu - sú tvrdenia, že „medzi pozemkami existovala
oboma stranami akceptovaná hranica (zachytená na geom. pláne zo dňa 6.5.1998), resp. že žalovaní
„predmetné nehnuteľnosti užívajú v rovnakom rozsahu od nepamäti“. Následne v ďalších podaniach a

vyjadreniach (napr. hneď na prvom pojednávaní konanom dňa 26.6.2017 - č.l 84 spisu - „V tomto roku si
ich žalovaný 1/ aj oplotil a užíval ich od roku 1995 nepretržite až doteraz“) na tejto argumentácii zotrvali
a rozvíjali ju (oneskorenie z dôvodu porušenia koncentračnej zásady je teda vylúčené).
13.4.Naopak, boli to práve žalobcovia, ktorí sa v priebehu konania sústredili výlučne na argumentáciu
založenú na znaleckom posudku a bez povšimnutia nechali druhú „líniu“ procesnej obrany žalovaných.

Nemôže preto obstáť odvolacia námietka, v rámci ktorej žalobcovia podsúvajú úvahu, že žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu o vydržaní. Faktický procesný stav v súdenej
veci je totiž taký, že žalobcovia tvrdenia žalovaných o dlhodobom nerušenom užívaní nezospornili.
Súčasne je z toho istého dôvodu bezpredmetným ich tvrdenie, že vo vzťahu k otázkam vydržania
súd nevykonal žiadne dokazovanie. Žalobcovia zjavne prehliadajú kontradiktórny charakter sporového

súdneho konania založený na procesnej aktivite sporových strán. Nie je totiž zrejmé, aké dokazovanie
mal súd vykonať, keď žalobcovia ani len nepopreli (§ 151 CSP) predmetné skutkové tvrdenia žalovaných
(o dlhodobom nerušenom užívaní), tobôž nevzniesli konkrétne/žiadne dôkazné návrhy.
13.5.Opísané-vecnásprávnosťjednéhozdvochsamostatnýchdôvodovzamietnutia žaloby-vosvojom
súhrne (bez ďalšieho) nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu žalobcov ohľadne ich odvolania.

Nadväzne je bezpredmetná zvyšná časť odvolania týkajúca sa hodnotenia znaleckých posudkov (t.j.
prvého/iného dôvodu zamietnutia žaloby), nakoľko akýkoľvek záver prijatý k danej otázke nemá vplyv
na konštatovanie nedôvodnosti žaloby z dôvodu nástupu účinkov vydržania.

14.Vychádzajúc z opísaných úvah krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu v jeho meritórnej časti

ako vecnej správny a obdobne postupoval i vo vzťahu k závislému výroku o trovách štátu .

15.1.Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, podliehajú odvolaciemu prieskumu jednak titulom
závislosti od výroku vo veci samej (§ 379 písm. a/ CSP), ako aj z dôvodu, že boli osobitne napadnuté
odvolaním žalovaných.

15.2.Primárne podľa odvolacieho súdu nie je dôvod upravovať osobitne trovy konania o žalobe a
osobitne trovy konania o vzájomnej žalobe. Vždy sa totiž jedná o jediné súdne konanie. Nie je ani
zrejmé, ako by jednotlivé (spoločné) úkony právnych služieb boli „rozdeľované“ (na účely priznania
tarifnejodmeny)naúkonyvovecižalobyaúkonyvovecivzájomnejžaloby.Konštatovanéviedloodvolací
súd k zmene v podobe sústredenia úpravy trov prvoinštančného konania do jedného výroku.

15.3.Nadväzne sa krajský súd nie úplne stotožnil ani s odvolacou argumentáciou žalovaných (body 9.2.
a 9.3. tohto odôvodnenia). Pokiaľ totiž títo namietajú, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutočnosti, z
akých dôvodov žalovaní pristúpili k podaniu vzájomnej žaloby a to, že prostredníctvom nej aktívne bránili
svoje vlastnícke právo, ide o argumentáciu mylnú/nesprávnu. Procesný úspech žalovaných predstavujezamietnutie žaloby vo veci samej a toto je založené práve a len na obrane realizovanej predloženým
znaleckým posudkom a skutkovými tvrdeniami o vydržaní, t.j. vzájomná žaloba je bez akéhokoľvek
významu k procesnému úspechu žalovaných. Inými slovami, vzájomná žaloba bola nadbytočná, navyše

pri nej absentoval aj naliehavý právny záujem. Ide teda o nesprávne/nevhodne zvolený procesný
prostriedok obrany.
15.4. Rozhodným pre jednotný výrok o trovách prvoinštančného konania preto bude pomerovanie ne/
úspechu sporových strán tohto súdneho konania, čo nachádza svoj právny základ v ustanovení § 255
ods. 1 CSP. Z tohto hľadiska možno uzavrieť, že určujúcim výsledkom daného súdneho konania je

meritórny úspech žalovaných vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho práva. Ich neúspech vo vzťahu
k vzájomnej žalobe je len „len“ následkom zle zvolenej procesnej taktiky, fakticky však potvrdzuje/
kopíruje ich meritórny úspech - nebolo totiž potrebné vysloviť, že sú vlastníci, keďže k poskytnutiu
ochrany ich vlastníctva došlo aj/už zamietnutím žaloby. Väčšiu mieru úspechu preto krajský súd prisúdil
posúdeniu/zamietnutiu žaloby žalobcov (tejto časti priznal úvahou „váhu“ 80 %) a aplikáciou princípu
spravodlivého usporiadania veci stanovil povinnosť žalobcov uhradiť protistrane - žalovaným náhradu

trov prvoinštančného konania v rozsahu 60% (80 % - 20 %).

16.1.Obdobnú metodiku pomerovania musel odvolací súd použiť i vo vzťahu k trovám odvolacieho
konania (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP), v rámci ktorého žalobcovia
neboli so svojím odvolaním voči meritu veci úspešní vôbec, žalovaní uspeli s odvolaním voči trovám

konania čiastočne. Uvedenému korešponduje pomer (úspechu) u žalovaných 90% a u žalobcov 10%,
čoho výsledkom je čistý procesný úspech žalovaných v odvolacom štádiu konania 80%.
16.2.O konečnej/konkrétnej výške všetkých (body 15.4. i 16.1. tohto odôvodnenia) týchto trov (po
posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

17.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.