Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514201715.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvovecistarostlivostisúduomaloletédetiG.
G.nar.XX.XX.XXXXaO.nar.X.X.XXXXzastúpenýchkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny detí rodičov J. G. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. nad J. D. Q. XXX a N. G. nar. X.X.XXXX
bývajúceho v P. nad J. D. Q. XXX zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Fečkom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej 61 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 15.10.2014 č.k. 9P 28/2014-41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 15.10.2014 č.k. 9P 28/2014-41 zmenil rozsudok Okresného súdu

Košice - okolie z 24.11.2009 sp. zn. 11C 120/2009 vo výrokoch o výživnom tak, že zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej G. G. nar. XX.XX.XXXX sumou 100 Eur mesačne a na maloletého O. G.
nar. X.X.XXXX sumou 100 Eur mesačne od 29.1.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke
maloletých detí. Dlžné výživné za obdobie od 29.1.2014 do 15.10.2014 pre maloletú G. 272,88 Eur
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 22,74 Eur a pre maloletého O. 272,88 Eur povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 22,74 Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania do rúk
matky pod hrozbou straty výhody splátok. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ až písm. f/ O.s.p. s odôvodnením, že pôvodné výživné bolo stanovené pri rovnakých zárobkových
pomerochrozvedenýchmanželovanaviacnasvojenákladyposkytovalmatkesúčinnosťpristarostlivosti
o deti i to, že pri stretnutiach a na sviatky poskytoval deťom naturálne plnenia a tiež darčeky, žiaľ tiež len
vo výške a podľa jeho príjmových možností, čo je v rozpore s tvrdením matky maloletých detí. Vytkol

konajúcemu súdu, že nezohľadnil, že k rozvodu manželstva došlo vinou matky a v čase predchádzajúcej
úpravy výživného jeho príjem bol 803,77 Eur a teraz má čistý príjem 818,40 Eur. Po vyhlásení
rozhodnutia došlo k zmene pomerov tým, že ho opustila priateľka, teda žije sám a jeho fixné náklady
preukázanévkonanísaničímnedelia.Súdrovnakonezohľadnil,žematkinčistýmesačnýpríjemje1.049
Eur, k čomu dostáva výživné a prídavky na maloleté deti. Naviac má mnohé benefity, ktoré A.. na základe
kolektívnej zmluvy poskytuje, napríklad preplácanie zo sociálneho fondu aj niektorých výdavkoch na
deti, ako školu v prírode. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že jeho mesačné výdavky 28,80 Eur,

3,81 Eur a 194,27 Eur neuznal, kým účelové doklady predložené matkou, ktorými odôvodňovala návrh
na zvýšenie výživného, boli v poriadku. Vyjadril názor, že životnú úroveň by účastníci konania mali
mať aspoň približne rovnakú. Už teraz napriek výkonu zodpovednej až nebezpečnej práce žeriavnika
výrokom napadnutého rozhodnutia nemá mať ani na denné jedlo. Z týchto dôvodov zmenu vyživovacejpovinnosti je nútený považovať za neodôvodnenú a nezohľadňujúcu jeho príjmové pomery vo vzťahu k
príjmom matky. Zvýšenie výživného výrazne zhoršuje až ohrozuje jeho spôsobilosť dosahovaným 818
Eur príjmom si zabezpečiť aj svoje potreby. Výška príjmu je skreslená sumou 166 Eur ako bonusom za

to, že v kalendárnom roku sa snaží nebyť práceneschopný a nevynechať smenu pre prekážku v práci
na jeho strane, čo je nenárokovateľná časť mzdy. Zamestnávateľom vykázaný príjem 838,43 Eur sa
nezhoduje so skutočnosťou na jeho účte, čo súdu doložil bankovými výpismi. Súd nezohľadnil, že po
rozvode zvinybývalejmanželkysaradikálnezmenilijehopodmienky,bytopustilapodvojročnompobyte
po privátoch sa dostal k trvalému bydlisku, pričom súd pôžičku na byt, dovybavenie bytu vyhodnotil

ako neusmernený výdavok. Nevyhodnotil zavádzajúce tvrdenia matky, že spláca 5.000 Eur rodičom,
čo nepreukázala a nie je ani pravdou, lebo naviac si zakúpila motorové vozidlo Volkswagen Golf, nový
televízor a tablet, ktoré výdavky súd nepovažoval za neusmernené. Nezobral do úvahy ani to, že aj on
spláca rodičom pôžičku na náklady, ktoré mal. Jeho mesačné náklady bez počítania výživného sú cca.
550 Eur, ktoré preukázal v konaní. Zvýšením výživného zo 140 Eur na 245,48 Eur jeho fixné mesačné
náklady by boli 795, 48 Eur, čím ho súd posiela do stavu, že na jeho výživu a hygienu by mu malo ostať

menej než 40 Eur a stal by sa nespôsobilým splácať záväzky. Za daných okolností má za to, že súd
prvého stupňa nesprávne uznal a osvojil si odôvodnenie zmeny navrhovateľmi, neuznal ním namietané
fakty a dôkazy a tým nesprávne vyhodnotil skutkový stav a z toho prijal nesprávny právny záver. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej G. 90
Eur mesačne a maloletého O. 80 Eur mesačne od prvého dňa kalendárneho mesiaca po právoplatnosti

rozsudku.

Matka maloletých detí vo vyjadrení trvala na rozsudku súdu prvého stupňa bez zmeny.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s §

156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje,

že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu
ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich
vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,
že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle

konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej
konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p.
a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení
rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa sa vysporiadal
s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde

prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloletú G.u a maloletého O.. Odvolací
súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej
úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a stotožnil sa so záveromsúdu prvého stupňa, ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej G., ktorá
v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola žiačkou štvrtého ročníka kým v súčasnosti navštevuje
deviaty ročník základnej školy a maloletého O., ktorý navštevoval materskú školu a v súčasnosti je

žiakom piateho ročníka základnej školy, zvýšenie príjmu matky a nezmenené pomery otca, ktorého
príjem dosahovaný v súčasnosti je takmer totožný s príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného.
Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného pre maloletú G. zo 70 Eur na 100 Eur mesačne
(rozdiel 30 Eur mesačne), ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1 Eur na jeden deň a zvýšenie
výživného pre maloletého O. rovnako na 100 Eur mesačne rovnako s rozdielom 1 Eur na jeden deň,

zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa
zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky
znamená, že podiel matky na výživnom je vyšší ako podiel otca, preto sú bez právneho významu
pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom a to aj osobnou starostlivosťou o deti. Odvolací súd poznamenáva, že pri zisťovaní príjmu
rodiča je potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd

prvého stupňa aj zistil z opisov mzdových listov otca a priemerný čistý príjem tvoria aj jednorázové
odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy z iných zdrojov bez ohľadu na to, či ide o
jednorázové alebo opakujúce sa príjmy. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvolával,
sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 100 Eur mesačne pre maloletú G. a
maloletého O., pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňoval zvýšenie

výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených
potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia
odôvodnených potrieb dieťaťa, preto nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Výživné určené súdom
prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku

a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý
nemá inú vyživovaciu povinnosť a ním deklarovaná zmena v odvolaní, že s priateľkou už nezdieľajú
spoločnú domácnosť, nie je spôsobilá privodiť priaznivejší výsledok konania pre otca, pretože jeho
príjemjedostatočnýnaplnenievyživovacejpovinnostivočimaloletýmdeťomvsúdomurčenomrozsahu.
Odvolací súd zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá

ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných
nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie,
resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o
rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla
odôvodniť zmenu výšky výživného. Objektívne preukázaný vývoj životných nákladov v spoločnosti od

roku 2009 (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 24.11.2009 č.k. 11C 120/2009 - 32) do roku
2015 dovoľuje záver, že výživné 100 Eur mesačne zabezpečuje potreby maloletých detí len na hranici
minimálneho štandardu. Odvolací súd je toho presvedčenia, že rozhodnutie o výživnom v súlade s
odvolacím návrhom otca by znamenalo posunúť zodpovednosť otca ako rodiča, za zdravie a život
maloletých detí na matku (druhého rodiča), ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní

vyživovaciu povinnosť voči nim na hranici svojich možností a takéto rozhodnutie by nepochybne bolo
v rozpore so zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou
súdu prvého stupňa, že otec mal byť pri uzatváraní úveru opatrnejší práve so zreteľom na zákonnú
vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom a zásadu, že výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami rodiča a zároveň konštatuje, že splátka úveru 194,27 Eur je takmer totožná, ako súdom

určené výživné pre dve maloleté deti, ktoré spolu s podielom matky na výživnom má pokryť okrem stravy
aj všetky ostatné výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloletých detí berúc do úvahy aj zvýšené
náklady súvisiace s ich zdravotným stavom. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na
súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom,
pretožesúdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďvsúlades§120ods.2O.s.p.vykonalvšetkydôkazy

potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd
nemá pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre maloletú G. a maloletého O.. Pretože súd prvého
stupňa rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd podľa §
219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil vyššie uvedené dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.